Insolvenčné trestné činy – poškodzovanie veriteľa

Konkurencia subjektov je jedným zo základných aspektov fungovania trhového hospodárstva, pričom dominantné postavenie zastáva v oblasti ekonomických aktivít podnikateľských subjektov. Priamym dôsledkom konkurenčného prostredia je selekcia k ekonomickým aktivitám a existencii jednotlivých subjektov práv. Následkom týchto javov môže byť prosperita konkurencie schopných podnikov, ale zároveň aj úpadok subjektov, ktoré v tomto prostredí neobstoja.

V tom prípade dochádza k ekonomickému prepadu, ktorý je nazývaný úpadok. Nastáva napríklad vo forme insolvencie. Úpadok formou insolvencie je prirodzeným javom v rámci trhového hospodárstva. Pre potreby trhového hospodárstva existujú rôznorodé nástroje pre vysporiadanie existencie práv týchto subjektov. Základ býva zvyčajne zakotvený priamo v právnych poriadkoch štátov s trhovou ekonomikou, ktorý je všeobecne pomenovaný ako insolvenčný proces.

S insolvenciou možno spojiť viaceré protiprávne konania. Zákon č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov – Trestný zákon (ďalej len ako TrZ) rozlišuje niekoľko insolvenčných trestných činov.

Článok sa zameriava na podrobnú špecifikáciu ust. § 239 TrZ, teda trestného činu poškodzovania veriteľa.

Poškodzovanie veriteľa

Znaky skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa sú obsiahnuté v ustanovení § 239 TrZ. Podľa prvej alternatívy § 239 ods. 1 TrZ spácha tento trestný čin a potrestá sa trestnom odňatia slobody až na 2 roky, kto, čo i len čiastočne, zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že:

1. zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení alebo inak odstráni čo aj len časť svojho majetku,

2. zaťaží vec, ktorá je predmetom záväzku, alebo ju prenajme,

3. predstiera alebo uzná neexistujúce právo alebo záväzok, alebo postúpi svoju pohľadávku, alebo prevezme dlh iného, i keď na to nebol povinný ani oprávnený, alebo

4. predstiera zmenšenie svojho majetku alebo jeho zánik.

Druhú alternatívu § 239 ods. 2 TrZ naplní a rovnako ako v prvom prípade môže byť potrestaný, kto, čo aj len čiastočne, zmarí uspokojenie veriteľa inej osoby tým, že:

1. zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení, daruje alebo inak odstráni čo i len časť majetku dlžníka, alebo

2. na majetok dlžníka uplatní neexistujúce právo alebo pohľadávku.

Prísnejší postih v podobe trestu odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky, ako je uvedené v § 239 ods. 3, hrozí páchateľovi, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

1. a spôsobí ním väčšiu škodu, alebo

2. z osobitného motívu.

Ešte prísnejší trest odňatia slobody na jeden až päť rokov je možné uložiť páchateľovi, ak spácha čin uvedený v odseku jedna alebo dva a spôsobí ním značnú škodu.

Najprísnejší trest odňatia slobody na tri až osem rokov sa ukladá páchateľovi, ak spácha čin uvedený v odseku jedna alebo dva

1. a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,

2. spôsobí ním inému úpadok, alebo

3. závažnejším spôsobom konania.§ 239 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

Výklad zákonných znakov trestného činu

a) Spoločné charakteristiky pre oboje alternatívy

b) Poškodenie vlastného veriteľa

c) Formy konania poškodzujúce vlastného veriteľa

e) Poškodenie cudzieho veriteľa

f) Páchateľ a jeho zavinenie v prípade poškodenia cudzieho veriteľa

Článok je skrátený, jeho celé znenie nájdete v produkte EPI Odborné články:

Insolvenčné trestné činy – poškodzovanie veriteľa

Autor: Mgr. Matúš Gladiš