Prechodný pobyt na účel zamestnávateľa a zamestnanca

Podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy zamestnanca sú podľa § 43 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca. Identifikačným údajom je i údaj o pobyte zamestnanca, pričom sa v pracovnej zmluve uvádza pobyt trvalý, ak však má zamestnanec riadne nahlásený prechodný pobyt, uvedie sa i prechodný pobyt.

V štátnozamestnaneckom pomere, ktorý sa zakladá služobnou zmluvou uzatvorenou služobným úradom a štátnym zamestnancom, je síce podstatnou náležitosťou služobnej zmluvy miesto trvalého pobytu, avšak i zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých predpisov v platnom znení (ďalej len „zákon o štátnej službe“) vo svojich ostatných ustanoveniach uvádza povinnosti štátneho zamestnanca i vo vzťahu k pojmu „prechodný“ pobyt, a teda i pri tomto druhu pomeru je súčasťou informačnej povinnosti štátneho zamestnanca.

V pracovnom pomere upravenom Zákonníkom práce je zamestnanec povinný – podľa § 81 Základné povinnosti zamestnanca písm. g) Zákonníka práce – písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového účtu.

Zákon o štátnej službe okrem toho pozná inštitút tzv. zástupcu na doručovanie písomností doručovaných do vlastných rúk s adresou na území Slovenskej republiky. Podľa § 111 ods. 2 písm. f) zákona o štátnej službe je štátny zamestnanec povinný oznámiť služobnému úradu písomne bez zbytočného odkladu zástupcu na doručovanie písomností doručovaných do vlastných rúk s adresou na území Slovenskej republiky, len ak štátny zamestnanec nemá adresu na doručovanie písomností, prechodný pobyt ani trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Predmetné sa využíva najmä v situácii, ak je štátny zamestnanec dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny a služobný úrad v takomto prípade má sťaženú otázku doručovania písomností do vlastných rúk štátneho zamestnanca.

Podľa § 21 zákona o službách zamestnanosti Zamestnávanie štátnych príslušníkov tretej krajiny s miestom výkonu práce na území Slovenskej republiky – zamestnávateľ môže zamestnávať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý podľa ods. 1 písm. b) má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo podľa písm. c) má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania a úrad vydal potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta podľa § 21b ods. 1 písm. b), ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením alebo podľa písm. d) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo podľa písm. e) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny alebo podľa písm. f) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo podľa písm. h) má vydané potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, a má prijatú žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania spolu so všetkými náležitosťami podľa osobitného predpisu, odo dňa platnosti potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta do právoplatného skončenia konania o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania.

Vo vzťahu k právam a povinnostiam zamestnávateľa a „budúceho“ zamestnanca – štátneho príslušníka tretej krajiny v pracovnoprávnom vzťahu i v súvislosti s otázkou prechodného pobytu zohráva dôležitú úlohu v zmysle ustanovení zákona o službách zamestnanosti Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (vystupujúci v ustanoveniach citovaného zákona ako i tohto článku len pod pojmom „Úrad“).

Úrad vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas alebo nesúhlas s jeho obsadením, môže udeliť povolenie na zamestnanie i na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa (aj zamestnanca ako štátneho príslušníka tretej krajiny), môže odnímať vydané povolenia alebo môže predlžovať predmetné povolenie. Všetky tieto potvrdenia, vydané, predĺžené, odnímané Úradom majú súvis s možnosťou a oprávnením zamestnávateľa uzatvoriť pracovný pomer so štátnym príslušníkom tretej krajiny. Zamestnávateľ sa obracia na Úrad vo veciach možnosti obsadenia voľných pracovných miest štátnymi príslušníkmi tretej krajiny so svojou žiadosťou v intenciách ustanovení zákona o službách zamestnanosti.

Zamestnávateľ pri obsadzovaní voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, podľa § 21a ods. 2 písm. b) bodu 1 zákona o službách zamestnanosti Potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, nemusí v žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia takéhoto voľného pracovného miesta podávať v prílohe kópiu dokladu preukazujúceho vyššiu odbornú kvalifikáciu štátneho príslušníka tretej krajiny, a to ani v prípade...

Autor: Ing. Monika Kiklicová