Vybrané druhy služieb z hľadiska DPH

Slovenský prepravca vykonáva prepravu osôb z Bratislavy do Kyjeva. Časť prepravnej služby vzťahujúcej sa k trase na území SR je predmetom dane v SR. Druhá časť prepravnej služby, ktorá sa vzťahuje k trase na území Ukrajiny, nie je predmetom dane v SR, na túto časť služby sa uplatní ukrajinský zákon.

Slovenský dopravca vykonáva pre slovenského podnikateľa, ktorý nie je registrovaný pre DPH, prepravu tovaru zo SR do Maďarska. Miestom dodania tejto intrakomunitárnej prepravy tovaru je SR – miesto, kde sa preprava tovaru začala. Služba je predmetom dane v SR.
V prípade, ak by si uvedenú intrakomunitárnu prepravu tovaru objednal slovenský zákazník pod svojím IČ DPH prideleným v SR, tiež bude platiť, že miesto dodania služby je v SR, pretože štát začatia prepravy je ten istý štát, ktorý pridelil zákazníkovi IČ DPH. Služba by bola rovnako predmetom dane v SR.

Príklad č. 3:

Slovenský dopravca vykonáva prepravu tovaru pre českého podnikateľa, ktorý si jej vykonanie objednal pod IČ DPH prideleným v ČR. Miestom dodania tejto intrakomunitárnej prepravy tovaru je ČR – členský štát, ktorý zákazníkovi pridelil IČ DPH a nie je zhodný s členským štátom začatia prepravy. Služba je predmetom dane v ČR.

Príklad č. 4:

Slovenský doprava vykonáva prepravu tovaru pre rakúskeho podnikateľa, ktorý si prepravnú službu neobjednal s uvedením IČ DPH, ide o prepravu zo SR do ČR. Miestom dodania intrakomunitárnej prepravy tovaru je SR – členský štát začatia prepravy. Služba je predmetom dane v SR.

Príklad č. 5:

Slovenský dopravca vykoná prepravu tovaru z Rakúska do SR, objednávateľom intrakomunitárnej prepravy je rakúsky občan. Miesto dodania prepravnej služby je v Rakúsku – tam, kde je začiatok prepravy tovaru. Trasa, ktorú dopravca prešiel bez tovaru zo SR do Rakúska, nie je intrakomunitárnou prepravou tovaru. Služba je predmetom dane v Rakúsku.

Príklad č. 6:

Slovenská spoločnosť – platiteľ DPH v SR, poskytuje bezpečnostnú službu, v rámci ktorej špeciálnym vozidlom prepravuje peniaze do Poľska pre poľského zákazníka. Predmetom činnosti spoločnosti je teda poskytnutie bezpečnostnej služby, v rámci ktorej spoločnosť vykonáva prepravu špeciálnym vozidlom – preprava nie je samostatnou službou. Miesto dodania bezpečnostnej služby sa určí podľa základného pravidla vyplývajúceho z § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. nachádza sa v štáte sídla spoločnosti – v SR. Služba je predmetom dane v SR.

Riešené problémy v súvislosti s prepravnými službami

Riešenie:

Slovenský dopravca dodal službu – intrakomunitárnu prepravu tovaru pre odberateľa z ČR, platiteľa DPH v ČR. Podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH je miestom dodania uvedenej služby to miesto (členský štát EÚ), v ktorom sa preprava začala – t. j. ČR. Daň do českého štátneho rozpočtu odvedie v zmysle českého zákona o DPH objednávateľ služby (platiteľ v ČR), nie slovenský dopravca (nevznikne mu v ČR teda ani registračná povinnosť).

Prepravná služba, ktorú slovenský dopravca poskytol, nie je predmetom dane podľa slovenského zákona o DPH (jej miesto sa nenachádza v SR), do daňového priznania v SR ju neuvádza, fakturuje ju bez DPH.

