Obsah:
I. Postavenie zástupcov zamestnancov
II. Formy participácie zástupcov zamestnancov na činnosti zamestnávateľa
III. Súhlas a prerokovanie so zástupcami zamestnancov ako podmienka platnosti úkonu zamestnávateľa
IV. Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s činnosťou zástupcov zamestnancov a ich ochrana pred skončením pracovného pomeru
Pracovnoprávny vzťah je zmluvným vzťahom medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý sa spravuje pracovnou zmluvou, zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „Zákonník práce“) a súvisiacimi predpismi.
Zamestnávateľ vykonáva práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu samostatne, na vlastnú zodpovednosť. V určitých, Zákonníkom práce zakotvených prípadoch však nemôže zamestnávateľ konať samostatne, ak u neho pôsobia zástupcovia zamestnancov a práve naopak je povinný ich k rozhodovaniu prizvať. Účelom článku je prehľadne zhrnúť, kedy je zamestnávateľ povinný zapojiť zástupcov zamestnancov do svojho rozhodovacieho procesu a aké následky pre neho vyplývajú, ak si túto povinnosť nesplní.
I. Postavenie zástupcov zamestnancov
Za zástupcov zamestnancov sa v zmysle ust. § 11a ods. 1 Zákonníka práce považuje príslušný odborový orgán odborovej organizácie, zamestnanecká rada, zamestnanecký dôverník (pre účely článku spolu ďalej ako „zástupcovia zamestnancov“) a zástupca zamestnancov pre be ečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa zákona č. 124/2006 Z. z. o be ečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení (pozn.: činnosť zástupcu zamestnancov pre BO , ako aj pôsobenie zástupcov zamestnancov pri nadnárodnom poskytovaní informácií nie je predmetom článku).
Zamestnanci vykonávajú svoje právo účasti na pracovnoprávnych vzťahoch vo veciach, ktoré sa týkajú ich ekonomických a sociálnych záujmov, ako aj právo na informácie o hospodárskej a finančnej situácii zamestnávateľa buď samostatne, alebo prostredníctvom zástupcov zamestnancov (§ 229 ods. 1 a 2 Zákonníka práce). Keďže Zákonník práce garantuje zamestnancom právo uplatňovať svoje práva z pracovnoprávnych vzťahov prostredníctvom zástupcov zamestnancov, zamestnávateľ nesmie znemožniť zástupcom zamestnancov pôsobiť u zamestnávateľa a navyše je povinný im poskytnúť materiálno-technické zabe ečenie a pracovné voľno (ust. § 240 Zákonníka práce).
NEPREHLIADNITE
Ak by si zamestnávateľ nesplnil povinnosť umožniť zástupcom zamestnancov pôsobiť u zamestnávateľa, porušil by čl. 10 základných zásad Zákonníka práce a vo vzťahu k odborovej organizácií aj ust. § 230 ods. 2 Zákonníka práce, ktoré zakotvuje povinnosť zamestnávateľa umožniť pôsobenie odborovej organizácie na pracovisku. Nesplnenie uvedenej povinnosti je porušením Zákonníka práce, za ktoré môže byť zamestnávateľovi udelená sankcia zo strany príslušného inšpektorátu práce v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“)
Článok je skrátený, jeho celé znenie nájdete v produkte EPI Odborné články:
Zamestnávateľ verzus zástupcovia zamestnancov – práva a povinnosti