Zavedenie eura na Slovensku

Slovenská republika sa podpisom Prístupovej zmluvy k Európskej únii dňa 16. apríla 2003 v Aténach zaviazala k vstupu do Hospodárskej a menovej únie a k zavedeniu spoločnej meny – euro. Aj keď odvtedy uplynulo len zopár rokov, pripomeňme si niekoľko dôležitých dátumov (zdroj: www.nbs.sk): 

• 16. júla 2003 – vláda SR schválila Stratégiu prijatia eura v SR a spoločný postup vlády SR a Národnej banky Slovenska pri vstupe Slovenskej republiky do eurozóny. 
• 8. septembra 2004 – vláda SR schválila Konkretizáciu stratégie prijatia eura v SR. Ide o materiál, ktorému sa budeme ešte venovať. 
• 6. júla 2005 – vláda SR schválila Národný plán zavedenia eura v Slovenskej republike. Aktualizovaný materiál k tomuto zásadnému dokumentu bol schválený v tomto roku, a to 21. marca 2007. Budeme sa mu venovať postupne a podrobne. 
• 28. novembra 2005 – slovenská koruna vstúpila do mechanizmu výmenných kurzov ERM II. Centrálna parita koruny voči euru bola stanovená na úrovni trhového kurzu 38,4550 SKK/EUR. Vzhľadom na to, že slovenská koruna využíva v tomto mechanizme štandardné fluktuačné pásmo ± 15 % okolo centrálnej parity, výmenný kurz sa mohol pohybovať v rozpätí 32,6868 SKK/EUR až 44,2233 SKK/EUR. 
• V rokoch 2005 – 2007 prebehli riešenia personálnych otázok na poste splnomocnenca vlády SR pre zavedenie eura. 
• 19. marca 2007 – na žiadosť Slovenska a po dohode ministrov financií krajín eurozóny, prezidenta ECB (Európska centrálna banka), ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk Cypru, Dánska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Malty a Slovenska centrálna parita slovenskej koruny v ERM II revalvovala. Nová centrálna parita koruny voči euru bola stanovená na úrovni 1 euro = 35,4424 Sk. Spodná hranica pre povinné intervencie je 30,1260 SKK/EUR a horná hranica je 40,7588 SKK/EUR. 
• 8. august 2007 – vláda schválila Správu o plnení Národného plánu zavedenia eura v SR k 30. júnu 2007. 

Národný plán zavedenia eura predstavuje systematický plán jednotlivých krokov, ktorých postupná realizácia bude nasmerovaná na bezproblémové a úspešné zavedenie eura v celom hospodárstve SR. V súlade s prijatými rozhodnutiami Národného plánu zavedenia eura bol zriadený Národný koordinačný výbor. Je najvyšším riadiacim a koordinačným orgánom pri príprave zavedenia eura na Slovensku. 

Národný plán zavedenia eura v SR predpokladá zavedenie eura 1. januára 2009. Tento termín potvrdila v Programovom vyhlásení aj nová vláda, ktorá vzišla z volieb v júni 2006. 

Ako často čítame a z médií počujeme, pre vstup do eurozóny je potrebné splniť štyri konvergenčné kritériá, tzv. maastrichtské kritériá (uvádzame zo zdrojov NBS): 

1. Verejné financie: verejný deficit za posledný rok pred hodnotením nesmie presiahnuť 3 % a verejný dlh 60 % hrubého domáceho produktu. 
2. Inflačné kritérium: priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov (meraná podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien) nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 percentuálneho bodu. 
3. Stabilita dlhodobých úrokových sadzieb: priemerná dlhodobá úroková sadzba za posledných 12 mesiacov nesmie presiahnuť priemer dlhodobých úrokových sadzieb troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 2 percentuálne body. 
4. Stabilita výmenného kurzu: dva roky pred hodnotením musí byť národná mena zapojená do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Počas tohto obdobia nesmie krajina menu jednostranne devalvovať, mena nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma, musí sa pohybovať blízko centrálnej parity („close to parity“) a pri vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť vážne napätia („severe tensions“). 

Podľa zdrojov Eurostatu, Európskej komisie, MF SR a NBS, ktoré sú, ako sme už vyššie uviedli, dostupné na webovej stránke NBS, prípadne na stránke MF SR (www.finance.gov.sk), plnenie maastrichtských kritérií k augustu 2007 bolo nasledovné: 

*    Verejný deficit bez vplyvu dôchodkovej reformy bol 2,6 % HDP za rok 2006. 

Proces zavedenia eura na Slovensku je časovo rozčlenený na štyri etapy. S odvolaním sa na uvedené zdroje uvádzame ich obsah. 

1. etapa – zahrnovala obdobie od septembra 2004 po vstup do ERM II (Exchange Rate Mechanism II) 

V tejto etape bol vypracovaný Národný plán zavedenia eura v SR; boli splnomocnení predstavitelia štátu rokovať s orgánmi Európskej únie o vstupe do ERM II, pričom dôležitou súčasťou týchto rokovaní bolo aj určenie centrálnej parity slovenskej koruny voči euru. Jej správne určenie významne ovplyvňuje makroekonomický vývoj krajiny. Určenie centrálnej parity bolo výsledkom spoločného posúdenia nielen zástupcov SR, ale aj ďalších partnerov v rámci prístupových procedúr. Podotýkame, že kvantifikácia centrálnej parity neznamená predurčenie konečného výmenného kurzu koruny voči euru pri vstupe do eurozóny. Tieto dve rozhodnutia, t. j. určenie centrálnej parity a výšky konverzného kurzu musia byť oddelené a budú sa prijímať aj v odlišných časových obdobiach. Taktiež je možné centrálnu paritu počas členstva v ERM II prehodnotiť, a to na základe žiadosti členskej krajiny a po vzájomnej dohode ministrov financií krajín eurozóny (v prípade Slovenska to bolo v marci 2007). Dohodnutá centrálna parita má odzrkadľovať základné ekonomické ukazovatele ako sú: exportná a produkčná schopnosť ekonomiky; vývoj obchodnej a platobnej bilancie a jej úroveň, ktorá by mala taktiež zohľadňovať trhovú hodnotu kurzu za posledné obdobie. 

Možno bude v tejto časti užitočné pripojiť niekoľko poznámok z „európskej“ ekonomickej teórie: 

ERM II je mechanizmus výmenných kurzov, na ktorom sa musí podieľať mena každej krajiny minimálne dva roky pred hodnotením konvergencie. Cieľom tohto mechanizmu je pripraviť ekonomiku na fungovanie v menovej únii. Možnosti menovej politiky a účinnosť jej nástrojov sa po prijatí jednotnej meny zúžia. Ekonomickú, finančnú a menovú stabilitu ekonomiky musia zabezpečovať najmä fiškálna politika a politika trhu práce. Je nevyhnutné vytvoriť podmienky pre stabilný vývoj ekonomiky po vstupe SR do eurozóny, keď menovú politiku NBS nahradí jednotná menová politika Európskej centrálnej banky. ERM II poskytuje zúčastneným menám podmienky pre stabilný vývoj kurzu aj podporou stabilizácie vývoja kurzu, ak však príčiny volatility nespočívajú v nesprávnom fungovaní (nastavení) domácich politík. Zároveň vytvára priestor pre flexibilitu, keďže štandardné fluktuačné pásmo pre pohyb kurzu, už vyššie uvedené, je ± 15 % okolo centrálnej parity. 

2. etapa – od vstupu do ERM II až do rozhodnutia Rady EÚ o vstupe SR do eurozóny 

Momentálne sa naša krajina časovo nachádza práve v tejto etape. Okrem vstupu do ERM II sú ostatné procedúry teda ešte len pred nami. 

• 28. novembra 2005:
  Vstup do ERM II 
• Do mája 2008:
  Konvergenčné správy Európskej komisie a ECB 
• Máj – jún 2008:
  Hodnotiaca procedúra v európskych inštitúciách 
• Jún 2008:
  Rozhodnutie Rady EÚ o zrušení výnimky a zároveň o členstve v menovej únii 

    Nové členské štáty po vstupe do EÚ majú štatút členskej krajiny s výnimkou (myslí sa tým výnimka z používania eura). Zrušenie výnimky a zavedenie eura – ako sme už uvádzali, vyžaduje splniť nominálne konvergenčné kritériá, a to udržateľne. 

