Ochrana osobných údajov – príklady z praxe za posledné obdobie

Prípad č. 1: Zneužitie údajov pri vybavovaní úveru

Otázka:
Klientka zistila, že na jej meno bol vybavený úver bez jej vedomia. Ako je možné, že k tomu došlo, a čo robiť v takom prípade?

Čo sa stalo:

Klientka sa obrátila na našu spoločnosť po tom, ako jej do domácnosti prišlo oznámenie o omeškaní so splátkami úveru vo výške 5 000 €. Úver bol údajne vybavený cez známeho obchodného zástupcu v nebankovej spoločnosti. Klientka však nikdy nepožiadala o úver, nepodpísala žiadne dokumenty a dokonca ani nevedela, že taká spoločnosť existuje.

Po preverení okolností sa ukázalo, že dotyčný obchodník mal prístup k osobným údajom klientky z minulosti – pri staršej žiadosti o cenovú ponuku na poistenie. Mal teda naskenovanú kópiu občianskeho preukazu, adresu, rodné číslo aj podpis. Tieto údaje následne zneužil na elektronické podanie žiadosti o úver, pričom si sfalšoval zvyšok dokumentácie. Nebanková spoločnosť úver schválila a peniaze boli vyplatené na účet, ktorý si páchateľ vopred pripravil.

Ako sa to riešilo:

Klientka podala trestné oznámenie na políciu a zároveň podnet na Úrad na ochranu osobných údajov SR. Polícia páchateľa vypátrala, voči nebankovej spoločnosti prebieha samostatné občianskoprávne konanie o neplatnosti zmluvy a náhrade škody.

Kde nastala chyba:

• Organizácia, v ktorej páchateľ pôsobil, nemala zavedené žiadne technické alebo organizačné opatrenia, ktoré by kontrolovali prístup zamestnancov k osobným údajom.
• Prístup k údajom nebol logovaný, neexistovali dohľadateľné záznamy o spracovaní.
• Údaje sa uchovávali dlhodobo aj po skončení obchodného vzťahu, bez účelového opodstatnenia.

Odporúčanie:

• Zaviesť prísne pravidlá na uchovávanie osobných údajov (retencia, likvidácia).
• Evidovať každý prístup k osobným údajom, najmä ak ide o citlivé dokumenty.
• Vykonávať pravidelné školenia zamestnancov o zneužití údajov a právnych dôsledkoch.
• Zabezpečiť, aby sa údaje bývalých záujemcov neuchovávali „pre istotu“, ale výlučne na základe právneho dôvodu a v čase, ktorý je primeraný.

Prípad č. 2: Kamera sníma aj susedovu bránu – kde sú hranice monitorovania?

Otázka:
Môže si občan nainštalovať kameru na dom, ktorá sníma aj verejnú komunikáciu a bránu suseda?

Čo sa stalo:

Majiteľ rodinného domu v menšej obci sa rozhodol zvýšiť bezpečnosť svojho majetku po tom, čo mu niekto v noci poškodil plot. Nainštaloval kameru nad vchodové dvere tak, aby snímala priestor pred domom. Kamera však svojím uhlom záberu pokrývala nielen jeho vlastný vchod a časť ulice, ale aj bránu, vchodové dvere a malý dvor susedného domu.

Sused, ktorý o kamere spočiatku nevedel, si časom všimol, že je dlhodobo nahrávaný vždy, keď opúšťa alebo vchádza na svoj pozemok. Považoval to za narušenie súkromia a podal podnet na Úrad na ochranu osobných údajov.

Ako sa to riešilo:

Úrad vykonal prešetrenie a dospel k záveru, že kamera zasahuje do priestoru mimo pozemku jej vlastníka, a tým dochádza k spracúvaniu osobných údajov inej osoby bez právneho základu. Vzhľadom na to, že išlo o súkromnú osobu a nie firmu, nedošlo k uloženiu pokuty, ale k nariadeniu úpravy systému a odstráneniu záznamového režimu z časti, ktorá snímala susedný majetok.

Kde nastala chyba:

• Majiteľ si neuvedomil, že aj súkromný kamerový systém môže podliehať GDPR, ak zaznamenáva tretie osoby.
• Neinformoval nikoho o kamerovom systéme, neumiestnil žiadnu informačnú tabuľu.
• Kamera nemala žiadne technické obmedzenie záberu (napr. privátne maskovanie, zónovanie).

Odporúčanie:

• Kamerový systém má byť nastavený tak, aby snímal výhradne vlastný pozemok, prípadne verejné priestranstvo len v minimálnej nevyhnutnej miere.
• V prípade zaznamenávania je nutné informovať dotknuté osoby (napr. nálepkou).
• Záznam by sa mal uchovávať čo najkratší čas a prístup k nemu má mať len vlastník.
• Ak existuje iný spôsob ochrany majetku (napr. pohybové svetlo, senzor), odporúča sa preferovať technické riešenia, ktoré nezasahujú do práv iných osôb.

Prípad č. 3: Zverejnenie mena a zdravotného stavu žiaka v školskom časopise

Otázka:
Môže škola zverejniť v školskom časopise informáciu o tom, že konkrétny žiak má poruchu učenia alebo zdravotné obmedzenie?

Čo sa stalo:

Základná škola vydala školský časopis ako prílohu k obecnému spravodajcovi. V rubrike „Náš pokrok“ sa uvádzali mená žiakov, ktorí dosiahli výrazné zlepšenie v učení. Pri niektorých deťoch bol priamo uvedený dôvod zlepšenia, napríklad „Tomáš (3.B), ktorý trpí dyslexiou, sa výrazne zlepšil v čítaní“ alebo „Barborka z 2.A zvládla prvý polrok, hoci má dlhodobé zdravotné problémy“.

Rodičia dvoch detí kontaktovali školu so sťažnosťou, že o takomto zverejnení nevedeli a nikdy nedali súhlas na zverejnenie zdravotných údajov svojich detí. Riaditeľ školy situáciu spočiatku zľahčoval, ale po podnete rodičov sa vecou začal zaoberať aj zriaďovateľ školy.

Ako sa to riešilo:

Autor: JUDr. Jakub Pavčík