Vedenie fiktívnej firmy

– sústavná činnosť,
– vykonávaná samostatne,
– podnikateľom vo vlastnom mene,
– na vlastnú zodpovednosť
– a za účelom dosiahnutia zisku.

Jednou z právnických osôb zriadených za účelom podnikania je v súčasnosti v praxi najrozšírenejšia forma v rámci existujúcich foriem obchodných spoločností, a to spoločnosť s ručením obmedzeným.

Spoločnosť s ručením obmedzeným je obchodnou spoločnosťou, ktorá má vlastnú právnu subjektivitu, t. j. má spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti, pričom uvedená právna subjektivita vzniká pre s. r. o. až dňom jej vzniku, t. j. dňom jej zápisu do príslušného obchodného registra.

Spoločnosť s ručením obmedzeným je tzv. kapitálovou obchodnou spoločnosťou, ktorej základným znakom je skutočnosť, že základné imanie spoločnosti s ručením obmedzeným je tvorené peňažnými, resp. nepeňažnými vkladmi jednotlivých spoločníkov bez vzniku povinnosti uvedených spoločníkov mimo svojho záväzku na peňažný resp. nepeňažný vklad na osobnú účasť na podnikaní spoločnosti.

Napr. zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme podľa zákona č. 552/2003 Z. z. sú povinní rešpektovať obmedzenia v súvislosti s ich ďalším podnikaním popri výkone práce vo verejnom záujme. Spoločnosť s ručením obmedzeným je kapitálovou spoločnosťou a ak sa zamestnanec vykonávajúci prácu vo verejnom záujme stane spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným tým, že do základného imania vloží svoj peňažný, resp. nepeňažný vklad, nevykonáva podnikateľskú činnosť, pretože iba nadobudne zodpovedajúci obchodný podiel bez povinnosti na výkon práce pre spoločnosť. Spoločník vložením vkladu do základného imania pri kladných hospodárskych výsledkoch spoločnosti s ručením obmedzeným získa právo na podiel na zisku, čo je síce jeho príjmom, avšak práve vzhľadom na kapitálový charakter s. r. o. nejde o podnikateľskú činnosť.

Spoločnosť s ručením obmedzeným je obchodnou spoločnosťou, ktorá zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom a ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov, teda spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným sa zúčastňujú na základnom imaní spoločnosti a za záväzky spoločnosti ručia výlučne do výšky svojich nesplatených vkladov zapísaných v obchodnom registri.

Nadobudnutiu právnej subjektivity spoločnosti s ručením obmedzeným však predchádza postup krokov, ktoré smerujú ku jej vzniku, a preto v súvislosti s nadobudnutím právnej subjektivity rozlišujeme dve základné fázy:

a) založenie spoločnosti s ručením obmedzeným,
b) vznik spoločnosti s ručením obmedzeným.

Kto môže byť zakladateľom spoločnosti s ručením obmedzeným?

Spoločnosť s ručením obmedzeným môže založiť tak jediná fyzická, resp. právnická osoba, ako aj viac osôb s tým, že maximálny počet spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným zákon obmedzuje na 50 spoločníkov.

Zakladateľ – fyzická osoba, musí mať spôsobilosť na právne úkony, ktorá vzniká plnoletosťou, t. j. dovŕšením 18. roku veku s jedinou výnimkou, a to pred dovŕšením 18. roku veku uzavretím manželstva osoby staršej ako 16 rokov veku.

Takisto zakladateľ – právnická osoba musí mať právnu subjektivitu, teda spôsobilosť nadobudnúť práva a povinnosti, ktorá sa nadobúda vznikom právnickej osoby v závislosti od jej formy. Zakladateľom – právnickou osobou, môžu byť iné formy obchodných spoločností, napr. akciová spoločnosť, štát, obce, nadácie, záujmové združenia právnických osôb.

V závislosti od počtu zakladateľov rozlišujeme aj formu zakladateľského dokumentu spoločnosti s ručením obmedzeným, a to nasledovne:

a)v prípade, ak spoločnosť s ručením obmedzeným zakladá jediný zakladateľ, a to či už jediná fyzická alebo jediná právnická osoba, spisuje sa tzv. zakladateľská listina,
b)v prípade, ak spoločnosť s ručením obmedzeným zakladajú dvaja a viacerí zakladatelia, uzatvárajú spoločenskú zmluvu spoločnosti s ručením obmedzeným.

Založenie tzv. jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným má nasledujúce obmedzenia:

1. ak zakladateľom s. r. o. je jediná fyzická osoba, táto fyzická osoba môže byť jediným spoločníkom najviac v troch spoločnostiach. Uvedená skutočnosť sa potvrdzuje samostatným čestným vyhlásením zakladateľa, ktoré sa prikladá v prípade podania návrhu na zápis jednoosobovej spoločnosti do obchodného registra ako príloha tohto návrhu. Vyhlásenia jediného zakladateľa – fyzickej osoby, v ktorom vyhlási, že je jediným zakladateľom najviac v troch spoločnostiach, s úradne osvedčeným podpisom zakladateľa je povinnou prílohou návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra;

2. zakladateľom jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným nemôže byť ďalšia spoločnosť s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom. Vyhlásenia jediného zakladateľa – právnickej osoby, v ktorom vyhlási, že nie je jediným spoločníkom a nie je jediným zakladateľom inej spoločnosti s ručením obmedzeným, s úradne osvedčeným podpisom štatutárneho zástupcu zakladateľa je povinnou prílohou návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra.

Ak na spoločnosť, ktorá má jedného spoločníka, bol vyhlásený konkurz, môže táto spoločnosť založiť ďalšiu spoločnosť najskôr po uplynutí jedného roka od vyrovnania záväzkov, ktoré sa viažu na majetok podliehajúci konkurzu podľa právoplatného rozvrhového uznesenia súdu.

Zakladateľom spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť aj zahraničná osoba, t. j. fyzická osoba s bydliskom mimo územia SR alebo právnická osoba so sídlom mimo územia SR. Zahraničná osoba sa v zmysle ustanovenia § 24 Obchodného zákonníka môže podieľať na založení slovenskej právnickej osoby alebo sa môže ako spoločník zúčastňovať na jej podnikaní.

