C-101/01 Trestné konanie proti Bodil Lindqvist.
Z odôvodnenia
1. Operácia, ktorou sa odkazuje na internetovej stránke na rôzne osoby a ktorou sa tieto osoby identifikujú buď prostredníctvom ich mena, alebo iným spôsobom, napríklad prostredníctvom ich telefónneho čísla alebo informácií o ich pracovných podmienkach a o ich záľubách, predstavuje „úplne alebo čiastočne automatizované spracovanie osobných údajov“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov.
2. Také spracovanie osobných údajov, aké je uvedené v odpovedi na prvú otázku, nepatrí pod nijakú z výnimiek uvedených v článku 3 ods. 2 smernice 95/46.
3. Údaj o tom, že si určitá osoba poranila nohu a je čiastočne práceneschopná, je osobným údajom týkajúcim sa zdravia v zmysle článku 8 ods. 1 smernice 95/46.
4. K „prenosu údajov do tretej krajiny“ v zmysle článku 25 smernice 95/46 nedôjde, pokiaľ osoba, ktorá sa nachádza v členskom štáte, vloží osobné údaje na internetovú stránku uloženú u poskytovateľa hostingu usadeného v tom istom alebo v inom členskom štáte, a tieto údaje tak sprístupní každému, kto sa pripojí na internet, a to aj osobám nachádzajúcim sa v tretích krajinách.
5. Samotné ustanovenia smernice 95/46 neobsahujú obmedzenie, ktoré by bolo v rozpore so všeobecnou zásadou slobody prejavu alebo s ďalšími právami a slobodami platnými v Európskej únii, ktoré zodpovedajú najmä článku 10 Európskeho dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950. Vnútroštátne orgány a súdy, ktorých úlohou je aplikovať vnútroštátnu právnu úpravu, ktorou sa preberala smernica 95/46, musia zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi dotknutými právami a záujmami, vrátane základných práv chránených právnym poriadkom Spoločenstva.
6. Opatrenia prijaté členskými štátmi na zabezpečenie ochrany osobných údajov musia byť v súlade tak s ustanoveniami smernice 95/46, ako aj s jej cieľom, ktorým je zachovať rovnováhu medzi voľným pohybom osobných údajov a ochranou súkromného života. Na druhej strane nič nebráni členskému štátu, aby pôsobnosť vnútroštátnych právnych predpisov vykonávajúcich ustanovenia smernice 95/46 rozšíril aj na oblasti, ktoré nie sú zahrnuté do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, pokiaľ nijaké iné ustanovenie práva Spoločenstva tomu nevytvára prekážku.