Čierna stavba pred a po 1. apríli 2024

Prvým okruhom, na ktorý zameriame našu pozornosť, je otázka, čo je to vlastne nepovolená stavba a čo je to stavba?

Legislatíva predpokladá, že každá stavba je realizovaná na základe rozhodnutia alebo opatrenia (t. j. ohlásenie) stavebného úradu. Nestačí pritom len existencia takéhoto rozhodnutia/opatrenia v prípade ohlásenia stavby, je potrebné ho aj dodržať, najmä čo sa týka podmienok tam uvedených. Teda nepovolená stavba (ľudovo označovaná ako čierna stavba) je stavba postavená bez stavebného rozhodnutia alebo v rozpore s ním.

Výnimku predstavuje situácia, ktorú pozná ako súčasný stavebný zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Stavebný zákon), tak aj nový zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe (ďalej len „Zákon o výstavbe“). Táto výnimka je situácia, ktorá aj z vecného pohľadu nie je žiaduca, ale ide o vecne inú situáciu, ako je porušenie stavebného zákona, resp. zákona o výstavbe.

Zaraďujeme sem (podľa súčasnej aj novej legislatívy) podľa § 18 zákona o výstavbe a § 127a stavebného zákona:

1. živelnú pohromu,
2. haváriu,
3. ak je nimi bezprostredne ohrozený život, majetok, zdravie, životné prostredie,
4. a je nevyhnutné realizovať stavebné práce, resp. zriadiť dočasnú stavbu či realizovať iné práce.

Z hľadiska presnosti určenia podmienok nová legislatíva chápe materiálne dôvody ako živelnú pohromu, haváriu, ktoré označuje spoločným názvom mimoriadna udalosť, a pôvodná legislatíva (aktuálne stále platná) chápe oddelene živelnú pohromu, haváriu a mimoriadnu udalosť. Rovnako je rozdiel v tom, že pôvodná legislatíva ako kritický chápe už stav, kedy hrozí niektorá negatívna udalosť, zatiaľ čo nová predpokladá už jej existenciu.

Skutočnosť, že zákon o výstavbe hovorí o spoločnom názve mimoriadna udalosť pre situácie havárie alebo živelnej pohromy, môže v praxi znamenať mierne právno-aplikačné problémy, a to z dôvodu, že rovnaký termín pozná aj zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane v znení neskorších právnych predpisov. Ide však pojmovo o inštitút na úseku civilnej ochrany, ktorý sa zákonom predpokladaným spôsobom vyhlasuje a má právne následky, mimo iného aj v oblasti potenciálnych obmedzení základných ľudských práv a slobôd. Z tohto pohľadu nie je možné vylúčiť komplikácie pri budúcom výklade zákona.

Podľa obidvoch právnych úprav však ide o situáciu, kedy je možné realizovať práce aj bez stavebného rozhodnutia (povolenia, ohlásenia). Rozdielne sú však povinnosti stavebníka. Podľa stavebného zákona je povinnosť ohlásiť bezodkladne stavebnému úradu tieto práce a stavebný úrad určí podmienky. Podľa nového právneho predpisu je povinnosť nielen oznámiť začatie takýchto prác a možnosť stavebného úradu určiť podmienky, ale vzniká aj možnosť určiť povinnosť zo strany stavebného úradu oznámiť realizáciu niektorej fázy dokončenia stavebných prác, resp. niektorých typov stavebných prác. Ide o základnú zásadu, na ktorej je postavený nový právny predpis, ktorý chce vychádzať z požiadavky priebežnej kontroly. Stavebný úrad môže podľa novej legislatívy dokonca upustiť od povinnosti začatia konania umožniť predložiť rozhodujúce doklady až dodatočne či vydať „predbežné povolenie stavby“.

Druhým okruhom dôležitým pre správne pochopenie problematiky legislatívneho riešenia čiernej stavby je samotná otázka, čo je to stavba? Nová a stará legislatíva sa podstatným spôsobom líši v prístupe k tejto otázke.

Autor: JUDr. Martin Píry, PhD.