Eurokódex komentár k Správnemu poriadku

Predkladaná publikácia komentára k správnemu poriadku je súhrnom praktických aj teoretických skúseností praxe ako z pohľadu správnych orgánov, tak aj z pohľadu adresátov verejnej správy - fyzických a právnických osôb.

Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní má dlhú históriu, v ktorej nevznikla zatiaľ potreba novej právnej úpravy. Pre porovnanie - právny predpis v susednej Českej republike o správnom konaní je z roku 2004. Táto skutočnosť vytvára v praxi situáciu, keď na viaceré praktické otázky správny poriadok neposkytuje jednoznačné odpovede. Čiastočne tento priestor vypĺňa judikatúra slovenských súdov, ako aj stanoviská a rozhodnutia orgánov ochrany práva, najmä v oblasti netrestnej pôsobnosti prokuratúry.

Práve predkladaná publikácia sa snaží hľadať odpovede metódou ústavno-konformného výkladu práva a prezentovať tak širokej verejnosti, odbornej aj laickej, výklad jednotlivých ustanovení rešpektujúci najmä rozhodovaciu činnosť súdov vrátane ústavného súdu.

Veríme, že publikácia tak bude mať svoje miesto nielen na úradoch, v právnických knižniciach, ale stane sa jedným zo zdrojov skvalitnenia verejnej správy na Slovensku a posilnenia princípov právneho štátu. Ako dlhoročný pedagóg na právnickej fakulte odporúčam tento komentár aj študentom práva, ktorí potrebujú vidieť širšie súvislosti jednotlivých ustanovení komentovaného zákona.

JUDr. Martin Píry, PhD

O autorovi

JUDr. Martin Píry, PhD. je od roku 2000 vedecko-pedagogický pracovník Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Venuje sa problematike správneho práva a práva životného prostredia. Jeho praktické skúsenosti sú odrazom celého radu pozícií v rámci samosprávy, ako aj v súkromnom sektore. Je autorom desiatok vedeckých článkov a štúdií. Pravidelne sa zúčastňuje vedeckých konferencií a expertných stretnutí na Slovensku aj v zahraničí. Bol súčasťou medzinárodného expertného tímu amicus curiae pred Najvyšším súdom USA.

 Recenzenti: 

Prof. JUDr. Jaroslav Klátik, PhD.

JUDr. Marian Ďurana, PhD.

JUDr. Jakub Bebej

 Z úvodu

Správny poriadok ako zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tvorí základnú os rozhodovacích procesov vo verejnej správe, kde výsledkom je individuálny správny akt. Laik aj právnik sa musí viackrát za život stretnúť s týmto procesným predpisom, či už sa to týka živnostenského konania, stavebných povolení, cestnej dopravy, alebo priestupkového konania.

Bez ohľadu na priamu pôsobnosť správneho poriadku ako zákona sú jeho základné zásady aplikovateľné aj na iné rozhodovacie procesy verejnej správy a moci, ako je napríklad systém verejného obstarávania.

Pri výklade správneho poriadku sa musia predovšetkým rešpektovať dve pravidlá, ktoré dnes požaduje najmä judikatúra. Výklad musí byť ústavne konformný, teda v súlade s textom aj materiálnym jadrom Ústavy SR. Sem patria najmä otázky právneho štátu, legitímneho očakávania, právnej istoty, práva na spravodlivý a nestranný proces, následne najmä čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Druhá podmienka korektného výkladu je, že nesmie smerovať proti textu zákona. V podstate ide o prílišnú kreativitu pri výklade správneho poriadku, ktorá neprimerane extenzívnym spôsobom by de facto dotvárala právo. Ak skúmame právomoc správneho orgánu, možnosť jeho rozhodovania a iné povinnosti, je potrebné zvoliť si prísny, skôr reštriktívny výklad držiaci sa presne textu zákona. Ak by polemika mala nastať ohľadne postavenia fyzickej a právnickej osoby - účastníka konania, je prípustný aj voľnejší výklad, najmä v prípadoch, ak je znenie zákona nejasné, vágne alebo ambivalentné.

Veľmi efektívna pomôcka pri výklade zákona je predchádzajúca rozhodcovská činnosť súdov a judikatúra. Samozrejme, aj názor súdov sa môže vyvíjať a my už dnes poznáme viaceré situácie, keď judikatúra súdov bola prekonaná. Deje sa tak najmä v kontexte novších rozhodnutí Ústavného súdu alebo európskych justičných orgánov.

V texte komentára používame najmä judikatúru, ktorej podstatná myšlienka (právna veta) má čo najgeneralizujúcejší význam, dostatočnú mieru abstrakcie, aby vedela slúžiť ako relevantná pomôcka výkladu právnej normy.

Pri niektorých, najmä všeobecných inštitútoch, ktoré svojím obsahom majú skôr univerzálnejší charakter alebo sa priamo dotýkajú ľudských práv, si pomáhame aj rozhodnutiami českej súdnej moci. Je potrebné povedať, že tzv. cudzia judikatúra má vždy len podporný charakter, najmä s akcentom na pochopenie niektorých univerzálnych pojmov. Spoločný vývoj slovenského a českého právneho prostredia takúto metódu umožňuje.

Na záver textu publikácie sme vybrali niektoré rozhodnutia z ústavného súdnictva, ktoré sa dotýkajú samotnej podstaty právneho štátu a súvisia s celou organizáciou verejnej moci vo vzťahu k fyzickej a právnickej osobe. Ide o podpornú judikatúru, ktorá môže pomôcť čitateľovi hlbšie pochopiť aj širšie súvislosti správneho práva procesného v nadväznosti na základný ústavnokonformný princíp výkladu.

V konečnom dôsledku ako podporná judikatúra sa využíva aj oblasť iného ako správneho práva, najmä občianskeho a trestného. Pojem právnická osoba, niektoré inštitúty trestného práva, najmä procesného charakteru, majú svoj význam aj v oblasti správneho práva a judikatúra súdov tak môže mať veľký význam pre správnu aplikáciu správneho poriadku.

Súčasťou textu sú aj mnohé názory, ktoré doteraz neboli predmetom súdneho prieskumu a vytvárajú tak priestor na širokú odbornú diskusiu nezakrývajúc ambíciu stať sa predmetom úvah v rámci potencionálnych súdnych konaní.

Predpokladám, že práve pre snahu predstaviť nielen notoricky známe informácie o výklade správneho poriadku, ale aj odvážne závery a analýzy, sa stane táto publikácia cenným podkladom pre právnu prax.