Podnikanie v družstve z pohľadu aktuálnej legislatívy

Družstvo predstavuje spoločenstvo neuzavretého počtu osôb založené s cieľom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Podmienkou vzniku členstva v družstve je splatenie povinného členského vkladu určeného stanovami, tzv. základný členský vklad. V Obchodnom zákonníku sú upravené základné ustanovenia družstva. V článku si priblížime premeny obchodných spoločností a družstva a pozrieme sa na účtovanie v družstve aj v rámci príkladov.

Družstvo z pohľadu Obchodného zákonníka

Hlava II Obchodného zákonníka upravuje základné ustanovenia pre družstvo, t. j. jeho zloženie členov, založenie, vznik, zánik. Zákon definuje družstvo ako spoločenstvo neuzavretého počtu osôb. Ide o právnickú osobu, ktorej účelom je podnikanie, prípadne iný spôsob zabezpečovania potrieb členov tohto družstva. Ide o potreby hospodárske, sociálne, prípadne iné. Družstvo musí obsahovať aj označenie právnej formy, t. j. družstvo.

Založenie družstva vzniká z minimálneho počtu členov, a to 5 členov. Platí však výnimka pri založení, ak minimálne dvaja členovia sú právnické osoby, z čoho vyplýva, že po splnení tejto podmienky na otvorenie družstva nemajú vplyv ďalší noví členovia, ktorí do spoločenstva pristúpia, alebo v prípade zániku členstva niektorých členov. Samotný vznik družstva vzniká tým spôsobom, že súkromní vlastníci dobrovoľne združia svoj majetok, aby ho mohli spoločne užívať a majetok je takto spoločným – družstevným vlastníctvom družstevníkov. Z vyššie uvedené vyplýva, že podľa našej legislatívy družstvo môže založiť minimálne 5 fyzických osôb (občanov) alebo dve právnické osoby.

Pri zakladaní družstva je potrebný kapitál minimálne 1 250 eur a zapisuje sa do obchodného registra. Za svoje záväzky zodpovedá celým svojím majetkom. Jednotliví členovia však za záväzky družstva neručia. Družstvo navonok zastupujú minimálne dvaja štatutári.

Odlišnosti družstva oproti obchodným spoločnostiam sú nasledovné:

• svojpomoc – je spojenie síl všetkých členov družstva na podporu ich záujmov,
• samospráva – členovia družstva sami spravujú svoje záležitosti na základe oprávnenia spolurozhodovať, podieľať sa na výkone správy a kontrolovať výkon správy,
• družstevná demokracia – tento princíp možno vyjadriť ako „na každú hlavu jeden hlas“, t. j. uprednostňuje sa člen družstva a nie výška jeho vkladu,
• zodpovednosť – majetok družstva je tvorený majetkom členov, družstvo týmto majetkom zodpovedá za záväzky, ktoré prevzalo,
• vzájomná podpora a solidarita – prvoradým cieľom družstva nie je dosahovanie zisku, ale uspokojenie potrieb členov. Toto je najvýraznejšia odlišnosť oproti obchodným spoločnostiam.

Po založení družstva, t. j. po konaní ustanovujúcej členskej schôdze dochádza k vzniku družstva, a to zápisom do obchodného registra. Podmienky vzniku sú vymedzené v tomto ustanovení zákona. Vznikom nadobúda družstvo právnu subjektivitu.

Medzi obsahové náležitosti stanov patrí obchodné meno a sídlo družstva, predmet jeho podnikania, to znamená činnosti, vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov k družstvu a družstva k členom, výšku základného členského vkladu, v zákonom stanovených prípadoch výšku vstupného vkladu, spôsob splácania členských vkladov a vysporiadanie členského podielu pri zániku členstva, orgány družstva a počet ich členov, dĺžku ich funkčného obdobia, spôsob ustanovovania, pôsobnosť a spôsob ich zvolávania a rokovania, spôsob použitia zisku a úhrady prípadnej straty, tvorbu a použitie nedeliteľného fondu a ďalšie ustanovenia v prípade, že tak určuje Obchodný zákonník. Okrem týchto základných náležitostí musia stanovy obsahovať aj ďalšie náležitosti, ktoré sú priamo vymedzené zákonom, a to zapisovanie základného imania a jeho výška, spôsob, akým sa oceňujú nepeňažné vklady, pracovné vzťahy členov družstva v prípade, ak sú i ďalšie. Rovnako platí, že pracovný vzťah člena družstva nemôže odporovať pracovnoprávnym predpisom (Zákonník práce atď.). V prípade, že stanovy neupravujú tieto vzťahy, platia pracovnoprávne predpisy podľa platnej legislatívy. Ak dochádza k zmene stanov, môže o tejto zmene rozhodnúť výlučne členská schôdza, ale len v prípade, že zákon neustanovuje iný postup. Na členskej schôdzi rozhodujú členovia družstva o tejto zmene, ktorí sú prítomní a majú väčšinu hlasov.

