K ochrane osobných údajov neodmysliteľne patrí aj kontrola dodržiavania platnej legislatívy či prešetrovanie podnetu dotknutej osoby z jej nedodržiavania.
Na Slovensku je v súlade so zákonom o ochrane osobných údajovZákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení dozorujúcim orgánom Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.
GDPRNariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov však žiadnym spôsobom nevylučuje obrátiť sa so svojimi návrhmi aj na súd, resp. nevylučuje trestnoprávnu zodpovednosť, pokiaľ je naplnená skutková podstata trestného činu.
V tomto článku prinesieme informácie z niektorých prípadov, ktoré prejednávali súdy na Slovensku a pár prípadov z judikatúry európskych súdov.
Neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi
V ustanovení § 374 Trestného zákona Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v platnom znení nachádzame skutkovú podstatu trestného činu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi. Podľa jej znenia, každý kto neoprávnene poskytne, sprístupní alebo zverejní osobné údaje o inom, ak boli zhromaždené v súvislosti s výkonom verejnej moci alebo uplatňovaním ústavných práv osoby, alebo osobné údaje získané v súvislosti s výkonom povolania, zamestnania alebo funkcie, a tým poruší všeobecne záväzný právny predpis, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Prísnejšia trestná sadzba až dva roky sa môže uložiť, ak sa takým činom spôsobí vážna ujma na právach dotknutej osoby, verejne alebo závažnejším spôsobom konania.
Z popisu skutkovej podstaty je zrejmé, že:
- objektom (chránený záujem) je ochrana osobných údajov (každý má právo na ochranu svojich osobných údajov pred neoprávneným spracovaním),
- objektívna stránka (spôsob konania) spočíva vo vyššie popísanom neoprávnenom nakladaní s osobnými údajmi,
- subjektom (kto môže byť dotknutý daným skutkom) môže byť ktokoľvek, akákoľvek dotknutá osoba,
- subjektívna stránka spočíva v úmyselnom zavinení (páchateľ chcel porušiť chránený záujem a vedel, že môže svojím konaním také porušenie spôsobiť a v prípade, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený).
Ide o prečin.
V nami rozoberanom prípade došlo ku skutku, kedy príslušník policajného zboru v čase osobného voľna požiadal na základe požiadavky neoprávnenej osoby iného príslušníka policajného zboru, aby pod určeným používateľským menom bez služobného dôvodu vykonal lustráciu v evidencii osobných motorových vozidiel Ministerstva vnútra SR. Neskôr už on sám v rámci služby vykonal lustráciu v registri obyvateľov a napokon aj v zozname účastníkov verejnej telekomunikačnej siete. Následne tieto údaje poskytol neoprávnenej osobe, na ktoré by táto osoba nemala právny nárok. Súd konštatoval, že týmto konaním obžalovaný porušil ustanovenie § 36 a § 79 zákona o ochrane osobných údajov, č. 9 písm. e) nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 164/2013 o ochrane osobných údajov a základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a), písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. Týmto skutkom teda neoprávnene poskytol osobné údaje o inom, zhromaždené v súvislosti s výkonom verejnej moci, a tým porušil všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť, za čo bol súdom uznaný vinným.
sám osebe osobným údajom. Osobným údajom sa môže stať, len ak by existovala primeraná pravdepodobnosť, že údaj možno spojiť s určitou osobou. Keďže je VIN uvedený v osvedčení vozidla a súčasne je uvedené aj meno držiteľa tohto osvedčenia, je zrejmé, že v tomto prípade by šlo o osobný údaj fyzickej osoby uvedenej v tomto osvedčení.
Dočítajte článok až do konca, zostáva vám z neho ešte . Celé znenie nájdete v produkte EPI Odborné články:
Téma osobných údajov v rozhodnutiach súdov
Autor: JUDr. Paula Babicová
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies