Konateľ a spoločník z hľadiska pracovnoprávnych vzťahov v rozhodovacej činnosti súdov

Odpovede na viaceré otázky z praxe zo súdnych rozhodnutí týkajúce sa postavenia osoby konateľa s. r. o., pokiaľ ide o jeho vzťah k pracovnoprávnym vzťahom.

Autori: JUDr.et Mgr. Jozef Toman, PhD.
Dátum publikácie: 20. 11. 2019


V praxi sa objavuje viacero otázok týkajúcich sa postavenia osoby konateľa s. r. o., pokiaľ ide o jeho vzťah k pracovnoprávnym vzťahom: napr. možnosť výkonu funkcie konateľa v pracovnom pomere, výkon inej činnosti, ako je činnosť konateľa, touto osobou v pracovnom pomere, možnosť podpísania zmluvy „samého so sebou“ (na jednej strane ako konateľ a na druhej ako zamestnanec), možnosť alebo povinnosť výkonu práce spoločníkom a konateľom v rámci jednoosobovej spoločnosti v pracovnom pomere (otázka: môže konateľ sám vykonávať činnosti, ktoré sú v predmete podnikania spoločnosti aj bez uzatvorenia pracovnej zmluvy so spoločnosťou? A ak nie je uzatvorená pracovná zmluva a konateľ vykonáva napr. elektroinštalačné práce, stavebné práce, bolo by to nelegálne zamestnávanie?).

O viacerých otázkach v rámci svojej rozhodovacej praxe už súdy rozhodli – niektorými otázkami sa súdy zaoberali vo väčšom rozsahu (ako napr. možnosť výkonu funkcie konateľa v pracovnom pomere, stret záujmov medzi spoločnosťou a jej konateľom), niektorými skôr okrajovo (otázka závislej práce, jej existencia v prípade ko­nateľa, ktorý vykonáva pre spoločnosť aj iné činnosti, ako je činnosť konateľa, osobitne, ak je táto osoba jediným konateľom a spoločníkom). Je tomu tak preto, že spravidla táto osoba nemá „sama so sebou spor“, nedostane sa do sporu so spoločníkom alebo iným konateľom, ktorí sa rozhodnú zo spoločnosti ju „prepustiť“; väčšina sporov konateľov sa viedla v oblasti neplatného skončenia pracovného pomeru, keď tieto osoby boli napr. v pozícii (generálny, obchodný) riaditeľ, konateľ, predseda družstva zo spoločnosti pre­pustené a domáhali sa určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o čom však súdy rozhodli, že v tomto prípade, ak nebol pracovný pomer ani platne založený, nemohol neplatne ani končiť. Iné spory sa týkali vrátenia odmeny, odstupného, resp. jeho priznania. V prípade jednoosobovej spoločnosti konateľ a spoločník v jednej osobe takýto „konflikt“ nemáva, môže mať však spor s orgánmi štátu – osobitne so Sociálnou poisťovňou, ktorá mu nechce priznať nároky z pracovného pomeru – napr. z dôvodu pracovného úrazu, pretože jeho postavenie nekvalifikuje ako postavenie zamestnanca z hľadiska pracovného práva.

Z hľadiska práva SR je potrebné upriamiť pozornosť na nasledujúce relevantné ustanovenia právnych predpisov:

Vymedzenie pojmu závislá práca, ktorá determinuje, aká práca sa má vykonávať v pracovnoprávnych vzťahoch a aké znaky má takáto práca (§ 1 ods. 2ods. 3 ZP).

§ 1 ods. 2 ZP: Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

§ 1 ods. 3 ZP: Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťa­hu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu ale­bo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

 

Príspevok je skrátený, jeho celé znenie nájdete v produkte Odborné články:

Konateľ a spoločník z hľadiska pracovnoprávnych vzťahov v rozhodovacej činnosti súdov 

 

Autor: JUDr.et Mgr. Jozef Toman, PhD.

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace autorsky spracované rozhodnutie súdu

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené