Týranie zvierat a zanedbanie starostlivosti o zviera

1. Úvod

Problematika týrania zvierat je v súčasnosti čoraz častejšie spájaná s mladou generáciou. Spôsobovanie bolesti či útrap zvieratám svedčí nielen o nedostatku empatie u jednotlivcov, ale často je odrazom sociálneho prostredia, v ktorom jednotlivec vyrastá, prípadne prostredia, v ktorom sa s nepriaznivým zaobchádzaním so zvieraťom už stretol. Zanedbanie starostlivosti o zvieratá je, naopak, skôr problémom tzv. staršej generácie, ktorá zviera často považuje za určitú menejcennú bytosť, ktorá má slúžiť človeku a jeho aktuálnym potrebám. V každom prípade je nevyhnutné si uvedomiť, že zviera je živá a cítiaca bytosť, ktorá rovnako ako ľudská bytosť pociťuje bolesť.

Článok sa venuje právnemu a skutkovému posúdeniu trestného činu týrania zvierat a trestného činu zanedbania starostlivosti o zviera a podrobne rozoberá, aké konania možno považovať za nepriaznivé zaobchádzanie so zvieratami, a to vrátane aktívneho ubližovania, pasívneho zanedbávania starostlivosti, dlhodobého vystavovania zvierat utrpeniu a nevhodným životným podmienkam. Článok zároveň stručne poukazuje na závažnosť následkov takéhoto konania z pohľadu ochrany zvierat a spoločenského záujmu, pričom zdôrazňuje aj význam odborného prístupu pri posudzovaní jednotlivých prípadov.

2. Právne postavenie zvierat v podmienkach Slovenskej republiky

Nazeranie spoločnosti na postavenie zvierat v podmienkach Slovenskej republiky (ďalej ako „SR“) sa zmenilo až po nadobudnutí účinnosti zákona č. 184/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, t. j. dňa 1. septembra 2018. Týmto dňom sa totiž zvieratá prestali považovať za hnuteľnú vec a začali sa považovať za živé cítiace bytosti. Najpresnejšiu legálnu definíciu pojmu „živé zviera“ obsahuje Občiansky zákonník v ustanovení § 119 ods. 3, v zmysle ktorého: „Živé zviera má osobitný význam a hodnotu ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami a v občianskoprávnych vzťahoch má osobitné postavenie. Na živé zviera sa vzťahujú ustanovenia o hnuteľných veciach; to neplatí ak to odporuje povahe živého zvieraťa ako živého tvora.“ Predmetom právnej úpravy podľa Občianskeho zákonníka je osobitná právna úprava postavenia zvierat v súkromnoprávnych vzťahoch, pokiaľ ide o definíciu zvieraťa s tým, že zviera bude len objektom právnych vzťahov či zodpovednostných vzťahov pri spôsobení škody na zvierati, resp. škody spôsobenej zvieraťom.

Nadobudnutím účinnosti zákona č. 288/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „novela TZ“) došlo k systematickému zaradeniu trestných činov týrania zvierat a zanedbania starostlivosti o zviera medzi trestné činy proti životnému prostrediu upravených v šiestej hlave osobitnej časti zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej ako „TZ“). Uvedené znamená, že skrátené vyšetrovanie o týchto trestných činoch vykonávajú vyšetrovatelia zo špecializovaných pracovísk Prezídia PZ odboru odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality (enviropolícia) s celoslovenskou pôsobnosťou.

Pri posudzovaní trestného činu týrania zvierat a trestného činu zanedbania starostlivosti o zviera je nevyhnutné zohľadniť nielen samotné konanie páchateľa, ale aj následky takého konania a na fyzický a psychický stav zvieraťa. Je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní dôsledne vyhodnocovať každý podnet a zabezpečiť, aby konanie, ktoré hrubo narúša základné princípy ochrany živých tvorov, nezostalo bez následkov. Zvieratá ako cítiace bytosti si zaslúžia právnu ochranu pred krutým a neľudským zaobchádzaním – nielen z hľadiska zákona, ale aj zo spoločenského a morálneho hľadiska.

3. K trestnému činu týrania zvierat – § 305a TZ

Pojem „týranie zvierat“ nie je v našom právnom poriadku legálne definovaným pojmom, odborná literatúra však uvádza, že týraním zvierat sa všeobecne rozumie „určitý spôsob zlého zaobchádzania so zvieraťom ako so živou bytosťou, ktoré mu spôsobuje nejaké útrapy a bolesť“Púry, F. § 302 [Týrání zvířat]. In: Šámal, P. a kol. Trestní zákoník. 3. vydání. Praha: C. H. Beck, 2023, s. 3874. Pojem týranie zvierat však zahŕňa množstvo spôsobov, ktorým človek spôsobuje zvieraťu útrapy a bolesť či už svojím aktívnym konaním, alebo pasívnym konaním, tzn. opomenutím konať.

Základná skutková podstata trestného činu týrania zvierat podľa § 305a ods. 1 TZ spočíva v tom: „kto

a) týra zviera, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý alebo za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

b) týra zviera zvlášť krutým a surovým spôsobom alebo

c) utýra zviera,

potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky“.

Podľa písm. a) je nevyhnutné, aby páchateľ tohto trestného činu bol už za obdobné konanie (skutok) v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý buď podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „priestupkový zákon“), alebo v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený podľa zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „TP“). Prechádzajúce postihnutie alebo odsúdenie sa nevyžaduje, ak páchateľ svojím konaním naplní skutkovú podstatu podľa písm. b) alebo podľa písm. c) vyššie citovaného ustanovenia TZ.

Za zvlášť krutý a surový spôsob týrania je potom potrebné podľa Najvyššieho súdu Českej republiky považovať také konanie, ktoré sa...

Autor: JUDr. Elena Lazoríková