Zákon o ochrane pred odpočúvaním

Nový komentár k zákonu č. 166/2003 Z. z., autor doc. JUDr. Miloš Deset, PhD.

Autori: doc. JUDr. Miloš Deset, PhD.
Dátum publikácie: 10. 12. 2020



Nový komentár v produkte EPI Komentáre k zákonu č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním)

Zakon-o-ochrane-pred-odpocuvanim---komentar----obalka

Predhovor autora

Právo je produktom ľudskej činnosti, výsledkom intelektuálneho úsilia autorov návrhov i normotvorcu a podobne ako akékoľvek iné produkty ľudskej činnosti, aj právo podlieha vývoju. Zohľadňujúc materiálne pramene práva a aktuálne spoločenské potreby, právo predstavuje normatívny regulátor správania sa, ktorý nie je nemenný, práve naopak. A zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) nie je žiadnou výnimkou.

No pri tomto zákone, z hľadiska jeho „kvality“ ako ľudského produktu, „bije do očí“ nielen jeho počiatočná verzia, ale aj následné novelizácie. Zákon v pôvodnom znení s účinnosťou od 21. 5. 2003 (okrem § 2 ods. 4 v čl. I, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2004), ako aj v znení neskorších predpisov sa totiž vyznačuje neaktuálnosťou, nesúladom s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva a pri viacerých otázkach aj značnou medzerovitosťou.

Ide pritom o zákon, ktorého predmet úpravy sa týka základných práv a slobôd, predovšetkým práva na súkromie v zmysle Čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len „Ústava“) a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Informačno-technické prostriedky, ktorých použitie zákon umožňuje viacerým štátnym orgánom (napr. Policajnému zboru či Slovenskej informačnej službe), totiž na jednej strane môžu slúžiť na dosahovanie legitímnych cieľov, no na druhej strane nevyhnutne zasahujú do základných práv a slobôd. Jednotlivé ustanovenia zákona o ochrane pred odpočúvaním sa preto analyzujú a vykladajú v tomto kontexte, ktorý je často zdôrazňovaný v odbornej literatúre aj judikatúre.

Z toho však nevyhnutne vyplýva, že právna úprava, ktorá upravuje používanie informačno-technických prostriedkov, musí vytvárať podmienky používania týchto prostriedkov na dosahovanie legitímnych cieľov, no zároveň aj garancie ochrany práva na súkromie. V tejto súvislosti však v príslušných ustanoveniach komentovaného zákona možno badať viacero problémov, ktoré sú analyzované v tomto komentári. No nie sú to jediné problémy tohto zákona, pretože v niektorých ustanoveniach je tento zákon značne neaktuálny. Tieto problémy, ako sa domnievam, nie je možné vyriešiť inak – len novelizáciou komentovaného zákona.

Komentovaný zákon je neaktuálny napr. v § 2 ods. 2, ktorý upravuje orgán štátu oprávnený používať informačno-technické prostriedky, pretože medzi orgány štátu zaraďuje neexistujúcu Colnú správu. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov namiesto Colnej správy môžu informačno-technické prostriedky používať ozbrojení príslušníci finančnej správy zaradení na finančnom riaditeľstve a ozbrojení príslušníci finančnej správy zaradení na Kriminálnom úrade finančnej správy. Neaktuálny je aj pojem „telekomunikačná služba“ použitý v odseku 5. Tento pojem by sa mal vykladať tak, že ide o „elektronické komunikačné služby“ podľa § 3 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.

Istý nedostatok komentovaného zákona možno badať aj v absencii úpravy odôvodnenia súhlasu zákonného sudcu podľa § 4 ods. 1. Takáto úprava totiž nezodpovedá obsahovým kritériám rozhodnutí, ktoré vyplývajú z judikatúry Ústavného súdu SR aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa citovanej judikatúry odôvodnenie rozhodnutí konkrétnou vysvetľujúcou argumentáciou vyplýva z práva na spravodlivý proces. V odseku 1 je ďalej problematický aj pojem „miesta, ktoré nie sú verejne prístupné“, pretože príslušná právna norma, v ktorej zmysle sa informačno-technické prostriedky môžu použiť aj na takýchto miestach, nie je dostatočne presná a jednoznačná – nie je z nej zrejmé, aké miesta sa rozumejú týmito miestami. Samozrejme, že to vytvára priestor pre príliš extenzívny výklad a zneužitie.

Problematický je aj § 4 ods. 2 v súvislosti s § 4 ods. 6. Konkrétne ide o predĺženie doby používania informačno-technického prostriedku o ďalších šesť mesiacov (odsek 2) a povinnosť zákonného sudcu sústavne skúmať trvanie dôvodov na vydanie súhlasu. Z povahy veci je pritom zrejmé, že zákonný sudca môže skúmať tieto dôvody predovšetkým pri rozhodovaní o súhlase alebo pri rozhodovaní o ďalšom súhlase, ktorým môže predĺžiť dobu používania informačno-technických prostriedkov. Ak by sa preto doba, o ktorú možno predĺžiť dobu používania takýchto prostriedkov, skrátila na dva mesiace, zákonný sudca by sa skôr dostal k opätovnému skúmaniu dôvodov na vydanie súhlasu s použitím informačno-technického prostriedku.

