Hromadné žaloby v spotrebiteľských veciach – nový zákon účinný od 25. 7. 2023

Od 25. júla 2023 je na Slovensku účinný zákon č. 261/2023 Z. z. o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Tento zákon má komplexne upraviť hromadné (skupinové, resp. reprezentatívne) žaloby v spotrebiteľských veciach. Prijatie tohto zákona je dôsledkom implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES.

Predmetný zákon prináša jednak hromadné spotrebiteľské žaloby na vydanie nápravného opatrenia (t. j. hromadné žaloby s možnosťou požadovania peňažných, ako aj nepeňažných nárokov), čo je v našom právnom poriadku nóvum. Zároveň predmetný zákon zachováva žaloby o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, ktoré boli pôvodne upravené v Civilnom sporovom poriadku, pričom táto úprava z Civilného sporového poriadku je v zásade do nového zákona prebratá.

Pokiaľ ide o žaloby v konaniach o vydanie nápravného opatrenia, zákon len demonštratívne uvádza, o aké nápravné opatrenia môže ísť (nejde teda o uzavretý výpočet). V zmysle § 3 písm. i) predmetného zákona ide o požadovanie peňažných nárokov (napr. vydanie bezdôvodného obohatenia, náhrada škody, zľava z kúpnej ceny) alebo aj o požadovanie nepeňažných nárokov (napr. oprava alebo výmena tovaru, povinnosť pokračovať v zmluvnom záväzku). V zmysle § 4 ods. 2 zákona v prípade nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady nie je prekážkou požadovania týchto nárokov v rámci konania o hromadnej žalobe o vydanie nápravného opatrenia to, že spotrebiteľ neuplatnil vadu postupom podľa Občianskeho zákonníka.

Hromadnú žalobu o vydanie nápravného opatrenia ale nemôže podať samotný spotrebiteľ (ten nie je stranou ani subjektom konania), ale oprávnená osoba spĺňajúca podmienky podľa uvedeného zákona a zapísaná v zozname oprávnených osôb vedených Ministerstvom hospodárstva SR. Oprávnenými osobami sú tie, ktoré nie sú primárne založené za účelom zisku, ale majú vo svojej náplni podporu verejnoprospešných cieľov, vrátane činnosti zameranej na presadzovanie a ochranu záujmov spotrebiteľov, a minimálne rok aktívne pôsobia v oblasti ochrany spotrebiteľa (k podrobnostiam § 6 ods. 1 uvedeného zákona). Pôjde najmä o spotrebiteľské združenia, od ktorých sa očakáva podávanie týchto hromadných žalôb v konaniach o vydanie nápravného, resp. nápravných opatrení. Orgány dohľadu, ako napríklad Slovenská obchodná inšpekcia či Národná banka Slovenska, nie sú procesne legitimované na podanie hromadných spotrebiteľských žalôb v konaní o vydanie nápravného opatrenia.

Toto konanie o vydanie nápravného opatrenia je založené na princípe opt-in (a to bez ohľadu na výšku uplatňovaných nárokov). To znamená, že konanie bude zaväzovať len tých spotrebiteľov, ktorí sa do konania, resp. k hromadnej žalobe prihlásili. Prihlásenie aspoň dvadsiatich spotrebiteľov k žalobnému zámeru, a to v lehote dvoch mesiacov od jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku, je podmienkou na podanie hromadnej žaloby oprávnenou osobou (§ 17 ods. 2 zákona). Zároveň je spotrebiteľ v zmysle vykonávacej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 289/2023 Z. z. povinný zaplatiť 20 eur (+ DPH, ak je určený notár, u ktorého sa uplatňuje prihláška, platcom DPH). V tejto súvislosti bol návrh zákona vetovaný prezidentkou SR, ktorej veto bolo napokon prelomené. V zmysle výhrad prezidentky SR táto podmienka sťažuje podanie hromadnej žaloby, keď byrokraticky zaťažuje spotrebiteľov ešte pred samotným podaním hromadnej žaloby, keď väčšina spotrebiteľov ani nesleduje Obchodný vestník, čo zvyšuje predpoklad, že spotrebitelia sa o tomto žalobnom zámere ani nedozvedia. Podľa nášho názoru tu na jednej strane treba uviesť, že poplatok vo výške 20 eur môže viesť k nemožnosti podania hromadnej žaloby v prípadoch, keď je výška ujmy u jednotlivých spotrebiteľov príliš nízka (napr. 5 eur), no počet dotknutých spotrebiteľov je vysoký, a v konečnom dôsledku môže ísť o státisícové až miliónové nezákonné obohatenia na strane obchodníkov (v takýchto prípadoch by bolo vhodné na podanie hromadnej žaloby zvoliť systém opt-out, čo sa však v tomto znení zákona nestalo). Na druhej strane takáto procesná podmienka ešte pred samotným podaním hromadnej žaloby môže viesť k prílišnej medializácii prípadu (v dostupných masovokomunikačných prostriedkoch) ešte pred začatím konania s cieľom získať spotrebiteľov k tomuto konaniu, čo môže mať vplyv na dobré meno žalovaného.

V zmysle § 16 ods. 2 zákona môžu spotrebitelia dotknutí konaním obchodníka vyjadriť svoj súhlas s konaním formou prihlášky k žalobnému zámeru aj počas konania o vydanie nápravného opatrenia, a to až do skončenia dokazovania na prvoinštančnom súde (do vydania uznesenia o skončení dokazovania, teda do uplatnenia zákonnej koncentrácie konania).

Autor: JUDr. Marek Maslák, PhD.