Právna úprava zabezpečovacích opatrení obsiahnutá v CSP je pomerne stručná. V praxi však ide o hojne využívaný inštitút. Frekventovanosť konaní o návrhoch na ich nariadenie súdom umožnila zaujať stanovisko k najrôznejším skutkovým okolnostiam. Judikatúra vďaka tomu priniesla odpovede na viaceré nejasnosti ohľadom výkladu zákona.
1. K príslušnosti na konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
Určovanie príslušnosti súdu na konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zásade nebýva problematické. Určitou výnimkou boli v minulosti konania, v ktorých malo byť sudcovské záložné právo zriadené vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Niektorí žalobcovia v takých prípadoch nepodávali návrh na všeobecný súd žalovanéhoUrčený podľa ustanovenia § 13 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (v článku tiež len „CSP“), ale na súd, v ktorého obvode sa nachádzala návrhom dotknutá nehnuteľnosťUrčený v zmysle ustanovenia § 20 písm. a) CSP. Z judikatúry však vyplynul názor, že uvedené konanie nie je úzko späté s rozhodovaním o vecnom práve (tzn. v danom kontexte o vzniku, trvaní či zániku záložného práva k nehnuteľnosti). Primárne v ňom ide o zabezpečenie pohľadávky; neuplatní sa teda výlučná príslušnosť podľa polohy nehnuteľnostiOdsek 12 uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 30. 9. 2021, sp. zn. 16Co/49/2021.
2. K pasívnej legitimácii v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
Problematika pasívnej vecnej legitimácie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je najčastejšie spätá s otázkou, či je prípustné, aby bolo zabezpečovacím opatrením zriadené záložné právo aj na majetok osoby odlišnej od dlžníka.
Ústavný súd SR sa uvedeným problémom zaoberal vo viacerých prípadoch; on sám však jasnú odpoveď nedal. Z ústavnoprávneho hľadiska je podľa neho prípustný aj výklad, v zmysle ktorého možno požadovať nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj voči 3. osobe stojacej mimo záväzkového vzťahu veriteľa (tzn. žalobcu) a dlžníka a zároveň aj výklad, ktorý uvedenú možnosť nepripúšťaNapr. odseky 14, 15 a 16 uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 18. 1. 2018, sp. zn. II. ÚS 43/2018. .
Upozornil však, že súdy musia v každej preskúmavanej veci zohľadňovať jej osobitnosti a venovať sa jednotlivým okolnostiam – a to predovšetkým existencii právnych vzťahov medzi sporovými stranami a tretími osobami či dlžníkmiOdsek 19 nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 22. 6. 2023, sp. zn. I. ÚS 118/2023. Uvedený názor vyslovil v prípade zabezpečovacieho opatrenia vydaného v konaní o odporovateľnosti kúpnej zmluvy, ktoré bolo zriadené na majetok osoby odlišnej od dlžníka. V posudzovanej veci ale nedošlo k zriadeniu záložného práva na majetok, ktorý by sa pôvodne nachádzal vo vlastníctve dlžníka (a ktorý by teda v prípade úspechu odporovacej žaloby bolo možné použiť na vymoženie pohľadávky). Ústavný súd SR za týchto okolností vyhodnotil, že zriadenie záložného práva predstavuje exces, a to s prihliadnutím na nedostatočné zistenie prepojenia dlžníka a vlastníka majetku dotknutého zabezpečovacím opatrením.
Vzhľadom na zdržanlivý postoj Ústavného súdu SR si teda na definitívnu formuláciu podmienok, za ktorých je možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie na majetok odlišný od dlžníka, budeme musieť ešte počkať.
Ohľadom vymedzenia pasívne legitimovaného subjektu bolo ďalej judikatúrou upresnené, že účastníkmi konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým má byť zriadené záložné právo na spoluvlastnícky podiel, nemusia byť aj ostatní spoluvlastníci veciOdsek 16 uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 2. 6. 2021, sp. zn. 15Co/40/2021.
3. K obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a k podmienkam pre jeho nariadenie
V súvislosti s praktickým účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je potrebné upozorniť, že ním zriadené záložné právo podľa judikatúry neposkytuje hmotnoprávne zabezpečenie pohľadávky aj pre účely konaní podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizáciiĎalej len „ZoKR“; nemá teda rovnaké účinky ako záložné právo zriadené zmluvouBližšie napr. ustanovenie § 8 ZoKR a § 166c ods. 1 písm. c) ZoKR. Z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že jeho účel je v skutočnosti analogický účelu exekučného záložného právaOdseky 21 a 22 uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 28. 4. 2022, sp. zn. III. ÚS 235/2022. Táto skutočnosť by mala byť nepochybne vzatá do úvahy už pri samotnom rozhodovaní o tom, či sa veriteľovi návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vôbec oplatí podávať.
Okrem toho je potrebné dobré zvážiť, či je situáciu adekvátne riešiť zabezpečovacím opatrením alebo neodkladným opatrením (ktoré je v zmysle ustanovenia § 324 ods. 3 CSP možné nariadiť len vtedy, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením). Vyriešenie neistoty navrhovateľa formou alternatívneho požadovania neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia bolo posúdené ako neprípustnéOdsek 12 uznesenia Krajského súdu Bratislava zo dňa 30. 8. 2022, sp. zn. 5Co/111/2022.
3. 1 K veciam, právam alebo iným majetkovým hodnotám, na ktoré môže súd zriadiť záložné právo
Všeobecne možno konštatovať, že ujma dlžníka, ktorá by mohla vzniknúť obmedzením spôsobeným zriadením záložného práva k jeho veci, právu či inej majetkovej hodnote, by mala byť v prvom rade primeraná cieľu sledovanému zabezpečovacím opatrenímNapr. odsek 11 uznesenia Krajského súdu Trnava zo dňa 29. 10. 2018, sp. zn. 21Cob/92/2018. V súlade s uvedeným by teda súdy, pokiaľ možno, nemali zriaďovať záložné právo na majetok, ktorého hodnota je zjavne neproporcionálna k výške zabezpečovanej pohľadávky. O zásade proporcionality ale treba uvažovať aj v prípade, ak má byť nariadené zabezpečovacie opatrenie, ktoré môže okrem dlžníka zasiahnuť aj inú osobu. Ako neprimerané bolo napríklad posúdené zriadenie záložného práva na majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov za situácie, keď bolo možné aj jeho zriadenie na majetok vo výlučnom vlastníctve dlžníkaOdsek 12 uznesenia Krajského súdu Bratislava zo dňa 26. 2. 2021, sp. zn. 6Co/17/2021.
Dočítajte článok až do konca, zostáva vám ešte . Celé znenie nájdete v produkte EPI Odborné články:
☇ Zabezpečovacie opatrenia: najčastejšie otázky riešené judikatúrou
Autor: Mgr. Barbora Magočová
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies