Príspevok sa zaoberá analýzou postavenia adresáta poštovej zásielky a ochranou jeho osobných údajov, ktoré spracúvajú poštové podniky v interných procesoch a systémoch. Cieľom príspevku je komplexné posúdenie postavenia adresáta poštovej zásielky a vymedzenie vzťahov medzi subjektmi poštových služieb. V súčasnosti adresát poštovej zásielky má v spoločnosti veľký význam, keďže sa predaj tovaru premiestnil do digitálneho online sveta. Často adresáti poštových zásielok nevedia o svojich právach a povinnostiach, ktoré im vyplývajú z právnej legislatívy.
V dnešnej dobe poštový trh zaznamenal exponenciálny nárast poskytovania poštových služieb nielen na území Slovenskej republiky, ale po celom svete. Vývoj poštového trhu v 21. storočí znamená nielen reagovanie na legislatívne zmeny, ale predovšetkým na novodobé digitálne prostredie. Na území Slovenskej republiky má veľké zastúpenie Slovenská pošta, a. s., ako jediný subjekt univerzálnej služby, avšak dôležitú úlohu v súčasnosti zohrávajú samotné poštové podniky. Poštové podniky ako vertikálne integrované spoločnosti poskytujú komplexné poštové služby a koexistujú so Slovenskou poštou, a. s., ako poskytovateľom univerzálnej služby pri výkone svojich podnikateľských činností.
Pojem adresát zásielky
Pri poskytovaní, resp. využívaní poštových služieb zohrávajú dôležitú úlohu tri subjekty, a to užívatelia poštových služieb a poštový podnik. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poštových službách“) sa za užívateľov poštových služieb považuje odosielateľ a adresát. Zákon o poštových službách, medzinárodné dokumentyZa medzinárodné dokumenty sa na účely tohto článku rozumejú Akty Svetovej poštovej únie, smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES s ohľadom na úplné dokončenie vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva. alebo odborná literatúra doposiaľ jednoznačne nedefinovala, kto sa rozumie adresátom poštovej zásielky.
Analogicky a z aplikačnej praxe však možno dedukovať, že za adresáta poštovej zásielky sa považuje fyzická alebo právnická osoba, ktorej je zásielka adresovaná a je uvedená na adresnom štítku ako adresát.VÁRYOVÁ, L.: Zákon o poštových službách, Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer SR, s. r. o., 2022, s. 25 V praxi sa často však stretneme s rôznymi synonymickými označeniami adresáta zásielky, ako napríklad príjemca zásielky, prijímateľ zásielky a podobne. Na rozdiel od slovenskej poštovej legislatívy český zákon č. 29/2000 Sb. o poštovních službách obsahuje legálnu definíciu adresáta v § 2 písm. e) tohto zákona, ktorého znenie je nasledovné: „osoba, která je na poštovní zásilce nebo v dokladu o poštovním poukazu jako adresát odesílatelem označena“. Možno podotknúť, že zásielka môže byť adresovaná nielen jednému adresátovi, ale aj skupine adresátov, napr. manželom, osobám žijúcim v spoločnej domácnosti a podobne. Takisto je potrebné spomenúť, že zásielka nemusí byť vždy doručená výhradne adresátovi zásielky do vlastných rúk, ak nie je stanovená služba „do vlastných rúk“. Zásielku možno doručiť aj na iné miesto, než je uvedené na adresnom štítku, ako aj inej osobe, či už na základe splnomocnenia určitej osoby, tzv. oprávnenému prijímateľovi podľa § 2 ods. 7 zákona o poštových službáchZa oprávneného prijímateľa sa na účely zákona o poštových službách rozumie osoba, ktorá je v mene adresáta oprávnená prevziať poštovú zásielku..
V súčasnosti je veľmi ťažké zistiť, či adresát zásielky je fyzická osoba, ktorá je plnoletá, a či je oprávnená na kúpu tovaru z e-shopu alebo objednanie si určitej služby. V niektorých prípadoch sme sa stretli so situáciou, kedy si adresát zásielky objednal značkový tovar zo zahraničia a po príchode na územie Slovenskej republiky podliehal colnému konaniu. V tomto prípade je potrebné kontaktovať adresáta zásielky so zámerom udelenia plnomocenstva/podpísania komisionárskej zmluvy alebo inej špecifickej zmluvy na zastupovanie v colnom konaní a predloženie príslušných dokladov colnému deklarantovi, ktorý preclí zásielku za adresáta. Z prvotného kontaktovania colný deklarant v postavení aj poštového podniku zistí, že adresát zásielky, ktorý tovar objednal, nie je plnoletý a nemôže udeliť plnomocenstvo na preclenie zásielky. Následne je potrebné, aby adresát zásielky informoval o tejto skutočnosti colného deklaranta a plnomocenstvo postúpi na podpis svojim zákonným zástupcom, ktorí vstupujú do colného konania. Ak by zákonný zástupcovia odmietli udeliť plnomocenstvo, tovar by sa vrátil späť odosielateľovi. Pri štandardnom doručení sa poštový podnik často nedozvie, či adresátom je plnoletá alebo neplnoletá osoba, avšak pri colnom prejednaní zásielok to už spôsobuje značné komplikácie, kedy si to neplnoletý adresát zásielky nemusí v prvom rade uvedomiť a celý colný proces sa tak predlžuje o dobu rozhodovania a udeľovania plnomocenstva oprávnenou osobou. Aj v tomto prípade je potrebné dodržať informačnú povinnosť podľa GDPR o tom, akým spôsobom budú spracúvané osobné údaje v rámci colného konania a následne doručenia zásielky konkrétnemu adresátovi zásielky.
