Nároky z vád a náhrada škody: možnosti kompenzácie vád diela a ich následkov

Vady diela neznamenajú len nutnosť podniknutia krokov vedúcich k tomu, aby objednávateľ dostal dielo do stavu, v ktorom ho bude môcť riadne užívať. Vadné plnenie spravidla znamená aj potrebu vynaloženia ďalších nezamýšľaných nákladov, ktoré môžu súvisieť s riešením odstraňovania vád, ale aj s elimináciou ich negatívnych dosahov.

Príspevok ponúka návod pre voľbu medzi jednotlivými nárokmi z vadného plnenia zmluvy o dielo a poukazuje na možnosti, ktoré ohľadom odstraňovania nedostatkov a nežiaducich následkov súvisiacich s vadným plnením predmetu diela priniesol výklad právnej úpravy podaný súdmi. Zameriava sa tiež na rozlíšenie situácií, v ktorých by mal objednávateľ s cieľom dosiahnutia kompenzácie vadného plnenia a jeho konzekvencií uplatniť nároky z titulu vadného plnenia a v ktorých je naopak potrebné domáhať sa náhrady škody.

Obsah:

A. Riešenie vád diela a ich následkov v režime Obchodného zákonníka

1. Pozitívne vymedzenie vád alebo ktoré nedostatky diela sú reklamovateľné ako vady

2. Negatívne vymedzenie vád alebo ktoré nedostatky diela nie sú reklamovateľné ako vady

3. K jednotlivým nárokom z vád diela a k spôsobu ich uspokojenia

3.1 Nárok na odstránenie vád diela

3.2 Primeraná zľava z ceny diela

3.3 Odstúpenie od zmluvy

4. Nároky z vád diela verzus náhrada škody

B. Kompenzácia vád diela a ich následkov v režime Občianskeho zákonníka – stručný exkurz

A. Riešenie vád diela a ich následkov v režime Obchodného zákonníka

1. Pozitívne vymedzenie vád alebo ktoré nedostatky diela sú reklamovateľné ako vady

Prvým predpokladom vyžadovaným pre vznik zodpovednosti zhotoviteľa za vady je odovzdanie diela objednávateľoviRozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 16. 10. 2007, sp.zn. 32 Odo 998/2005.. Pred odovzdaním diela nemôže objednávateľ uplatňovať klasické nároky z vád – prípadné vadné plnenie už v priebehu vykonávania diela môže korigovať len využitím práva priebežnej kontroly v zmysle ustanovenia § 550 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“), v rámci ktorého sa objednávateľ môže dožadovať, aby zhotoviteľ vady v primeranej lehote odstránil a ak by k ich odstráneniu nedošlo a postup zhotoviteľa by nepochybne viedol k podstatnému porušeniu zmluvy, má právo od zmluvy odstúpiť. Práva objednávateľa súvisiace s priebežnou kontrolou ale nemožno považovať za nároky zo zodpovednosti za vadyRozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. 6. 2004, sp.zn. 29 Odo 1067/2003..

Druhou podmienkou možnosti reklamácie nedostatku ako vady (a v súvislosti s tým zároveň možnosti uplatnenia príslušného nároku z vád) vyplývajúcou z ustanovenia § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka je, že vykonanie diela nezodpovedá predmetu diela tak, ako ho určuje zmluva. Ak zmluva ohľadom vymedzenia diela odkazuje na projektovú dokumentáciu, porovnáva sa pre zistenie existencie vád výsledok odovzdaný zhotoviteľom s vlastnosťami požadovanými touto dokumentáciouRozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 30. 3. 2017, sp.zn. 8Cob/81/2014.. Z judikatúry vyplýva, že súlad vykonania diela s výsledkom určeným v zmluve nemožno posudzovať formalisticky. Dôležité je aj to, či odovzdané plnenie možno používať na ten účel, ku ktorému malo slúžiť; ak dielo nie je možné plnohodnotne a bez obmedzenia užívať, pretože vykazuje nedostatky, ktoré bránia jeho bezpečnému užívaniu alebo vedú k obmedzeniu jeho funkčnosti, možno tieto kvalifikovať ako vadyRozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28. 2. 2017, sp.zn. 23 Cdo 4100/2016; k dôrazu na funkčnosť diela pri posudzovaní otázky existencie vád aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 4. 5. 2006, sp.zn. 32 Odo 351/2005..

Za vady diela sa ďalej (za predpokladu splnenia podmienky odovzdania diela objednávateľovi) považujú aj tzv. nedorobky (t.j. plnenia chýbajúce k úplnému dokončeniu diela)Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17. 12. 2003, sp.zn. 32 Odo 230/2003..

Autor: Mgr. Barbora Magočová