Často sa stretávame s pojmom verejný činiteľ. Verejnými činiteľmi sú napríklad poslanci, prezident alebo policajti atď. V zmysle Trestného zákona sú verejnými činiteľmi aj štátni zamestnanci v služobnom pomere. Štátni zamestnanci majú zverené isté právomoci, ktorými môžu rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických či právnických osôb alebo majú zverenú právomoc na výkon rozhodnutia štátneho orgánu.
Nie všetci štátni zamestnanci však majú zverené vyššie uvedené právomoci. Sú aj v takom prípade verejnými činiteľmi? Môžu sa dopustiť trestného činu v postavení verejného činiteľa? V neposlednom rade, je možné zaznamenávať si činnosť takýchto štátnych zamestnancov? Trestný zákon bližšie nedefinuje vo svojich ustanoveniach, aké podmienky majú byť naplnené na to, aby daná osoba mala postavenie verejného činiteľa, iba menuje v § 128 ods. 1, kto je verejným činiteľom. Na spresnenie vymedzenia, resp. určenia, či daná osoba je verejným činiteľom, resp. pri všetkých úkonoch je v pozícii verejného činiteľa, nám dáva odpoveď príslušná judikatúra.
Kto je štátnym zamestnancom?
Štátnym zamestnancom je zamestnanec v služobnom pomere podľa zák. č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov. Tento zákon predstavuje základnú právnu úpravu štátnych zamestnancov, ich postavenia vo vzťahu k štátu ako zamestnávateľovi. Štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu a zákon vymedzuje v § 171, na ktoré vzťahy sa v rámci tohto pomeru uplatní Zákonník práce. Tento zákon sa však nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov a profesionálnych vojakov. Postavenie týchto zamestnancov je vymedzené v osobitných predpisoch.
Vyššie uvedený zákon o štátnej službe sa tiež neaplikuje v rámci výkonu funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, sudcu vrátane sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, prokurátora, verejného ochrancu práv, riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky.
Krátky výklad pojmu „verejný činiteľ“ z pohľadu štátneho zamestnanca
Pojem „verejný činiteľ“ z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti je vymedzený § 128 ods. 1 zák. č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Vymedzenie pre účely Trestného zákona slúži na určenie postavenia páchateľa ako osoby, ktorá pri tom-ktorom trestnom čine (zneužitie právomoci verejného činiteľa a pod.) bola v postavení verejného činiteľa. Primerane sa však môžu tieto ustanovenia aplikovať aj v iných spoločenských vzťahoch, kedy je potreba vymedziť pojem verejného činiteľa, keďže iné právne predpisy síce používajú tento pojem, ale vlastnú definíciu neponúkajú.
Podľa § 128 ods. 1 Trestného zákona sa verejným činiteľom rozumie „...štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy“.
Trestná zodpovednosť štátnych zamestnancov
Štátny zamestnanec nemusí byť v rámci vykonávania práce v služobnom, resp. štátnozamestnaneckom pomere vždy v postavení verejného činiteľa. Napriek tomu, že § 128 ods. 1 Trestného zákona radí medzi verejných činiteľov aj štátnych zamestnancov, nemusia mať títo zamestnanci vždy postavenie verejného činiteľa, a teda nie je možné pri vyvodzovaní trestnoprávnej zodpovednosti pri štátnych zamestnancoch hovoriť vždy ako o verejných činiteľoch.
Dočítajte článok až do konca, zostáva vám z neho ešte . Celé znenie nájdete v produkte EPI Odborné články:
Štátni zamestnanci ako verejní činitelia alebo aj nie?
Autor: JUDr. Tomáš Zábrenszki
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies