Dohoda o mlčanlivosti v pracovnoprávnych podmienkach – so vzorovou zmluvnou úpravou

Ťažiskom článku je praktická stránka, a to poskytnutie vzorovej zmluvnej úpravy takejto povinnosti mlčanlivosti použiteľnej v rámci pracovnoprávnych zmlúv, ako aj pre prípad tvorby dohody o mlčanlivosti uzatváranej so zamestnancom.

V mnohých prípadoch je výkon práce v rámci pracovnoprávnych vzťahov spojený s informáciami a činnosťami, ktoré majú buď špecifickú ekonomickú hodnotu, alebo predstavujú potenciál tejto ekonomickej hodnoty do budúcnosti. Ide o informácie či činnosti predstavujúce napríklad predmet obchodného tajomstva, know-how, špecifické skúsenosti alebo zručnosti. Ich existencia sa často premieta do hodnoty individuálneho zamestnanca/oddelenia/celej spoločnosti.

Preto je často v záujme zamestnávateľa/ majiteľa spoločnosti/akcionárov/spoločníkov, aby takéto informácie či činnosti ostali chránené či už pred tretími osobami, ale aj pred spolupracovníkmi, ktorí prístup k týmto informáciám z akýchkoľvek dôvodov nemajú mať alebo nepotrebujú pre výkon svojej práce. Tento článok sa teda sústredí na právne možnosti ochrany takýchto informácií alebo činností, a to najmä z hľadiska ich utajovania voči ostatným zamestnancom/oddeleniam v rámci spoločnosti zamestnávateľa, ako aj z hľadiska ich ochrany voči tretím osobám.

Hneď na úvod je potrebné ujasniť, že témou tohto článku je povinnosť mlčanlivosti, ktorou je zamestnanec viazaný na základe zmluvnej dohody so zamestnávateľom. Je potrebné podotknúť, že rozsah skutočností, vo vzťahu ku ktorým zamestnávateľ smie zaviazať zamestnanca povinnosťou mlčanlivosti, môže byť podstatne širší, než je obsah obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka.

Bude predovšetkým v záujme zamestnávateľa, aby rozsah skutočností, o ktorých má zamestnanec zachovávať mlčanlivosť a ktoré nemožno oznamovať iným osobám, zakotvil vo svojom vnútornom predpise.

Zamestnávateľ má pre ich vecné vymedzenie relatívne široký právny priestor. Vymedzenie rozsahu týchto skutočností nesmie byť však v rozpore so Základnými zásadami Zákonníka práce, najmä so zásadou výkonu práv a povinností v súlade s dobrými mravmi.BARANCOVÁ, Helena, LACKO, Miloš. § 81 [Základné povinnosti zamestnanca]. In: BARANCOVÁ, Helena a kol. Zákonník práce. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 858, marg. č. 8.

V nadväznosti na predchádzajúci odsek je hneď na úvod tohto článku taktiež potrebné pripomenúť, že vo vzťahu k povinnosti mlčanlivosti v pracovnoprávnych vzťahoch došlo v roku 2018 k pomerne podstatnej novelizácii, kedy nadobudnutím účinnosti zákona č. 376/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „Novela“), ktorým sa novelizoval aj zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), došlo k prelomeniu dlhoročného „tabu“, pričom od účinnosti Novely nie je možné uložiť zamestnancovi povinnosť mlčanlivosti o jeho pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania.

Hlbšie sa tejto téme venuje nasledovný článok: Povinnosť mlčanlivosti počas trvania pracovného pomeru a po jeho skončení. Od vydania daného článku nedošlo k ďalšej úprave pracovnoprávnych predpisov, ktoré by mali vplyv na aktuálnosť informácií v ňom uvedených.

Pre zachovanie prehľadnosti tohto článku bude v jeho prvej časti stručne analyzovaná téma ochrany informácií voči tretím osobám a v druhej časti článku bude ťažiskovou témou mlčanlivosť v pracovnoprávnych vzťahoch dovnútra spoločnosti zamestnávateľa.

Povinnosť mlčanlivosti voči tretím osobám (mimo spoločnosť zamestnávateľa)

Právna úprava povinnosti mlčanlivosti voči osobám mimo spoločnosti zamestnávateľa predstavuje všeobecnú oblasť pracovného práva, ktorá je v praxi využívaná na každodennej báze. Vo väčšine zamestnaní prichádza zamestnanec do styku s informáciami, na ochrane a utajení ktorých má zamestnávateľ ekonomický (alebo akýkoľvek iný právom aprobovaný) záujem, alebo takéto informácie zamestnanec sám vytvára/zhromažďuje/získava svojou rozu­mo­vou činnosťou v rámci výkonu pracovných povinností (čokoľvek z vyššie uvedeného pre potreby tohto článku; ďalej iba „chránené informácie“). Je preto prirodzené, že vo vzťahu k takýmto informáciám je vhodné zabezpečiť ich ochranu aj zmluvným spôsobom.

Autor: Mgr. Petra Mórová