Zákon o riešení hroziaceho úpadku: ako mení postupy podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii a Obchodný zákonník?

Nová právna úprava riešenia hroziaceho úpadku zakotvená zákonom č. 111/2022 Z. z. významne novelizuje viacero právnych predpisov. Zásadné modifikácie sa týkajú najmä zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii; zďaleka pritom nejde len o úpravy, ktoré by úzko súviseli výlučne s preventívnymi postupmi pre odvrátenie úpadku.

Od 17. 7. 2022 sa menia napríklad viaceré pravidlá pre podávanie návrhov na vyhlásenie konkurzu, a to nielen zo strany dlžníkov, ale aj veriteľov. Pozmeňujú sa aj niektoré následky oddlženia. V Obchodnom zákonníku sa prijatej regulácii prispôsobujú ustanovenia o spoločnostiach v kríze; pre prax sú však podstatné aj úpravy ohľadom prevodu obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným. V čom tieto zmeny spočívajú a aké ďalšie novinky zavádza nový zákon do sféry obchodnoprávnych vzťahov a úpadkového práva?

I. Zmeny súvisiace s novým vymedzením pojmu hroziaceho úpadku

1. Pojem hroziaceho úpadku

Zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež len „ZRHÚ“) zakotvuje prostredníctvom novelizácie ust. § 4 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež len „ZoKR“) novú východiskovú definíciu pre posudzovanie hroziaceho úpadku dlžníka.

Pôvodne sa na hroziaci úpadok usudzovalo vtedy, ak bol pomer vlastného imania a záväzkov spoločnosti menej ako 8 : 100Ust. § 67a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník – ďalej tiež len „ObchZ“ v znení účinnom do 17. 7. 2022.. Po novom platí, že dlžník je v stave hroziaceho úpadku najmä (teda nielen) ak mu hrozí platobná neschopnosť. Pojem platobnej neschopnosti je s účinnosťou od 17. 7. 2022 redefinovaný; v súvislosti s prijatím novej právnej úpravy dochádza k zrušeniu vyhlášky č. 643/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia a kritériá pre posúdenie stavu platobnej neschopnosti budú vyplývať čiastočne z novelizovaného ust. § 3 ods. 2 ZoKR a čiastočne z ust. § 2 a § 3 vyhlášky č. 197/2022 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti, medzere krytia a hroziacej platobnej neschopnosti (ďalej tiež len „vyhláška č. 197/2022 Z. z.“).

Okrem samotného pojmu platobnej neschopnosti nová právna úprava špecifikuje aj pojem ohrozenia dlžníka platobnou neschopnosťou. Hrozba je definovaná prostredníctvom materiálneho a časového hľadiska.

1) Materiálne hľadiskoBližšie ust. § 3 ods. 2 ZoKR. je definované kombináciou pozitívneho a negatívneho vymedzenia platobnej neschopnosti.

1.1) Pozitívne vymedzenie platobnej neschopnosti určuje, kedy osobu možno považovať za insolventnú.
1.2) Negatívne vymedzenie platobnej neschopnosti, naopak, definuje hranicu stavu, v ktorom sa právnická osoba v insolvencii nenachádza. V uvedenej súvislosti zákon po novom stanoví predpoklad, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že:

a) v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku môže pokračovať a

b) rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (označovaný ako tzv. medzera krytia) je menej ako 1/10 výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod uvedenú hranicu klesne.

Bližšie objasnenie pojmov „peňažného majetku“ a „splatných peňažných záväzkov“ pre určenie medzery krytia sa nachádza vo vyhláške č. 197/2022 Z. z.

2) Z časového hľadiska nastáva ohrozenie insolvenciou, ak možno s prihliadnutím na všetky okolnosti dôvodne predpokladať, že v priebehu 12 kalendárnych mesiacov definovaný stav platobnej neschopnosti reálne nastaneUst. § 4 ods. 2 ZoKR v znení účinnom od 17. 7. 2022..

...

II. Zmeny ovplyvňujúce posudzovanie úpadku dlžníka a postupy v konaniach podľa ZoKR

1) Povinnosť podania návrhu právnickej osoby na vyhlásenie konkurzu sa odvíja od jej úpadku

ZoKR naďalej predpokladá, že dlžník je v úpadku, ak je buď platobne neschopný, alebo predlžený. Pôvodne však ust. § 11 ods. 2 ZoKR viazalo povinnosť podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na lehotu 30 dní od okamihu, kedy sa dlžník dozvedel alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Nová právna úprava rozširuje rozsah uvedenej povinnosti pre dlžníkov v postavení právnických osôb, ktorí budú musieť podať návrh na vyhlásenie konkurzu v lehote 30 dní, odkedy sa dozvedeli (alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohli dozvedieť) o svojom úpadku (t. j. nielen úpadku z dôvodu predlženia, ale aj úpadku z dôvodu platobnej neschopnosti). Takéto sprísnenie povinnosti podania návrhu na vyhlásenie konkurzu má (okrem iného) výraznejšie motivovať dlžníkov, aby aj v praxi využívali preventívne konania podľa ZRHÚ, ktorými budú riešiť svoje ohrozenie platobnou neschopnosťou.

2) Zmeny v podávaní veriteľských návrhov na vyhlásenie konkurzu

Veriteľom sa aj po novelizácii ponecháva oprávnenie podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, ak môžu odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Menia sa však východiská pre vznik jej odôvodneného predpokladu.

3) Trvanie omeškania dlžníka s plnením záväzkov sa predlžuje z 30 na 90 dní

Ďalší obsah príspevku:

Autor: Mgr. Barbora Magočová