Založenie spoločnosti s ručením obmedzeným

Postup pri založení spoločnosti s ručením obmedzeným

Pred samotným založením spoločnosti s ručením obmedzeným by si zakladatelia mali zodpovedať nasledujúce otázky:

1. Aké bude obchodné meno spoločnosti s ručením obmedzeným?
2. S akým predmetom činnosti bude spoločnosť podnikať?
3. Kde bude sídlo spoločnosti s ručením obmedzeným?
4. Bude spoločnosť s ručením obmedzeným založená na dobu určitú, resp. neurčitú?
5. Aká bude výška základného imania (200 000 Sk, resp. viac)?
6. Kto bude spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným? S akým vkladom, v akej výške, pôjde o peňažný, resp. nepeňažný vklad? Akým spôsobom a v akej lehote bude peňažný vklad splatený?
7. Kto bude konateľom spoločnosti? Akým spôsobom v prípade viacerých konateľov budú konať v mene spoločnosti?
8. Kto bude správcom vkladu?
9. Bude spoločnosť s ručením obmedzeným zriaďovať dozornú radu? Ak áno, ktoré osoby budú jej členmi?
10. Aká bude výška rezervného fondu?
11. Aké výhody budú poskytnuté osobám podieľajúcim sa na založení spoločnosti s ručením obmedzeným alebo na činnostiach smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť, napr. živnostenského listu?
12. Aké sú predpokladané náklady spoločnosti súvisiace so založením a vznikom spoločnosti?

Celý proces pred nadobudnutím právnej subjektivity spoločnosti s ručením obmedzeným je možné rozdeliť do dvoch základných fáz:

a) založenie spoločnosti, ktoré obsahuje nasledujúce kroky:

• uzavretie zakladateľskej listiny, resp. spoločenskej zmluvy,
• získanie oprávnenia na činnosť spoločnosti s ručením obmedzeným, t. j. získanie živnostenského listu, resp. iných povolení, licencií podľa osobitných právnych predpisov,
• spísanie ostatných dokumentov potrebných k podaniu návrhu na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra – spísanie podpisových vzorov konateľov, vyhlásenia správcu vkladu a pod.,
• podanie návrhu na zápis do obchodného registra;

b) vznik spoločnosti spočívajúci v zápise spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra so získaním prvého výpisu z obchodného registra a následným registračnými povinnosťami, napr. vo vzťahu k daňovému úradu.

Aké bude obchodné meno spoločnosti s ručením obmedzeným?

Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie „spoločnosť s ručením obmedzeným“ alebo postačí uviesť skratku „s. r. o.“.

Obchodným menom sa rozumie názov spoločnosti s ručením obmedzeným, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri výkone svojej podnikateľskej činnosti.

V prípade, ak zakladatelia zvolia obchodné meno, musí sa používať tak, ako je zapísané v obchodnom registri, a to až do zápisu jeho prípadnej zmeny do obchodného registra na základe rozhodnutia spoločníkov.

Obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa a nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo o predmete podnikania.

Výberu obchodného mena by zakladatelia mali venovať náležitú pozornosť, a to zistením, či obchodné meno, pre ktoré sa rozhodli, už oprávnene nepoužíva iný podnikateľ, a to napr. preverením na portáli www.orsr.sk. Použitie obchodného mena, ktoré už oprávnene používa iný podnikateľ, by mohlo znamenať naplnenie podstaty nekalosúťažného konania – vyvolanie nebezpečenstva zámeny a súčasne sa spoločnosť s ručením obmedzeným vystavuje riziku možného súdneho konania s požadovaním zdržania sa ďalšieho užívania tohto obchodného mena, odstránenia závadného stavu a prípadne aj primeraného finančného zadosťučinenia.

Je potrebné takisto uviesť, že na odlíšenie obchodného mena právnickej osoby nestačí rozdielne označenie právnej formy.

Napr. v obchodnom registri je zapísaná akciová spoločnosť s obchodným menom WWW, a. s.

V prípade zakladania novej spoločnosti s ručením obmedzeným neodporúčame založenie s. r. o. s obchodným menom WWW, s. r. o., pretože pôjde o zameniteľné obchodné meno s možnými vyššie uvedenými následkami.

Po zvolení obchodného mena je daná jednoznačná povinnosť používať zvolené obchodné meno presne tak, ako je zapísané v obchodnom registri, a to vrátane dodatku označujúceho právnu formu.

V prípade, že sa s. r. o. dostane do štádia vyrovnania, likvidácie alebo konkurzu, je s. r. o. povinná pri svojom obchodnom mene uvádzať aj dodatok „v likvidácii“, „v konkurze“, „vo vyrovnaní“.

Spoločnosť s ručením obmedzeným má povinnosť uvádzať svoje obchodné meno s označením právnej formy či už v písomnej alebo elektronickej forme na každom svojom obchodnom dokumente – objednávke, faktúre, dodacom liste, zmluve a pod., ale aj v písomnom úradnom styku, a to spolu s uvedením svojho sídla, identifikačného čísla a označenia registra, v ktorom je s. r. o. zapísaná.

Povinnosť presného uvádzania obchodného mena je dôležitá napr. aj v prípade podania návrhu na vydanie platobného rozkazu z dôvodu neuhradenia oprávnenej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. V prípade, ak by sa v návrhu na začatie konania neuviedlo obchodné meno správne v súlade so zápisom v obchodnom registri, bude to odstrániteľná chyba, ktorú bude nutné opraviť, resp. návrh doplniť na základe výzvy súdu, čo však znamená časové zdržanie v súdnom konaní, ktoré môže mať aj prípadný dopad na vymožiteľnosť tejto pohľadávky.

S akým predmetom činnosti bude spoločnosť podnikať?

V tejto časti sa dostávame k právnej úprave zákonom č. 455/1991 Zb. živnostenský zákon v znení neskorších predpisov.

Spoločnosť s ručením obmedzeným môže podnikať v predmete činnosti, ktorý podlieha pod voľné, remeselné resp. viazané živnosti, ale súčasne môže podnikať napr. v odbore, na ktorý sa vyžaduje špeciálna licencia v podstate nahradzujúca živnostenské oprávnenie, a to napr. poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 576/2006 Z. z. je možné vykonávať na základe licencie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v príslušnom odbore, napr. pri výkone pediatrie. Pretože však prevažujúca väčšina predmetov činnosti podlieha pod režim živnostenského zákona, zameriame sa na ozrejmenie základných krokov, resp. postupu pri získaní živnostenského listu pre s. r. o., a preto aj pri spoločnosti s ručením obmedzeným je podmienkou zápisu aj splnenie podmienok živnostenského zákona.

Pri definovaní predmetu činnosti si môžu zakladatelia pomôcť s formuláciou predmetov činnosti jednak podľa prílohy živnostenského zákona, podľa definícií na stránke www.orsr.sk, resp. na živnostenskom registri na stránke www.zrsr.sk alebo je možné sa obrátiť s dotazom na príslušný obvodný úrad, odbor živnostenského podnikania.

Je potrebné, aby si zakladatelia pred uzavretím spoločenskej zmluvy, resp. zakladateľskej listiny, do ktorej nadefinujú jednotlivé predmety činnosti, zodpovedali otázku, či sú splnené všetky všeobecné a osobitné podmienky prevádzkovania živnosti k danému predmetu činnosti.

Všeobecnými podmienkami živnosti sú:
– dosiahnutie veku 18 rokov,
– spôsobilosť na právne úkony,
– bezúhonnosť, pričom za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí, akoby nebol odsúdený.

S účinnosťou od 1. 10. 2007 nie je potrebné v prípade slovenského štátneho občana v postavení napr. konateľa, aby predkladal výpis z registra trestov nie starší ako 3 mesiace.

Priamo vo formulári na ohlásenie pre právnickú, resp. fyzickú osobu v časti C formulára vyplní oprávnená osoba, u ktorej je potrebné preukázať bezúhonnosť, údaje potrebné pre vyžiadanie výpisu z registra trestov.

Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti u spoločnosti s ručením obmedzeným musia spĺňať konatelia spoločnosti podľa spoločenskej zmluvy.

Osobitné podmienky prevádzkovania živnosti sú odborná alebo iná spôsobilosť podľa tohto zákona, ak ju tento zákon vyžaduje podľa jednotlivých predmetov činnosti.

Osobitné podmienky v spoločnosti s ručením obmedzeným musia spĺňať konatelia, resp. jeden z konateľov, prípadne ustanovený zodpovedný zástupca, ktorý však musí byť po vzniku spoločnosti v pracovnom pomere so spoločnosťou s ručením obmedzeným.

Podľa živnostenského zákona rozlišujeme dva základné druhy živností:
– ohlasovacie živnosti,
– koncesované živnosti.

Ohlasovacie živnosti rozlišujeme na:
– remeselné,
– viazané,
– voľné.

Voľné živnosti sú tie, ktoré nie sú uvedené v prílohách 1 až 3 živnostenského zákona a na ktoré sa nevyžaduje splnenie odbornej spôsobilosti, stačí, aby právnická osoba, resp. jej štatutárni zástupcovia spĺňali všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti.

Remeselné živnosti sú presne vymedzené v prílohe č. 1 živnostenského zákona.

Odborná spôsobilosť u remeselných živností sa preukazuje výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení príslušného učebného odboru alebo študijného odboru. Doklady o odbornej spôsobilosti je možné nahradiť nasledujúcimi dokladmi:

1. výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení príbuzného odboru a dokladom o vykonaní následnej najmenej 1-ročnej praxe v odbore alebo 2-ročnej praxe v príbuznom odbore, alebo

2. vysvedčením o maturitnej skúške na strednej odbornej škole alebo na strednom odbornom učilišti, alebo na gymnáziu s predmetmi odbornej výchovy, alebo na nadstavbovom štúdiu v rovnakom odbore a dokladom o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore, alebo

3. dokladom o ukončení strednej školy, ak nejde o prípady uvedené v predchádzajúcich bodoch, a osvedčením o získanom vzdelaní pre príslušnú živnosť v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni a dokladom o vykonaní následnej najmenej dvojročnej  praxe v odbore alebo trojročnej praxe v príbuznom odbore, alebo

4. diplomom o absolvovaní vysokej školy v príslušnom odbore a dokladom o vykonaní najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo  dvojročnej praxe v príbuznom odbore, alebo

5. príslušným dokladom o vzdelaní alebo osvedčením o získanom vzdelaní v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni a osvedčením o vykonaní kvalifikačnej skúšky pred skúšobnou komisiou podľa § 22 živnostenského zákona,

6. dokladom o vykonaní najmenej 10-ročnej praxe v odbore, od ktorej ukončenia neuplynuli viac ako 3 roky.

Viazané živnosti sú uvedené v prílohe č. 2 živnostenského zákona, pričom odborná spôsobilosť sa preukazuje dokladmi, ktoré sú v prílohe presne označené. Ide o oprávnenia, resp. preukazy vydané podľa osobitných právnych predpisov podľa zvolenej viazanej živnosti.

Vo vzťahu k adrese sídla spoločnosti, resp. prevádzkarne je potrebné, aby spoločnosť s ručením obmedzeným preukázala pri ohlásení živnosti oprávnenie užívať nehnuteľnosť, kde je umiestnené sídlo spoločnosti, resp. prevádzkareň. Uvedené je možné doložením listu vlastníctva, ktorý preukazuje vlastnícke právo podnikateľa k danej nehnuteľnosti, resp. nájomnou zmluvou, resp. zmluvou o nájme nebytového priestoru. Spoločnosť s ručením obmedzeným pred vznikom spoločnosti zastupujú zakladatelia, preto aj prípadnú zmluvu o nájme nebytového priestoru podpisujú v mene s. r. o. jej zakladatelia.

Od adresy sídla spoločnosti treba odlišovať adresu prevádzkarne. Prevádzkarňou je priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť; nie je ním priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti.

Pri získaní živnostenského oprávnenia je potrebné zachovať nasledujúci postup:
1. Obrátiť sa na obvodný úrad, odbor živnostenského podnikania miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby.
2. Na uvedenom úrade je potrebné ohlásiť právnickou osobou živnosť, a to na tlačive, ktoré je možné nájsť aj na stránke www.civil.gov.sk (živnostenské podnikanie).

Slovenská právnická osoba v ohlásení uvedie:
a) obchodné meno, sídlo, právnu formu, ako aj osobné údaje osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, spôsob, akým budú za právnickú osobu konať a osobné údaje vrátane rodného čísla zodpovedného zástupcu,
b) zatiaľ sa identifikačné číslo neuvádza – identifikačné číslo pridelí až príslušný registrový súd,
c) predmet podnikania,
d)adresy prevádzkarní, ak sú zriadené,
e) dobu podnikania, pokiaľ zamýšľa prevádzkovať živnosť po dobu určitú,
f) deň začatia živnosti, ak ide o právnickú osobu podľa § 10 ods. 1 živnostenského zákona a ak zamýšľa prevádzkovať živnosť neskorším dňom ako dňom ohlásenia.

V ohlásení sa uvedú aj osobné údaje prípadného ustanoveného zodpovedného zástupcu. Zodpovedného zástupcu by bola s. r. o. povinná ustanoviť, ak by konatelia, resp. jeden z konateľov nespĺňal osobitné podmienky pre prevádzkovanie predmetu činnosti.

Fyzická osoba a právnická osoba zároveň uvedie s ohlásením živnosti tiež údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov, ktorými sú okres narodenia, meno a priezvisko otca, meno, priezvisko a rodné priezvisko matky, pri zmene mena a zmene priezviska aj pôvodné meno alebo pôvodné priezvisko osôb slovenskej štátnej príslušnosti.

Fyzická a právnická osoba môže, ale nemusí (uľahčuje to však plnenie jej zákonných povinností ich vybavením na jednom mieste – mieste ohlásenia) povinne uviesť aj údaje vyžadované na splnenie daňovej registrácie k dani z príjmov a oznamovacej povinnosti a prihlásenie do systému povinného zdravotného poistenia (pozri časť D. Ohlásenia právnickej osoby).

