C-107/10 Enel Maritsa Iztok 3 AD proti Direktor «Obzhalvane i upravlenie na izpalnenieto» NAP.

1. Článok 183 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2006/138/ES z 19. decembra 2006, posudzovaný z hľadiska zásady ochrany legitímnej dôvery, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá retroaktívne upravuje predĺženie lehoty, v ktorej má byť vrátený nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty, ak táto právna úprava zbavuje zdaniteľnú osobu nároku na úroky z omeškania zo sumy, ktorá jej má byť vrátená, ktorý mala pred nadobudnutím účinnosti tejto právnej úpravy.

2. Článok 183 smernice 2006/112, zmenenej a doplnenej smernicou 2006/138, posudzovaný z hľadiska zásady daňovej neutrality, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že všeobecná lehota na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, po ktorej uplynutí vzniká nárok na úroky z omeškania zo sumy, ktorá sa má vrátiť, sa v prípade začatia konania o daňovej kontrole predlžuje, pričom toto predĺženie má za následok, že nárok na uvedené úroky vzniká až odo dňa skončenia tejto kontroly, hoci tento daňový odpočet bol už prenesený v priebehu troch zdaňovacích období nasledujúcich po zdaňovacom období, keď k nemu došlo. Naopak, skutočnosť, že táto obvyklá lehota je stanovená na 45 dní, nie je v rozpore s uvedeným ustanovením.

3. Článok 183 smernice 2006/112, zmenenej a doplnenej smernicou 2006/138, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby k vráteniu nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty došlo prostredníctvom započítania.