C-105/14 Trestné konanie proti Ivovi Tariccovi a i.

1. Taká vnútroštátna právna úprava týkajúca sa premlčania trestných činov, akou je úprava tvorená článkom 160 posledným odsekom trestného zákona v znení zákona č. 251 z 5. decembra 2005 v spojení s článkom 161 tohto zákona, ktorá v rozhodnom čase, z pohľadu skutkových okolností veci samej, stanovila, že úkon, ktorý vedie k prerušeniu plynutia doby a spadá do rámca trestných stíhaní týkajúcich sa závažných podvodov v oblasti dane z pridanej hodnoty, mal za následok predĺženie doby iba o štvrtinu jej pôvodnej dĺžky, môže ohroziť splnenie záväzkov uložených členským štátom článkom 325 ods. 1 a 2 ZFEÚ, ak by táto vnútroštátna právna úprava v značnom počte prípadov závažných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie bránila uloženiu účinných a odstrašujúcich trestov, alebo pokiaľ by stanovila dlhšie premlčacie doby pre prípady podvodov poškodzujúcich finančné záujmy dotknutého členského štátu, než pre prípady podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Vnútroštátny súd je povinný poskytnúť plný účinok článku 325 ods. 1 a 2 ZFEÚ tak, že podľa potreby upustí od uplatnenia ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré by dotknutému štátu mohli brániť v dodržiavaní povinností, ktoré mu ukladá článok 325 ods. 1 a 2 ZFEÚ.

2. Taká právna úprava premlčania trestných činov spáchaných v oblasti dane z pridanej hodnoty, akou je právna úprava stanovená článkom 160 posledným odsekom trestného zákona v znení zákona č. 251 z 5. decembra 2005 v spojení s článkom 161 tohto zákona, sa nemôže posudzovať s prihliadnutím na články 101 ZFEÚ, 107 ZFEÚ a 119 ZFEÚ.