Colné delikty

Predkladaná publikácia obsahuje jednak paragrafové znenie právnych predpisov vzťahujúce sa k vybraným skutkovým podstatám colných deliktov, ale aj praktické príklady, judikatúru a stručný komentár k týmto ustanoveniam, ktoré autor považuje za kľúčové pre lepšie pochopenie ich významu a zmyslu.

Z predhovoru

V rámci verejnoprávnej zodpovednosti právna teória protispoločenské konanie rozdeľuje na trestné činy, priestupky, iné správne delikty, správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov je miera ich spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej
v znakoch skutkovej podstaty a pri iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch
ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúca kategorizácia takéhoto konania, ktorá vyvoláva určité právne následky v podobe sankcií, je len konkretizáciou reálnej trestnej politiky štátu pri ochrane jednotlivých spoločenských vzťahov a záujmov. Špecifickým protiprávnym konaním v oblasti ekonomických záujmov Slovenskej republiky a Európskej únie sú colné delikty. Za colný delikt možno považovať len také porušenie právnej povinnosti (konanie alebo zanedbanie) fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby, ktoré colné predpisy za colný delikt výslovne označujú. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania takýchto osôb nachádza odraz nielen v colných predpisoch, ale analogicky aj v trestnoprávnych predpisoch a medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná. Tieto predpisy obsahujú nielen procesné nástroje potrebné k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov a postihu ich páchateľov, ale aj hmotnoprávne ustanovenia, ktoré vymedzujú konkrétne práva a povinnosti týchto subjektov a colných orgánov.

Dôležitosť právnej úpravy práve tejto problematiky na tomto úseku štátnej správy vyplýva už z faktu, že tu ide o verejný záujem na riadnom a efektívnom fungovaní štátu a plnení jeho funkcií v ekonomickej oblasti a rovnako tak plnení jeho záväzkov vo vzťahu k Európskej únii, ktorej je Slovenská republika členom. Do slovenského právneho poriadku boli implementované komunitárne právne normy, ktoré zásadným spôsobom upravili právne vzťahy v tejto oblasti, a to predovšetkým s odvolaním sa na čl. 4 konsolidovaného znenia Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie publikovanej v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 30.03.2010 pod číslom C 83/01 (ďalej len „zmluva o EÚ“) v spojení s čl. 7 ods. 2 Ústavy SR. Právo Európskej únie vrátane judikatúry Európskeho súdneho dvora a Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva tvoria integrálnu súčasť slovenského právneho poriadku v relevantných oblastiach. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že v prípade, ak by nebolo možné vykladať a uplatňovať vnútroštátnu právnu úpravu v súlade s požiadavkami práva Únie, majú vnútroštátne súdy a správne orgány povinnosť uplatňovať právo Únie v celom rozsahu a chrániť práva, ktoré toto právo Únie priznáva jednotlivcom, pričom v prípade potreby neuplatnia akékoľvek sporné vnútroštátne ustanovenie (rozsudky z 22. júna 1989, Costanzo, 103/88, Zb. s. 1839, bod 33; z 11. januára 2007, ITC, C‑208/05, Zb. s. I‑181, body 68 a 69, ako aj z 25. novembra 2010, Fuß, C‑429/09, Zb. s. I‑12167, bod 40). Tu treba pripomenúť, že ustálená judikatúra zachádza ešte ďalej, keď nielenže ukladá povinnosť štátnym orgánom uprednostniť normy Európskej únie v špecifických prípadoch, ale priznáva aj právo jednotlivca vo všetkých prípadoch, kde sa ustanovenia určitej smernice z hľadiska ich obsahu zdajú byť nepodmienené a dostatočne presné, odvolávať sa na ne voči štátu.

Predkladaná publikácia obsahuje jednak paragrafové znenie právnych predpisov vzťahujúce sa k vybraným skutkovým podstatám colných deliktov, ale aj praktické príklady, judikatúru a stručný komentár k týmto ustanoveniam, ktoré autor považuje za kľúčové pre lepšie pochopenie ich významu a zmyslu. Jednotlivé komentáre majú stručne analyzovať dostupnú judikatúru súdov Slovenskej a Českej republiky, nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky, rozsudkov Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva v Štrasburgu a rozsudkov Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu. Tieto pramene sú uvedené pri všetkých komentovaných ustanoveniach. Autorskou ambíciou autora bolo pokiaľ možno stručne analyzovať každý colný delikt samostatne, a to práve v rozsiahlejších súvislostiach a pokiaľ možno zrozumiteľnou formou čitateľom priblížiť ich obsah. Publikácia je určená najmä zamestnancom štátu na tomto úseku štátnej správy, ale môže poslúžiť aj širokej odbornej verejnosti, pretože sú v nej zosumarizované základné právne poznatky v tomto odvetví právnych vzťahov, ako aj praktické prípady, ktoré sa za doterajšie obdobie v tejto oblasti vyskytli.

JUDr. Rastislav Kravár

Obsah monotematiky: