Komentár k § 71 zákona č. 35/2019 Z. z.
Autor: JUDr. Rastislav Kravár
Zákon č. 35/2019 Z. z. poskytol vybraným skupinám štátnych zamestnancov a v nadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom výhodnejšie sociálne zabezpečenie a ďalšie benefity, než má väčšina zamestnancov v iných profesiách, ktorých pracovný režim upravuje Zákonník práce. Na druhej strane však ten istý zákon kladie prísnejšie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon štátnej služby v ozbrojených zložkách, keď vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení prísnejšie než iné pracovnoprávne predpisy vo vzťahu k plneniu služobných povinností. Európsky súdny dvor vo svojej judikatúre opakovane definuje v širšom zmysle „verejnú službu“ ako sériu postov alebo miest, ktoré zahŕňajú priamu alebo nepriamu účasť na výkone právomocí udelených verejným právom a povinností určených na ochranu všeobecných záujmov štátu alebo iných štátnych orgánov.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno potom štátnu službu vo všeobecnosti považovať za právny vzťah, ktorý zastrešuje výkon veľkého množstva povolaní, ktoré sú naviazané na plnenie úloh na jednotlivých úsekoch štátnej správy, prípadne na výkon rôznych štátnych záležitostí. Vo svojej podstate teda nemožno štátnu službu jednoznačne považovať za povolanie v pravom slova zmysle. Pokiaľ sa teda fyzická osoba rozhodne uchádzať o výkon takejto štátnej služby, nejde o voľbu povolania, ale o rozhodnutie uchádzať sa o výkon určitých zákonom presne vymedzených činností, ktoré môžu podliehať osobitným podmienkam a obmedzeniam podľa čl. 35 ods. 2 Ústavy SR. Toto ustanovenie umožňuje zákonodarcovi v omnoho väčšej miere prostredníctvom tohto zákona upravovať podmienky prístupu fyzických osôb k štátnej službe. I prístup k získaniu stálej štátnej služby príslušníka finančnej správy je teda determinovaný možnosťami a záujmami štátu v tejto oblasti. Keďže ide o špecifickú oblasť výkonu štátnej služby na zverenom úseku štátnej správy, zákonodarca poskytol pomerne rozsiahly priestor pre osobitnú úpravu koncipovanú v tomto zákone. Právny vzťah (služobný pomer) medzi štátom (služobným úradom, nadriadeným) a príslušníkom finančnej správy je právnym vzťahom, ktorý má verejnoprávny charakter a vzniká mocenským aktom (rozhodnutím) štátneho funkcionára, kde služobný úrad je nositeľom oprávnení rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch podriadených – príslušníkov finančnej správy a títo podriadení sú v tomto vzťahu nositeľmi právnej povinnosti, konkrétne povinnosti niečo konať, nekonať alebo sa určitého konania zdržať. Uvedené právne vzťahy podliehajú súdnemu prieskumu podľa SSP, a teda sa aj spravujú všeobecnými zásadami platnými pre oblasť správneho práva, čo už samo osebe vylučuje súkromnoprávny charakter toho vzťahu. Zákon č. 35/2019 Z. z. je teda tzv. „statusový zákon“, ktorý komplexne vymedzuje práva a povinnosti príslušníkov finančnej správy týkajúce sa ich služobného pomeru. V tomto právnom vzťahu – služobnom pomere platí princíp subordinácie (vzťah nadriadenosti a podriadenosti), a teda jeho účastníci nemajú rovnaké postavenie, čo sa prejavuje aj v úprave služobnej disciplíny, v úprave nárokov vyplývajúcich zo služobného pomeru a úprave konania pred služobnými funkcionármi.
Judikatúra:
ÚS SR nález spis. zn. PL. ÚS 46/03: Akceptovanie splnomocňovacieho ustanovenia na úpravu obsahu a rozsahu odborného vzdelávania a obsahu a rozsahu kvalifikačnej skúšky nemá za následok jeho rozpor s čl. 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Čím bližšie je výkon určitého povolania spojený s plnením štátnych funkcií, tým väčšmi je daný priestor pre osobitnú úpravu zo strany zákonodarcu, ktorá nemôže byť len z tohto dôvodu v rozpore s čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Naopak, v prípade, ak sa určitá činnosť alebo výkon určitého povolania nespája s výkonom štátnych funkcií, je prípustná miera osobitnej právnej úpravy zákonodarcu menšia.
NS SR rozsudok spis. zn. 5Sžo/216/2010: Služobný pomer colníka vznikajúci mocenským aktom služobného funkcionára (rozhodnutím o prijatí) je svojou povahou právnym pomerom štátnozamestnaneckým – verejnoprávnym a po celú dobu svojho priebehu sa výrazne odlišuje od pracovného pomeru, ktorý je naopak pomerom súkromnoprávnym a účastníci ktorého majú rovné postavenie. Služobný pomer sa od pracovnoprávneho pomeru výrazne odlišuje aj spôsobmi svojho skončenia – služobný pomer colníka sa tiež končí mocenským aktom – rozhodnutím o prepustení colníka zo služobného pomeru zo zákonom stanovených dôvodov.
Komentár je skrátený, jeho celé znenie nájdete v produkte EPI Komentáre
Komentár k zákonu č. 35/2019 Z. z. – ŠTVRTÁ ČASŤ - ŠTÁTNA SLUŽBA PRÍSLUŠNÍKOV FINANČNEJ SPRÁVY A PRÁVNE VZŤAHY SÚVISIACE SO VZNIKOM, ZMENOU A SKONČENÍM SLUŽOBNÉHO POMERU
(§ 71 - § 311) /89 komentovaných ustanovení/