Práva a povinnosti adresáta zásielky z pohľadu zákona o poštových službách a GDPRNariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej len „GDPR“)
Každá fyzická a právnická osoba má v právnom systéme určité práva a povinnosti, ktoré musí dodržiavať a podľa ktorých sa musí postupovať, aby neboli porušené práva iných osôb či nespôsobovali porušenie právnej legislatívy. Obdobne je to aj pri adresátovi zásielky z pohľadu zákona o poštových službách a GDPR.
Z dikcie § 33 zákona o poštových službách vyplývajú primárne práva a povinnosti adresáta zásielok. Možno nie každý adresát zásielky má vedomosť o tom, že aj na neho sa zákon o poštových službách vzťahuje a aké v skutočnosti má nielen práva, ale aj povinnosti na to, aby mu mohol poštový podnik bez akýchkoľvek komplikácii doručiť zásielku. Paragrafové znenie zákona o poštových službách sa člení na tri odseky, pričom v prvom odseku sú vymenované práva adresáta a v druhom a treťom odseku sú vymedzené povinnosti adresáta. Na ilustráciu uvedieme základné práva adresáta, ktoré sa v praxi vyskytujú, a to právo na prevzatie dodanej poštovej zásielky, právo na určenie splnomocnenej osoby prevziať zásielku za adresáta v prípade, ak adresát momentálne nie je dostupný na určenom mieste, vydanie uloženej zásielky, odopretie prijatia poštovej zásielky či včasné a zrozumiteľné informácie o svojich právach a povinnostiach uverejnené v poštových, resp. obchodných podmienkach poštových podnikov§ 33 ods. 1 zákona o poštových službách klasifikuje všetky práva na strane adresáta zásielky..
Na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že ak má adresát stanovené práva, analogicky vyplýva z toho aj dodržiavanie určitých povinností na jeho strane. Z ustanovenia § 33 ods. 2 zákona o poštových službách vyplývajú generalizované povinnosti všetkých adresátov zásielok, ktorými je preukázanie totožnosti pri doručení zásielky poštovým podnikom a zároveň umožnenie poštovému podniku prostredníctvom zamestnanca alebo kuriéra zaznamenať a spracovať osobné údaje z úradných dokladov (napr. občiansky preukaz, cestovný pas alebo iný relevantný doklad, ktorý identifikuje adresáta poštovej zásielky) a druhou povinnosťou adresáta je uhradenie poštových sadzieb podľa cenníka poštového podnikuVÁRYOVÁ, L.: Zákon o poštových službách, Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer SR, s. r. o., 2022, s. 25.. Rozsah osobných údajov, ktoré poštový podnik je oprávnený v rámci svojich interných systémov spracúvať, je uvedený v § 11 zákona o poštových službách. Samozrejme, je potrebné podotknúť, že nie pri každej doručovanej zásielke je nevyhnutné identifikovať sa úradným dokumentom, to bude záležať vždy od typu poštovej služby, ktorá je objednaná odosielateľom zásielky. Domnievame sa, že mnoho osôb si ani neuvedomuje, že zákon o poštových službách stanovuje na strane adresáta, aby zabezpečil technické a organizačné opatrenia pri doručovaní zásielok. Ide o iný druh technických a organizačných opatrení, ako sme zvyknutí z GDPR, kedy sa chránia osobné údaje pred zneužitím, stratou alebo krádežou osobných údajov, ale práve naopak, tieto technické a organizačné opatrenia spočívajú práve v sprístupnení základných osobných údajov, aby poštový podnik mohol bez komplikácií doručiť zásielku na správne miesto a správnemu adresátovi. Technické a organizačné opatrenia sú vymedzené v § 33 ods. 3 zákona o poštových službách a ide o nasledovné povinnosti, ktoré je adresát povinný zabezpečiť, ak preberá poštové zásielky a poukázané platby v mieste svojho bydliska, sídla či v mieste podnikania:
Dočítajte článok až do konca. Jeho celé znenie nájdete v produkte EPI Odborné články:
☇ Právne postavenie adresáta poštovej zásielky z pohľadu ochrany osobných údajov
Autor: JUDr. Lucia Váryová PhD.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies