C-100/21 QB v. Mercedes-Benz Group AG, anciennement Daimler AG.
Z odôvodnenia
1. Článok 18 ods. 1, článok 26 ods. 1 a článok 46 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel, ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (rámcová smernica), zmenenej nariadením Komisie (ES) č. 385/2009 zo 7. mája 2009, v spojení s článkom 5 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
okrem všeobecných záujmov chránia aj osobitné záujmy jednotlivého kupujúceho motorového vozidla voči výrobcovi tohto vozidla, ak je toto vozidlo vybavené zakázaným rušiacim zariadením v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia.
2. Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade neexistencie ustanovení tohto práva v tejto oblasti prináleží právu dotknutého členského štátu určiť pravidlá týkajúce sa náhrady škody skutočne spôsobenej kupujúcemu vozidla vybaveného zakázaným rušiacim zariadením v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia č. 715/2007, pričom táto náhrada musí byť primeraná vzniknutej škode.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies