Bezúhonnosť vo vybraných pracovnoprávnych predpisoch

Čo možno rozumieť pod pojmom bezúhonnosť v pracovnoprávnych vzťahoch, ako sa preukazuje a aké sú následky pre zamestnanca, ktorý v čase trvania pracovného pomeru prestane spĺňať podmienku bezúhonnosti.

Autori: JUDr. Tatiana Mičudová
Dátum publikácie: 16. 9. 2020



tt_bezuhonnost

Výkon rôznych profesií si vyžaduje splnenie určitých podmienok, ktoré ustanovujú všeobecne záväzné predpisy alebo ktoré je potrebné spĺňať vzhľadom na požiadavky (podmienky) zamestnávateľa. Na to, aby zamestnávateľ obsadil voľnú pracovnú pozíciu vybraným uchádzačom, musí tento uchádzač spĺňať určité predpoklady. Medzi takéto predpoklady spravidla patrí napr. dosiahnutie určitého vzdelania, ovládanie cudzích jazykov, predchádzajúca prax v odbore a iné. Niektoré pracovnoprávne predpisy vyžadujú, aby osoba prijímaná do pracovného pomeru bola bezúhonná. Vo všeobecnosti sa pod pojmom slova bezúhonnosť rozumie to, že osoba nebola v minulosti odsúdená za trestný čin.

POZNÁMKA

Uvedená charakteristika sa osobitnými predpismi spresňuje v konkrétnych prípadoch, kedy sa týka úmyselných trestných činov alebo trestných činov viazaných na konkrétne skutkové podstaty. Aj odsúdená osoba môže znovu nadobudnúť bezúhonnosť prostredníctvom zahladenia odsúdenia. Bezúhonnosť pri výkone závislej práce sa viaže na osobu zamestnanca.

Právny rámec

Zákonník práce ako základný predpis, na základe ktorého vznikajú pracovnoprávne vzťahy, v § 41 ods. 6 ustanovuje, že „Zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby informácie

  1. o tehotenstve,
  2. o rodinných pomeroch,
  3. o bezúhonnosti s výnimkou, ak ide o prácu, pri ktorej sa podľa osobitného predpisu vyžaduje bezúhonnosť, alebo ak požiadavku bezúhonnosti vyžaduje povaha práce, ktorú má fyzická osoba vykonávať,
  4. politickej príslušnosti, odborovej príslušnosti a náboženskej príslušnosti.

Pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikajú v oblasti verejnej správy, sú upravené v mnohých osobitných predpisoch, napr.:

  • v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z. z.“),
  • v zákone č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 317/2009 Z. z.“).

Tieto predpisy, odchylne od Zákonníka práce, upravujú podmienky na prijatie do zamestnania, ako aj okruh informácií, ktoré je zamestnávateľ oprávnený vyžadovať od fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o zamestnanie.

Odchýlka úpravy v týchto osobitných predpisoch oproti úprave v Zákonníku práce spočíva v tom, že na prijatie fyzickej osoby do zamestnania ustanovujú ako jednu z podmienok bezúhonnosť a zároveň upravujú, ako sa splnenie tejto podmienky preukazuje. Ustanovujú teda, či sa preukazuje predložením výpisu z registra trestov alebo predložením odpisu z registra trestov.

Čo sa rozumie pojmom výpis z registra trestov, odpis z registra trestov a aké údaje sa v nich uvádzajú, upravuje zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o registri trestov“).

Pojem bezúhonnosť

Ustanovenia Zákonníka práce neobsahujú definíciu pojmu bezúhonnosť. Osobitné predpisy v oblasti verejnej správy síce v pozitívnom slova zmysle tento pojem nedefinujú, ale stanovujú ho aspoň v negatívnom zmysle slova, t. j. definujú, koho za bezúhonného nemožno považovať. V bežnom slova zmysle sa za týmto pojmom skrýva poctivosť, čestnosť, spoľahlivosť.

Výpis a odpis z registra trestov

Výpis z registra trestov je verejnou listinou, ktorá podľa § 10 ods. 1 zákona o registri trestov „...preukazuje, či fyzická osoba bola alebo nebola právoplatne odsúdená.“ Výpis z registra trestov (v prípade fyzickej osoby) vydá generálna prokuratúra na žiadosť fyzickej osobe, ktorej sa týka a ktorej totožnosť musí byť overená. Kým vo výpise z registra trestov sa uvádzajú len nevykonané a nezahladené odsúdenia, v odpise registra sa uvedú všetky údaje a informácie, ktoré sa o osobe v registri trestov vedú. Podľa § 13 ods. 1 zákona o registri trestov: „Odpis registra trestov je verejná listina, v ktorej sa uvádzajú údaje o

  1. každom právoplatnom odsúdení, a to aj súdom iného členského štátu Európskej únie alebo súdom iného štátu, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky,
  2. priebehu výkonu trestu a priebehu výkonu ochranného opatrenia,
  3. odsúdeniach, hoci podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona boli zahladené.“

 

Príspevok je skrátený, jeho celé znenie nájdete v produkte EPI Odborné články:

Bezúhonnosť vo vybraných pracovnoprávnych predpisoch

 

Autor: JUDr. Tatiana Mičudová

Súvisiace odborné články

Súvisiace príklady z praxe


S-EPI, s.r.o. © 2010-2020, všetky práva vyhradené

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.