1. Prišla jej faktúra od ruskej firmy na čiastku 2 000 eur bez DPH. Je to pre firmu dovoz služieb? Do ktorého riadka daňového priznania DPH to má zaradiť alebo to tam vôbec neuvádza? Aké doklady musí mať priložené k tejto ruskej faktúre (JCD alebo CMR)? Tak isto jej prišla aj faktúra od slovenského dodávateľa prepravy bez DPH – do ktorého riadka daňového priznania to má uviesť?
2. Firma vystavila faktúru českému odberateľovi na čiastku 2 200 eur bez DPH. Podľa ktorého paragrafu je to pre ňu dodanie služieb oslobodených od dane (§ 43 alebo § 47 zákona DPH)?
3. Taktiež fakturuje českému odberateľovi prestoj na colnici. Ktorý je to paragraf a riadok daňového priznania DPH?

Riešenie:

Pre správne uplatnenie DPH je potrebné určiť, kde sa nachádza miesto dodania služby – v tomto prípade prepravy. Podľa § 15 ods. 3 zákona o DPH miestom dodania prepravných služieb je miesto, kde sa preprava alebo jej časť vykonáva, s výnimkou, ak ide o intrakomunitárnu prepravu (medzi členskými štátmi EÚ). To znamená, že ak ide o prepravu tovaru z územia Českej republiky do Ruska, miestom dodania tejto služby je Česká republika – pre prepravu vykonanú na území ČR, Slovenská republika – pre prepravu na území SR, Ukrajina – pre prepravu na území Ukrajiny a Rusko – pre prepravu vykonanú na území Ruska (prípadne iné štáty podľa vykonávanej trasy).

Vzhľadom na to, že predmetom DPH v SR je podľa § 2 ods. 1 písm. b) citovaného zákona poskytnutie služby za protihodnotu v SR, služba dodaná mimo územia SR nie je predmetom dane podľa slovenského zákona.

Podľa § 47 ods. 6 citovaného zákona sú oslobodené od dane služby (s miestom dodania v SR) vrátane prepravných, ktoré sú priamo spojené s vývozom tovaru, t. j. jeho dodaním do tretieho štátu (nečlenského štátu EÚ). Preprava vykonaná na území SR je preto oslobodená od dane podľa tohto ustanovenia.

Zákony členských štátov EÚ sú harmonizované, t. j. podobné ustanovenie, ako je v našom zákone o DPH, platí i v českom zákone. Pretože časť dopravy vykonáva slovenský dopravca (zrejme cez územie ČR a SR) a túto službu poskytuje slovenskej firme – špedičnej, táto služba je predmetom dane aj v ČR, zároveň platí, že je oslobodená od DPH (českej).

V prípade, ak firma – platiteľ DPH, obstaráva dodanie služby (dopravu), platí podľa § 9 ods. 4 zákona o DPH, že službu sama prijala a sama dodala. Podľa § 47 ods. 12 zákona o DPH je oslobodené od dane obstaranie dodania služieb – aj prepravných služieb spojených s vývozom tovaru, ak sa obstaranie vykoná v mene a na účet inej osoby (t. j. služby obstarávateľa prepravy).

Skutočnosť, že došlo k vykonaniu prepravnej služby súvisiacej s vývozom tovaru, je potrebné preukázať príslušnými prepravnými dokladmi.

Prestoj na colnici, ktorý je fakturovaný odberateľovi, súvisí s prepravnou službou, má byť teda súčasťou fakturovanej prepravnej služby, resp. služby obstarania prepravy, ktorá je fakturovaná bez DPH.

Slovenský platiteľ – špedičná firma, uvedie v daňovom priznaní v SR v riadku 15 prepravu oslobodenú od dane podľa slovenského zákona o DPH, t. j. trasu na území SR. Ostatná časť trasy nie je predmetom dane podľa slovenského zákona o DPH, preto bude uvedená len v evidencii pre daňové účely podľa § 70 zákona o DPH. Rovnako v tejto evidencii bude uvedené prijatie služieb prepravy od dopravcov (slovenského a ruského), v daňovom priznaní sa tieto prijaté služby neuvádzajú (v daňovom priznaní sa uvádzajú služby, pri ktorých dodávateľ uplatnil DPH, resp. boli platiteľom „samozdanené“).

Ustanovenie § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. sa v danom prípade nepoužije, pretože uvedené ustanovenie upravuje oslobodenie od dane pri dodaní tovaru zo SR do iného členského štátu, teda nie dodanie služby. Tiež, ako vyplýva z vyššie uvedeného, z pohľadu dodanej služby v tomto prípade nedošlo k intrakomunitárnej preprave, t. j. preprave tovaru z jedného členského štátu do druhého, ale došlo k preprave spojenej s vývozom tovaru do tretieho štátu.

