C-1/18 SIA „Oribalt Riga”, predtým SIA „Oriola Riga” proti Valsts ienemumu dienests.
Z odôvodnenia
1. Článok 30 ods. 2 písm. b) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 82/97 z 19. decembra 1996, sa má vykladať v tom zmysle, že ak je colná hodnota tovaru, ako sú predmetné lieky v spore vo veci samej, vypočítaná podľa deduktívnej metódy stanovenej v tomto ustanovení, príslušná vnútroštátna colná správa musí na účely identifikovania „podobného tovaru“ zohľadniť každý relevantný faktor, ako je zloženie tohto tovaru, jeho zameniteľná povaha z hľadiska jeho účinkov a jeho obchodná zameniteľnosť, čím vykoná jeho vecné posúdenie pri zohľadnení každého faktora, ktorý môže mať vplyv na skutočnú hospodársku hodnotu uvedeného tovaru, vrátane postavenia dovážaného tovaru a jeho výrobcu na trhu.
2. Článok 152 ods. 1 písm. b) nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92, sa má vykladať v tom zmysle, že na určenie jednotkovej ceny dovážaného tovaru podľa metódy stanovenej v článku 30 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 2913/92, zmeneného nariadením č. 82/97, je lehota deväťdesiatich dní, v ktorej sa má dovážaný tovar predať v Európskej únii, stanovená v článku 152 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2454/93, záväznou lehotou.
3. Článok 30 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 2913/92, zmeneného nariadením č. 82/97, sa má vykladať v tom zmysle, že pri určení colnej hodnoty dovážaného tovaru podľa tohto ustanovenia nemožno zohľadniť zľavy z predajnej ceny tohto tovaru.