Obete trestných činov – práva a odškodnenie obetí

Úvod

V roku 2017 bol prijatý zák. č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov (ďalej len „zákon o obetiach“ alebo „zákon“), ktorým došlo k transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra. Táto smernica stanovila minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov.

Účelom tohto osobitného predpisu je komplexná úprava práv obetí trestných činov, odškodňovanie obetí násilných trestných činov, ako aj mechanizmus, ktorým sa majú podporiť subjekty poskytujúce pomoc týmto obetiam. Zavedením zákona o obetiach do slovenského právneho poriadku došlo k posilneniu postavenia obetí trestných činov.

Kto je obeťou trestného činu?

V zmysle zákona o obetiach sa chápe obeťou každá fyzická osoba, ktorej bolo alebo malo byť v dôsledku trestného činu:

- ublížené na zdraví, spôsobená majetková škoda, nemajetková alebo iná škoda, došlo k porušeniu alebo ohrozeniu zákonom chránených práv alebo slobôd.

V prípade trestného činu, ktorý mal smrteľné následky a ak utrpeli osoby v dôsledku smrti tejto osoby škody, tak sa tiež považujú za obeť. Medzi tieto osoby patria, a teda obeťou môžu byť aj:

- deti a rodičia, osvojiteľ a osvojenec, súrodenec, manžel a osoba, ktorá žila v čase smrti v spoločnej domácnosti spolu s osobou, ktorej bola trestným činom spôsobená smrť.

Zákon pozná aj pojem obzvlášť zraniteľnej obete. Takouto obeťou sa rozumie:

- dieťa, t. j. osoba do veku 18 rokov,

- osoba staršia ako 75 rokov,

- osoba so zdravotným postihnutím,

- obeť trestných činov vymedzených v zákone (týka sa to najmä trestných činov spáchaných násilím alebo hrozbou násilia).

V prípade obetí násilných trestných činov sa za obeť takýchto trestných činov považujú osoby, ktorým bola:

- úmyselným násilným trestným činom spôsobená ujma na zdraví,

- manžel a dieťa, ak obeť násilného trestného činu zomrela,

- osoba, ktorá žila aspoň jeden rok v spoločnej domácnosti alebo osoba, ktorá bola odkázaná na osobou, ktorá zomrela v dôsledku násilného trestného činu – v prípade, ak obeť nemala manžela alebo dieťa.

Vyššie uvedené osoby môžu byť obeťou trestného činu po zomretom len v prípade, ak zomretému nespôsobili trestným činom smrť.

Na základe zákona je možné konštatovať, že obeťou trestného činu je v samej podstate každá osoba, ktorá tvrdí, že je obeťou trestného činu. Za obeť trestného činu sa takáto osoba považuje dovtedy, dokým sa nepreukáže opak. Neberie sa pritom ohľad na to, či bol páchateľ trestného činu zistený alebo trestne stíhaný či odsúdený.

Aké má obeť práva?

Základným právom obete je právo na prístup k informáciám, ktoré je obeti povinný poskytnúť policajt.

Právo na poskytnutie pomoci a subjekty poskytujúce pomoc

Obetiam môže byť poskytovaná právna pomoc formou poskytnutia právnych informácií a zastupovania obete v trestnom konaní a v civilnom konaní. V civilnom konaní najčastejšie môže ísť o právnu pomoc s nariadením neodkladného opatrenia alebo uplatnenia nároku na náhradu škody, ak sa o tomto nároku nerozhodlo počas trestného konania. Okrem právnej pomoci sa obetiam môže poskytnúť aj pomoc formou psychologického a sociálneho poradenstva.

Článok je skrátený, jeho celé znenie nájdete v produkte EPI Odborné články

Obete trestných činov – práva a odškodnenie