Prevod práv a povinností v stavebnom konaní

Predmetom článku je situácia, kedy v priebehu konania alebo po jeho skončení vo forme rozhodnutia vo veci samej, teda stavebného povolenia (resp. územného rozhodnutia), žiadateľ prevedie práva na inú osobu.

Dátum publikácie: 18. 8. 2020



tt_rozostavany-dom

Predmetom článku je situácia, kedy v priebehu konania alebo po jeho skončení vo forme rozhodnutia vo veci samej, teda stavebného povolenia (resp. územného rozhodnutia), žiadateľ prevedie práva na inú osobu. Na presné pochopenie problematiky je potrebné uviesť niekoľko rozhodujúcich skutočností a odpovedať si na základné otázky tejto témy. Čo je predmetom prevodu? Kto môže byť postupcom? Aké ustanovenia musí obsahovať zmluva? A v poslednom rade tiež to, aké úkony môže alebo musí urobiť stavebný úrad v prípade takejto zmluvy?

Na úvod uvedieme samotnú charakteristiku rozhodnutí, ktoré sú predmetom takéhoto záväzku.

Stavebné povolenie

Stavebné povolenie je rozhodnutie stavebného úradu, ktorým sa povoľuje realizácia stavby na základe návrhu žiadateľa, ktorý má osobitné pomenovanie ako stavebník. Iní účastníci v rámci tohto konania, napríklad sused, nedisponujú návrhom, teda nie sú oprávnení navrhovať zmeny, zobrať späť návrh a logicky teda ani postúpiť práva, ktoré vyplývajú z tohto návrhu. Aj preto prvým rozhodujúcim faktom je, že s návrhom disponuje len navrhovateľ (stavebník) a len ten môže byť postupcom, teda jednou zo zmluvných strán.

Predmetom stavebného povolenia je činnosť, ktorá sa viaže k veci. Z rímskeho práva hovoríme, že ide o práva a povinnosti „in rem“. Stavebné povolenie je zvyčajne druhé v poradí. Prvým je rozhodnutie o umiestnení stavby. Na základe tohto rozhodnutia stavebný úrad konštatuje, že z hľadiska osobitných záujmov a tzv. verejného záujmu je možné na danej parcele umiestniť stavbu v istej výške a objeme. Potom je tu okruh tzv. súkromného záujmu, teda ochrany subjektívneho práva – vlastníckeho práva majiteľa pozemku. Z hľadiska navrhovateľa je rozhodujúce len to, aby mal súhlas vlastníka pozemku, na ktorom sa má stavba umiestniť. Prakticky pre územné rozhodnutie stačí, ak navrhovateľ disponuje:

a.) jednostranným súhlasom vlastníka pozemku alebo

b.) existenciou vecného práva, napr. vecné bremeno, nájomná zmluva alebo zmluva o budúcej zmluve, alebo

c.) samozrejme vlastníckym právom k pozemku.

Ak je táto podmienka splnená, teda je ochránené vlastnícke právo majiteľa pozemku, následne už stavebný úrad skúma len ochranu verejných záujmov, napr. životné prostredie a podobne. Pre tento druhý okruh verejných záujmov už nie je rozhodujúce, kto žiada, ale čo žiada.

Postúpenie

Základnú charakteristiku uvedieme aj samotnému postúpeniu. Ide o inominátnu zmluvu, ktorá nie je upravená výslovne ako zmluvný typ v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku. V Občianskom zákonníku jej legislatívny rámec upravuje § 51 OZ. Výklad tohto ustanovenia hovorí, že zmluva nemôže odporovať obsahu a účelu zákona. Teda, okrem iného, musí byť vo všetkých základných bodoch jasná.

Ako prvú otázku budeme riešiť, kto je považovaný za postupcu. Postupca – ten, kto postupuje práva – musí byť navrhovateľ (stavebník), a to buď v konaní, alebo mu toto postavenie vyplýva z právoplatného rozhodnutia. Pokiaľ rozhodnutie nie je právoplatné, platí, že je to vždy len účastník konania – stavebník.

Príspevok je skrátený, jeho celé znenie nájdete v produkte EPI Odborné články:

Prevod práv a povinností v stavebnom konaní

 

Súvisiace dokumenty


S-EPI, s.r.o. © 2010-2021, všetky práva vyhradené

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.