Komentár k zákonu o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov

K § 1 ods. 1

Zákon č. 351/2015 Z. z. sa stal súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky ku dňu 18. 6. 2016, tento dátum bol v zmysle čl. 23 ods. 1 Smernice č. 2014/67/EÚ hraničným dátumom transpozície citovanej smernice do právnych poriadkov jednotlivých členských štátov EÚ. Je tak možné konštatovať, že zákon č. 351/2015 Z. z. bol prijatý s hlavným cieľom, a to je splnenie transpozičnej povinnosti, ktorá pre Slovenskú republiku vyplýva z členstva v EÚ (v zmysle čl. 291 ZFEÚ členské štáty prijmú všetky opatrenia vnútroštátneho práva potrebné na vykonanie právne záväzných aktov Únie).

Nosným motívom Smernice č. 2014/67/EÚ je prostredníctvom administratívnych opatrení, ktoré by mali byť odôvodnené a primerané, aby nevytvárali administratívnu záťaž a neobmedzovali potenciál podnikov, najmä malých a stredných podnikov (MSP), vytvárať nové pracovné miesta, pričom by mali zároveň chrániť vyslaných pracovníkov (recitál č. 4 Smernice č. 2014/67/EÚ), zabezpečiť, aby podniky neobchádzali platné právne predpisy upravujúce podmienky pre využívanie slobody usadiť sa, zakotvené o.i. v Smernici 96/71/ES (recitál č. 7 Smernice č. 2014/67/EÚ). Smernica č. 2014/67/EÚ stanovením spoločného rámca súboru vhodných ustanovení, opatrení a kontrolných mechanizmov potrebných pre lepšie a jednotnejšie vykonávanie, uplatňovanie a presadzovanie smernice 96/71/ES (recitál č. 50 Smernice č. 2014/67/EÚ) si dáva za cieľ monitorovať vysielanie, aby toto nebolo zastierané výkonom činnosti samostatne zárobkovo činných osôb (recitál č. 10 Smernice č. 2014/67/EÚ), čím by vyslaní pracovníci boli v podstate zbavení ochrany podľa platných predpisov EÚ upravujúcich vyslanie.

Cieľ Smernice č. 2014/67/EÚ je definovaný v čl. 1 ods. 1 ako zaručenie dodržiavania primeranej úrovne ochrany práv pracovníkov vyslaných na účely cezhraničného poskytovania služieb, najmä presadzovanie pracovných podmienok, ktoré sa uplatňujú v členskom štáte, v ktorom sa má poskytnúť služba v súlade s článkom 3 smernice 96/71/ES, rovnako ako podporiť fungovanie vnútorného trhu a zároveň uľahčiť výkon slobody poskytovania služieb pre poskytovateľov služieb a podporovať spravodlivú hospodársku súťaž medzi poskytovateľmi služieb, a tak podporovať fungovanie vnútorného trhu.

V zmysle čl. 3 v spojení s čl. 2 písm. a) Smernice č. 2014/67/EÚ boli členské štáty povinné určiť príslušný orgán, ktorý bude vykonávať funkcie a plniť povinnosti v oblasti spolupráce s príslušnými orgánmi iných členských štátov pri vysielaní zamestnancov podľa Smernice č. 2014/67/EÚ a tento oznámiť Komisii a ostatným členským štátom. Príslušným orgánom určeným Slovenskou republikou je Národný inšpektorát práce, ktorý ako orgán štátnej správy plní úlohy na úseku inšpekcie práce v zmysle ust. § 6 zákona č. 125/2006 Z. z., ako aj osobitných predpisov, jedným z ktorých je aj zákon č. 351/2015 Z. z.

Zákon č. 351/2015 Z. z. tak v zmysle ust. § 1 ods. 1 upravuje:

- úlohy a pôsobenie NIP a inšpektorátov práce

• v rámci cezhraničnej spolupráce s príslušnými orgánmi ostatných členských štátov EÚ /štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o EHP (ďalej len „štát EÚ/EHP“),
• pri kontrole, či sú zo strany hosťujúceho/domáceho zamestnávateľa dodržané pravidlá vyslania zamestnanca na výkon práce pri poskytovaní služieb,
• pri identifikácii vyslania a
• pri vymáhaní pokút;

- povinnosti hosťujúceho a domáceho zamestnávateľa (definované odkazom na ust. § 5 ods. 7 Zákonníka práce);

• Hosťujúci zamestnávateľ je Zákonníkom práce [ust. § 5 ods. 7 písm. a)] definovaný ako zamestnávateľ usadený v štáte EÚ/EHP vysielajúci svojho zamestnanca na územie SR na výkon práce pri poskytovaní služieb.
• Domáci zamestnávateľ je ust. § 5 ods. 7 písm. b) Zákonníka práce definovaný ako zamestnávateľ usadený na území SR, ktorý vysiela svojho zamestnanca na výkon práce pri poskytovaní služieb na územie iného štátu EÚ/EHP.

Pri definícii pojmu vyslanie zákon č. 351/2015 Z. z. odkazuje na ust. § 5 ods. 6 Zákonníka práce, ktoré rozlišuje tri druhy cezhraničného vyslania:

a) vyslanie pod vedením a na zodpovednosť vysielajúceho zamestnávateľa na základe zmluvy medzi vysielajúcim zamestnávateľom ako cezhraničným poskytovateľom služby a príjemcom tejto služby, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah;

• „Klasické“ vyslanie, kedy spoločnosť A poskytujúca spoločnosti B služby vyšle svojich zamestnancov do spoločnosti B, aby tu poskytovali službu/urobili opatrenia nevyhnutné na poskytovanie tejto služby a pod.
• Predpokladom tohto vyslania je zmluva (obchodný kontrakt, ktorého predmetom je poskytovanie služby) medzi vysielajúcim zamestnávateľom a príjemcom služby a pracovnoprávny vzťah medzi vysielajúcim zamestnávateľom a vyslaným zamestnancom.

Príklad: Spoločnosť A so sídlom na území ČR uzatvorí so spoločnosťou B so sídlom na území SR zmluvu na výkon betonárskych prác na stavbe realizovanej spoločnosťou A na území ČR. Spoločnosť B vyšle svojich zamestnancov na územie ČR, aby prostredníctvom nimi vykonanej práce spoločnosť B splnila svoje záväzky z obchodnej zmluvy voči spoločnosti A.