V modelovom prípade konateľka s. r. o. Ing. Eva Čerovská nespĺňa odbornú spôsobilosť napr. na činnosť bezpečnostno-technické služby. Je potrebné, aby s. r. o. ustanovila zodpovedného zástupcu, od ktorého potrebuje získať nasledujúce vyhlásenia a podklady:
1. vyhlásenie s ustanovením do funkcie zodpovedného zástupcu v zmysle ustanovenia § 11 zákona č. 455/1991 Zb.,
2. doklady o jeho vzdelaní – osvedčenie,
3. osobné údaje zodpovedného zástupcu v rozsahu: meno, priezvisko, rodné číslo, adresa trvalého pobytu,
4. vyriešenie pracovného pomeru so zodpovedným zástupcom, pretože podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. zodpovedný zástupca musí byť pri prevádzkovaní živnosti v pracovnom pomere k podnikateľovi, to neplatí, ak je ním manžel, manželka podnikateľa alebo podnikateľov príbuzný v priamom rade, alebo súrodenec, alebo ak ide o právnickú osobu, jej spoločník alebo člen.

Právnická osoba k ohláseniu:
– preukáže pri ohlasovacej remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti odbornú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť konateľa, resp. jej zodpovedného zástupcu,
– pripojí vyhlásenie zodpovedného zástupcu o skutočnostiach o tom, že nemá súdom alebo správnym orgánom určený zákaz činnosti týkajúci sa prevádzkovania živnosti,
– pripojí súhlas zodpovedného zástupcu s ustanovením do funkcie,
– pripojí vyhlásenie o skutočnostiach, a to, že jej súd alebo správny orgán neuložil zákaz činnosti týkajúci sa prevádzkovania živnosti, že prevádzkovanie živnosti neobmedzujú alebo nevylučujú osobitné zákony, že na majetok fyzickej osoby nebol ukončený konkurz, nie však skôr ako po jednom roku od vyrovnania jej záväzkov, ktoré sa viažu ku konkurzu podľa právoplatného rozvrhového uznesenia súdu. Ak podnikateľ spôsobil konkurz alebo nútené vyrovnanie úmyselne, môže prevádzkovať živnosť najskôr po piatich rokoch od úplného vyporiadania jeho záväzkov, ktoré sa viažu ku konkurzu podľa právoplatného rozvrhového uznesenia súdu, resp. že sa na majetok osoby nezamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,
– pripojí spoločenskú zmluvu, resp. zakladateľskú listinu spoločnosti,
– pripojí správny poplatok podľa zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v platnom znení

a)za vydanie živnostenského listu
1.na voľnú živnosť                                                          100 Sk
2. na remeselnú živnosť alebo viazanú živnosť         500 Sk

b) za vydanie koncesnej listiny                                    1 000 Sk

Je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že na každý predmet v rámci ohlásenia živnostenský úrad vydá samostatný živnostenský list, resp. samostatnú koncesnú listinu, ktoré si aj osobitne spoplatní.

Kde bude sídlo spoločnosti s ručením obmedzeným?

Sídlom právnickej osoby je adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri.Adresou sa rozumie názov obce s uvedením jej poštového smerového čísla, názov ulice, prípadne verejného priestranstva a orientačné číslo, prípadne súpisné číslo, ak sa obec nečlení na ulice.

Určenie sídla spoločnosti je výlučnou dohodou zakladateľov, pričom žiadny právny predpis neurčuje podmienky pre určenie sídla spoločnosti. Sídlo, ktoré si spoločnosť zvolí, je dôležité pre určenie príslušnosti registrového súdu, v ktorom bude spoločnosť s ručením obmedzeným zapísaná do obchodného registra.

V prípade potreby zmeny sídla na inú adresu už počas existencie spoločnosti s ručením obmedzeným sa vyžaduje dohoda spoločníkov o zmene spoločenskej zmluvy a následný zápis zmien údajov o spoločnosti s ručením obmedzeným do príslušného obchodného registra, ako aj oznámenie zmeny sídla spoločnosti príslušnému živnostenskému úradu v lehote 15 dní po dni zápisu zmien, t. j. po zápise novej adresy sídla spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra.

Na akú dobu bude spoločnosť s ručením obmedzeným založená?

V zásade existujú pre uvedené rozhodnutie iba dve možnosti:
a) založenie spoločnosti s ručením obmedzeným na dobu neurčitú,
b) založenie spoločnosti s ručením obmedzeným na vopred dohodnutú určitú dobu.

Aká bude výška základného imania?

Spoločnosť s ručením obmedzeným povinne vytvára základné imanie, ktoré je vlastne vyjadrením súhrnu peňažných, resp. nepeňažných vkladov spoločníkov do spoločnosti.

Podľa ustanovenia § 108 Obchodného zákonníka minimálna hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 200 000 Sk.

Výška základného imania sa povinne zapisuje do obchodného registra, pričom hodnota základného imania musí byť nielen pri založení, ale počas celej existencie spoločnosti s ručením obmedzeným minimálne v hodnote 200 000 Sk.

Obchodný zákonník chápe základné imanie ako určité presné číselné vyjadrenie vkladaného majetku budúcich spoločníkov do spoločnosti s ručením obmedzeným, tento údaj však neznamená počas jej existencie, čo skutočne táto spoločnosť s ručením obmedzeným vlastní.

V prípade, že spoločnosť s ručením obmedzeným zakladá jediný zakladateľ, či už fyzická alebo právnická osoba, tento jediný zakladateľ musí splatiť celú výšku základného imania, t. j. 200 000 Sk v plnom rozsahu pred zápisom spoločnosti do obchodného registra.

V prípade, že spoločnosť s ručením obmedzeným zakladajú viacerí zakladatelia, výška základného imania pred zápisom do obchodného registra musí byť splatená minimálne vo výške 100 000 Sk.

Jediný zakladateľ p. Ján Holko zakladá s. r. o. ako jediný zakladateľ, a preto táto fyzická osoba musí splatiť celé základné imanie pred zápisom spoločnosti do obchodného registra v plnom rozsahu s následným vyhlásením správcu vkladu, ktorým sa preukazuje splnenie tejto podmienky. Vyhlásenie správcu vkladu je povinnou prílohou návrhu na zápis s. r. o. do obchodného registra.

Spoločnosť s r. o. zakladajú štyria spoločníci, ktorí sa dohodli, že základné imanie spoločnosti bude vo výške 200 000 Sk, pričom každý z nich do základného imania vloží peňažný vklad vo výške 50 000 Sk.

Celková hodnota splatených peňažných vkladov pred zápisom do obchodného registra musí byť minimálne 100 000 Sk, pričom súčasne každý spoločník musí splatiť minimálne 30 % z výšky svojho vkladu.

V danom prípade každý zo spoločníkov musí splatiť pred zápisom do obchodného registra minimálne 15 000 Sk, čo by však pri počte štyroch spoločníkov a povinnosti splatenia základného imania minimálne v rozsahu 100 000 Sk nestačilo.

