Novela Zákonníka práce – prehľad najzásadnejších zmien a ich dopad na firmy

Úvod

V tomto odbornom článku sa zameriame na zhrnutie najpodstatnejších zmien v súvislosti s novelou zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ktoré by mohli mať zásadnejší vplyv na podnikateľské prostredie. Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon č. 178/2024 Z. z. z 18. júna 2024, ktorým sa mení a dopĺňa primárny prameň pracovného práva na Slovensku, a to zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákonník práce“).

1. Prenosnosť príspevku na rekreáciu – účinnosť k 1. januáru 2025

K príspevku na rekreáciu, ktorý sa do právneho poriadku na Slovenku zaviedol v roku 2019, si dovoľujem na úvod uviesť stručne zopár základných informácií. Príspevok na rekreáciu, alebo hovorovo tzv. rekreačný poukaz poskytuje zamestnávateľ vo výške 55 % oprávnených výdavkov na pobyt (rekreáciu zamestnanca), maximálne však 275 eur za celý rok. Zamestnanec má právo požiadať o tento príspevok u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov (teda aspoň 50 zamestnancov). Nevyhnutnou podmienkou je, že zamestnanec u zamestnávateľa pracuje najmenej dva roky a rekreácia zamestnanca trvá minimálne dve noci. Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú presne 49 alebo menej zamestnancov, nie sú povinní poskytovať príspevok na rekreáciu, no môžu tak urobiť dobrovoľne. Ak sa rozhodnú poskytnúť príspevok dobrovoľne, musia to urobiť za rovnakých podmienok ako zamestnávatelia s viac ako 49 zamestnancami. Na príspevok majú nárok aj pracujúci dôchodcovia v riadnom pracovnom pomere, aj osoby, ktoré sú na materskej a rodičovskej dovolenke. Zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemajú nárok na príspevok na rekreáciu. Na to, aby zamestnávateľ príspevok na rekreáciu vyplatil, je nevyhnutné, aby zamestnanec preukázal oprávnené výdavky najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia samotnej rekreácie.

Dôležité je uviesť pravidlo, že doteraz zamestnanec musel byť na rekreácii osobne prítomný. Z tohto pravidla predstavuje výnimku len príspevok na detský tábor.

Od januára budúceho roka sa menia pravidlá pri poskytovaní príspevku na rekreáciu. Táto zmena pravidiel sa týka rozšírenia okruhu osôb, ktoré budú môcť príspevok na rekreáciu využiť.

Zamestnanec bude môcť tzv. rekreačný poukaz preniesť na rodičov, a teda zamestnanec nebude musieť byť prítomný na rekreácii.

V dôvodovej správe v súvislosti s touto zmenou zákona je uvedené, že štát má záujem plošne podporiť možnosť využívania rekreačného poukazu zamestnanca. Zamestnanci budú môcť svoj nárok na rekreačný poukaz preniesť na svojho rodiča, ktorý si so sebou môže zobrať aj svoju manželku. Nemusí to byť však nevyhnutne matka/otec zamestnanca, ale musí byť manželkou rodiča, ktorý využije rekreačný príspevok. V dôvodovej správe sa ďalej uvádza, že „...vďaka možnosti prenosu rekreačného poukazu bude mať rodič zamestnanca s nižším disponibilným príjmom väčšiu možnosť zúčastniť sa aspoň na jednej rekreácii počas roka, ktorá je potrebná na regeneráciu fyzických a psychických síl a zvýšenie kvality jeho života. Cieľom zmeny zákona, je zintenzívniť podporu domáceho cestovného ruchu prostredníctvom rozšírenia foriem uplatňovania rekreačného poukazu zamestnanca, a tým maximalizovať poskytovanie, resp. využívanie rekreačných poukazov.“ Dôvodová správa k zákonu č. 178/2024 Z. z. z 18. júna 2024, ktorým sa mení a dopĺňa primárny dokument pracovného práva na Slovensku, a to zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

V rámci tejto zmeny bude potrebné, aby si zamestnávatelia nastavili nový interný proces – proces overenia, či a na základe čoho je zrejmé, že ide o rodiča zamestnanca a jeho manžela/manželku. Či už zamestnávatelia budú vyžadovať doloženie rodných listov a preukazy totožnosti osôb, to už je na uvážení každého zamestnávateľa, no v tejto súvislosti si dovoľujem poukázať na problematiku ochrany osobných údajov a dodržanie základných zásad, najmä zásady nevyhnutnosti a zákonnosti, predovšetkým minimalizácie spracúvania osobných údajov na jednotlivé účely.

