Dôvody odročenia pojednávania a hospodárnosť konania

Princíp hospodárnosti konania

Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.) je základný civilný kódex občianskeho práva procesného Slovenskej republiky, ktorý s účinnosťou od 1. júla 2016 nahradil Občiansky súdny poriadok z roku 1963. Civilný sporový poriadok je systematicky rozčlenený do piatich častí a upravuje podmienky konania súdneho procesu v jeho rôznych inštanciách.

Článok 17 Civilného sporového poriadku ustanovuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

V uvádzanom článku Civilného sporového poriadku je vyjadrený jeden zo základných ústavnoprávnych princípov riadneho fungovania justície, ktorým je princíp hospodárnosti konania alebo tzv. procesnej ekonómie.

Princíp hospodárnosti konania (princíp procesnej ekonómie) sa netýka len určitej fázy konania, ako napríklad princíp ústnosti, ale tento princíp má byť uplatňovaný v celom konaní od jeho začatia po právoplatné skončenie veci. Na to, aby súd mohol objektívne dodržať princíp procesnej ekonómie a konať v súlade s ním, ustanovuje Civilný sporový poriadok množstvo inštitútov, v rámci ktorých môže súd efektívne smerovať konanie k rýchlemu a pritom spravodlivému rozhodnutiu vo veci samej.

Porušenie princípu hospodárnosti konania zakladá zodpovednosť štátu za nedodržanie práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 dohovoru. Nenahraditeľnou súčasťou práva na spravodlivý proces je totiž právo na rozhodnutie v tzv. primeranej lehote, teda bez zbytočných prieťahov v konaní (A. Löwy, Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, 2022, C. H. Beck).

Aké sú dôvody odročenia pojednávania?

Podľa Civilného sporového poriadku sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

V civilnom procese platí zásada, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní. Možnosť súdu odročiť pojednávanie je možná len výnimočne a zákon podmieňuje tento postup existenciou dôležitých dôvodov. V prípade žiadosti o odročenie termínu pojednávania musí súd vyhodnocovať aj to, či sa niektorá zo sporových strán týmto postupom nepokúša napríklad o procesnú obštrukciu, teda o tzv. dosiahnutie oddialenia súdneho rozhodnutia.

V zmysle Civilného sporového poriadku sa vyžaduje pre odročenie pojednávania na návrh strany kumulatívne (súčasné) splnenie dvoch podmienok:

a) existencia dôležitého dôvodu brániaceho strane alebo jej zástupcovi v dostavení sa na pojednávanie,

b) nemožnosť od osoby, na strane ktorej prekážka účasti na pojednávaní nastala, spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť.

Dôležité dôvody na odročenie pojednávania na strane súdu

V jednom zo svojich ustanovení (§ 157 ods. 1) Civilný sporový poriadok ukladá súdu povinnosť, aby vec rozhodol rýchlo a hospodárne, spravidla na jednom pojednávaní. Preto aj všetky úkony, ktoré súd realizuje v rámci prípravy pojednávania, je povinný uskutočniť tak, aby bola vec rozhodnutá na prvom pojednávaní.

Dôvody na odročenie pojednávania by mali byť také, ktoré súd nemohol predvídať pri príprave a nariadení termínu pojednávania. Naplnenie predmetného predpokladu však nie je vždy úplne možné. Skutočnosť, že odročenie pojednávania predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, že vec sa má rozhodnúť na prvom pojednávaní, potvrdzuje aj zákonná formulácia prípustnosti odročenia pojednávania, a to len z dôležitých dôvodov.

Dôležité dôvody na odročenie pojednávania môžu byť tieto:

a) v konaní je potrebné vykonať výsluch strany a súd nerozhodol o možnosti konať pojednávanie v jeho neprítomnosti,

b) nebola zachovaná lehota na prípravu pojednávania (podľa § 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa predvolanie doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať) a strana sporu nevyhlásila, že súhlasí s tým, aby sa pojednávanie uskutočnilo aj napriek tomu, že uvedená lehota nebola dodržaná,

c) svedok alebo znalec, ktorý mal byť v konaní vypočutý, sa nedostavil na pojednávanie,

d) strana sporu alebo jeho zástupca nie sú schopní predniesť rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, pričom s týmto zámerom im súd poskytuje dodatočnú lehotu, teda v danom prípade je potrebné doplniť dokazovanie,

e) na pojednávaní bol uskutočnený procesný návrh, o ktorom musí súd rozhodnúť samostatným uznesením, napríklad v prípade návrhu na prerušenie konania,

f) súd bude musieť odročiť pojednávanie v prípade, ak bol návrh na zmenu žaloby uplatnený na pojednávaní, na ktorom nebol prítomný žalovaný a ani jeho zástupca, pretože tí majú právo vyjadriť sa k návrhu na zmenu žaloby,

g) dôvodom na odročenie pojednávania môže byť aj objektívna prekážka na strane zákonného sudcu, napríklad choroba.

V takýchto prípadoch sa oznamuje odročenie pojednávania vopred, t. j. pred nariadením termínom pojednávania.

O odročení pojednávania vo vyššie uvedených prípadoch súd rozhoduje uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania. Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (A. Löwy, Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, 2022, C. H. Beck).

Aký je dôležitý dôvod, pre ktorý sa strana alebo zástupca nemôžu dostaviť na pojednávanie?

Najvyšší súd SR v jednom zo svojich uznesení hovorí o posudzovaní súdu o dôležitosti dôvodu na odročenie termínu pojednávania podľa konkrétnych okolností prípadu, pričom takéto okolnosti môže súd preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania.

Obdobne ďalší judikát Najvyššieho súdu SR hovorí, že dôležitý dôvod môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti:

a) vážna, teda svojou povahou znemožňujúca každej strane sporu za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní,

b) súčasne nepredvídateľná, teda všeobecne prijímaná ako nepredvídaná, nepredvídateľná nepredvídaná alebo neočakávaná,

c) neodvrátiteľná, teda neumožňujúca strane sporu prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní a

d) náhla, teda vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca uskutočniť kroky vedúce k účasti na pojednávaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo 19/2014).