• Jún 2008:
  Stanovenie konverzného kurzu SKK/EUR Radou EÚ 

Súčasná etapa je priestorom pre posilnenie fiškálnej politiky štátu cez svoje nástroje a postupné nahrádzanie stabilizačnej úlohy samostatnej národnej menovej politiky jednotnou európskou menovou politikou pomocou Európskej centrálnej banky. Celkovú spôsobilosť našej krajiny zaviesť euro budú ovplyvňovať aj: situácia na bežnom účte platobnej bilancie; výsledky integrácie trhov; vývoj jednotkových mzdových nákladov a iných cenových indexov. 

3. etapa – od rozhodnutia Rady EÚ o vstupe SR do eurozóny až do vstupu do eurozóny  

Počas tejto etapy by sa mali ukončiť technické a organizačné prípravy na vstup do menovej únie a zavedenie eura ako zákonného platidla. Budú prebiehať intenzívne prípravy inštitúcií verejného sektora (legislatíva, informačné systémy daňových úradov, poisťovní atď.), prípravy sektora súkromného (bankovníctvo, podnikateľská sféra) vo väzbe na prechod a fungovanie nového obeživa. V tejto etape bude koruna ešte stále fungovať v rámci ERM II a až dňom vstupu do menovej únie sa naša slovenská koruna stane denomináciou eura a Národná banka Slovenska prestane byť nezávislou menovou inštitúciou. Trvanie tohto obdobia sa odhaduje (ako vidieť z nižšie uvedenej konkretizácie) na približne 6 mesiacov. 

• Júl – december 2008:
  Zabezpečenie potrebného množstva eurových bankoviek a razba mincí pre hotovostný obeh SR 
• September – december 2008:
  Zásobenie NBS a komerčných bánk eurovými bankovkami a mincami 
• December 2008:
  Zásobenie maloobchodného sektora eurovými bankovkami a mincami 
• Júl 2008 – december 2009:
  Povinné duálne oceňovanie – všetky maloobchodné ceny, výplatné pásky, dôchodkové šeky a pod. budú povinne uvádzané v korunách a eurách 
• Do 31. decembra 2008:
  Konverzia bankomatov, automatov a iných zariadení fungujúcich    na mince alebo bankovky 

4. etapa – po vstupe do eurozóny 

• 1. január 2009:
  Euro sa na Slovensku pravdepodobne zavedie 1. 1. 2009 súčasne do hotovostného aj bezhotovostného obehu bez prechodného obdobia spôsobom tzv. Veľkého tresku („Big-Bang Scenario“) a stane sa zákonným platidlom na území Slovenskej republiky. Koruna sa stane čiastkovou jednotkou eura v konverznom kurze stanovenom Radou EÚ. 
• Do 16. januára 2009:
  Duálny obeh – počas krátkeho obdobia duálneho obehu sa na území SR bude platiť eurom, ale aj korunovými bankovkami a mincami. Tie sa však už nebudú vydávať späť do peňažného obehu, ale budú sa postupne sťahovať, spracovávať a znehodnocovať v priestoroch NBS. 
• Od 17. januára 2009:
  Pokračovanie výmeny korunového obeživa za eurové bankovky a mince v komerčných bankách a NBS. Slovenské obehové eurové mince budú platné vo všetkých krajinách eurozóny a obehové mince ostatných krajín eurozóny budú platným obeživom aj na Slovensku. Bankovky budú v celej eurozóne rovnaké. 
• Do 31. decembra 2009:
  Povinné duálne oceňovanie. 
• Do júna 2010:
  Odporúčané duálne oceňovanie. 

Na základe Národného plánu zavedenia eura v Slovenskej republike (schváleného vládou SR uznesením č. 525/2005 zo 6. 7. 2005 a jeho aktualizáciou schválenou vládou SR uznesením č. 289/2007 z 31. 3. 2007), ako aj Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2007 bol predložený návrh zákona o zavedení meny euro v SR, ako aj návrh o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov na rokovanie vlády SR. 

