Úvod
Dňa 01.07.2002 nadobudol účinnosť zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov. Uvedený zákon okrem úpravy samotnej evidencie psov, spôsobu vodenia psov, povinností držiteľov psov či osôb, ktoré vedú psa alebo vykonávajú nad ním dohľad, upravuje aj prípady napadnutia psom, pri ktorom dôjde k pohryznutiu človeka psom, príp. iného zvieraťa, či k poškodeniu majetku.
Cieľom príspevku je poukázať na základné povinnosti držiteľov psov či osôb, ktoré vedú psa alebo vykonávajú nad ním dohľad, priestupky pri napadnutí človeka alebo iného zvieraťa psom, vyvodenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pohryznutím, sankcie za spôsobenú ujmu a náhradu škody.
1. Zákonné podmienky držania psov
Základné zákonné podmienky, ktoré sa vzťahujú na držiteľov psov a osôb, ktoré vedú psa alebo vykonávajú nad ním dohľad, upravuje zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 282/2002 Z. z.“). Konkrétne ide o povinnosti na úseku:
1. vodenia psov,
2. evidencie psov a
3. tzv. ochrany spoločnosti, ktorých porušenie môže mať za následok vznik:
a) občianskoprávnej zodpovednosti,
b) priestupkovej zodpovednosti,
c) trestnoprávnej zodpovednosti.
V zmysle § 2 písm. b) zákona č. 282/2002 Z. z. je nebezpečným psom „každý pes, ktorý pohrýzol alebo poranil človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi“.
Zákon sa však nezmieňuje o skupine psov, tzn. o konkrétnom plemene (napr. plemená označované ako bojovné psy), ale o konkrétnom jedincovi, ktorý bez toho, aby bol vyprovokovaný alebo napadnutý, zraní človeka či iné zviera. Nebezpečným psom teda môže byť aj pes menšieho vzrastu, napr. francúzsky buldoček, mopslík, shih-tzu alebo aj čivava.
Aby bol pes považovaný za nebezpečného psa v zmysle zákona, vyžaduje sa, aby došlo k útoku psa bez zjavnej príčiny (tzn. keby pes bránil seba alebo svojho majiteľa alebo keby bol účelovo vyprovokovaný). O nebezpečného psa nepôjde ani v prípade, ak bol pes použitý ako prostriedok obrany, napríklad pri napadnutí alebo lúpeži, ak bol pes použitý ako prostriedok obrany a pes by na lupiča zaútočil a pohrýzol ho. Nebezpečný sa pes stáva, ak existuje reálna hrozba pre jeho okolie. Takýto pes útočí aj z iných dôvodov, napr. môže ísť o vrodené psychické problémy – pes je psychicky labilný, ľakavý, bojazlivý či agresívny; zdravotné problémy – pes trpí bolesťami, je chorý, vyhladovaný, nepočuje alebo nevidí; žiadna alebo nedostatočná výchova zo strany jeho majiteľa.
1.1. Povinnosti na úseku vodenia psov
Zákon č. 282/2002 Z. z. ustanovuje v § 4 ods. 1 a 2, ktoré osoby sú oprávnené vodiť psov mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov, a to v závislosti od toho, či ide o „bezpečného“ psa alebo nebezpečného psa.
„Bezpečného“ psa je oprávnená mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov vodiť každá fyzická osoba, ktorá je:
1. fyzicky a psychicky spôsobilá a zároveň
2. schopná ho ovládať v každej situácii,
pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo iné zvieratá, a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť (§ 4 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z. z.).
Z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu zákona vyplýva, že psa v zásade môže viesť každá spôsobilá osoba, ktorá však musí disponovať dostatočnými fyzickými a psychickými predpokladmi na jeho zvládnutie. Zákon stanovuje osobe, ktorá psa vedie, povinnosť zabrániť akémukoľvek konaniu psa, ktoré by mohlo poškodiť zdravie iných osôb či zvierat, poškodiť prírodu, životné prostredie alebo spôsobiť škodu na majetku iných osôb. Vlastník psa je preto povinný zvážiť, komu zverí vedenie psa. Zákon nevylučuje, aby psa viedlo aj maloleté dieťa, pretože napríklad psa menšieho vzrastu dokáže zvládnuť aj násťročné dieťa. Naopak, psa väčšieho či mohutnejšieho vzrastu s hmotnosťou vyše 40 kg pravdepodobne dieťa nezvládne (dôvodová správa k zákonu č. 282/2002 Z. z.).
Ďalšie pravidlá vodenia psov sa môžu líšiť podľa konkrétnych obcí, ktoré tieto pravidlá osobitne upravujú všeobecne záväznými nariadeniami (ďalej ako „VZN“) (§ 4 ods. 5 zákona č. 282/2002 Z. z.).
Oveľa prísnejšia je právna úprava pri vedení tzv. nebezpečného psa, teda takého psa, ktorý už pohrýzol človeka. V prípade vedenia nebezpečných psov je zákonom daná povinnosť, aby na verejnom priestranstve mal pes vždy nasadený náhubok, ktorý aj pri prípadnom vytrhnutí sa psa zabráni pohryzeniu. Vodiť nebezpečného psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže podľa § 4 ods. 2 zákona č. 282/2002 Z. z. iba osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony. Spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu vzniká plnoletosťou. Plnoletosť fyzická osoba nadobudne buď dovŕšením osemnásteho roku veku, alebo pred dosiahnutím tohto veku uzavretím manželstva, ktoré je povolené od šestnásteho roku veku (§ 8 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov).
S ohľadom na vyššie uvedené je nevyhnutné zdôrazniť, že za psa vždy zodpovedá držiteľ psa ako jeho vlastník alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad.
V prípade, ak dôjde k napadnutiu človeka psom tak, že pes inú osobu pohryzie alebo pohryzie jej zviera, či spôsobí škodu na majetku, vzniká osobe zodpovednej za psa v danej situácii niekoľko povinností podľa § 4 ods. 4 zákona č. 282/2002 Z. z., ktoré je povinná splniť, a to povinnosť:
a) oznámiť osobe, ktorú pes pohrýzol, svoje osobné údaje – meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu,
b) oznámiť osobe, ktorú pes pohrýzol, osobné údaje držiteľa psa – jeho meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu,
c) oznámiť obci, v ktorej je pes evidovaný, skutočnosť, že pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi.
Dočítajte článok až do konca, zostáva vám z neho ešte . Celé znenie nájdete v produkte EPI Odborné články:
Pohryznutie človeka psom – zodpovednosť, škoda, sankcie
Autor: Mgr. Elena Lazoríková
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies