Založenie spoločnosti s ručením obmedzeným v novelizovanej právnej úprave

Spoločnosť s ručením obmedzeným sa zakladá v závislosti od počtu zakladateľov buď zakladateľskou listinou (ak má spoločnosť jedného zakladateľa), alebo spoločenskou zmluvou (ak je zakladateľov – spoločníkov, viac). Platná právna úprava hovorí, že spoločnosť môže založiť jedna osoba, pričom spoločnosť môže mať najviac 50 spoločníkov. Jedna fyzická osoba však môže byť jediným spoločníkom najviac v troch spoločnostiach. Už existujúca s. r. o. s jediným spoločníkom nemôže byť jediným zakladateľom alebo jediným spoločníkom novozaloženej spoločnosti s ručením obmedzeným. Podpísaním spoločenskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny dochádza k založeniu spoločnosti, nie však k jej vzniku. Právnu subjektivitu získava s. r. o. až dňom zápisu do obchodného registra. 

Zakladateľská listina alebo spoločenská zmluva musia obsahovať tieto obligatórne náležitosti: 

1.    obchodné meno spoločnosti a sídlo spoločnosti. Obchodné meno spoločnosti určujú spoločníci, pričom musia dbať na skutočnosť, že obchodné meno nesmie byť zhodné alebo zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa (inej spoločnosti) a nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo o predmete podnikania. Lustráciu tejto skutočnosti totiž vykonáva registrový súd pred zápisom obchodného mena spoločnosti do obchodného registra. Obchodné meno spoločnosti okrem odlišujúcej časti musí obsahovať aj označenie „spoločnosť s ručením obmedzeným“, ktoré však môže byť nahradené skratkou „spol. s r. o.“ alebo „s. r. o.“;  

2.    určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby. Spoločníkmi s. r. o. teda môžu byť len fyzické osoby, len právnické osoby alebo aj fyzické osoby, aj právnické osoby, pričom maximálny počet spoločníkov, ako už bolo uvedené, je 50;  

3.    predmet podnikania, ktorý bude spoločnosť vykonávať. Už pri spisovaní zakladateľskej listiny, resp. spoločenskej zmluvy treba vychádzať zo skutočnosti, že do obchodného registra sa zapíše len taký predmet podnikania, na ktorý spoločnosť má živnostenské oprávnenie (prípadne iné podnikateľské oprávnenie podľa osobitných predpisov); 

4.    výšku základného imania a výšku vkladu každého spoločníka a rozsah splatenia vkladov pri založení spoločnosti včítane spôsobu a lehoty splácania vkladu a pokiaľ ide o nepeňažné vklady, aj ich predmet a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal. Obchodný zákonník ustanovuje, že pri s. r. o. sa povinne vytvára základné imanie, pričom hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 200 000 Sk alebo 5 000 eur. Hornú hranicu základného imania Obchodný zákonník neobmedzuje. Základné imanie je tvorené vkladmi všetkých spoločníkov. Minimálna hodnota vkladu každého spoločníka musí byť aspoň 30 000 Sk alebo 750 eur, ak je hodnota základného imania vyjadrená v eurách. Obchodný zákonník umožňuje, aby bola výška vkladu určená rozdielne pre jednotlivých spoločníkov, musí byť však deliteľná tisícom. Celková hodnota vkladov musí súhlasiť s hodnotou základného imania spoločnosti. Ak sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad, musí spoločenská zmluva obsahovať určenie predmetu nepeňažného vkladu, ktorým môže byť napríklad nehnuteľnosť a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal; 

5.    mená a bydliská a rodné čísla prvých konateľov spoločnosti a spôsob, akým konajú v mene spoločnosti. Štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov, pričom konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba. Ak je konateľov viac (čo nie je neobvyklé), je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Spoločenská zmluva môže napríklad ustanoviť, že ak má spoločnosť dvoch konateľov, vyžaduje sa vždy súhlas obidvoch konateľov, teda konatelia konajú v mene spoločnosti spoločne;  

6.    mená a bydliská a rodné čísla členov prvej dozornej rady. Dozorná rada, ktorá najmä dohliada na činnosť konateľov, však nie je povinným orgánom s. r. o. a vytvára sa len vtedy, ak to určí spoločenská zmluva;  

7.    určenie správcu vkladov. Správcom vkladu môže byť banka alebo častejšie niektorý zo zakladateľov – spoločníkov. Správca vkladu spravuje vklady spoločníkov, ktoré boli splatené pred zápisom spoločnosti do obchodného registra, kedy spoločnosť vzniká. Potom je povinný odovzdať ich spoločnosti. Pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra musí sa na každý peňažný vklad splatiť najmenej 30 %. Celková hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí však byť aspoň 100 000 Sk. Ak spoločnosť založil jeden zakladateľ zakladateľskou listinou, môže sa s. r. o. zapísať do obchodného registra, len keď je v plnej výške splatené jej základné imanie; 

8.    výšku rezervného fondu, ak spoločnosť vytvára rezervný fond pri svojom vzniku a výšku, do ktorej je spoločnosť povinná rezervný fond dopĺňať a spôsob dopĺňania. Rezervný fond, ktorý slúži na krytie prípadných budúcich strát spoločnosti, sa môže, ale nemusí vytvoriť už pri založení spoločnosti. Ak sa rezervný fond nevytvorí už pri vzniku spoločnosti, je spoločnosť povinná ho vytvoriť z čistého zisku vykázaného v riadnej účtovnej závierke za rok, v ktorom sa zisk po prvý raz vytvorí, a to vo výške najmenej 5 % z čistého zisku, nie však viac ako 10 % základného imania. Tento fond je s. r. o. povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však vo výške 5 % z čistého zisku vyčísleného v ročnej účtovnej závierke, až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však do výšky 10 % základného imania; 

9.    výhody poskytnuté osobám podieľajúcim sa na založení spoločnosti alebo na činnostiach smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť. Spoločenská zmluva však môže upraviť túto otázku aj tak, že žiadne výhody sa nikomu neposkytujú;  

10.    predpokladané náklady spoločnosti súvisiace so založením a vznikom spoločnosti. Ide o náklady spojené s vyhotovením spoločenskej zmluvy (odmena advokáta alebo notára), správne poplatky (za vydanie živnostenského listu), súdne poplatky (za zápis s. r. o. do obchodného registra), notárske poplatky (spojené s overovaním podpisov spoločníkov a konateľov); 

11.    dátum a miesto spísania spoločenskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny, ako aj podpisy všetkých spoločníkov, ktoré musia byť úradne overené. Spoločník sa môže pri podpise spoločenskej zmluvy dať zastúpiť na základe plnomocenstva, pričom v tomto prípade platí, že podpis na plnomocenstve musí byť taktiež úradne overený;  

12.    samozrejme spoločenská zmluva alebo zakladateľská listina môžu obsahovať celý rad ďalších fakultatívnych náležitostí, ktorých absencia však nie je prekážkou vzniku spoločnosti z dôvodu, že úpravu týchto otázok obsahuje Obchodný zákonník, prípadne iné súvisiace predpisy.  

Ako už bolo uvedené, predpokladom pre zápis predmetu podnikania do obchodného registra je získanie živnostenského oprávnenia. Na ohlásenie živnosti je príslušný živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla s. r. o., ktoré bolo určené v spoločenskej zmluve. Živnostenský úrad pritom vydá živnostenský list na žiadosť konateľov s. r. o. ešte pred zápisom s. r. o. do obchodného registra, ak je preukázané, že spoločnosť bola založená spoločenskou zmluvou alebo zakladateľskou listinou. Na ohlásenie živnosti sú pritom na každom živnostenskom úrade prístupné tlačivá (formuláre), v ktorých s. r. o. uvedie: 

• obchodné meno, sídlo, právnu formu, ako aj osobné údaje osoby alebo osôb, ktoré sú jej konateľom a spôsob, akým budú za s. r. o. konať, 
• predmet podnikania, 
• adresy prevádzkarní, ak sú zriadené, 
• dobu podnikania, ak zamýšľa prevádzkovať živnosť po dobu určitú, 
• osobné údaje a rodné číslo osoby ustanovenej za zodpovedného zástupcu, 
• údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov konateľov spoločnosti a zodpovedného zástupcu, ktorými sú okres narodenia, meno a priezvisko otca, meno, priezvisko a rodné priezvisko matky, pri zmene mena a zmene priezviska aj pôvodné meno alebo pôvodné priezvisko. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy účinnej do 30. 9. 2007 sa teda k ohláseniu živnosti neprikladajú výpisy z registra trestov, ktoré si konatelia zabezpečovali sami prostredníctvom prokuratúry. Od 1. októbra 2007 si totiž výpisy z registra trestov týchto osôb vyžiada od prokuratúry priamo živnostenský úrad, čím pre budúcich konateľov spoločnosti bola zrušená návšteva prokuratúry ako prvý krok smerujúci k získaniu živnostenského oprávnenia.  

Prílohy, ktoré musia byť pripojené k ohláseniu živnosti pre novozaloženú spoločnosť s ručením obmedzeným, sú najmä: 

• zakladateľská listina alebo spoločenská zmluva, 
• pri ohlasovacej remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti doklad o odbornej spôsobilosti jej zodpovedného zástupcu, 
• vyhlásenie zodpovedného zástupcu a jeho súhlas s ustanovením do funkcie. 

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, počnúc 1. októbrom 2007 nie je potrebné pri ohlásení živnosti spoločnosťou s ručením obmedzeným na živnostenskom úrade preukazovať oprávnenie užívať nehnuteľnosť, ktorá je uvedená ako sídlo s. r. o. (napr. nájomnou zmluvou alebo listom vlastníctva). V novelizovanej právnej úprave sa totiž oprávnenie užívať nehnuteľnosť, ktorej adresa je uvedená ako sídlo, preukazuje až spolu s podaním návrhu na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra.  

Ako už bolo uvedené, živnostenské úrady od 1. októbra 2007 plnia zároveň úlohy tzv. jednotného kontaktného miesta. Spoločnosť môže (ale nemusí) zároveň s ohlásením živnosti uviesť tiež údaje vyžadované podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov na splnenie daňovej registrácie k dani z príjmov. Podľa § 31 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získa povolenie alebo oprávnenie na podnikanie (teda aj živnostenské oprávnenie), je povinná požiadať miestne príslušného správcu dane o registráciu do 30 dní od získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie. Na účely tohto zákona sa za deň získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň, keď je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitných zákonov oprávnená začať podnikať na území Slovenskej republiky. V prípade novozaložených spoločností s ručením obmedzeným teda vzniká živnostenské oprávnenie dňom ich zápisu do obchodného registra, ktorý je zároveň dňom ich vzniku.  

Rovnako je podľa § 31 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. daňovník povinný oznámiť správcovi dane (daňovému úradu) do 30 dní zriadenie stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky.  

Podľa doterajšej právnej úpravy (účinnej do 30. 9. 2007) sa táto všeobecná registračná povinnosť a oznamovacia povinnosť plnila výlučne u miestne príslušného správcu dane – daňového úradu. Podľa novelizovanej právnej úpravy (od 1. 10. 2007) platí, že všeobecnú registračnú povinnosť a povinnosť oznámenia zriadenia prevádzkarne môže spoločnosť s ručením obmedzeným splniť pri získavaní oprávnenia na podnikanie aj na jednotnom kontaktnom mieste, čiže na živnostenskom úrade. Nie je to však povinnosť, teda novozaložená s. r. o. má v podstate na výber, či si všeobecnú registračnú povinnosť splní pri ohlásení živnosti na živnostenskom úrade alebo neskôr priamo na príslušnom daňovom úrade.  

Taktiež je potrebné uviesť, že od 1. októbra 2007 sa zmenila aj výška správneho poplatku za vydanie živnostenského listu. Do 30. 9. 2007 sa platil správny poplatok vo výške 1 000 Sk bez ohľadu na počet predmetov činností uvedených v živnostenskom liste. Od 1. októbra 2007 sa vydáva samostatný živnostenský list pre každý predmet činnosti, pričom výška správneho poplatku je 100 Sk. 

Ak živnostenský úrad zistí, že ohlásenie má všetky zákonné náležitosti a podnikateľ spĺňa podmienky ustanovené zákonom č. 455/1991 Zb. živnostenský zákon, vydá živnostenský list najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa, keď mu ohlásenie živnosti a výpisy z registra trestov boli doručené. Živnostenský list vydaný právnickej osobe (s. r. o.) obsahuje: 

• obchodné meno, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo, 
• pri remeselnej živnosti a viazanej živnosti osobné údaje zodpovedného zástupcu, 
• jeden predmet podnikania, 
• dobu, na ktorú sa živnostenské oprávnenie vydáva, ak prevádzkovanie živnosti spoločnosť s ručením obmedzeným ohlásila na dobu určitú, 
• dátum vydania živnostenského listu. 

Ako už bolo uvedené, spoločnosť s ručením obmedzeným sa zakladá zakladateľskou listinou alebo spoločenskou zmluvou, avšak vzniká až dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra. Návrh na zápis do obchodného registra sa podáva v zásade až po tom, čo bol vydaný živnostenský list na predmet činnosti (podnikania) spoločnosti. Návrh na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra sa musí podľa § 62 ods. 1 Obchodného zákonníka podať najneskôr do 90 dní od založenia spoločnosti alebo od doručenia listiny, ktorou sa preukazuje živnostenské oprávnenie (živnostenský list). 

Návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra podávajú a podpisujú všetci konatelia spoločnosti (navrhovatelia), pričom musí byť podaný na tlačive, ktorého vzor ustanovuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 25/2004 Z. z. a musí byť doložený listinami, z ktorých vyplývajú údaje, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať. Rovnako ako pri podpisovaní zakladateľskej listiny alebo spoločenskej zmluvy, aj pri podpisovaní návrhu na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra musí byť pravosť podpisov navrhovateľov (konateľov) úradne osvedčená (notárom). Aj tu platí, že konatelia sa môžu nechať zastúpiť pri podpisovaní návrhu na zápis s. r. o. do obchodného registra na základe plnomocenstva, avšak v tomto prípade aj ich podpis na plnomocenstve musí byť úradne osvedčený.  

Prílohami, ktoré sa obligatórne prikladajú k návrhu na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra, sú najmä: 

• zakladateľská listina alebo spoločenská zmluva, 
• živnostenský list na všetky predmety činnosti (podnikania), ktoré sa navrhujú zapísať (overená fotokópia), 
• vyhlásenie správcu vkladu o splatení vkladov spoločníkov pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra, 
• podpisový vzor konateľov, 
• listina, ktorou sa preukazuje vlastnícke právo alebo užívacie právo k nehnuteľnosti, ktorej adresa má byť ako sídlo zapísaná do obchodného registra (najčastejšie nájomná zmluva), prípadne súhlas vlastníka nehnuteľnosti so zápisom nehnuteľnosti ako sídla do obchodného registra, 
• ak má spoločnosť jedného zakladateľa a spoločníka, jeho vyhlásenie, že nie je jediným spoločníkom vo viac ako dvoch spoločnostiach s ručením obmedzeným. 

Súdny poplatok, ktorý sa platí za zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra, je v súčasnosti 10 000 Sk, pričom sa platí kolkovými známkami, ktoré sa nalepia priamo na návrh na zápis s. r. o. do obchodného registra.  

Ak sú splnené všetky zákonné podmienky, registrový súd (okresný súd v sídle krajského súdu príslušný podľa sídla s. r. o.) vykoná v lehote 5 pracovných dní zápis spoločnosti do obchodného registra. O vykonaní zápisu navrhovaných údajov vydá registrový súd potvrdenie, ktoré bez zbytočného dokladu odošle alebo vydá navrhovateľovi. Po zápise navrhovaných údajov vydá registrový súd výpis z obchodného registra, ktorý bezodkladne odošle alebo vydá navrhovateľovi. Zápisom do obchodného registra spoločnosť vzniká, teda nadobúda právnu subjektivitu.  

Ak návrh na zápis nespĺňa zákonné podmienky, registrový súd zápis nevykoná, pričom o tejto skutočnosti upovedomí navrhovateľa písomným oznámením o odmietnutí vykonania zápisu. V samotnom oznámení registrový súd musí uviesť aj nedostatky návrhu na zápis a jeho príloh, ktoré boli dôvodom na odmietnutie vykonania zápisu a poučenie o práve podať námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu v lehote 15 dní od doručenia alebo prevzatia tohto oznámenia. 

Dôvodom odmietnutia vykonania zápisu s. r. o. do obchodného registra sú najčastejšie nesprávne vypísanie návrhu na zápis do obchodného registra, chýbajúce prílohy, rozpor údajov v návrhu na zápis a v prílohách, nezrozumiteľný návrh a pod. 

Tieto spravidla formálne nedostatky sa dajú odstrániť práve v ,,námietkovom“ konaní, pričom pri podávaní námietok je potrebné odstrániť tie nedostatky, ktoré registrový súd uviedol v oznámení o odmietnutí vykonania zápisu.