Najrozšírenejšie formy podnikania

V posledných rokoch nastali v procese zakladania s. r. o. určité zmeny. Staršie postupy nie sú všetky aktuálne, preto som sa z tohto dôvodu rozhodla pripraviť pre vás aktuálny pohľad na najrozšírenejšie formy podnikania, t. j. založenie spoločnosti s. r. o. a fyzickú osobu – živnostníka (SZČO), odrážajúci prijaté alebo navrhované zmeny pre nasledujúce obdobie v roku 2023.

Podľa štatistiky vzniku firiem a živnostníkov na portáli finstat.sk dlhodobo patria s. r. o. a živnostníci medzi najrozšírenejšie formy podnikania. Prečo práve s. r. o. a živnostníci? Všetky benefity, porovnania týchto dvoch foriem a právne rámce priblížim týmto článkom.

Pre prehľad si letmo pozrime štatistiku oproti ostatným spoločnostiam. V roku 2021 boli počty založených spoločností nasledovné:

S. r. o. a jej základné právne rozmery
▼

Keď sa stručne pozrieme do histórie, na území Slovenska bola spoločnosť s ručením obmedzeným zavedená roku 1920 rozšírením pôsobnosti rakúskeho (českého) zákona o spoločnostiach s ručením obmedzeným z roku 1906. V rokoch 1950 – 1990 (teda zhruba zhodne s obdobím komunistického režimu) spoločnosť s ručením obmedzeným v československom práve neexistovala. Opätovne bola zavedená až po

Nežnej revolúcii, 1. januára 1992, kedy účinnosť nadobudol Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Zb.).

Definíciu s. r. o. nájdeme v Obchodnom zákonníku (z. č. 513/1991 Zb.), ktorý v § 105 ods. 1 uvádza, že spoločnosťou s ručením obmedzeným je spoločnosť, ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov.

Môže byť spoločníkom s. r. o. ktokoľvek?
▼

Čo sa týka počtu,

spoločníkov môže byť od 1 – 50 osôb. Zákon nerozlišuje, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu.

Obchodný zákonník stanovuje počet s. r. o., v ktorej môže byť PO alebo FO spoločníkom. Podľa pravidla v § 105a Obchodného zákonníka samotná s. r. o. nemôže byť jediným zakladateľom alebo jediným spoločníkom inej spoločnosti. Fyzická osoba môže byť jediným spoločníkom najviac v troch spoločnostiach.

Pri založení a zmenách v s. r. o. sa táto skutočnosť dokladá registrovému súdu čestným vyhlásením zakladateľa v zmysle vyhlášky MS SR č. 25/2004 Z. z. z 15. decembra 2003, ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť:

§ 11 ods. 2 písm. c) – písomné vyhlásenie zakladateľa, že nie je jediným spoločníkom vo viac ako dvoch spoločnostiach s ručením obmedzeným, ak spoločnosť založila jediná fyzická osoba,

a

§ 11 ods. 2 písm. d) – písomné vyhlásenie zakladateľa, že spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá je zakladateľom, má viac spoločníkov, ak spoločnosť založila jedna spoločnosť s ručením obmedzeným.

Čo sa týka konkrétnej osoby,

podľa § 105b Obchodného zákonníka s. r. o. nemôže založiť osoba:

- ktorá je vedená v zozname daňových dlžníkov podľa osobitného zákona alebo

- má evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie podľa osobitného zákona; to neplatí, ak mu príslušný správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, na založenie spoločnosti udelí súhlas. Súhlas sa prikladá k návrhu na zápis do obchodného registra;

- osoba, ktorá je vedená ako povinný v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Obchodný register v rámci zápisu údajov z úradnej moci ex offo preveruje, či nemá spoločník, ktorý je zakladateľom s. r. o., nedoplatky na daniach a na sociálnom poistení.

To znamená, že spoločník nemusí danú skutočnosť dokladovať súhlasom ani čestným prehlásením.

Ak Obchodný register zistí, že spoločník má nejaké nedoplatky, oznámi, že na základe § 8 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri odmietol vykonať zápis údajov a stanoví lehotu 15 dní na podanie námietok. V tejto lehote zakladatelia môžu uhradiť existujúci dlh a tu už musia doložiť súhlas správcu dane alebo Sociálnej poisťovne registrovému súdu. Uvedený súhlas sa vydáva bezplatne na základe osobitnej žiadosti do 5 pracovných dní. Nedoplatky na zdravotnom poistení sa neskúmajú a vôbec nebránia založeniu spoločnosti s ručením obmedzeným.

Ak sa existujúci dlh voči vyššie uvedeným inštitúciám neodstráni v určenej lehote, Obchodný register ako sankciu nezapíše danú s. r. o. do Obchodného registra Slovenskej republiky.

Čo sa týka vkladu

vklad podľa ust. § 59 Obchodného zákonníka je súhrn peňažných prostriedkov alebo iných peniazmi oceniteľných hodnôt (nepeňažný vklad), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania.

S. r. o. je kapitálovou spoločnosťou a musí vytvárať základné imanie. Základné imanie je súhrn peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Na založení spoločnosti sa môže každý spoločník zúčastniť iba jedným vkladom a podľa § 109 ods. 2 Obchodného zákonníka hodnota vkladu spoločníka musí byť aspoň 750 eur. Ak spoločnosť zakladá len 1 zakladateľ, výška jeho peňažného vkladu musí predstavovať minimálne 5 000 eur. Výška vkladu sa môže pre jednotlivých spoločníkov určiť rozdielne, musí však byť vyjadrená kladným celým číslom, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Celková hodnota vkladov musí súhlasiť s hodnotou základného imania spoločnosti.

V praxi rozlišujeme, či ide o:

a/ vklad – povinnosť zakladateľa sa podieľať na základnom imaní s. r. o.,
b/ predmet vkladu – konkrétne peňažné alebo nepeňažné plnenie.

Vklady rozlišujeme na:

a/ peňažný vklad

Peňažným vkladom je peňažná suma zakladateľa, ktorú vkladá do spoločnosti, a tým prejavuje záujem podieľať sa na podnikaní. Peňažným vkladom nemusia byť len peniaze v platnej mene euro, ale môže to byť aj iná mena, ktorú je možné konvertovať na eurá (dolár, britská libra atď.).

Podľa § 109 ods. 1 Obchodného zákonníka je minimálna hodnota vkladu spoločníka 750 eur bez ohľadu na to, či ide o peňažný alebo nepeňažný vklad. Je nutné dodržať to, aby pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra bol splatený vklad najmenej vo výške 30 %, a to podľa § 111 ods. 1 Obchodného zákonníka. V prípade, ak ide o jednoosobovú spoločnosť, vyžaduje sa splatenie celého vkladu v plnej 100 % výške podľa § 111 ods. 2 Obchodného zákonníka.

b/ nepeňažný vklad

Komplexná právna úprava vzťahujúca sa na nepeňažný vklad zakladateľa je obsiahnutá v ustanoveniach § 59 až § 60 Obchodného zákonníka. Pri nepeňažných vkladoch platia určité pravidlá, ktoré zhrniem do nasledovných bodov:

nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť,

zakázané sú vklady vo forme vykonania určitej práce alebo služby,

na rozdiel od peňažného vkladu musí byť nepeňažný splatený v celistvosti pred zápisom s. r. o. do obchodného registra,

v spoločenskej zmluve musí byť určená jeho peňažná hodnota, v ktorej sa zapisuje nepeňažný vklad,

určenie povinnosti spoločníka, ktorý je povinný, ak spoločnosť nenadobudne vlastnícke právo ku vkladu, zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch,

ak klesne hodnota nepeňažného vkladu v čase vzniku, je spoločník povinný tento vklad do hodnoty určenej v spoločenskej zmluve doplniť.

Ktoré nepeňažné vklady sú v praxi najbežnejšie? Auto, stroje, nehnuteľnosti, podnik alebo jeho časť. Zákon nevylučuje ani vklad pohľadávky spoločníka do základného imania. Ide o postúpenie pohľadávky zo spoločníka na spoločnosť.

Medzi základné rozdiely medzi nepeňažným vkladom a peňažným vkladom patrí predovšetkým spôsob ocenenia vkladu. Pri peniazoch je nespochybniteľná ich hodnota, preto vklad peňažného vkladu do spoločnosti je pomerne jednoduchý. Pri nepeňažnom vklade je v zmysle ust. § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka povinné určiť jeho hodnotu znaleckým posudkom. S výnimkou prípadov, ak spoločníci v rámci valného zhromaždenia usúdia, že nie je potrebné vykonať znalecké dokazovanie, keďže jeho znalecké posúdenie sa uskutočnilo k dátumu nie staršiemu ako 6 mesiacov pred jeho splatením. To znamená, že platí už vypracovaný znalecký posudok.

Odporúčame zapísať peňažnú sumu nižšiu, ako je peňažná hodnota určená znaleckým posudkom, pretože je potrebné počítať s určitými výkyvmi, poklesmi hodnoty vkladu.

V súvislosti s vkladmi do základného imania nemôžeme obísť funkciu správcu vkladu.

Podľa § 60 Obchodného zákonníka je správcom vkladu zakladateľ, ktorý je v spoločenskej zmluve poverený spravovaním časti vkladov spoločníkov splateným pred samotným vznikom spoločnosti. Spoločenská zmluva však môže správou vkladov poveriť aj banku alebo pobočku zahraničnej banky, aj keď nie je zakladateľom spoločnosti.

Spoločenská zmluva teda môže za správca vkladu poveriť:

- jedného zo zakladateľov (spoločníkov) spoločnosti alebo

- banku, alebo pobočku zahraničnej banky, a to aj v prípade, že nie je zakladateľom spoločnosti.

Malé upozornenie: Výkonom správy vkladov môže byť poverený ktorýkoľvek zo zakladateľov, ale vždy iba jeden z nich. Túto osobu by mali spoločníci starostlivo vybrať, pretože ide o zodpovednosť za reálne vloženie vkladov spoločníkov do základného imania a ich kontrolu splatenia.

Správca vkladov musí vklady spravovať až do vzniku spoločnosti, čo ale neznamená, že je ich vlastníkom a že s nimi môže ľubovoľne disponovať. Musí sa postarať o zachovanie a udržanie majetku tvoriaceho predmet vkladov.

Čo sa týka písomnej povinnosti správcu vkladov, je povinný vydať písomné vyhlásenie správcu vkladu alebo jeho častí jednotlivými spoločníkmi, ktoré sa v zmysle § 11 ods. 2 písm. f) vyhlášky MS SR č. 25/2004 Z. z. prikladá k návrhu na zápis do obchodného registra. Je nepostrádateľnou prílohou návrhu na zápis do obchodného registra.

Pre začínajúcich podnikateľov je veľkým prínosom, že od 1. januára 2016 nie je potrebné vkladať základné imanie na účet v banke. Dnes ho stačí vložiť do pokladne spoločnosti, ktorú pri založení spravuje správca vkladu. Pri dokladovaní základného imania postačuje len písomné vyhlásenie správcu vkladu, výpis z bankového účtu už dnes potrebný nie je.

V praxi sa stretávame s mylným pochopením, že založenie s. r. o. je možné bez povinnosti vkladu. Zakladatelia sa domnievajú, že keďže peňažný vklad nie je potrebné vložiť do banky, nemusia ním reálne disponovať, teda ho splatia len „akože“. Toto považujeme za omyl. Okrem toho, že základné imanie sa eviduje v účtovníctve ako počiatočný kapitál, môžu sa hneď po vzniku s. r. o. vyskytnúť situácie, kedy sa finančná hotovosť musí použiť.
Aké má s. r. o. orgány?

Najvyšším orgánom s. r. o. je valné zhromaždenie, ktoré tvoria všetci spoločníci.

Dobrovoľne sa môže ustanoviť dozorná rada, ktorá vykonáva kontrolnú činnosť.

