Spoločnosť prostredníctvom konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení vytvorila rámec eliminovania neblahých následkov prejavov osôb s duševnou poruchou. Uvedené konanie je závažného charakteru, pretože ním dochádza k rozhodovaniu o dôvodnosti obmedzenia osobnej slobody zdravotníckym zariadením. Dôvodom publikácie článku je poukázanie na aplikačné problémy praxe pri rozhodovaní. Účelom článku je oboznámiť odbornú a laickú verejnosť s predmetným konaním súdu, a to s poukazom na príklady vybraných rozhodnutí. Ako vyplýva z názvu, článok je zameraný na prvé štádium konania, ktorým je vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestnenej osoby do zdravotníckeho zariadenia.
Úvod
Inštitútu prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení nie je v odbornej literatúre a ani v širšej verejnosti venovaná náležitá pozornosť. Ide o konanie, ktoré sa nevyskytuje na každom súde prvej inštancie, pretože príslušnosť súdu je založená miestom, kde sa nachádza príslušné zdravotnícke zariadenie.
Konanie o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia prichádza do úvahy tam, kde je osoba umiestnená do zdravotníckeho zariadenia (najčastejšie ide o psychiatrické oddelenie, kliniku, nemocnicu) bez jej informovaného súhlasu s poukazom na § 9 ods. 5 v spojení s § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Ide o osobu, ktorá pri hospitalizácii do zariadenia ústavnej starostlivosti neudelila informovaný súhlas s jej hospitalizáciou. Zároveň musí ísť o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej choroby ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu (§ 6 ods. 9 zákona č. 576/2004 Z. z.). V prípade, ak zdravotnícke zariadenie prevezme osobu, je povinné do 24 hodín od jej prevzatia túto skutočnosť oznámiť súdu, ktorý je povinný o prípustnosti prevzatia rozhodnúť v lehote 5 dní od obmedzenia osobnej slobody.
Závažnosť tohto konania je teda zvýraznená obmedzením osobnej slobody na príslušnom oddelení zdravotníckeho zariadenia. Obmedzenie osobnej slobody umiestneného trvá do rozhodnutia súdu o neprípustnosti jeho prevzatia alebo do doby jeho prepustenia zdravotníckym zariadením, ak súd rozhodol o prípustnosti prevzatia. V prípade, ak nedobrovoľná hospitalizácia umiestneného trvá, súd pokračuje v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení. Súd je povinný v lehote 3 mesiacov od rozhodnutia o prípustnosti prevzatia rozhodnúť o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení.
Účastníkom konania o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia je umiestnený a zdravotnícke zariadenie. Súd môže do konania pribrať aj blízku osobu umiestneného. Umiestnený môže požiadať, aby sa zúčastňoval konania jeho dôverník, ktorý nie je účastníkom konania. Umiestnený sa môže dať v konaní zastúpiť, o čom musí byť poučený.
Zásah do základného práva na osobnú slobodu
Prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia predstavuje zásah do základného práva na osobnú slobodu. Z toho dôvodu právny základ pre jeho obmedzenie nachádza vyjadrenie v článku 17 ods. 6 Ústavy SR, ktoré zakotvuje lehotu pre rozhodnutie súdu o obmedzení tohto základného práva.
Obsah príspevku:
- Úvod
- Zásah do základného práva na osobnú slobodu
- Predmet posudzovania súdom
- Procesné aspekty
- Prípustnosť prevzatia
- Dôvody hospitalizácie
- Rozhodnutie
- Zásah do iných práv umiestneného
- Záver
Článok je skrátený, jeho celé znenie nájdete v produkte EPI Odborné články:
Praktické poznatky konania o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia
Súvisiace právne predpisy ZZ SR