Ustanovenie § 5 podistým prelamuje súdnu kontrolu používania informačno-technických prostriedkov, hoci len na niekoľko hodín, ak vec neznesie odklad. Na jednej strane je pochopiteľná určitá potreba flexibility a takpovediac promptnej, okamžitej reakcie Policajného zboru, no na druhej strane si treba uvedomiť riziko zneužitia v dôsledku absencie súdnej kontroly. Okrem toho je relevantné aj posúdenie praktickej aplikovateľnosti tohto paragrafu, pretože ak Policajný zbor začne používať informačno-technický prostriedok bez súhlasu zákonného sudcu, je zodpovedný za zákonnosť takéhoto rozhodnutia (v prípade vydania súhlasu túto zodpovednosť preberá zákonný sudca). Policajný zbor by sa preto mohol rozhodovať aj tak, že si radšej (pre istotu) vyžiada súhlas od zákonného sudcu, akoby mal rozhodnúť o použití informačno-technického prostriedku samostatne. No z tohto hľadiska je otázna opodstatnenosť predmetnej úpravy.

Ustanovenie § 7 ods. 1 je takpovediac „nedomyslené“, pretože síce umožňuje, aby boli informácie získané použitím informačno-technického prostriedku použité ako dôkaz v príslušnom konaní pred príslušným orgánom, no zároveň „nedomyslene“ tomuto orgánu ukladá povinnosť, že nesmie vyhotoviť kópiu záznamu ani záznam alebo jeho prepis poskytnúť k nahliadnutiu či skopírovaniu inej osobe, inému štátnemu orgánu alebo orgánu územnej samosprávy alebo inej samosprávy. Z povahy veci je pritom zrejmé, že účastníci príslušného konania sú oprávnení nahliadať do spisov, vyhotovovať si z nich odpisy, výpisy či robiť kópie, no predmetné ustanovenie neupravuje žiadne výnimky z tohto zákazu, ktoré by sa týkali účastníkov konania.

V komentári § 7 ods. 2 je vyslovený názor, že toto ustanovenie je nutné vykladať v spojitosti s aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR. Konkrétne ide o Zjed­no­cu­jú­ce sta­no­vis­ko Najvyššieho súdu SR k vý­kla­du us­ta­no­ve­nia § 115 ods. 7 Tr. por., sp. zn. Tpj 46/2020, v zmysle ktorého podmienky použitia záznamu v inej trestnej veci podľa § 115 ods. 7 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok sa majú uplatniť aj v prípadoch záznamu získaného použitím informačno-technického prostriedku podľa zákona o ochrane pred odpočúvaním, ak sa dôvody uvedené v súhlase nevzťahovali na použitie tohto prostriedku, resp. na informácie, ktoré sa jeho použitím získali.

V komentári k § 8a je sformulované kritické stanovisko k absencii adekvátnej právnej úpravy následnej (dodatočnej) ochrany práva na súkromie dotknutej osoby realizovanej súdnou mocou. Je pravda, že zákon o ochrane pred odpočúvaním pripúšťa, že dotknutá osoba môže podať podnet komisii na kontrolu použitia informačno-technického prostriedku podľa odseku 6 alebo sa domáhať súdnej alebo inej ochrany svojho práva podľa odseku 15, no otázka je, na základe akých informácií by tak mohla urobiť, keď v zákone o ochrane pred odpočúvaním absentuje povinnosť príslušného orgánu štátu informovať dotknutú osobu o zásahu do jej základného práva. Domnievam sa, že kvôli tejto medzerovitosti zákon o ochrane pred odpočúvaním nie je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva.

Kontrola používania informačno-technických prostriedkov je zverená Národnej rade Slovenskej republiky, resp. komisii podľa § 8a ods. 1 zriadenej za týmto účelom, no táto kontrola je skôr zameraná na zisťovanie možných nedostatkov, resp. pochybení vo fungovaní príslušných orgánov štátu ako na ochranu dotknutých osôb (primerane to platí aj pre § 9). Okrem toho, aj právna úprava tejto kontroly je podistým medzerovitá, pretože prípadným zisteniam komisie o možnom neoprávnenom použití informačno-technického prostriedku príslušným orgánom štátu nezodpovedajú adekvátne povinnosti tohto orgánu vo vzťahu ku komisii a Národnej rade Slovenskej republiky. Primerane to platí aj pre § 9. O to naliehavejšie rezonuje potreba úpravy následnej, resp. dodatočnej súdnej kontroly použitia informačno-technického prostriedku. To by si však vyžadovalo upraviť povinnosť informovať dotknutú osobu o zásahu do jej základného práva. Pri rozumnom formulovaní výnimiek z tejto povinnosti by sa táto povinnosť nemusela týkať iba Policajného zboru, Finančného riaditeľstva, Kriminálneho úradu finančnej správy či Zboru väzenskej a justičnej stráže, ale aj Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva.

Z toho vyplýva, že zákon o ochrane pred odpočúvaním by mal byť precíznejší v úprave parlamentnej kontroly používania informačno-technických prostriedkov aj v ochrane práva na súkromie dotknutej osoby.

 

Recenzenti:

prof. JUDr. Jozef Záhora, PhD.

prof. JUDr. Jozef Čentéš, PhD.

Vzor citácie:

Deset. M. Komentár k zákonu č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). Žilina: EPI, 2020.

 

Celé znenie komentára nájdete v produkte EPI Komentáre k zákonom:

Komentár zákona č. 166/2003 Z. z o ochrane pred odpočúvaním 

 

 

Autor: doc. JUDr. Miloš Deset, PhD.

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2021, všetky práva vyhradené

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.