Prekrývanie závažnej trestnej činnosti trestným činom opilstva

Predmetom článku je poukázanie na opodstatnenosť trestného činu opilstva v Trestnom zákone. V rámci navrhovanej prvej veľkej novely Trestného zákona sa uvažovalo o vypustení tohto trestného činu. Nepovažujeme však za správne, aby sa tento trestný čin z Trestného zákona vypustil. Následne v ďalších novelách, ako aj v prijatej veľkej novele Trestného zákona ako zák. č. 40/2024 Z. z. ostal tento trestný čin zachovaný. V tomto článku zároveň poukážeme aj na posudzovanie tohto trestného činu v súdnej praxi, ktoré sa však nejaví ako úplne správne a do budúcna by bolo potrebné prehodnotiť, resp. konkretizovať zákonnú úpravu.

Úvod

Trestný čin opilstva je jedným z trestných činov, ktorých spáchanie je podmienené užitím návykovej látky. V prípade tohto trestného činu však ide o ojedinelé konanie páchateľa, ktorý sa dopustí konania inak trestného, ale z dôvodu zavinenej nepríčetnosti požitím návykovej látky nevie rozpoznať či ovládať svoje konanie.

Prvý návrh veľkej novely Trestného zákona za pôsobenia Márie Kolíkovej ako ministerky spravodlivosti obsahoval vypustenie tohto trestného činu. Jedným z dôvodov, prečo tak vtedy zákonodarca uvažoval, bola súdna prax. V rámci tohto článku poukážeme aj na konkrétne rozhodnutie súdu, voči ktorému podala vtedajšia ministerka spravodlivosti dovolanie na Najvyšší súd SR.

Súdna prax ukázala, že môže dochádzať k prekrývaniu závažnej trestnej činnosti práve kvalifikáciou skutku ako trestného činu opilstva. Opilstvom by nemalo byť chápané opakované protiprávne konanie, ktorého sa páchateľ dopúšťa po dlhšiu dobu pod vplyvom návykovej látky. Takýmto spôsobom v praxi môže dochádzať k tomu, že pôvodný skutok, ktorého sa páchateľ dopustil, bude miernejšie kvalifikovaný a vzhľadom na požívanie návykových látok subsumovaný ako trestný čin opilstva.

Zavinená nepríčetnosť

V zmysle § 8 Trestného zákona je trestným činom protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak Trestný zákon neustanovuje inak. Každý trestný čin je skutkom, ale nie každý skutok je trestným činom. Skutok je vtedy trestným činom, keď sú naplnené znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Aby bola naplnená skutková podstata toho-ktorého trestného činu, je potrebné splnenie obligatórnych znakov. Obligatórnymi znakmi sú objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka. Pri posudzovaní naplnenia obligatórnych znakov je pri subjekte okrem veku nevyhnutá súčasť aj príčetnosť páchateľa. Pokiaľ by páchateľ počas spáchania skutku bol nepríčetným, nedošlo by k naplneniu jedného z obligatórnych znakov trestného činu a tým pádom by daný skutok nebol považovaný za trestný čin, keďže všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty musia byť naplnené kumulatívne.

V § 23 Trestného zákona je upravené negatívne vymedzenie príčetnosti, čiže nepríčetnosť. Za nepríčetného sa považuje ten, kto v čase spáchania skutku, ktorý je inak trestný, nevedel z dôvodu duševnej choroby rozpoznať protiprávnosť svojho konania alebo ovládať svoje konanie. V týchto prípadoch hovoríme o nezavinenej nepríčetnosti.

Pri posudzovaní príčetnosti páchateľa v čase spáchania skutku môže dôjsť k situácii, kedy síce bol páchateľ v čase spáchania skutku nepríčetným, ale do tohto stavu sa uviedol sám. Pôjde o prípady, kedy sa do stavu nepríčetnosti dostal páchateľ sám požitím alkoholu či inej návykovej látky. Či už sa páchateľ uviedol do tohto stavu úmyselne alebo z nedbanlivosti, nie je rozhodujúcou skutočnosťou. Zavinená nepríčetnosť nastáva vtedy, keď sa páchateľ do tohto stavu uvedie či už úmyselne, alebo z nedbanlivosti, a to požitím nadmerného množstva alkoholu alebo inej návykovej látky. Zavinenú nepríčetnosť upravuje § 363 Trestného zákona v rámci trestného činu opilstva. Toto ustanovenie Trestného zákona upravuje nasledovné druhy zavinenej nepríčetnosti:

a) trestný čin opilstva – § 363 ods. 1 TZ,

b) konanie slobodné vo svojej príčine – § 363 ods. 2 TZ.

