Komentár k zákonu o združovaní občanov

K § 1

Úvod

I. Pôsobnosť zákona upravujúceho právo slobodne sa združovať v združeniach

II. Vzťah zákona o združovaní občanov k iným zákonom upravujúcim združenia osôb realizujúcich slobodu združovania

I. Pôsobnosť zákona upravujúceho právo slobodne sa združovať v združeniach

Zákon o združovaní občanov je zákonnou úpravou práva slobodne sa združovať v združeniach. Ústava Slovenskej republiky ho zakotvuje v druhej hlave (Základné ľudské práva a slobody) systematicky v rámci politických práv ako právo každého spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach alebo v iných združeniach (čl. 29 ods. 1, 3 a 4 Ústavy SR). Garancia práva slobodne sa združovať v združeniach má oporu predovšetkým v Ústave SR, v čl. 29 ods. 1, 3 a 4, pričom podľa čl. 31 Ústavy SR zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie – teda aj zákonná úprava práva slobodne sa združovať v združeniach – musí umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Z prameňov práva združovať sa v združeniach na úrovni ústavou garantovaných práv je potrebné spomenúť aj čl. 34 ods. 1 (práva národnostných menšín a etnických skupín – právo občanov tvoriacich v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny združovať sa v národnostných združeniach), čl. 37 (hospodárske, sociálne a kultúrne práva – právo každého slobodne sa združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov, odborové združovanie), no aj čl. 24 (združovanie v cirkvách a náboženských spoločnostiach). Rovnako je potrebné uviesť čl. 16, 20, 22, 25, 27 Listiny základných práv a slobôd (úst. z. č. 23/1991 Zb., ďalej aj len Listina) K interpretačnému a aplikačnému použitiu Listiny pozri: Orosz, L.: II.2.9 Listina; In: Orosz, L. – Svák, J. a kol.: Ústava Slovenskej republiky. Komentár. Zväzok I. Bratislava : Wolters Kluwer SR s.r.o., 2021, s. LXIV-LXVI. či ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, ktorý určuje podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd v mimoriadnych pomeroch.

...

Z hľadiska vecnej pôsobnosti zákon o združovaní občanov je statusovým zákonom pre osobitné typy právnických osôb, a to pre občianske združenia, pre organizácie zamestnancov a pre organizácie zamestnávateľov (odbory). Ide o právnické osoby súkromného práva, ktoré sú organizáciami osôb, teda sú postavené na členoch. Zároveň ide o združenia osôb, ktoré sa vyznačujú dobrovoľnosťou, samosprávnym charakterom, autonómnosťou a oddelenosťou od štátu. Zákon je statusovým zákonom taktiež pre zväzy občianskych združení, zväzy odborových organizácií a zväzy organizácií zamestnávateľov, ako aj pre organizačné jednotky s vlastnou právnou subjektivitou občianskych združení, odborových organizácií a organizácií zamestnávateľov.

Zákon výlučným spôsobom upravuje založenie a vznik, zrušenie a zánik občianskych združení, taktiež zriadenie, vznik, zrušenie a zánik organizačných jednotiek občianskych združení. Zákon taktiež výlučným spôsobom upravuje založenie a vznik a zrušenie a zánik organizácie zamestnancov a organizácie zamestnávateľov, ako aj zriadenie a vznik, zrušenie a zánik ich organizačných jednotiek. Zákon výlučným spôsobom upravuje vznik a zánik zväzov občianskych združení, odborových organizácií a organizácií zamestnávateľov.

Zákon je relatívne stručnou a v zásade rámcovou úpravou. Vnútorne sa formálne nečlení na časti, ale obsahovo ho je možné fakticky rozdeliť na nasledovné časti podľa jednotlivých rubrík: (i) úvodné ustanovenia (§ 1 – § 5), ktoré upravujú základné zásady slobodného združovania v združeniach a formulujú nedovolené združenia; (ii) registrácia a vznik združení (§ 6 – § 11a), kde osobitným spôsobom možno vyčleniť § 11a (organizačné jednotky združenia); (iii) zrušenie a zánik združenia (§ 12 a § 13); (iv) zmluvy o súčinnosti (§ 16 – je systematicky vyčlenený pre spoluprácu združení buď vo forme zmlúv o súčinnosti bez vytvorenia samostatnej právnickej osoby, alebo s vytvorením právnickej osoby – zväzu); (v) spoločné ustanovenia (§ 17, § 17a, § 18); (vi) prechodné a záverečné ustanovenia (§ 19 – § 22).

Na základe zákona o združovaní občanov možno taktiež vykonávať Ústavou SR garantované právo občanov Slovenskej republiky tvoriacich v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny združovať sa v národnostných združeniach (čl. 34 Ústavy SR). Tu je potrebné doplniť aj ďalšiu právnu úpravu. Podľa kompetenčného zákona [§ 18 ods. 1 písm. i) z. č. 575/2001 Z. z.] je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy o.i. pre podporu kultúry národnostných menšín. Občianske združenie alebo organizačná jednotka občianskeho združenia ako kultúrna organizácia národnostnej menšiny môže získať finančné prostriedky formou dotácie alebo štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín (z. č. 138/2017 Z. z.).

Napokon tento zákon upravuje Ústavou SR garantované právo každého slobodne sa združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov (čl. 37 Ústavy SR). Práva a povinnosti organizácií zamestnancov a zamestnávateľov (odborov) sú upravené aj ďalšími právnymi predpismi, a to predovšetkým Zákonníkom práce (najmä účasť odborových orgánov na pracovnoprávnych vzťahoch vrátane kolektívneho vyjednávania), zákonom č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní a zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Zákon tiež upravuje práva a povinnosti všetkých týchto dosiaľ uvedených združení a ich organizačných jednotiek s právnou subjektivitou.