Preto môže nastať situácia, že dvaja spoločníci splatia 30 % svojho vkladu a zvyšní dvaja spoločníci splatia celý svoj peňažný vklad:
1. spoločník splatí 15 000 Sk,
2. spoločník splatí 15 000 Sk,
3. spoločník splatí 50 000 Sk,
4. spoločník splatí 50 000 Sk.

Tomu bude zodpovedať aj zápis v obchodnom registri, kde peňažné vklady 3. a 4. spoločníka budú splatené v plnom rozsahu a peňažné vklady 1. a 2. spoločníka len do výšky 15 000 Sk.

Budú splnené podmienky zákona pre zápis s. r. o. do obchodného registra, avšak spoločníci 1 a 2 budú musieť svoj peňažný vklad do 50 000 Sk doplatiť v lehote do 5 rokov od vzniku spoločnosti a súčasne až do úplného splatenia svojich vkladov budú zodpovedať za záväzky spoločnosti do výšky nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri, t. j. do výšky 35 000 Sk budú zodpovedať za záväzky s. r. o. celým svojím osobným majetkom.

Kto bude spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným?
S akým vkladom, v akej výške, pôjde o peňažný, resp. nepeňažný vklad? Akým spôsobom a v akej lehote bude peňažný vklad splatený?

Hodnota vkladu spoločníka musí byť aspoň 30 000 Sk.

Na založení spoločnosti sa môže každý spoločník zúčastniť iba jedným vkladom.

Vklad môže byť dohodnutý ako peňažný vklad alebo ako nepeňažný vklad.

Výška vkladu sa môže pre jednotlivých spoločníkov určiť rozdielne, musí byť však deliteľná tisícom. Celková hodnota vkladov musí súhlasiť s hodnotou základného imania spoločnosti.

Vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti.

Rozlišujeme dve základné formy vkladu:

1.Peňažný vklad

Predmetom peňažného vkladu môžu byť len peniaze. V zásade ide o uzavretie zmluvy medzi spoločníkom a spoločnosťou so záväzkom spoločníka na vloženie peňažného vkladu s protihodnotou vo forme získania podielu v spoločnosti so všetkými právami a povinnosťami spoločníka – teda právom na podiel na zisku, právom účasti na valnom zhromaždení, povinnosťou splatiť vklad a iné.

Ak sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti peňažný vklad, musí spoločenská zmluvy obsahovať:
– výšku peňažného vkladu,
– výšku splateného peňažného vkladu pri založení spoločnosti,
– spôsob a lehotu ďalšieho splácania peňažného vkladu, ak nebol celý peňažný vklad splatený pred zápisom spoločnosti do obchodného registra.

2. Nepeňažný vklad

Podľa ustanovenia § 59 Obchodného zákonníka nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť.

Nie je možné v spoločenskej zmluve sa dohodnúť, že vkladom bude záväzok spočívajúci vo výkone práce alebo poskytnutí služby.

Predmetom nepeňažného vkladu môžu byť:
– hnuteľné veci,
– nehnuteľnosti,
– podnik alebo jeho časť,
– pohľadávka,
– iné majetkové právo,
– obchodné meno,
– akcie, resp. iné cenné papiere,
– iné peniazmi oceniteľné hodnoty.

Základom pre určenie hodnoty nepeňažného vkladu je určenie jeho hodnoty na základe znaleckého posudku. Znalecký posudok na určenie nepeňažného vkladu musí obsahovať:
– opis nepeňažného vkladu,
– spôsob jeho ocenenia,
– údaj o tom, či hodnota nepeňažného vklad zodpovedá hodnote prevzatého záväzku.

Nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra.

Ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad, povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť. Spoločnosť vyzve písomne spoločníka, aby zaplatil hodnotu nepeňažného vkladu, ku ktorému spoločnosť nenadobudla právo, a spoločník je povinný splniť túto povinnosť do 90 dní odo dňa doručenia výzvy.

Ak sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad, musí spoločenská zmluva obsahovať:
– určenie predmetu nepeňažného vkladu,
– určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal.

Ak je predmetom vkladu nehnuteľnosť, vkladateľ je povinný odovzdať správcovi vkladu písomné vyhlásenie, na základe ktorého sa vlastnícke právo na nehnuteľnosť prevádza na spoločnosť. Odovzdaním tohto vyhlásenia ohľadne nehnuteľnosti sa považuje nepeňažný vklad za splatený. Podpis vkladateľa na písomnom vyhlásení musí byť úradne osvedčený.

Ak je predmetom vkladu pohľadávka, musí ísť o pohľadávku určitú a reálne existujúcu prevoditeľnú pohľadávku.

Ak vklad do spoločnosti alebo jeho časť spočíva v prevode pohľadávky, použijú sa primerane ustanovenia o postúpení pohľadávky. Predmetom vkladu môže byť pohľadávka aj jej príslušenstvo, resp. len istina pohľadávky s tým, že spoločník si príslušenstvo ponechá.

Z dôvodu, že platia subsidiárne ustanovenia o postúpení pohľadávky, platia tu pravidlá ako pri postúpení pohľadávky s povinnosťou vkladateľa odovzdať spoločnosti doklady týkajúce sa pohľadávky, najmä titul, na základe ktorého vznikla, prípadne iné doklady podľa charakteru pohľadávky. Rovnako je potrebné oznámenie o postúpení pohľadávky dlžníkovi zo strany vkladateľa, resp. preukázanie postúpenia pohľadávky dlžníkovi zo strany spoločnosti ako nadobúdateľa tejto pohľadávky.

Spoločník, ktorý previedol na spoločnosť ako vklad pohľadávku, ručí za vymožiteľnosť tejto pohľadávky do výšky hodnoty svojho vkladu bez ohľadu na ocenenie vkladu znaleckým posudkom.

Nepeňažným vkladom môže byť aj pohľadávka voči spoločnosti.

Ak sa vkladá podnik alebo jeho časť, použijú sa vo vzťahu k prechodu práv a povinností primerane ustanovenia o zmluve o predaji podniku. Podnikom sa rozumie v súlade s ustanovením § 5 Obchodného zákonníka súbor hmotných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva, majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.

Teda v prípade podniku ako nepeňažného vkladu musí byť podnik špecifikovaný, musí byť znaleckým posudkom určená jeho hodnota, v ktorej sa započítava na vklad spoločníka.

V podstate dochádza k uzavretiu zmluvy o prevode podniku, resp. časti podniku s úradne osvedčenými podpismi vkladateľa ako prevodcu a kupujúceho. Zmluva musí mať písomnú formu. V závislosti od toho, čo je súčasťou vkladaného podniku, je potrebné postupovať ďalej, t. j. v prípade, ak je súčasťou vkladaného podniku hnuteľná vec, vyžaduje sa jej odovzdanie pre prechod vlastníckeho práva; ak je súčasťou nehnuteľnosť, vkladateľ je povinný odovzdať správcovi vkladu písomné vyhlásenie, na základe ktorého sa vlastnícke právo na nehnuteľnosť prevádza na spoločnosť. Odovzdaním tohto vyhlásenia ohľadne nehnuteľnosti sa považuje nepeňažný vklad za splatený.