Členmi družstva môžu byť fyzické aj právnické osoby. V prípade, že družstvo vyžaduje uzatvorenie pracovného vzťahu, platí, že sa členom môže stať fyzická osoba, ktorá má platne ukončenú školskú dochádzku. Rovnako musí byť splnená podmienka veku, a to ukončený 15. rok veku fyzickej osoby. Ostatné podmienky a zásady vzniku členstva sú upravené v stanovách pri založení družstva a je potrebné sa nimi riadiť.

Členstvo vzniká po splnení podmienok uvedených v stanovách. Členstvo vzniká pri založení družstva dňom vzniku družstva, za trvania družstva prijatím za člena na základe písomnej členskej prihlášky, prevodom alebo iným spôsobom ustanoveným v Obchodnom zákonníku. Jednotlivé spôsoby vzniku členstva v družstve sú bližšie upravené v ustanoveniach Obchodného zákonníka. Vznik členstva je podmienený vznikom pracovného vzťahu a táto podmienka môže byť stanovená v stanovách pri založení družstva. To znamená, že v tomto prípade členstvo vzniká v ten deň, keď vznikol pracovný vzťah a členstvo zaniká, keď zanikol pracovný vzťah. Zároveň platí, že stanovy môžu bližšie, ale i inak upraviť v prípade pracovného vzťahu vznik alebo zánik členstva.

Členstvo vzniká po zaplatení vstupného vkladu, to znamená, že členstvo v žiadnom prípade nevzniká pred jeho splatením. Ďalšie úpravy a podrobnejšie zásady vzniku, zániku a fungovanie členstva upravujú stanovy družstva, kde členovia rozhodujú, akú úpravu si vymedzia.

V prípade, že dôjde k zmene člena, musí sa táto zmena v zozname zaznamenať, a to bez zbytočného odkladu.

Členstvo zaniká písomnou dohodou, vystúpením, vylúčením, vyhlásením konkurzu na majetok člena, zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena alebo zánikom družstva.

Zánik členstva môže nastať aj smrťou člena, ak ide o fyzickú osobu. V tomto prípade má dedič právo požiadať o členstvo v družstve ihneď po tom, ako nadobudlo účinnosť dedičské rozhodnutie, že zdedil členské práva po zomretom. Zákon hovorí aj o tom, že v určitých prípadoch, ktoré sú stanovené zákonom alebo stanovami, a nie je potrebné schválenie predstavenstva, prípadne kedy nemôže členstvo dediča odmietnuť. Existujú prípady, kedy môže byť dedičovo členstvo zamietnuté predstavenstvom. Ak sa práva a povinnosti dedia v bytovom družstve, platí zásada, že nie je potrebný súhlas zo strany predstavenstva a dá sa hovoriť o zákonnom dôvode, kedy dedič nemusí o členstvo v bytovom družstve požiadať.

Vznikajú taktiež situácie, ak sa dedič nestal členom družstva, a to v tom prípade, ak o členstvo v družstve nepožiadal alebo žiadosť o jeho členstvo bola zamietnutá. V uvedenom prípade dáva zákon dedičovi právo a nárok na vyrovnávací podiel. Nárok na vyrovnávací podiel má člen po jeho zániku nároku na vyrovnávací podiel zo zákona, ak nie je určené inak. Platí tu podmienka, že družstvo aj naďalej trvá. Na vyrovnávací podiel má nárok aj dedič člena, ak členské práva a povinnosti ďalej po ňom nepokračujú. Na vyrovnávací podiel má nárok člen, ak došlo k zániku hocakým spôsobom, ktoré sme uviedli. Samotný vyrovnávací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov násobených ukončenými rokmi ich členstva. Splatnosť nároku je uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti alebo ak takáto riadna účtovná závierka schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. Nárok na podiel na zisku vzniká len za obdobie trvania členstva. Splatenie vyrovnávacieho podielu je v zásade v peňažnej forme, stanovy môžu určiť aj iný spôsob výplaty tohto vyrovnávacieho podielu.

Nedeliteľný fond a jeho tvorba je v družstve povinná, a to v stanovenej výške a spôsobom upraveným v Obchodnom zákonníku. Uvedený fond sa musí zriadiť už pri vzniku, resp. založení družstva. Musí byť zriadený v minimálnej výške 10 % zapisovaného základného imania. Fond je naďalej dopĺňaný spôsobom uvedeným v § 235 ods. 1 Obchodného zákonníka a až do doby, kým jeho výška dosiahne sumu rovnajúcu sa polovici zapisovaného základného imania družstva. V prípade, že zapisované základné imanie družstva bolo v minimálnej výške 1 250 eur, nedeliteľný fond musí dosiahnuť výšku jeho polovice, čiže 625 eur. Zákon stanovuje, že v rámci stanov môže byť stanovená aj vyššia výška nedeliteľného fondu.