Zákon o združovaní občanov veľmi úzko súvisí so zákonom č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preto výklad ustanovení sa dotýka aj jednotlivých povinností združení ohľadom zapisovaných údajov podľa uvedeného zákona č. 346/2018 Z. z.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj len ministerstvo vnútra alebo ministerstvo) je podľa kompetenčného zákona ústredným orgánom štátnej správy pre všeobecnú vnútornú správu, (o.i.) pre zhromažďovanie a združovanie vrátane registrácie niektorých právnických osôb, o ktorých to ustanoví zákon [§ 11 písm. b) z. č. 575/2001 Z. z.]. Zákon o združovaní občanov ministerstvu určuje jeho kompetencie v súvislosti so vznikom a zánikom združení a upravuje konania, ktoré ministerstvo vnútra vedie o registrácii, o evidencii, o rozpustení združenia a o zmene stanov. Ministerstvo vnútra je registrujúci orgán aj registrový orgán, lebo vedie register mimovládnych neziskových organizácií.

...

Komentár k § 1

Súvisiace ustanovenia:

§ 2, § 3, § 4, § 5, § 6, § 7, § 8, § 9, § 9a, § 11, § 11a

Súvisiace právne predpisy a medzinárodné dohovory:

Čl. 29, 34, 37, 24 Ústavy SR, čl. 9 a 11 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ozn. č. 209/1992 Zb.), vyhl. MZV č. 120/1976 Zb. o Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach a o Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, čl. 20 Listiny základných práv a slobôd (úst. z. č. 23/1991 Zb.), ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, Oznámenie FMZV č. 104/1991 Zb. – Dohovor o právach dieťaťa, č. 317/2010 Z. z. – Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, Európska sociálna charta (revidovaná), ozn. č. 273/2009 Z. z., Dohovor o slobode združovať sa a ochrane práva odborovo sa organizovať (ozn. č. 489/1990 Zb.), z. č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, z. č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z. č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, z. č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z. č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, z. č. 37/2014 Z. z. o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z. č. 460/2007 Z. z. o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z. č. 487/2013 Z. z. o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, z. č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, z. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, z. č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z. č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, z. č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Obsah výkladu

I. Právo slobodne sa združovať (k § 1 ods. 1)

II. Neprípustnosť vyžadovania povolenia štátneho orgánu na výkon práva slobodne sa združovať (k § 1 ods. 2)

III. Negatívna pôsobnosť zákona (k § 1 ods. 3)

I. Právo slobodne sa združovať (k § 1 ods. 1)

Právo slobodne sa združovať je právom „všeobecnej povahy a ako také sa týka nielen združovania v spolkoch (združeniach), ale aj v iných súkromnoprávnych korporáciách“. Švestka, J., Dvořák, J., Fiala, J., Pelikánová, I., Pelikán, P., Dvořák, T., Svoboda, K., Pavlík, P a kol.: Občanský zákoník. Komentář. Svazek I. Praha : Wolters Kluwer, a.s., 2014, s. 665. Právo slobodne sa združovať je potrebné interpretovať v kontexte ustanovení celého zákona o združovaní občanov ako právo každého spolu s inými vytvoriť si za účelom napĺňania spoločného dohodnutého právom dovoleného cieľa samostatný subjekt práva. V rámci ústavnej záruky slobody združovania treba dodať, že môže ísť aj o vytvorenie združenia bez právnej subjektivity, takzvané de facto združenie, v ktorom združené osoby môžu obdobne napĺňať dohodnuté ciele. Takto osoby aj reálne konajú, nielen samostatne dosahujú svoje ciele, ale aj spoločne s inými, napríklad podľa zmluvy o združení (§ 829 – § 841 Občianskeho zákonníka). Na druhej strane, zvýraznenie práve možnosti vytvorenia nového subjektu práva – samostatnej novej právnickej osoby – v prípade „záujmu združujúcich sa“ – je podstatou garancie tejto slobody, pretože vytvorenie samostatnej právnickej osoby je jedným z podstatných znakov slobody združovania. Práve daná právnická osoba umožní kolektívne konať členom v nej združených na zabezpečenie svojich záujmov a takáto právnická osoba samostatne vystupuje v právnych vzťahoch. Teda každý sa môže združiť s inými za účelom napĺňania spoločného cieľa a pre prípad, že si chcú na ten účel založiť samostatný subjekt práva, toto ústavné i zákonné právo im štát garantuje. Zákon o združovaní občanov obsahuje podmienky, ktoré sú pre vznik a existenciu takejto novej právnickej osoby potrebné.

Pretavenie slobody prejavu cez spoločne dohodnuté názorovo „spriaznené“ osoby na vykonávanie dohodnutých činností smerujúcich k dosiahnutiu spoločného cieľa sa takto stane samostaným subjektom práva. Oddelenie právnej subjektivity nového subjektu (združenia) od členov v ňom združených znamená, že združenie neručí za záväzky svojich členov ani naopak. Združenie existuje, aj keď členovia sa môžu obmieňať (i úplne vymeniť), existuje s vlastnými pravidlami, koré si členovia môžu aj meniť, existuje so svojimi orgánmi, ktoré sa postupne obsadzujú podľa vlastných pravidiel a vykonáva činnosti, ktorými si členovia v ňom združení dobrovoľne realizujú svoj cieľ.

...