Ak v čase zápisu výšky základného imania do obchodného registra nedosiahne hodnota nepeňažného vkladu sumu určenú pri prevzatí záväzku na vklad, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad, povinný doplatiť spoločnosti tento rozdiel v peniazoch.

Spoločník nemôže jednostranným právnym úkonom započítať svoju pohľadávku voči spoločnosti proti pohľadávke spoločnosti na splatenie vkladu, ku ktorému sa zaviazal. Je možné však započítanie dohodou strán.

Splatenie vkladu

V prípade peňažného vkladu je situácia v zásade jasná. Pre splatenie platí povinnosť, že v prípade peňažných vkladov a spoločnosti s jediným zakladateľom je tento jediný zakladateľ povinný splatiť vklad v plnom rozsahu pred zápisom spoločnosti do obchodného registra.

V prípade peňažných vkladov viacerých spoločníkov sa vyžaduje, aby každý spoločník splatil pred zápisom spoločnosti do obchodného registra minimálne 30 % hodnoty svojho peňažného vkladu a súčasne výška splateného peňažného vkladu pred zápisom spoločnosti do obchodného registra musí byť minimálne 100 000 Sk. Zvyšnú časť peňažných vkladov sú povinní spoločníci splatiť podľa lehoty a spôsobom splácania vkladov podľa dohody v spoločenskej zmluve, avšak najneskôr v lehote do 5 rokov od vzniku spoločnosti.

Časti vkladov spoločníkov splatené pred vznikom spoločnosti spravuje zakladateľ, ktorý je tým poverený v spoločenskej zmluve spoločnosti. Správcom vkladu môže byť jeden zo zakladateľov, resp. banka, aj vtedy, ak nie je zakladateľom spoločnosti.

V prípade nepeňažných vkladov je spoločník povinný splatiť celý nepeňažný vklad pred zápisom spoločnosti do obchodného registra. Splatenie závisí od charakteru nepeňažného vkladu z dôvodu, že nepeňažný vklad musí byť odovzdaný správcovi vkladu pred zápisom do obchodného registra. V prípade, ak je predmetom nepeňažného vkladu nehnuteľnosť, vyžaduje sa povinnosť ešte pred zápisom spoločnosti do obchodného registra vkladateľa odovzdať správcovi vkladu písomné vyhlásenie s úradne osvedčeným podpisom o tom, že vkladateľ vkladá do spoločnosti nehnuteľnosť ako nepeňažný vklad, s doložením listu vlastníctva príslušného katastrálneho úradu, správy katastra, ktorým preukazuje vkladateľ svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

Odovzdaním tohto vyhlásenia sa považuje vklad za splatený.

Prechod vlastníckeho práva ku vkladom a následky nesplnenia povinnosti na splatenie vkladu

Vlastnícke právo ku vkladom, resp. častiam vkladov prechádza na spoločnosť dňom jej vzniku. Ak je predmetom vkladu nehnuteľnosť, nadobúda spoločnosť vlastnícke právo až na základe právoplatného rozhodnutia katastrálneho úradu, správy katastra, o povolení vkladu na základe písomného vyhlásenia vkladateľa s náležitosťami podľa vyššie uvedeného. Upozorňujeme opätovne, že vo vyhlásení vkladateľa sa vyžaduje osvedčenie pravosti jeho podpisu. Ak je vkladateľom právnická osoba, vyžaduje sa osvedčenie pravosti podpisu štatutárnych zástupcov právnickej osoby podľa oprávnenia konať v mene tejto právnickej osoby.

Ak sa na prevod vlastníckeho práva vyžaduje zápis do osobitnej evidencie, je štatutárny orgán povinný podať návrh na zápis do tejto evidencie v lehote 15 dní odo dňa vzniku spoločnosti.

V prípade, že spoločnosť nenadobudne vlastnícke právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník povinný zaplatiť hodnotu vkladu v peniazoch a spoločnosť je povinná spoločníkovi vklad vrátiť. Spoločnosť v zastúpení konateľa spoločnosti je povinná vyzvať spoločníka na splatenie hodnoty nepeňažného vkladu v peniazoch, ku ktorému spoločnosť nenadobudla vlastnícke právo. Spoločník je povinný zaplatiť vklad, ku ktorému sa zaviazal, v lehote do 90 dní odo dňa doručenia výzvy konateľa, pričom v prípade nesplnenia tejto povinnosti má spoločnosť právo obrátiť sa na súd so žalobou o zaplatenie tejto dlžnej sumy.

Kto bude konateľom spoločnosti?
Akým spôsobom budú konatelia konať v mene spoločnosti?

Štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov. Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba. Konanie štatutárneho orgánu je priamo konaním právnickej osoby. Štatutárnym zástupcom spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť individuálny orgán, t. j. jeden konateľ alebo kolektívny orgán, ak je v spoločnosti štatutárny orgán s viacerým konateľmi.

Obligatórnou náležitosťou spoločenskej zmluvy, resp. zakladateľskej listiny je údaj o prvých konateľoch spoločnosti s ručením obmedzeným s určením ich:
– mena a priezviska,
– trvalého bydliska,
– rodného čísla, dátumu narodenia,
– spôsobu konania menom spoločnosti – či konatelia konajú každý samostatne, resp. všetci spoločne a pod., podľa dohody v spoločenskej zmluve, resp. zakladateľskej listine. Ide teda o určenie spôsobu podpisovania v mene spoločnosti, pričom spôsob konania je povinne zapisovaným údajom do obchodného registra.

Nedodržanie spôsobu konania v mene spoločnosti môže viesť v konečnom dôsledku k neplatnosti právneho úkonu vykonaného v mene s. r. o., pretože vôľa spoločnosti s ručením obmedzeným nebola prejavená voči tretím osobám určeným spôsobom, a preto by išlo o rozpor s ustanovením § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo by mohlo viesť k neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s obsahom a účelom zákona.

Výkon funkcie prvých konateľov vzniká dňom vzniku spoločnosti, čo je povinným údajom v tlačive návrhu na zápis s. r. o. do obchodného registra.

Obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.

Na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov.

Konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.

Konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a so stanovami. Ak osobitný zákon ukladá spoločnosti povinnosť vyhotoviť výročnú správu, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu.

Kto bude správcom vkladu?

Zakladatelia sa musia v spoločenskej zmluve dohodnúť, ktorý zo zakladateľov bude správcom vkladu. Spoločenská zmluva môže správou vkladov poveriť aj banku, aj keď nie je zakladateľom spoločnosti.

Ak je správca vkladu ustanovený, musí súhlasiť s výkonom tejto funkcie, pretože úlohou správcu vkladov je správa splatených vkladov pred vznikom spoločnosti, teda dovtedy, kým vlastnícke právo k vkladom neprejde na spoločnosť. Správca vkladov zodpovedá za to, že nedôjde k zničeniu, znehodnoteniu vkladov.

