Neoprávnené zamestnávanie a neoprávnené podnikanie

V predmetnom článku sa budeme venovať zamestnávaniu, ako aj podnikaniu v rozpore s právnymi predpismi, aké sankcie pre podnikateľov/zamestnávateľov z uvedeného vyplývajú a aký je rozdiel medzi neoprávneným podnikaním a neoprávneným zamestnávaním i z pohľadu sankcií za porušenie príslušných právnych predpisov.

Podnikanie je v zmysle ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka definované ako sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnuť zisk.

Táto legálna definícia obsahuje uvedené znaky:

1. sústavná činnosť – znamená, že podnikaním nebude jednorazová činnosť,
2. samostatnosť podnikateľa – podnikateľ sám rozhoduje o budúcnosti svojho podniku a voči tretím osobám – obchodným partnerom vystupuje ako rovnoprávny subjekt,
3. vlastné meno – prezentuje podnikateľa navonok a rozlišuje ho od iných podnikateľských subjektov,
4. vlastná zodpovednosť – podnikateľ sám zodpovedá za činnosť svojho podniku. Ak nezvládne podnikateľské riziko, prejaví sa to likvidáciou, resp. konkurzom,
5. dosiahnutie zisku – konečným účelom podnikania je dosahovanie zisku, ktorý umožňuje podnikateľom uspokojovať ich osobnú spotrebu.

Spoločný právny režim je zdôraznený aj v živnostenskom zákone. Tento zákon sa vzťahuje na živnostenské podnikanie fyzických osôb i právnických osôb.

Pri právnických osobách rozhoduje len povaha podnikania, či ide o živnosť v zmysle živnostenského zákona. Druh právnickej osoby nemá žiadny právny význam. Vzájomný vzťah právneho režimu Obchodného zákonníka a živnostenského zákona možno vyjadriť tak, že každá živnosť je podnikaním, ale nie každé podnikanie je živnosťou.

Podnikateľom podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka je:

• osoba zapísaná v obchodnom registri,

Do obchodného registra sa v súlade s § 27 ods. 2 Obchodného zákonníka zapisujú:

1. obchodné spoločnosti (verejná obchodná spoločnosť, komanditná spo­ločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť), družstvá a iné právnické osoby, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon (napr. štátne podniky, banky, sporiteľne, poisťovne...), právnické osoby založené podľa práva ES, podniky a organizačné zložky podnikov zahraničných osôb – fyzické alebo právnické osoby s bydliskom alebo sídlom mimo územia SR,
2. odštepné závody a iné organizačné zložky podnikov, ak to ustanoví osobitný zákon,
3. fyzické osoby s trvalým pobytom na území SR, ktoré sú podnikateľmi a do obchodného registra sa zapíšu na vlastnú žiadosť alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.
   • osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
   • osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov (tzv. slobodné povolania ako audítori, daňoví poradcovia, advokáti, veterinárni lekári atď.),
   • fyzická osoba, ktorá vykonáva poľ­nohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu (samostatne hospodáriaci roľníci – farmári).

Obchodný zákonník určuje spoločný právny režim pre podnikateľov zapísaných v obchodnom registri a ostatných podnikateľov. Spoločný právny režim je určený aj v zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, ktorý sa vzťahuje na živnostenské podnikanie fyzických osôb i právnických osôb.

Kedy má právnická osoba, príp. fyzická osoba – podnikateľ status zamestnávateľa?

Odborný článok je uvedený v skrátenom znení. Jeho celé znenie článku nájdete v produkte EPI Odborné články:

Neoprávnené zamestnávanie a neoprávnené podnikanie z pohľadu sankcií za porušenie príslušných právnych predpisov

Autor: JUDr. Slavomíra Andrea Rusnak