Ako sa v predkladacej správe uvádza, cieľom návrhu zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike je vytvoriť základné právne predpoklady na bezproblémové a úspešné zavedenie meny euro na Slovensku a začlenenie Slovenskej republiky do eurozóny. Pôjde o čo najprecíznejšie vytvorenie generálneho právneho rámca v Slovenskej republike na organizovanie a plynulé riešenie všetkých kľúčových záležitostí na Slovensku, ktoré súvisia s prechodom na menu euro či už v procese prípravy, ako i počas samotného prechodu z doterajšej slovenskej meny na menu euro (po splnení všetkých ekonomických konvergenčných, tzv. maastrichtských kritérií). 

Predkladaný návrh zákona o zavedení meny euro v SR obsahuje v článkoch II až XXVI ďalšie sprievodné novely viacerých zákonov, najmä zákona o Národnej banke Slovenska, zákona o Najvyššom kontrolnom úrade SR, Obchodného zákonníka, zákona o cenných papieroch, investičných službách a kolektívneho investovania, zákonov v oblasti poisťovníctva, dôchodkového sporenia, bankovníctva a iných (ich presný prehľad uvádzame nižšie). 

Návrh zákona o zavedení meny euro v SR sám osebe nerieši a neanalyzuje ekonomické dosahy (myslíme tým prínosy a riziká), ktoré so zavedením eura súvisia alebo môžu súvisieť. Slovenská republika svoj záväzok prijať menu euro deklarovala už Zmluvou o pristúpení SR k Európskej únii. Vo väzbe na prebiehajúci legislatívny proces bude možno užitočné dať čitateľovi do pozornosti, že o zavedení meny euro v SR sa nerozhoduje týmto zákonom. O zavedení meny euro v SR rozhodne Rada Európskej únie.  

Pokiaľ ide o zhodnotenie (predpoklady) ekonomických aspektov (dosahov) zavedenia meny euro v SR, sú vypracované viaceré materiály či analýzy. Ako príklad uvádzame „Vplyv zavedenia eura na slovenské obyvateľstvo“, „Odhad možných vplyvov zavedenia eura na podnikateľský sektor v SR“ a iné, ktoré vypracoval odbor výskumu NBS a ktoré sú verejne prístupné na internetovej stránke NBS www.nbs.sk. Na základe analýz uvedených v týchto materiáloch, ako aj v zapracovaných súvislostiach Národného plánu zavedenia euro v SR prevažuje celkovo pozitívny vplyv na hospodársky rast vrátane rastu hrubého domáceho produktu v hospodárstve Slovenskej republiky. Časovo analýzy hovoria o strednodobom horizonte a v ňom sa nepredpokladá negatívny finančný vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty obcí, na rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov) ani na ostatné rozpočty patriace do okruhu rozpočtov verejnej správy, pretože náklady na zavedenie euro v SR by mali byť už v prvom roku po zavedení eura mierne prevýšené pozitívnymi finančnými vplyvmi zo zavedenia meny euro v SR. 

Iné riziká vyvstávajú v súvislosti s pocitmi a vnímaním novej situácie zo strany občanov, u ktorých pocity zvýšenia cien možno očakávať. O týchto súvislostiach sa zmieňuje aj Predkladacia správa, keď uvádza, že vo väčšine členských štátov EÚ, ktoré zaviedli hotovostné euro v roku 2002, mali spotrebitelia pocit, že sa ceny nadmerne zvýšili. Zavedenie eura však z ekonomického hľadiska nepredstavuje dôvod na zvýšenie cenovej hladiny, čo potvrdzujú aj štatistické údaje krajín eurozóny. V krajinách EÚ – 12 bolo v roku 2002 možné pripísať zavedeniu eura zvýšenie cien o 0,09 % až 0,28 %, čo je iba malá časť z celkovej inflácie (2,5 %). Predkladacia správa deklaruje, že predložený návrh zákona o zavedení meny euro v SR nebude mať vplyv na životné prostredie (environmentálny vplyv), nepredpokladajú sa ani negatívne ekonomické vplyvy a ani negatívne vplyvy na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest a zároveň predložený návrh nebude mať žiadne negatívne dosahy na boj proti kriminalite a terorizmu. 