2. Právo zamestnanca žiadať vyplatenie splatnej mzdy aj od dodávateľa služby, ktorého subdodávateľ je jeho zamestnávateľ – účinnosť k 1. augustu 2024

Novela Zákonníka práce zavádza s účinnosťou k 1. augustu 2024 úpravu subdodávateľskej zodpovednosti. Účelom tejto zmeny je zabezpečiť garanciu, aby vyslaní zamestnanci mali istotu riadneho vyplatenia mzdy. Táto legislatívna zmena je reakciou na kritiku Európskej komisie, že slovenská legislatíva dostatočne nepremieta princíp subdodávateľskej zodpovednosti.

Novelou sa zavádza do Zákonníka práce úplne nové ustanovenie, a to § 130a. V ňom sa zakotvuje nové právo, ktoré doteraz v slovenskej legislatíve absentovalo – právo zamestnanca uplatniť si právo na vyplatenie mzdy, ktorá mu nebola vyplatená jeho zamestnávateľom v deň splatnosti, aj voči dodávateľovi služby na území Slovenskej republiky, ktorého priamym
subdodávateľom je jeho zamestnávateľ.

V súvislosti so subdodávateľskou zodpovednosťou sa zavádzajú presné pravidlá, ktorými sa subjekty na pracovnom trhu musia riadiť:

1. toto nové pravidlo sa vzťahuje len na práce v stavebnom sektore. Pre čitateľov spresňujem, že konkrétny typ prác je taxatívne vymedzený v prílohe zákona. V stručnosti uvádzam, že ide o stavebné práce týkajúce sa výstavby, opráv, údržby, prestavby alebo demolácie budov, a to najmä: hĺbenie (výkopy), zemné práce (premiestňovanie zeminy), vlastné stavebné práce, montáž a demontáž prefabrikovaných dielcov, interiérové alebo inštalačné práce, úpravy, renovačné práce, opravy, rozoberanie (demontáž), demolačné práce, údržba, maliarske a čistiace práce v rámci údržby, rekonštrukcie;
2. právo na vyplatenie splatnej mzdy môže zamestnanec uplatniť tak u fyzickej, ako aj u právnickej osoby, ktorá pôsobí ako dodávateľ služby na území SR a ktorej priamym subdodávateľom je zamestnávateľ zamestnanca;
3. nárok na vyplatenie mzdy je obmedzený sumou minimálnej mzdy platnej v čase výkonu prác, a to za každú odpracovanú hodinu. V tejto súvislosti je vhodné upresniť, že ak je vyplatená iba časť mzdy, nárok na doplatok od dodávateľa sa priamo úmerne znižuje. Dopĺňam tiež, že dodávateľ služby bude poskytovať mzdu ,,v čistom“, inými slovami povedané na dodávateľa služby neprechádza povinnosť výkonu zrážok zo mzdy;
4. zamestnanec musí uplatniť právo v písomnej podobe, a to v 6-mesačnej prekluzívnej lehote (odo dňa splatnosti mzdy);
5. toto nové právo si môže zamestnanec uplatniť od 1. augusta 2024, a to v tých prípadoch, keď právny vzťah medzi jeho zamestnávateľom a dodávateľom vznikol 1. augusta 2024 alebo neskôr.

V rámci analýzy dopadov na podnikateľské prostredie, a to najmä z pozície zamestnávateľov, bude potrebné posúdiť, či subjekt pôsobí v pozícii objednávateľa alebo dodávateľa stavebných prác. Je dôležité doplniť, že zmena v rámci novely sa týka dodávateľov stavebných prác.

V prípade, že nastane situácia, že zamestnanec ide uplatniť svoje právo na vyplatenie splatnej mzdy v zmysle § 130a Zákonníka práce, musí zamestnanec tak urobiť prostredníctvom písomnej žiadosti. Zamestnanec v žiadosti o vyplatenie mzdy uvedie skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie práva na vyplatenie mzdy. V zmysle odseku 3 predmetného ustanovenia sa uvedú najmä: identifikačné údaje zamestnanca, identifikačné údaje zamestnávateľa, sumu mzdy, o ktorej vyplatenie zamestnanec žiada, informáciu o splatnosti mzdy, o ktorej vyplatenie zamestnanec žiada, sumu vyplatenej časti mzdy za výkon práce v rámci subdodávateľského vzťahu, ak bola subdodávateľom vyplatená, dobu, za ktorú zamestnanec žiada o vyplatenie mzdy, druh a rozsah práce v rámci subdodávateľského vzťahu vykonanej zamestnancom, spôsob vyplatenia mzdy v hotovosti alebo na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky vrátane údajov potrebných pre vyplatenie mzdy.

Zákonodarca stanovil v legislatíve aj lehotu a spôsob na reálne vyplatenie splatnej mzdy. V zmysle § 130a ods. 4 Zákonníka práce: „Dodávateľ služby je povinný do 30 dní odo dňa uplatnenia práva na vyplatenie mzdy vyplatiť zamestnancovi mzdu. Dodávateľ služby vyplatí mzdu podľa prvej vety spôsobom uvedeným v žiadosti o vyplatenie mzdy.“

Autor: JUDr. Lucia Čabová, LL.M.