Referendum o predčasných voľbách a Ústava Slovenskej republiky

Príspevok sa zameriava aj na najvýznamnejšie argumenty, ktoré v prospech na jednej strane možnosti a na strane druhej nemožnosti konania referenda o predčasných voľbách, z pohľadu Ústavy, v odbornom diskurze zazneli a zaznievajú.

Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) síce vo svojom doposiaľ takmer tri dekády trvajúcom živote dokázala životaschopnosť, no pravdou je, že jej text trpí viacerými nedostatkami. Pravdepodobne všetci odborníci na ústavné právo sa zhodnú na tom, že je to práve celoštátne referendum ako také, ktoré predstavuje jeden z najproblematickejších inštitútov Ústavy. Ústava na prvý pohľad pôsobí veľmi demokraticky, keďže inštitút referenda pozná a rozhodovanie občanov o dôležitých otázkach verejného záujmu práve jeho prostredníctvom predvída, avšak, na strane druhej, úpravu tohto inštitútu nedotiahla. Okrem otázky záväznosti výsledkov referenda a toho, ako výsledky platného referenda „pretaviť“ do praxe, je objektom ústavnoprávnych polemík aj predmet referenda, a teda to, o čom všetkom sa dá alebo naopak nedá v referende hlasovať. Jednou z tém, o ktorých sa vo vzťahu k predmetu referenda vedú (nielen) odborné polemiky, sú predčasné voľby. Načrtnuté polemiky opäť nabrali na sile na prelome rokov 2020 a 2021, kedy sa otázka referenda o predčasných voľbách znova dostala do verejného diskurzu, čo napokon vyvrcholilo až žiadosťou o jeho vyhlásenie, ktorá bola 3. mája 2021 doručená prezidentke Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“ alebo „prezidentka“). Referendum, ktoré skupina občanov zastúpená petičným výborom žiada vyhlásiť, má spočívať v nasledujúcej otázke: „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“

Bezprostredným účelom referenda o predčasných voľbách je opýtať sa občanov oprávnených hlasovať v referende, ktorí sú v zmysle čl. 94 Ústavy tou istou množinou, ako sú občania oprávnení voliť poslancov Národnej rady, či sú za to, aby sa konali predčasné voľby. Samozrejme, referendová otázka je sprevádzaná dvoma alternatívnymi odpoveďami („áno“ a „nie“), a preto zo svojej podstaty pripúšťa dva rôzne výsledky, pokiaľ abstrahujeme od prípadu neplatnosti referenda, no z politického hľadiska iniciátorom referenda o predčasných voľbách ide v praxi vždy o to, aby sa konanie predčasných volieb skutočne dosiahlo. Ako však v článku priblížime, dosiahnutie konania predčasných volieb cestou referenda nemusí byť problematické len z hľadiska mobilizácie voličov, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre platnosť výsledkov, ale najmä z hľadiska ústavnosti predmetu takéhoto referenda.

Cieľom tohto článku preto bude priblíženie platnej ústavnej úpravy referenda, osobitne vo vzťahu k možnému referendu o predčasných voľbách. Zameriame sa aj na najvýznamnejšie argumenty, ktoré v prospech na jednej strane možnosti a na strane druhej nemožnosti konania referenda o predčasných voľbách, z pohľadu Ústavy, v odbornom diskurze zazneli a zaznievajú. Súčasťou záveru článku je taktiež aj načrtnutie možných riešení, ktorými by sa polemika o ústavnosti referenda o predčasných voľbách dala „raz a na vždy“ vyriešiť.

Predčasné voľby vo všeobecnosti

Ešte pred tým, než sa dostaneme k samotnému referendu o predčasných voľbách, sa treba, aspoň v stručnosti, pristaviť aj pri predčasných voľbách samotných. Pre možnosť posudzovania ústavnosti referenda o predčasných voľbách je totiž nutné ujasniť si to, čo to vlastne predčasné voľby sú.

Ako prvú poznámku treba uviesť, že pod predčasnými voľbami sa, v rámci debaty točiacej sa okolo referenda o predčasných voľbách, majú na mysli výlučne predčasné voľby do Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len ako „Národná rada“, resp. ako „voľby do Národnej rady“ alebo „parlamentné voľby“). Ich predčasnosť znamená, že ide o voľby konajúce sa skôr než na konci štvorročného volebného obdobia, ktoré je predpokladané v čl. 73 ods. 1 Ústavy. Keďže ide o voľby, ktoré vybočujú z riadneho štvorročného cyklu, je možné ich označiť aj za voľby mimoriadne. Hoci, ako ešte ďalej uvedieme, je konanie referenda o predčasných voľbách do Národnej rady problematické, možnosť predčasných parlamentných volieb vo všeobecnosti prípustná je, keďže z Ústavy a na ňu nadväzujúcej zákonnej úpravy možno vyvodiť hneď dve situácie, kedy k ich konaniu dôjsť dokonca musí.