Družstvo môže vytvárať aj ďalšie fondy upravené v stanovách, ide o zabezpečovacie fondy. Nedeliteľný fond sa využíva v prípade, že družstvo potrebuje prekonať nepriaznivý priebeh hospodárenia, na krytie strát alebo na hospodárske účely určené stanovami družstva. V prípade, že družstvo trvá, nedeliteľný fond sa zakazuje použiť pre členov. Zákon môže vymedziť aj iný spôsob využitia. O jeho použití rozhoduje výlučne predstavenstvo družstva.

Premena obchodných spoločností a družstiev

Dňa 28. júna 2023 bol schválený zákon č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého cieľom je vyhotovenie jednotnej, ucelenej a prehľadnej právnej úpravy splynutím, zlúčením, rozdelením, zmenou právnej formy a tiež ich cezhraničných alternatív. Nová právna úprava nahrádza aktuálne platnú právnu úpravu, ktorá je obsiahnutá v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

Predchádzajúca právna úprava bola do Obchodného zákonníka dopĺňaná priebežne aj v súvislosti s čiastkovou transpozíciou obchodnoprávnych smerníc, ale bola komplikovanejšie usporiadaná. Transpozícia smernice (EÚ) 2019/2121 dáva priestor na to, aby popri novej právnej úprave vyplývajúcej zo smernice (EÚ) 2019/2121 prešli revíziou aj ostatné ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa zlúčenia, splynutia, rozdelenia a zmeny právnej formy obchodných spoločností a družstva. Zákon bol doplnený o nové postupy pre cezhraničnú mobilitu spoločností s úmyslom jej väčšej podpory, a tiež s cieľom poskytnúť primeranú (oproti pôvodnej úprave silnejšiu) ochranu vlastníkom obchodných podielov alebo akcií, veriteľom spoločností a zamestnancom, a to nielen zavedením novej terminológie. Premeny a cezhraničné premeny predstavujú zásadné zmeny v spoločnosti, kedy dochádza k transformácii imania spoločnosti, vzniku nových a zániku pôvodných spoločností, čo má významný vplyv aj na spoločníkov spoločnosti, ktorí prestávajú byť spoločníkmi v pôvodných spoločnostiach a vzniká im nový vzťah k spoločnostiam, pričom veriteľom pôvodných spoločností sa mení subjekt záväzku.

Z vyššie uvedených dôvodov bol zvolený pojem premena ako nové označenie pre tieto typy zmien v obchodných spoločnostiach.

Premenou sa rozumie fúzia (splynutie a zlúčenie spoločností) a rozdelenie spoločností. Cezhraničnou premenou sa rozumie cezhraničná fúzia (splynutie a zlúčenie spoločností) a cezhraničné rozdelenie. Zmeny právnej formy zahŕňajú zmenu právnej formy a cezhraničnú zmenu právnej formy.

Okrem nových pojmov boli zavedené aj nové inštitúty:

• odštiepenie – inštitút zodpovedajúci čiastočnému rozdeleniu, kedy rozdeľovaná spoločnosť nezaniká a jej časť sa odčleňuje do inej spoločnosti. Predmetnú úpravu vyžadovala smernica (EÚ) 2019/2121 pre cezhraničné rozdelenia, bola rozšírená aj na rozdelenia vnútroštátne s cieľom poskytnúť spoločnostiam ďalšiu možnosť, ako svoje podnikanie usporiadať;
• cezhraničné rozdelenie – smernicou (EÚ) 2019/2121 vyžadovaný inštitút, ktorý má podporiť cezhraničnú mobilitu spoločností v EÚ – ide o také rozdelenie spoločnosti, kedy nástupníckou spoločnosťou je novozaložená spoločnosť a je prítomný cezhraničný element v podobe aspoň jednej zúčastnenej alebo nástupníckej spoločnosti zapísanej v inom členskom štáte EÚ;
• cezhraničná zmena právnej formy – rovnako smernicou (EÚ) 2019/2121 vyžadovaný inštitút, kedy spoločnosť mení sídlo z jedného členského štátu do druhého a zároveň sa mení aj jej právna forma v súlade s právom štátu po zmene právnej formy.

Zákon priniesol zmeny aj v zákone č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláške č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť. V súvislosti so zmenami v terminológii, ako aj zavedením nových inštitútov cezhraničných premien, sa však zaviedli ďalšie zmeny a legislatívno-technické úpravy v iných platných právnych predpisoch, nevyhnutné na to, aby sa dali vnútroštátne, ale aj cezhraničné premeny uskutočniť.

Autor: Ing. Jana Böszörmenyi