Ďalšou úlohou správcu vkladov je povinnosť vydať písomné vyhlásenie o splatení vkladu alebo jeho častí jednotlivými spoločníkmi, ktoré sa prikladá k návrhu na zápis do obchodného registra. Ak správca vkladu uvedie vo vyhlásení vyššiu sumu, než je splatená, ručí do výšky tohto rozdielu voči spoločnosti za splnenie povinnosti spoločníka splatiť vklad a v rovnakej výške voči veriteľom spoločnosti za záväzky spoločnosti.

Ručenie správcu vkladu voči veriteľom spoločnosti zaniká splatením vkladov, ktorých sa uvedenie vyššej sumy vo vyhlásení týkalo.

Funkcia správcu vkladu môže byť odmenená vo výške a spôsobom podľa dohody v spoločenskej zmluve, pričom zakladatelia sa môžu dohodnúť aj na ďalších povinnostiach správcu vkladu mimo rámca Obchodného zákonníka. Takouto povinnosťou môže byť napr. povinnosť správcu poistiť vložený vklad.

Správca vkladu teda uskutoční písomné vyhlásenie o výške splatených vkladov, pričom zodpovedá za správnosť tohto vyhlásenia svojím osobným majetkom, a to v prípade, ak by vo vyhlásení uviedol nepravdivé údaje, resp. vyššie sumy vkladov, ako boli splatené.

Bude spoločnosť s ručením obmedzeným zriaďovať dozornú radu?
Ktoré osoby budú členmi dozornej rady?

Dozorná rada sa v spoločnosti s ručením obmedzeným nezriaďuje povinne, ale iba ak tak určuje spoločenská zmluva. Zväčša v praxi sa dozorná rada zriadi vo väčších spoločnostiach s ručením obmedzeným s vyšším základným imaním spoločnosti.

Dozorná rada musí mať aspoň troch členov, pričom členom dozornej rady spoločnosti nemôže byť konateľ spoločnosti. Členov dozornej rady volí valné zhromaždenie. Prvých členov dozornej rady určujú zakladatelia spoločnosti s ručením obmedzeným, pričom je nutné v prípade zriadenia dozornej rady v spoločenskej zmluve spoločnosti určenie ich mien, priezvisk, trvalého bydliska, rodného čísla. Tieto údaje zostávajú súčasťou spoločenskej zmluvy po celú dobu existencie spoločnosti. Spoločenská zmluva môže určiť aj vyšší počet členov dozornej rady spoločnosti so zachovaním minimálne 3 členov. Obchodný zákonník neurčuje dĺžku funkčného obdobia pre členov dozornej rady a ponecháva túto skutočnosť na dohodu spoločníkov.

Členovia dozornej rady sa zúčastňujú na valnom zhromaždení. Musí sa im udeliť slovo, kedykoľvek o to požiadajú.

Dozorná rada zvolá valné zhromaždenie, ak to vyžadujú záujmy spoločnosti.

Dozorná rada:
a) dohliada na činnosť konateľov,
b) nahliada do obchodných a účtovných kníh a iných dokladov a kontroluje tam obsiahnuté údaje,
c) preskúmava riadnu, mimoriadnu, konsolidovanú, prípadne predbežnú účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát a predkladá svoje vyjadrenie valnému zhromaždeniu,
d) podáva správy valnému zhromaždeniu v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak raz ročne.

Členovia dozornej rady majú právo požadovať od konateľov informácie a vysvetlenia o všetkých záležitostiach spoločnosti a nahliadať do všetkých obchodných a účtovných kníh a iných dokladov spoločnosti.

K zániku funkcie člena dozornej rady dochádza:
a) odvolaním z funkcie,
b) smrťou člena dozornej rady,
c) uplynutím času funkčného obdobia,
d) vzdaním sa funkcie člena dozornej rady,
e) zánikom spoločnosti.

Aká bude výška rezervného fondu?

Spoločnosť vytvára rezervný fond v čase a vo výške, ktorú určuje spoločenská zmluva. Zákon neurčuje povinnosť vytvorenia rezervného fondu už pri vzniku spoločnosti.

Ak sa rezervný fond nevytvorí už pri vzniku spoločnosti, je spoločnosť povinná ho vytvoriť z čistého zisku vykázaného v riadnej účtovnej závierke za rok, v ktorom sa zisk po prvý raz vytvorí, a to vo výške najmenej 5 % z čistého zisku, nie však viac ako 10 % základného imania. Tento fond je spoločnosť povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však vo výške 5 % z čistého zisku vyčísleného v ročnej účtovnej závierke, až do dosiahnutia výšky rezervné­ho fondu určenej v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však do výšky 10 % základného imania.

O použití rezervného fondu rozhodujú konatelia v súlade tak, že rezervný fond možno použiť v rozsahu, v ktorom sa vytvára podľa tohto zákona povinne, iba na krytie strát spoločnosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Aké výhody budú poskytnuté osobám podieľajúcim sa na založení spoločnosti s ručením obmedzeným alebo na činnostiach smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť, napr. živnostenského listu?

Osobám podieľajúcim sa na založení spoločnosti s ručením obmedzeným môžu byť poskytnuté určité výhody, napr. zvýšenie podielu na zisku po prvom roku podnikania o určité dohodnuté percento alebo sa zakladatelia jednoducho dohodnú, že osobám podieľajúcim sa na založení spoločnosti s ručením obmedzeným nebudú poskytnuté žiadne osobitné výhody.

Aké sú predpokladané náklady spoločnosti súvisiace so založením a vznikom spoločnosti?

Nákladmi súvisiacimi so založením a vznikom spoločnosti sú najmä:
1. náklady súvisiace s právnou pomocou pri spísaní a uzavretí spoločenskej zmluvy a ďalších potrebných podaní a vyhlásení,
2. náklady súvisiace s osvedčením pravosti podpisov na potrebných dokumentoch, pričom osvedčiť pravosť podpisu je možné jednak na najbližšom notárskom úrade, ako aj na obecnom úrade,
3. náklady súvisiace so získaním živnostenského oprávnenia – kolok v hodnote 1 000 Sk,
4. náklady súvisiace so získaním výpisu z registra trestov – kolok v hodnote 100 Sk za jeden výpis z registra trestov,
5. súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb. za návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra – kolok vo výške 10 000 Sk.

Predpokladané náklady spoločnosti súvisiace so založením a vznikom sú teda vynakladané zväčša vo výške do 50 000 Sk.

Po zodpovedaní a ujasnení si predchádzajúcich otázok môžu zakladatelia pristúpiť k uzavretiu spoločenskej zmluvy, resp. zakladateľskej listiny.