Keďže v tomto úvodnom príspevku poskytujeme čitateľovi prevažne všeobecné informácie o danej problematike, uvedieme na tomto mieste v krátkosti aj priebeh legislatívneho procesu. Návrh zákona o zavedení meny euro v SR bol 25. 6. 2007 prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky. Gestorskými inštitúciami pre predložený návrh zákona sú spoločne Národná banka Slovenska, Ministerstvo financií SR, Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo hospodárstva SR. 

Návrh pripravovaného zákona o zavedení eura v SR je potrebné predložiť nielen na vnútroštátne medzirezortné pripomienkové konanie, ale aj na vyjadrenie Európskej centrálnej banke v súlade s rozhodnutím Rady (ES) č. 98/415/ES z 29. júna 1998 o poradení sa vnútroštátnych orgánov s Európskou centrálnou bankou ohľadom návrhov právnych predpisov. 

Predložený návrh zákona o zavedení eura v SR je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je SR viazaná, a to najmä so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvou o Európskej únii vrátane Protokolu o Európskom systéme centrálnych bánk a Európskej centrálnej banke, vrátane Zmluvy o pristúpení SR k Európskej únii. Návrh zákona o zavedení eura v SR bude taktiež predložený na vyjadrenie Európskej centrálnej banke v súlade s ustanoveniami rozhodnutia Rady (ES) o konzultáciách národných orgánov s Európskou centrálnou bankou ohľadom návrhov právnych predpisov. 

Nadobudnutie účinnosti predloženého návrhu sa predpokladá od 1. januára 2008, pričom však kľúčové ustanovenia zákona sa budú reálne aplikovať až od určenia konverzného kurzu a zavedenia meny euro v SR, resp. nadobudnú účinnosť až odo dňa zavedenia meny euro v SR. Podľa pravidiel platných pre eurozónu však o dátume zavedenia meny euro v SR nerozhodnú slovenské inštitúcie, ale rozhodne Rada Európskej únie po vyhodnotení, že Slovenská republika splnila všetky požiadavky a podmienky (tzv. maastrichtské ekonomické konvergenčné kritériá) na zavedenie meny euro. 

Štruktúra zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike: 

Článok I:  

• Prvá časť: Základné ustanovenia 
  Zákon deklaruje ochranu ekonomických záujmov občanov a spotrebiteľov, kontinuitu existujúcich právnych vzťahov a cenovú neutralitu pri premene a prepočte peňazí, cien a iných finančných a majetkových hodnôt. Zároveň deklaruje „psychologický“ moment vo vzťahu k fyzickým aj právnickým osobám postupne sa adaptovať na posudzovanie reálnej hodnoty príjmov, výdavkov, cien, platieb, životných nákladov v eurách, a to pomocou, resp. na základe systému duálneho zobrazovania cien, platieb a pod. Definuje všetky základné pojmy. Budú témou ďalšieho pokračovania našich príspevkov. 
• Druhá časť: Hotovostný peňažný obeh 
  V tejto časti zákon vysvetľuje procesy, ktoré nastanú „dňom zavedenia eura“. Začiatok duálneho hotovostného platobného obehu, jeho časové trvanie, možnosti dočasných hotovostných úhrad v obidvoch menách, ale aj vydávanie iba v mene euro, procesy výmeny slovenských bankoviek a slovenských mincí za eurá, povinnosti Národnej banky Slovenska pri výmene bankoviek, riešenie poškodených bankoviek, resp. pamätných bankoviek a mincí ako aj ich ochranu atď. 
• Tretia časť: Bezhotovostné peňažné operácie a platobný styk 
  Zákon rieši konverziu a prevody peňažných prostriedkov, zaokrúhľovanie, prepočty zostatkov, informačné povinnosti bánk pri styku s klientmi, režim prevodných príkazov a pod. 
• Štvrtá časť: Postup pri premene majetkových hodnôt a peňažných súm a kontinuita právnych vzťahov 
  Zákon definuje v tejto časti majetkové hodnoty a pravidlá na ich konverziu, rovnako zaokrúhľovanie, registrácie peňažných údajov v euro, prechod na euro v evidenciách (napr. vedenie účtovníctva, účtovná závierka, daňové priznania, vyhotovovanie dokladov), premenu menovitých hodnôt základných imaní obchodných spoločností, družstiev, kmeňového imania štátneho podniku, nadačného imania, menovité hodnoty vkladov zakladateľov a majetkových vkladov tvoriacich podiely na základnom imaní a pod. Významná časť zákona sa venuje premene menovitých hodnôt cenných papierov a prepočtom peňažných prostriedkov na osobitné účely. 
• Piata časť: Referenčné úrokové sadzby, kurzy a indexy 
  Ide o deklarovanie postavenia Európskej centrálnej banky, ktorá dňom zavedenia eura nahrádza NBS vo vzťahu k stanovovaniu základnej úrokovej sadzby, výmenných kurzov alebo iných referenčných úrokových sadzieb, keďže sa staneme súčasťou eurozóny a jednotnej menovej politiky. 
• Šiesta časť: Duálne zobrazovanie cien, platieb a iných hodnôt 
  V stručnosti možno povedať, že táto časť zákona rieši metódy, postupy, spôsoby a rozsah duálneho zobrazovania cien, platieb a iných hodnôt a tiež prepočty a zaokrúhľovanie cien, jednotkových cien (tu sú zaujímavé situácie a dosahy, o ktorých sa iste budeme zmieňovať). 
• Siedma časť: Dohľad nad dodržiavaním pravidiel a povinností pri prechode zo slovenskej meny na menu euro 
  Zákon menuje orgány dohľadu a ustanovuje ich kompetencie a právomoci. 
• Ôsma časť: Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia 
  V tejto časti sa uvádzajú zákony, ktorých sa prijatie eura bezprostredne dotýka a ktoré budú vplyvom jeho prijatia novelizované. 
  Článok II: Zákon NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov; 
  Článok III: Zákon NR SR č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade SR v znení neskorších predpisov; 
  Článok IV: Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov; 
  Článok V: Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom v znení neskorších predpisov; 
  Článok VI: Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách v znení neskorších predpisov; 
  Článok VII: Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov; 
  Článok VIII: Zákon č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový (historicky prvá novela v dôsledku zavedenia euro); 
  Článok IX: Zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov; 
  Článok X: Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov; 
  Článok XI: Zákon SNR č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov; 
  Článok XII: Zákon NR SR č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov v znení neskorších predpisov; 
  Článok XIII: Zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku v znení neskorších predpisov; 
  Článok XIV: Zákon NR SR č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon v znení neskorších predpisov; 
  Článok XV: Zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov;  
  Článok XVI: Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov; 
  Článok XVII: Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov; 
  Článok XVIII: Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov; 
  Článok XIX: Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca v znení neskorších predpisov; 
  Článok XX: Zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách v znení neskorších predpisov; 
  Článok XXI: Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov; 
  Článok XXII: Zákon NR SR č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov; 
  Článok XXIII: Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov; 
  Článok XXIV: Zákon NR SR č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov; 
  Článok XXV: Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov; 
  Článok XXVI: Zákon NR SR č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov; 
  Článok XXVII: Zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov; 
  Článok XXVIII: Zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov; 
  Článok XXIX: Zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici v znení neskorších predpisov; 
  Článok XXX: Splnomocnenie Predsedu NR SR, aby v Zbierke zákonov SR bolo vyhlásené úplné znenie zákona NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, ako to vyplýva zo všetkých zmien a doplnení vrátane tohto zákona; 
  Článok XXXI: Účinnosť zákona. 

Zavedenie novej meny je historicky ojedinelá skutočnosť a niet pochýb o tom, že zasiahne všetky subjekty v spoločnosti. Z tohto faktu vyplýva nadštandardne vysoká náročnosť na technickú a organizačnú prípravu, a to tak vo verejnom, ako i v súkromnom sektore. Dotkne sa organizácií/inštitúcií a samozrejme jednotlivcov. Možno však pomenovať aj isté výhody, ktoré môžu našej krajine v tomto zložitom procese pomôcť. Ide o možnosť využitia skúseností krajín, ktoré týmto procesom už prešli a taktiež využiť skúsenosti, ktoré sme získali pri osamostatnení sa SR a prijatí slovenskej koruny. Vzhľadom na istý stupeň všeobecnej pripravenosti našej krajiny zavedenie eura u nás prebehne súčasne v hotovostnom aj bezhotovostnom platobnom styku.  

Aby bola príprava účinná, museli byť identifikované hlavné oblasti, ktorých sa zmeny budú týkať. Nezastupiteľnú úlohu bude mať samozrejme bankový sektor, a to nielen v samotnej realizácii výmeny obeživa (zabezpečenie plynulého zásobenia eurom, výmeny koruny za euro a promptné sťahovanie slovenskej koruny z obehu), ale aj v komunikácii. Už sme naznačili, že zavedenie eura sa dotkne takmer všetkých zákonov, predpisov, opatrení, systémov – nielen tých technických, ale aj systémov komunikácie, personálnych systémov atď. V zmysle vyššie uvedeného bude mimoriadny význam kladený na oblasť informačných systémov. Máme na mysli informačné systémy v širokom zmysle slova, to znamená všetky, ktoré sa používajú na spracovanie a uchovávanie finančných informácií. Medzi hlavné takéto informačné systémy patrí účtovníctvo, fakturácia, platobný styk, finančné plánovanie a rozpočtovanie, systém riadenia štátnej pokladnice, právnické databázy, registračné pokladnice, platobné terminály, rôzne softvéry, vnútropodnikové informačné systémy a podobne. Nejde len o prechod na menu euro, ale aj o uchovanie a transfer doteraz (do času prechodu) nazhromaždených informácií, ktoré sa využívajú ako základ pre porovnávanie v časových radoch ekonomických informácií. 

Predpokladá sa, že dodávka obeživa do NBS a komerčných bánk sa uskutoční v poslednom štvrťroku predo dňom „E“ (vstup do eurozóny) a že komerčné banky budú distribuovať obeživo do maloobchodného sektora jeden mesiac pred vstupom do menovej únie. Po zavedení eura bude hotovostná koruna duálne obiehať spolu s eurom čo najkrajšiu dobu. Počas duálneho obehu budú môcť občania platiť aj korunami, ale obchody budú vydávať iba eurá. Po ukončení duálneho obehu koruny definitívne stratia platnosť. Bude ich možné vymeniť za eurá v obchodných bankách a NBS, neskôr iba v NBS. 

Komunikačná stratégia, ktorá je súčasťou Národného plánu, musí osloviť všetky vrstvy obyvateľstva a podnikateľskú sféru. Hlavná časť kampane prebehne počas tretej etapy procesu prijatia eura pred konečným zavedením eura a výmenou peňazí. Všeobecne možno predpokladať, že väčšina obyvateľstva zvládne prechod na euro bez väčších ťažkostí a ako je možné z dennej tlače zistiť, aj s pozitívnym vplyvom na sebavedomie prameniace z pocitu rovnocenného začlenenia sa do eurozóny. Nemožno však podceniť potenciálne citlivejšie skupiny obyvateľstva, predovšetkým dôchodcovia vo vyššom veku, osamelí spoluobčania alebo zdravotne hendikepovaní. Je prirodzené, že pre tieto skupiny ľudí sú všetky zmeny zložitejšie a môžu potrebovať viac času na adaptáciu. 

Komunikačná kampaň sa bude venovať témam, ktoré vhodnými formami budú ovplyvňovať a prehlbovať vedomie občanov v tejto oblasti. Stále platí, že bez informácií si nemožno utvoriť objektívny názor. Základné témy, ktoré budú náplňou informačnej kampane, možno zhrnúť nasledovne: 

• vysvetľovanie výhod aj nevýhod vyplývajúcich z členstva v menovej únii pre obyvateľstvo, ako aj pre menšie podniky; 
• nastane zoznamovanie obyvateľstva s eurovými bankovkami a mincami; vysvetľovanie prepočtu cien z korún na eurá a centy; 
• vysvetľovanie príčin prípadného odklonu trhového kurzu eura od výsledného konverzného kurzu, keďže ešte aj počas tretej etapy sa slovenská koruna bude nachádzať v systéme výmenných kurzov ERM II – ako sme písali vyššie; 
• upozorňovanie na rozdiel v používaní oboch mien – kým v hotovostnom platobnom styku sa korunami bude môcť ešte istý čas platiť, pri bezhotovostnom platobnom styku slovenská koruna prestáva existovať okamžite v deň zavedenia eura; 
• upútanie občanov, aby poznali rôzne označenia pri prezentovaní súvislostí so zavedením eura, napr. deň „E“ – ako 1. 1. 2009 (pravdepodobne); 
• vysvetľovanie, že týmto dňom slovenská koruna bude už len ako dočasný „ekvivalent“ eura, ale pri platbe v hotovosti bude prijímaná bez obmedzenia ako úradné platidlo (samozrejme do stanoveného obdobia), ale vydávať sa už budú iba eurá a centy, keďže koruny sa budú čo najrýchlejšie sťahovať z obehu a napokon každého bude zaujímať prípad, čo urobiť, ak sa nájdu doma tezaurované slovenské bankovky a mince po dlhšom čase. Bude dobré občanov ubezpečiť, že ich zámena je riešená aj v komerčných bankách (do určitej lehoty), ale v NBS bez obmedzenia. 

Cieľom informačnej kampane bude prispieť k hladkému prechodu na euro. Hlavný dôraz sa bude klásť na kampaň voči obyvateľstvu. Podnikateľskému sektoru a inštitúciám verejnej správy budú v rámci komunikačnej stratégie poskytnuté jasné a včasné informácie, pričom nebude voči nim vyvíjaná presvedčovacia ani vzdelávacia kampaň. 

Na zavedenie jednotnej meny bude potrebné vynaložiť určité náklady tak na úrovni štátu, ako aj v súkromnom sektore. Podľa výpočtov Európskej centrálnej banky stál prechod na euro prvých 12 členských štátov 0,3 % – 0,8 % z HDP.  

Sú definované tri základné skupiny príjemcov komunikačnej stratégie: verejný sektor, súkromný sektor a obyvateľstvo. 

Záverom úvodného príspevku sa zmienime o obavách rastu cien v dôsledku menovej konverzie. Už sme vám odprezentovali stanovisko v Predkladacej správe, že k rastu cien v dôsledku zavedenia eura by nemalo dôjsť. Reálne však existuje problém zaokrúhľovania. Dosah zaokrúhľovania je najciteľnejší pri jednotkových cenách (napr. energie, tarify, drobné služby). Zároveň nemožno celkom obísť fakt tzv. implementačných nákladov, t. j. nákladov na úpravu informačných systémov, evidencií, registrov a pod. Skúsenosti krajín eurozóny však ukazujú veľmi zaujímavú skutočnosť: vplyv implementačných nákladov na infláciu bol v značnej miere potlačený konkurenciou. 

Technicko-organizačná príprava zavedenia eura v SR bude prebiehať pod vedením národného koordinátora (MF SR) v úzkej spolupráci s NBS a v súčinnosti s európskymi inštitúciami, osobitne s Európskou komisiou a Európskou centrálnou bankou (ECB). 

Európska komisia na základe pozitívnych skúseností pri zavádzaní eura v rokoch 1997 – 2002 zriadila komisiu Public Administration Network II (PAN II) na konzultácie a koordináciu postupu jednotlivých krajín pri prijímaní eura. Úlohou PAN II je sprostredkovať informácie užitočné pri zavádzaní eura a vymieňanie si skúseností a plánov medzi krajinami, ktoré idú euro v blízkej budúcnosti prijať. 

Použitá literatúra: 

• Návrh zákona o zavedení eura v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov 
• Predkladacia správa k návrhu zákona o zavedení eura v SR 
• Dôvodová správa k návrhu zákona o zavedení eura v SR 
• NBS, MF SR – Konkretizácia Stratégie prijatia eura v SR 
• Webové stránky: www.nbs.sk; www.finance.gov.sk 

 POZNÁMKA: 

V ďalších pokračovaniach sa budeme venovať jednotlivým paragrafom čl. I Návrhu zákona o zavedení meny euro v SR, konkrétne jeho základným ustanoveniam, duálnemu hotovostnému peňažnému obehu, bezhotovostným peňažným operáciám a platobnému styku, premene menovitých hodnôt základných imaní, zaokrúhľovaniu pri konverzii a aktuálnemu legislatívnemu aj spoločenskému vývoju k danej problematike.