Označenie Trestného činu opilstva nedostatočne vystihuje skutkovú podstatu tohto trestného činu, keďže tohto trestného činu je možné sa dopustiť aj pod vplyvom iných návykových látok ako čisto len pod vplyvom alkoholu. Uvedenú skutočnosť uvádza aj prof. MencerováMENCEROVÁ, I. et al. Trestné právo hmotné. Všeobecná časť. Šamorín: Heuréka. 2021. s. 176 či prof. Ivor, prof. Polák a prof. ZáhoraIVOR, J., ZÁHORA, J., POLÁK, P. Trestné právo hmotné – Všeobecná časť. Bratislava: Wolters Kluwer, s. r. o., 2016. s. 140. Podľa názoru akademikov pomenovanie tohto trestného činu je nevhodné, a to z dôvodu, že dochádza k nesprávnej predstave spáchania trestného činu pod vplyvom alkoholu. V nemeckom trestnom zákone sa uvádza pojem Rauschdelikt, ktorý pomenúva stav opojenia v súvislosti s protiprávnym konaním. Do stavu zavinenej nepríčetnosti sa môže páchateľ uviesť okrem alkoholu napr. užitím halucinogénov ako DMT, LSD, hríby z rodu Psilocybe a pod.

K zisťovaniu stavu páchateľa pri trestných činoch spáchaných pod vplyvom návykovej látky sa vyjadril Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 2To/3/2004, že: „pri trestných činoch spáchaných pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobilej nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládaciu alebo rozpoznávaciu schopnosť alebo sociálne správanie treba zisťovať stav páchateľa pred aplikáciou návykovej látky a jej vplyv na páchateľa po jej aplikácii z toho hľadiska, či sa nepriviedol do stavu nepríčetnosti, a teda či nekonal za podmienok ustanovenia o trestnom čine opilstva.“

Páchateľ sa nemusí požitím tej-ktorej návykovej látky priviesť do stavu nepríčetnosti. Môže ísť aj o stav zmenšenej príčetnosti. V takom prípade sa nebude aplikovať § 363 Trestného zákona, ale páchateľ bude postihnutý za skutok, ktorého sa dopustil. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1To/20/1992 k vyššie uvedenému uviedol nasledovné: „dôvodne možno predpokladať, že v takom prípade u páchateľa pôjde o ťažkú intoxikáciu prchavými látkami, vrátane ťažkého stupňa opitosti, s poruchou vedomia, na základe ktorých skutočností obvinený v čase činu nemôže rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a nemôže svoje konanie ovládať. Páchateľ nie je v prípade § 201a Tr. zák. pre nepríčetnosť zodpovedný za iný trestný čin v tomto stave spáchaný. Previnil sa však tým, že sa úmyselne alebo z nedbanlivosti, prostredníctvom návykovej látky priviedol do stavu nepríčetnosti a pritom spáchal trestný čin. Nebezpečnosť pre spoločnosť v tomto prípade spočíva v strate sebakontroly (opitosťou, fetovaním a pod.), ktorá privodila následok uvedený v skutkovej podstate trestného činu, resp. konanie, ktoré má inak znaky trestného činu. V takých prípadoch nemožno skúmať subjektívnu stránku, ktorá vzhľadom na stav nepríčetnosti páchateľa tu nie je. Bude preto dôležité, či v konkrétnom prípade je činnosť páchateľa podľa svojej vonkajšej a vnútornej povahy a podľa priebehu takého charakteru, aký je ináč typický pre trestné činy tohto druhu páchané úmyselne alebo pre nedbanlivostné trestné činy. V prípadoch, v ktorých opitosť alebo aplikácia inej návykovej látky neprivodí u páchateľa stav nepríčetnosti, ale iba stav zmenšenej príčetnosti, prichádza do úvahy jeho zodpovednosť za trestný čin, ktorý v tomto stave spáchal, a nie zodpovednosť za trestný čin opilstva podľa § 201a Tr. zák.“

Trestný čin opilstva

Autor: JUDr. Tomáš Zábrenszki