C-101/04 Roger Noteboom proti Rijksdienst voor Pensioenen.

1. Dávka, akou je príspevok na dovolenku upravený v článku 22 kráľovského nariadenia č. 50 z 24. októbra 1967 o starobnom a pozostalostnom dôchodku zamestnaných osôb, zmeneného a doplneného zákonom z 30. marca 1994, a v článku 56 kráľovského nariadenia z 21. decembra 1967 o všeobecnej úprave dôchodkového a pozostalostného systému zamestnaných osôb, zmeneného a doplneného kráľovským nariadením z 27. januára 1998 a kráľovským nariadením zo 4. marca 2002, predstavuje dávku v starobe v zmysle článku 4 ods. 1 písm. c) nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996 zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1606/98 z 29. júna 1998.

2. Článok 45 ods. 6 nariadenia č. 1408/71 v znení, ktoré bolo zmenené, doplnené a aktualizované nariadením č. 118/97 zmeneného a doplneného nariadením č. 1606/98, sa má vykladať v tom zmysle, že príslušná inštitúcia členského štátu bydliska na účely poskytovania takej dávky, akou je dávka v spore pred vnútroštátnym súdom, musí prihliadnuť na obdobie úplnej nezamestnanosti, počas ktorého bývalý pracovník poberal dávky podľa článku 71 ods. 1 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 1408/71, ako keby sa na neho počas jeho posledného zamestnania vzťahovali právne predpisy uplatňované touto inštitúciou.