Zákon o podpore v čase skrátenej práce upravuje poskytovanie podpory v čase skrátenej práce na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca v čase trvania vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa. Potreba zavedenia režimu skrátenej práce kurzarbeit do legislatívy SR vychádzala zo zhodnotenia právnej úpravy v pracovnoprávnej oblasti, v oblasti služieb zamestnanosti a v oblasti poistenia v nezamestnanosti, ktorým je režim skrátenej práce v slovenských pomeroch svojou témou najbližší.
Pri zavádzaní kurzarbeitu sa vychádzalo aj zo skúseností iných krajín Európskej únie v danej oblasti a z aktuálnych trendov. Prijatie novej právnej úpravy čiastočne vychádzalo aj z poznatkov o priebehu ekonomickej krízy v roku 2008, ale predovšetkým bolo podmienené pandémiou spôsobenou šírením ochorenia COVID-19 a skúsenosťami s vyplácaním príspevkov na úhradu náhrady mzdy zamestnancov a straty príjmu samostatne zárobkovo činných osôb v rámci projektu „Prvá pomoc“, ktorá bola poskytovaná po vypuknutí pandémie. „Prvá pomoc“ bola poskytovaná ako aktívne opatrenie na trhu práce formou konkrétneho projektu po predchádzajúcom schválení jeho podmienok vládou Slovenskej republiky.
Dôležité však bolo v slovenskej legislatíve ukotviť stály, stabilný a samostatný zákonom ustanovený nástroj pasívnej politiky trhu práce pre riešenie podobných krízových situácií, ktorý by sa mohol používať aj v budúcnosti po splnení zákonom ustanovených podmienok. Podstatou tohto nástroja je poskytovanie právne nárokovej podpory, ktorá je účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. „skrátenej práci“, ktorej rozsah, podmienky a mechanizmus poskytovania, výšku podpory a ďalšie rozhodujúce náležitosti jej poskytovania identifikuje zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce.
Od zákona o podpore v čase skrátenej práce sa očakáva, že sa stane funkčnou súčasťou stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky na systémové, nárokové a transparentné poskytnutie pomoci zamestnancom zamestnávateľov v čase trvania vonkajšieho faktora, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadnej situácie, výnimočného stavu, núdzového stavu, mimoriadnej okolnosti vyhlásenej vládou Slovenskej republiky alebo okolnosti vyššej moci, ktoré žiaden zo zamestnávateľov nemôže ovplyvniť, čím dochádza k významne negatívnym vplyvom na pracovné miesta na trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku.
Z hľadiska hospodárskej praxe ide o situácie, keď zamestnávateľovi vznikajú nezanedbateľné mzdové náklady, ktoré však z dôvodu obmedzenia jeho prevádzkovej činnosti bez vlastného zavinenia nie sú pokryté ekonomickou činnosťou, resp. príjmami z nej. Účelom zákona je okrem zabezpečenia krytia časti náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ z dôvodu vonkajších faktorov nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu, aj udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov v čase hospodárskej krízy, recesie a krízovej situácie. Zároveň sa predpokladá, že právna úprava primeraným spôsobom doplní úspešné pôsobenie dovtedy používaných opatrení aktívnej politiky na trhu práce na riešenie negatívnych vplyvov mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu na zamestnanosť.
Legislatívna úprava je inšpirovaná najmä nemeckým systémom tzv. Kurzarbeitergeld, ktorý bol upravený pre slovenské podmienky. Slovenský model je prispôsobený požiadavkám podnikateľskej sféry a jej skúsenostiam z aplikácie Prvej pomoci spustenej od marca 2020 tak, aby poskytnutie podpory v čase skrátenej práce bolo čo možno najpriamočiarejšie. Pred nadobudnutím účinnosti zákona bola finančná pomoc na podporu udržania zamestnanosti poskytovaná podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, konkrétne podľa ustanovení § 50k, § 54 ods. 1 písm. e).