Riešenie:

Ak dopravca uskutočnil prepravu tovaru zo SR do Slovinska pre špedičnú firmu – t. j. platiteľa DPH v SR, potom uskutočnil intrakomunitárnu prepravu tovaru, pri ktorej sa miesto dodania služby prepravy určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH. V zmysle citovaného ustanovenia sa miesto dodania nachádza tam, kde je začiatok prepravy tovaru do iného členského štátu – v danom prípade je to v SR. Ďalšia veta, z ktorej vyplýva, že ak sa preprava uskutoční pre odberateľa identifikovaného pre daň v inom členskom štáte, ako je začiatok prepravy, miesto dodania sa presunie do členského štátu odberateľa, sa v danom prípade neuplatní, pretože členský štát začatia prepravy je totožný s členským štátom odberateľa (SR).

Daň teda musí byť odvedená do štátneho rozpočtu v SR, odvedie ju platiteľ, ktorý službu – prepravu tovaru, uskutočňuje, t. j. slovenský dopravca. Faktúru pre špeditéra bol teda povinný vyhotoviť s DPH 19 %.

Argument, ktorý dopravca uvádza – t. j. že tovar bol vyvezený do Albánska (tretieho štátu), nie je zrejme ničím podložený, pretože o tom by musela byť informovaná špedičná spoločnosť od zákazníka, pre ktorého dopravu obstarávala u dopravcu.

Ak by došlo k zmene pôvodnej objednávky, potom by musel dopravca preukázať príslušnými prepravnými dokumentmi, že tovar fyzicky vyviezol do tretieho štátu (Albánska).

Riešenie:

Slovenská zasielateľská firma obstaraním prepravnej služby sa v zmysle § 9 ods. 4 zákona o DPH stala na jednej strane príjemcom tejto služby od dodávateľa, ktorý podniká v treťom štáte, a na druhej strane je sama dodávateľom tejto služby pre zákazníka, ktorý si prepravu objednal.

Miestom dodania prepravných služieb tovaru medzi členskými štátmi (medzi Maďarskom a Nemeckom) je v zmysle § 16 ods. 1 zákona o DPH členský štát, v ktorom sa preprava tovaru začala. Citované ustanovenie umožňuje preloženie miesta dodania služby do členského štátu odberateľa, ak si ju objednal pod identifikačným číslom DPH, ktoré má pridelené, následne v zmysle § 69 ods. 4 zákona o DPH sa stáva osobou povinnou platiť daň (vykoná samozdanenie). Ustanovenie § 69 ods. 4 zákona však predpokladá, že dodávateľ služby je z iného členského štátu ako odberateľ. V danom prípade tomu tak nie je, preto sa slovenská zasielateľská firma nestáva osobou povinnou platiť daň z prijatej služby.

Chorvátsky dopravca, ktorý takéto služby uskutočňuje, by mal byť registrovaný pre DPH v niektorom z členských štátov EÚ. Ak by bol registrovaný pre DPH v Maďarsku alebo v Nemecku (resp. aj v inom členskom štáte), potom by sa uplatnil prenos miesta dodania do SR a zasielateľská firma by vykonala samozdanenie. Ak by chorvátsky dopravca bol registrovaný v SR, fakturoval by prepravu zasielateľskej firme so slovenskou DPH.

V opačnom prípade (ak nie je registrovaný) zasielateľská firma neuvádza prijatie služby do daňového priznania.

Ak prepravnú službu obstarala zasielateľská firma pre zákazníka napr. z Nemecka, ktorý je v Nemecku identifikovaný pre DPH, potom dôjde k prenosu miesta dodania do Nemecka a dodanie nebude uvádzať s DPH, pretože bude predmetom dane v Nemecku.

Ak by prepravnú službu obstarala pre zákazníka zo SR, miesto dodania je v SR a zasielateľská firma je povinná odviesť v SR DPH, t. j. v daňovom priznaní uvedie službu v riadku 03 s 04, faktúru vyhotoví s DPH 19 %.

Riešenie:

V danom prípade dopravca vykonal prepravu tovaru zo Švajčiarska do Maďarska a tiež prepravu tovaru z Nemecka do Maďarska.

1. V prípade prepravy tovaru zo Švajčiarska do Maďarska ide o službu vzťahujúcu sa na dovážaný tovar, ktorá je oslobodená od dane, ak je zahrnutá   do základu dane pre dovážaný tovar do Maďarska – v zmysle zákona o DPH platného v Maďarsku, kde bol tovar dovezený z tretieho štátu. Rovnaký princíp platí i podľa slovenského zákona o DPH (členské štáty EÚ transponovali do svojich zákonov o DPH Šiestu smernicu Rady EÚ č. 77/388/EHS, z ktorej vyplývajú základné princípy uplatňovania DPH na vnútornom trhu; s účinnosťou od 1. 1. 2007 bola nahradená smernicou 2006/112/ES). Uvedené oslobodenie je teda podobne ako v maďarskom zákone o DPH uplatnené i v slovenskom zákone v ustanovení § 48 ods. 8 zákona o DPH. Podľa citovaného ustanovenia je oslobodená od dane prepravná služba dovážaného tovaru, ak je hodnota prepravnej služby zahrnutá do základu dane tohto tovaru. Podľa § 24 ods. 2 zákona o DPH sa do základu dane zahŕňajú aj súvisiace náklady – napr. provízie, náklady na balenie, náklady na prepravu a poistenie vzniknuté do prvého miesta určenia v tuzemsku (v danom prípade podľa maďarského zákona o DPH – miesta určenia v Maďarsku).
2. V prípade prepravy tovaru z Nemecka do Maďarska ide podľa § 16 ods. 2 zákona o DPH o prepravu tovaru medzi dvoma členskými štátmi EÚ, miesto dodania tejto prepravnej služby je podľa ods. 1 citovaného ustanovenia tam, kde sa preprava tovaru začína, s výnimkou, keď je vykonaná pre odberateľa, ktorý je identifikovaný pre DPH v inom členskom štáte, ako je členský štát začatia prepravy tovaru, kedy je miesto dodania prepravnej služby tovaru v členskom štáte odberateľa. V danom prípade je služba poskytnutá pre slovenského odberateľa, preto miesto dodania služby prepravy tovaru je v SR. Daň v tomto prípade musí byť odvedená do slovenského štátneho rozpočtu. Osobou, ktorá ju odvedie, je podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH dodávateľ služby – dopravná spoločnosť. Dopravná spoločnosť je registrovaná pre DPH v SR, nemôže preniesť daňovú povinnosť na iného slovenského platiteľa (všeobecne k prenosu daňovej povinnosti na prijímateľa služby dochádza zo zahraničných dodávateľov).

Prepravu tovaru z Nemecka do Maďarska pre slovenského objednávateľa je teda dopravca povinný fakturovať so slovenskou DPH 19 %.

Skutočnosť, že uvedené dve prepravy tovaru boli vykonané v rámci jednej cesty, neznamená, že ide o jednu prepravu tovaru. Ako bolo vyššie uvedené, ide o prepravu tovaru z tretieho štátu do členského štátu a o prepravu tovaru z jedného členského štátu do druhého členského štátu.

Dopravca by teda mal tiež rozdeliť prepravné náklady na dve časti pomernou časťou k tovaru naloženému vo Švajčiarsku a k tovaru naloženému v Nemecku. Časť prepravných nákladov vzťahujúcich sa k tovaru prepravovanému zo Švajčiarska do Maďarska je oslobodená od DPH za podmienky uvedenej v bode 1 a časť prepravných nákladov vzťahujúcich sa k tovaru prepravovanému z Nemecka do Maďarska má byť fakturovaná s DPH 19 %.

Riešenie:

Z hľadiska DPH je preprava materiálu (tovaru) dodaním služby podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, predmetom dane v SR je v tom prípade, keď sa miesto dodania tejto služby nachádza v SR [vyplýva to z § 2 ods. 1 písm. b) citovaného zákona].

Určenie miesta dodania služby, ktorou je preprava tovaru, sa vo všeobecnosti určí podľa § 15 ods. 3 zákona o DPH. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že miesto dodania sa nachádza tam, kde je preprava alebo jej časť vykonávaná (t. j. na akom území). Uvedené neplatí v prípade, ak je preprava vykonávaná medzi rôznymi členskými štátmi EÚ.

Z uvedeného vyplýva, že ak bude preprava stavebného materiálu pre českú firmu vykonávaná len v rámci územia SR, miestom dodania bude podľa § 15 ods. 3 zákona o DPH SR, služba bude predmetom dane v SR, dopravná firma preto vyhotoví pre českú firmu faktúru s DPH 19 % platnou v SR. V danom prípade nemá na uplatnenie DPH žiadny vplyv postavenie odberateľa – t. j. či je, alebo nie je registrovaný pre DPH.

V zmysle uvedeného pravidla pre určenie miesta dodania služby potom platí, že ak bude preprava materiálu vykonávaná len v rámci územia Maďarska, bude predmetom dane v Maďarsku, t. j. v zmysle maďarského zákona o DPH vznikne slovenskej firme povinnosť registrovať sa pre DPH v Maďarsku, pretože tam bude uskutočňovať činnosť (dodávanie služieb), ktorá je predmetom dane v Maďarsku. Následne bude poskytnutú službu fakturovať českej firme s maďarskou DPH.

V prípade, ak bude preprava materiálu vykonaná zo SR do Maďarska, potom pôjde o tzv. intrakomunitárnu prepravu tovaru, t. j. prepravu tovaru, pri ktorej sa miesto začatia a miesto skončenia prepravy nachádza na území dvoch rôznych členských štátov (miesto začatia prepravy je tam, kde je tovar naložený). Miesto dodania sa určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH – je to miesto, kde sa preprava tovaru začína, alebo ak je preprava vykonaná pre odberateľa identifikovaného pre DPH v inom členskom štáte, ako je členský štát začatia prepravy, potom je miesto dodania v členskom štáte odberateľa.

Z uvedeného vyplýva, že ak je česká firma registrovaná v ČR pre DPH, potom sa miesto dodania prepravnej služby zo SR do Maďarska nachádza v ČR. Znamená to, že slovenský dopravca vyhotoví faktúru bez DPH, pretože služba nie je predmetom dane v SR, ale v ČR. Zároveň bude platiť, že v ČR je osobou povinnou platiť daň z prijatej služby český platiteľ (uplatní sa prenos daňovej povinnosti z dodávateľa na odberateľa, ktorý vykoná tzv. samozdanenie služby).

Ak by česká firma nebola registrovaná v ČR pre DPH, potom sa v zmysle § 16 ods. 1 zákona nachádza miesto dodania prepravnej služby zo SR do Maďarska v SR (tam, kde je začiatok prepravy tovaru), to znamená, že služba je predmetom dane podľa slovenského zákona o DPH, dopravná spoločnosť vyhotoví preto faktúru s DPH 19 % platnou v SR.

Ak vykonanie intrakomunitárnej prepravy tovaru sprostredkuje iná osoba (sprostredkovateľ), pričom koná v mene a na účet svojho klienta, platia pre určenie miesta dodania sprostredkovateľskej služby rovnaké pravidlá ako pre určenie miesta dodania samotnej intrakomunitárnej prepravy tovaru (§ 16 ods. 4 zákona o DPH).

Pri ďalšom okruhu služieb sa uplatňuje princíp miesta skutočného fyzického výkonu služby (§ 15 ods. 4 zákona o DPH). Ide o služby kultúrne, umelecké, športové, vedecké, výchovné, vzdelávacie a zábavné a podobné služby, vrátane ich organizovania a vrátane služieb s nimi súvisiacich. Činnosť sa považuje za podobnú, pokiaľ obsahuje vlastnosti, ktoré sú rovnako prítomné v ostatných druhoch činností uvedených v tomto ustanovení. Charakteristickým pre tieto činnosti je, že sú poskytované viacerým príjemcom – súhrnu osôb zúčastnených z rôznych dôvodov na kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích alebo zábavných aktivitách. Za podobné služby možno považovať napríklad organizovanie a vstup na výstavy a veľtrhy.

Príklad:

Slovenský podnikateľ usporiada v ČR seminár pre podnikateľskú verejnosť. Ide o dodanie vzdelávacej služby, miestom dodania je ČR – štát, kde sa seminár uskutočňuje. Služba je predmetom dane v ČR.

Podľa precedentného práva ESD činnosti, ktoré samy osebe nie sú umeleckým výkonom, ale sú konkrétnym predpokladom jeho poskytnutia, musia napĺňať charakteristiku vedľajších služieb súvisiacich s umeleckými činnosťami bez ohľadu na to, kto tieto vedľajšie služby poskytuje. Potom aj služby spočívajúce v zaistení ozvučenia hudobnej produkcie, čo do optimálnej úrovne zvuku a jeho kvality, napĺňajú charakteristiku vedľajších služieb súvisiacich s umeleckými činnosťami. Miestom zdaniteľného plnenia týchto služieb je miesto, kde sú skutočne poskytované, bez ohľadu na to, že poskytovateľ týchto služieb je registrovaný k dani len v druhom členskom štáte, odlišnom od štátu, v ktorom sú služby skutočne poskytované.

Účelom salóna alebo veľtrhu je bez ohľadu na jeho tému poskytnúť viacerým príjemcom v zásade na jedinom a konkrétnom mieste rôzne plnenia komplexného charakteru s cieľom najmä predstaviť informácie, tovary alebo skutočnosti za podmienok, ktoré ich môžu spropagovať pred návštevníkmi. Komplexné plnenie, ktoré organizátor salóna alebo trhu poskytuje vystavovateľom, je zahrnuté v kategórii poskytovania služieb súvisiacich s kultúrnymi, umeleckými, športovými, vedeckými, vzdelávacími, zábavnými alebo podobnými činnosťami vrátane činnosti organizátorov takýchto činností a prípadne tiež poskytovania vedľajších súvisiacich služieb.

Riešené problémy z praxe

Riešenie:

Predovšetkým je potrebné určiť, kde sa nachádza miesto dodania služby – školenia (vzdelávacej služby). Podľa § 15 ods. 4 zákona o DPH miesto dodania vzdelávacích služieb vrátane ich organizovania a súvisiacich služieb je tam, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú. Ak je školenie konané v ČR, potom je miestom dodania služby školenia ČR, čo znamená, že táto služba je predmetom dane po­dľa českého zákona o DPH, nie podľa slovenského zákona.

Česká firma bude slovenskej firme, ktorej službu dodáva, fakturovať s českou DPH (ak je platiteľom DPH v ČR).

Ak je na faktúre uvedená i storno položka, potom celková suma k úhrade je znížená o uvedené storno.

Slovenská firma, ktorá bude školenie ďalej fakturovať inému slovenskému odberateľovi, je vlastne obstarávateľom služby školenia. Podľa § 9 ods. 4 zákona o DPH potom platí, že službu sama prijala a následne dodala.

Miestom dodania služby školenia je u slovenskej spoločnosti tiež ČR, čo znamená pre ňu registračnú povinnosť v ČR (uskutočni činnosť, ktorá je predmetom dane podľa českého zákona o DPH). Faktúru pre svojich odberateľov vystaví s českou DPH, pričom v základe dane zohľadní stornovanú položku.

Podľa princípu skutočného fyzického výkonu služby sa posudzuje i miesto dodania doplnkových služieb pri preprave tovaru (§ 15 ods. 5 zákona o DPH). Platí tu však výnimka v prípade, ak je doplnková služba vykonávaná v súvislosti s intrakomunitárnou prepravou tovaru. Ak je doplnková služba pri intrakomunitárnej preprave tovaru vykonaná pre zákazníka s IČ DPH, ktoré mu pridelil iný členský štát, ako je členský štát fyzického výkonu doplnkovej služby, potom miestom dodania je členský štát, ktorý pridelil zákazníkovi IČ DPH (§ 16 ods. 3 zákona o DPH).

Doplnkovými službami pri preprave tovaru sú nakladanie tovaru, vykladanie, preprava, manipulácia s tovarom, kontrola tovaru, váženie, triedenie, čistenie, označovanie tovaru a iné služby súvisiace s prepravou tovaru.

