Zákon o riešení hroziaceho úpadku - komentár

Nový komentár v produkte EPI Komentáre k zákonu č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku, ktorý nadobúda účinnosť 17. 7. 2022.
Zákon má poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“ a zabrániť tak úpadku dlžníka.

§ 1 Predmet úpravy

(1) Tento zákon upravuje niektoré nástroje napomáhajúce riešiť hroziaci úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti§ 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (ďalej len „hroziaci úpadok“) dlžníka, ktorý je právnickou osobou (ďalej len „dlžník“), a to verejnú preventívnu reštrukturalizáciu a neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu (ďalej len „preventívne konanie“); tento zákon upravuje aj riešenie úpadku dlžníka, ktorý nastal počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

(2) Tento zákon sa nevzťahuje na riešenie hroziaceho úpadku dlžníka, ktorý je vylúčený z pôsobnosti všeobecného predpisu o konkurznom konaní. § 2 a § 176 ods. 3 a 5 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon o riešení hroziaceho úpadku
Účinnosť: od 17.07. 2022
Autor: Mgr. Barbora Magočová

Ods. 1:

Zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku (ďalej len „ZRHÚ“) sa aplikuje výlučne v prípade právnických osôb, ktorým hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti. V zmysle novelizovaného ust. § 4 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“) nastáva hrozba platobnej neschopnosti vtedy, ak možno s prihliadnutím na všetky okolnosti dôvodne predpokladať, že platobná neschopnosť nastane v priebehu 12 kalendárnych mesiacov. Pravidlá pre posúdenie hroziacej platobnej neschopnosti sú podrobnejšie upravené najmä v ust. § 4 vyhlášky č. 197/2022 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti, medzere krytia a hroziacej platobnej neschopnosti (ďalej „vyhláška č. 197/2022 Z. z.“).

ZRHÚ to síce explicitne nedeklaruje, ale z celého jeho kontextu vyplýva, že proces riešenia hroziaceho úpadku podľa jeho ustanovení bude v praxi dostupný len pre podnikateľov (ust. § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, ďalej tiež len „ObchZ“) – text ZRHÚ na viacerých miestach pracuje s pojmom „podniku“ (ust. § 5 ObchZ) dlžníka [napr. ust. § 3 ods. 4 písm. b), c), § 10 ods. 2 či § 21 ZRHÚ]; súčasťami konceptu plánu [ust. § 8 v spojení s ust. § 36 ods. 3 písm. a) ZRHÚ] a tiež samotného verejného plánu, na základe ktorého je hroziaci úpadok riešený, je aj informácia o predmete „podnikania“ dlžníka. V čase podania návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie musí byť dlžník navyše zapísaný v registri partnerov verejného sektora (ust. § 10 ods. 3 ZRHÚ).

ZRHÚ zavádza s cieľom riešenia hroziaceho úpadku dva typy preventívnych konaní:

1) verejnú preventívnu reštrukturalizáciu (bližšie upravenú v podstate v celom čl. I ZRHÚ, s výnimkou ust. § 50 až § 54 ZRHÚ a § 70 a § 71 ZRHÚ),

2) neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu (z procesného hľadiska bližšie upravenú v ust. § 50 až § 54 ZRHÚ).

Nad rámec preventívnych konaní ust. § 12 ZRHÚ rieši postup, ktorý je potrebné realizovať, ak v priebehu verejnej preventívnej reštrukturalizácie nastane úpadok dlžníka.

Ods. 2:

ZRHÚ sa neuplatní pri riešení hroziaceho úpadku:

- štátu,

- štátnej rozpočtovej organizácie,

- štátnej príspevkovej organizácie,

- štátneho fondu,

- obce,

- vyššieho územného celku,

- rozpočtovej a príspevkovej organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku,

- inej osoby, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát,

- Národnej banky Slovenska,

- Fondu ochrany vkladov,

- Garančného fondu investícií,

- slovenskej finančnej inštitúcie (banky, inštitúcie elektronických peňazí so sídlom v SR, poisťovne a zaisťovne),

- pobočky zahraničnej finančnej inštitúcie,

- prevádzkovateľa platobného systému, ktorý nie je Národnou bankou Slovenska,

- centrálneho depozitára cenných papierov,

- obchodníka s cennými papiermi,

- správcovskej spoločnosti,

- dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

- doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

- platobnej inštitúcie,

- poskytovateľa platobných služieb v obmedzenom rozsahu,

- poskytovateľa služieb informovania o platobnom účte, ak ide o právnickú osobu,

- zdravotnej poisťovne,

- iného veriteľa podľa osobitného predpisu o úveroch na bývanie alebo pobočky obdobnej zahraničnej finančnej inštitúcie zriadenej na území SR.

Autor: Mgr. Barbora Magočová