Štatutárnym zástupcom (osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti) je konateľ, ktorý môže byť buď jeden, alebo viacerí. Ak je konateľov viac, spoločenská zmluva ustanovuje spôsob konania (samostatne alebo spoločne) v mene spoločnosti. Konateľ môže, ale nemusí byť spoločník spoločnosti.

V praxi sa často stretávame s tým, že podnikatelia si mýlia pojmy a osoby spoločníka a konateľa. Priblížme si teda bližšie rozdiel medzi tými osobami.

Rozdiel medzi spoločníkom a konateľom

Konateľ spoločnosti je štatutárnym orgánom, ktorý disponuje tzv. konateľským oprávnením, čo znamená, že má oprávnenie konať vo všetkých veciach spoločnosti. Je riaditeľom spoločnosti.

V § 133 ods. 2 Obchodného zákonníka sa uvádza, že konateľom s. r. o. môže byť len fyzická osoba, ktorá nie je v čase vykonania zápisu do obchodného registra ako povinný vedená v registri poverení na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Fyzická osoba pri založení s. r. o. sa stáva konateľom dňom zápisu s. r. o. do obchodného registra, pri zmenách dátumom, ktorý je uvedený v zápisnici z valného zhromaždenia.

Ak má spoločnosť viac ako jedného konateľa, každý konateľ je oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne, ak spoločenská zmluva neustanoví inak.

Povinnosti konateľa s. r. o.

Konateľovi zo svojho postavenia ako štatutárneho orgánu vyplývajú viaceré povinnosti. Je povinný svoju pôsobnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.

Konateľ zastupuje spoločnosť navonok, zastupuje ju vo vzťahu k iným štátnym orgánom, inštitúciám, zabezpečuje obchodné činnosti, uzatváranie zmlúv.

Ak pri výkone svojej funkcie konateľ spôsobí spoločnosti škodu porušením svojich povinností, zodpovedá za ňu spoločnosti, ktorá ju môže od neho vymáhať.

Zodpovednosť konateľa za škodu je objektívna, teda bez ohľadu na to, či škodu zavinil úmyselne alebo z nedbanlivosti. Ak je raz preukázaný vznik škody spôsobený tým, že konateľ porušil svoje povinnosti, zodpovedá konateľ celým svojím majetkom. V prípade, že by konateľ bol zamestnancom s. r. o., za škodu by nezodpovedal celým majetkom, ale len limitovane.

Konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, ďalej viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.

Vo vzťahu k valnému zhromaždeniu majú konatelia niekoľko povinností. Vzmysle § 135 ods. 2 Obchodného zákonníka musia predkladať valnému zhromaždeniu na schválenie:

- riadnu individuálnu účtovnú závierku,

- mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku,

- návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami,

- výročnú správu, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu (ak to ukladá osobitný zákon).

Spoločník v s. r. o.

Spoločník s. r. o. je osoba, ktorá má právo podieľať sa na zisku spoločnosti. Pre zjednodušenie je dobré priblížiť to tak, že spoločníka nazveme aj majiteľom spoločnosti. Čo sa týka podmienok osoby spoločníka a jeho vkladov, tie sú uvedené vyššie.

Práva a povinnosti spoločníka

Čo sa týka práv, tak svoje práva týkajúce sa riadenia a kontroly spoločnosti vykonávajú na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom, ktorý je uvedený v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Spoločníci majú právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

Spoločníci majú nárok na podiel zo zisku spoločnosti v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, pričom sa spoločníci môžu dohodnúť na úprave tohto pomeru a podiely zo zisku vyplácať na základe tejto dohody.

Spoločníci na valnom zhromaždení rozhodujú o spoločnosti. Môžu zmeniť obchodné meno spoločnosti, jej sídlo, odvolať alebo vymenovať konateľov, rozšíriť predmet podnikania spoločnosti, schvaľujú účtovné závierky, schvaľujú prevod obchodného podielu a podobne.

Autor: JUDr. Zuzana Otáhalová, PhD.