Príklady:

• Slovenský dopravca prepravuje tovar zo SR do Nemecka. V ČR je vykonaná prekládka tovaru českou firmou na základe objednávky slovenského zákazníka, ktorý nemá pridelené IČ DPH. Miesto dodania doplnkovej služby pri intrakomunitárnej preprave tovaru je v ČR – miesto fyzického výkonu služby. Služba dodaná českou firmou je predmetom dane v ČR.
• Slovenský dopravca prepravuje tovar zo SR do Nemecka. V ČR je vykonaná prekládka tovaru českou firmou na základe objednávky slovenského zákazníka, ktorý má pridelené v SR IČ DPH. Miesto dodania doplnkovej služby pri intrakomunitárnej preprave tovaru je v SR – v členskom štáte zákazníka, ktorý je iný, ako je miesto fyzického výkonu služby. Služba dodaná českou firmou je predmetom dane v SR u objednávateľa služby.
• Slovenský dopravca prepravuje tovar zo SR do Nemecka pre slovenského zákazníka. V ČR je vykonaná prekládka tovaru, ktorú nevykoná iná firma, ale vykoná ju sám dopravca. V tomto prípade sa vykonanie doplnkovej služby neposudzuje samostatne, ale je súčasťou prepravnej služby tovaru vykonanej dopravcom. Miestom dodania prepravnej služby (ktorej nákladom je aj prekládka tovaru) je SR.

Podľa kritéria, ktorým je miesto fyzického výkonu, sa určí miesto dodania služieb ocenenia hnuteľného hmotného majetku a prác na hnuteľnom hmotnom majetku (§ 15 ods. 6 zákona o DPH). Pod ocenením hnuteľného hmotného majetku sa rozumejú práce vykonané na dodanom materiáli alebo polovýrobkoch, výsledkom ktorých dochádza k zvýšeniu hodnoty pôvodného hnuteľného hmotného majetku, pričom pôvodný aj výsledný produkt nie je vlastníctvom osoby, ktorá práce vykonala. Sú to rôzne práce ako napríklad šitie odevov z dodanej látky, výroba komponentov do automobilov z dodaných materiálov a podobne. Prácami na hnuteľnom hmotnom majetku sú inštalácia a montáž tovaru, oprava tovaru, údržba, spracovanie, úprava, zdokonalenie tovaru, obnovenie a renovácia, kontrola tovaru, prehliadka tovaru, balenie a podobné služby.

Prácou na hnuteľnom hmotnom majetku je aj rozobratie technologickej linky alebo napríklad čistenie cisterny – ak ide o prácu samostatne poskytovanú, teda vtedy, ak ju dopravca neposkytuje ako súčasť prepravnej služby.

I pri týchto službách sa uplatňuje výnimka zo základného princípu (miesto dodania služby = miesto fyzického výkonu služby), a to vtedy, ak je služba objednaná zákazníkom, ktorý má pridelené IČ DPH v inom členskom štáte, ako je členský štát fyzického výkonu služby a po ukončení služby je tovar odoslaný alebo prepravený z členského štátu, v ktorom bola služba poskytnutá. V takom prípade je miestom dodania služby ocenenia a prác na hnuteľnom hmotnom majetku členský štát, ktorý zákazníkovi pridelil IČ DPH (§ 16 ods. 7 zákona o DPH).

Riešené problémy z praxe

Riešenie:

Poskytnutie služby montáže sa z hľadiska DPH považuje za poskytnutie prác na hnuteľnom hmotnom majetku. Ak sa v zmysle § 16 ods. 7 zákona o DPH tieto práce (montáž) vykonajú pre odberateľa identifikovaného v inom členskom štáte, ako je členský štát, kde sa práce fyzicky vykonávajú (v danom prípade je to splnené, lebo práce sú vykonané pre platiteľa v SR a ich fyzický výkon je v ČR), miesto dodania služby je členský štát odberateľa za podmienky, že je tovar prepravený z členského štátu, v ktorom boli práce vykonané. Uvedená podmienka v danom prípade nie je splnená, preto platí, že miestom dodania prác je členský štát fyzického výkonu montáže, t. j. ČR. Pretože služba montáže nie je poskytnutá pre českého odberateľa, ale pre slovenského, nedochádza k prenosu daňovej povinnosti z dodávateľa na odberateľa, a to znamená, že fyzická osoba – slovenský platiteľ, ktorý túto službu poskytuje, je povinný sa v ČR registrovať a následne montážne práce fakturovať s českou DPH (v prípade, ak by bol odberateľom český podnikateľ, došlo by k prenosu daňovej povinnosti a faktúru by slovenský platiteľ vyhotovil bez DPH). DPH z nákupov pomocných materiálov alebo iných tovarov a služieb kúpených v ČR si odpočíta prostredníctvom daňového priznania podaného v ČR.

Ak by montáž bola fakturovaná českému podnikateľovi bez DPH, t. j. v prípade, keby nevznikla fyzickej osobe v ČR registračná povinnosť, potom česká DPH vzťahujúca sa k nakúpeným tovarom a službám v súvislosti s výkonom montáže by mohla byť vrátená na základe žiadosti podanej na Finančnom úrade Praha 1 v zmysle českého zákona o DPH.

Riešenie:

Slovenský platiteľ vykonal ocenenie hnuteľného hmotného majetku pre osobu identifikovanú pre DPH v inom členskom štáte. Miesto dodania služby sa určí podľa § 16 ods. 7 zákona o DPH.

Práce boli fyzicky vykonané v inom členskom štáte (SR), ako je členský štát odberateľa, ktorý mu pridelil identifikačné číslo DPH (Rakúsko) a po ukončení prác je hnuteľný hmotný majetok prepravený mimo členského štátu, v ktorom boli práce fyzicky vykonané (je prepravený do Poľska), miesto dodania prác sa nachádza v členskom štáte odberateľa – t. j. prvej rakúskej firmy.

Pre určenie miesta dodania služby ocenenia hnuteľného hmotného majetku v zmysle citovaného ustanovenia je podstatné, pre koho slovenský platiteľ práce vykonal (rakúska firma č. 1) a či bol hnuteľný hmotný majetok, na ktorom boli práce vykonané, po ich ukončení premiestnený mimo územia členského štátu fyzického výkonu prác (bol prepravený do Poľska). Pre posúdenie miesta dodania týchto prác teda nie je podstatné, kto je ďalším odberateľom rakúskej firmy č. 1. 

Miesto dodania služby poskytnutej slovenským platiteľom je v Rakúsku, čo znamená, že táto služba nie je predmetom dane v SR podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Faktúru pre rakúskeho odberateľa prác vyhotoví slovenský platiteľ bez DPH. Fakturovanú sumu neuvádza do daňového priznania podávaného v SR (miesto dodania sa nachádza mimo územia SR). Pre účely prípadného výpočtu koeficientu podľa§ 50 zákona o DPH však cena uvedenej služby bude zahrnutá do výpočtu koeficienta (koeficient sa počíta z príjmov, resp. výnosov za dodané tovary a služby bez ohľadu na to, kde je miesto dodania).

Riešenie:

Služba, ktorú slovenská firma poskytuje, má charakter prác na hnuteľnom hmotnom majetku. Pre tento typ služby poskytnutej odberateľovi z iného členského štátu platí, že miesto jej dodania sa určí v zmysle § 16 ods. 7 zákona o DPH.

Miesto dodania služby vykonanej pre odberateľa identifikovaného pre DPH v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom bola služba fyzicky vykonaná (SR), je členský štát, ktorý pridelil odberateľovi služby IČ DPH (ČR), s podmienkou, že hnuteľný hmotný majetok (prístroj, ktorý bol brúsený) je po ukončení služby premiestnený mimo SR.

Ak je vyššie uvedené splnené, potom je miestom dodania predmetnej služby ČR, čo znamená, že slovenská firma vyhotoví faktúru bez DPH (službu neuvedie ani vo svojom daňovom priznaní – nie je na to určený riadok), k zdaneniu služby dôjde u príjemcu v ČR (samozdanenie), príslušná DPH je príjmom českého štátneho rozpočtu.

Slovenská firma je povinná vyhotoviť faktúru v zmysle § 73 zákona o DPH s náležitosťami podľa ods. 2, pričom jednou z náležitostí je aj odkaz na články 193 až 196 smernice Rady 2006/112/ES alebo informácia, že osobou povinnou platiť daň je osoba, ktorej je služba dodaná.