Spoločenská zmluva, resp. zakladateľská listina musí mať písomnú formu, pričom písomnosť je dokonaná až podpismi všetkých zakladateľov spoločnosti s ručením obmedzeným a osvedčením pravosti ich podpisov. V prípade, že spoločenskú zmluvu, resp. zakladateľskú listinu namiesto zakladateľa uzatvára iná osoba, je potrebné k spoločenskej zmluve, resp. zakladateľskej listine priložiť plnomocenstvo s úradne osvedčeným podpisom splnomocnenca. Na podpísanie spoločenskej zmluvy, resp. zakladateľskej listiny podľa nášho právneho názoru nestačí všeobecné plnomocenstvo, ale vyžaduje sa plná moc na konkrétny úkon – na podpis konkrétnej spoločenskej zmluvy.

Podľa predchádzajúcej právnej úpravy Obchodným zákonníkom sa vyžadovalo v prípade, ak sa uzatvárala zakladateľská listina, aby bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice, čo však dnes neplatí. Spoločenskú zmluvu, resp. zakladateľskú listinu nie je potrebné vyhotovovať formou notárskej zápisnice, nutné je úradné osvedčenie podpisov zakladateľov. Ak je zakladateľom právnická osoba, spoločenskú zmluvu podpisuje jej štatutárny zástupca, a to spôsobom, akým je oprávnený konať menom tejto spoločnosti ako zakladateľ s. r. o.

Ustanovenie § 110 ods. 1 Obchodného zákonníka stanovuje presné náležitosti spoločenskej zmluvy, ktoré musí obsahovať, pričom v prípade absencie jednej z takto určených podstatných náležitostí by nešlo o spoločenskú zmluvu, na základe ktorej by mohla vzniknúť spoločnosť s ručením obmedzeným.

Spoločenská zmluva musí obsahovať:
a) obchodné meno a sídlo spoločnosti,
b) určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydlis­ka fyzickej osoby,
c) predmet podnikania (činnosti),
d) výšku základného imania, výšku vkladu každého spoločníka a výšku splatených vkladov pri založení spoločnosti včítane spôsobu a lehoty splácania vkladu, a pokiaľ ide o nepeňažné vklady, aj ich predmet a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal,
e) mená a bydliská a rodné čísla prvých konateľov spoločnosti a spôsob, akým konajú v mene spoločnosti; pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené,
f) mená a bydliská a rodné čísla členov prvej dozornej rady, pokiaľ sa zriaďuje; pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené,
g) určenie správcu vkladov podľa § 60 ods. 1 Obchodného zákonníka,
h) výšku rezervného fondu, ak spoločnosť vytvára rezervný fond pri svojom vzniku, a výšku, do ktorej je spoločnosť povinná rezervný fond dopĺňať, a spôsob dopĺňania,
i) výhody poskytnuté osobám podieľajúcim sa na založení spoločnosti alebo na činnostiach smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť,
j) predpokladané náklady spoločnosti súvisiace so založením a vznikom spoločnosti,
k) ďalšie údaje, ak tak ustanovuje zákon.

Spoločenská zmluva môže určiť, že spoločnosť vydá stanovy, ktoré upravia vnútornú organizáciu spoločnosti a podrobnejšie niektoré záležitosti obsiahnuté v spoločenskej zmluve.

Ktoré doklady je potrebné spracovať, resp. získať pri založení s. r. o.?

1. Spoločenskú zmluvu o založení s. r. o., resp. zakladateľskú listinu v prípade jedno­osobovej spoločnosti s ručením obmedzeným s osvedčením pravosti podpisu zakladateľov.
2. Stanovy, ak boli podľa spoločenskej zmluvy prijaté – prijatie stanov nie je povinné.
3. Živnostenské listy na jednotlivé predmety činnosti s vyznačením právoplatnosti tohto rozhodnutia na obchodné meno s. r. o.
4. Vyhlásenie správcu vkladu – s osvedčením pravosti podpisu správcu vkladov.
5. Podpisové vzory konateľov – s osvedčením pravosti podpisu konateľov.
6. V prípade, že sa zakladatelia, resp. konatelia pri podaní návrhu na zápis do obchodného registra nechajú zastúpiť, plnomocenstvo s osvedčením pravosti podpisu zastúpeného.
7. V prípade nepeňažného vkladu znalecký posudok.
8. Vyhlásenie zakladateľa – fyzickej osoby o tom, že nie je jediným spoločníkom vo viac ako troch spoločnostiach v prípade jednoosobovej spoločnosti.
9.Ak je jediným zakladateľom s. r. o., vyhlásenie zakladateľa, že spoločnosť s ručením obmedzeným ako zakladateľ má viac ako jediného spoločníka.

Po splnení uvedených krokov a príprave nasledujúcich dokladov, ktoré sú prílohou návrhu na zápis do obchodného registra, je potrebné podať samotný návrh na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra.

Návrh podávajú všetci konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným, pričom sa vyžaduje úradné osvedčenie pravosti ich podpisov, resp. ak návrh podávajú prostredníctvom splnomocnenca, je potrebné priložiť k návrhu na zápis plnú moc na splnomocnenca.

Návrh na zápis do obchodného registra je potrebné podať do 90 dní odo dňa založenia spoločnosti alebo od doručenia listiny, ktorou sa preukazuje živnostenské alebo iné podnikateľské oprávnenie. Návrh na zápis sa podáva na príslušnom tlačive, ktorého vzor je možné získať na najbližšom registrovom súde, na stránke www.justice.gov.sk alebo je obsahom prílohy č. 7 vyhlášky č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť, v platnom znení.

Vznik spoločnosti s ručením obmedzeným

Spoločnosť vzniká dňom zápisu do obchodného registra.

Zápis sa vykoná k tomu dňu, ktorý je uvedený v potvrdení o zápise spoločnosti do obchodného registra.

Na zápis je príslušný registrový súd podľa sídla spoločnosti, ktorým je okresný súd v sídle krajského súdu.

V prípade, že návrh na zápis obsahuje všetky prílohy, ktoré vyžaduje zákon č. 530/2003 Z. z. a vyhláška č. 25/2004 Z. z., je podpísaný oprávnenou osobou, je opatrený kolkovou známkou v hodnote 10 000 Sk a sú splnené všetky ostatné podmienky pre zápis s. r. o. do obchodného registra, vykoná registrový súd zápis.

Príslušný registrový súd pred zápisom spoločnosti s ručením obmedzeným z predložených listín preverí aj to, či:
a) spoločenská zmluva alebo zakladateľská listina obsahuje náležitosti podľa osobitného zákona,
b) v spoločenskej zmluve nie je uvedených viac ako 50 spoločníkov,
c) výška základného imania, výška vkladu každého spoločníka a výška splateného vkladu každého spoločníka uvedená v spoločenskej zmluve alebo v zakladateľskej listine je v súlade s osobitným zákonom,
d) spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá je jediným zakladateľom spoločnosti, má viac spoločníkov,
e) fyzická osoba, ktorá je jediným zakladateľom spoločnosti, nie je jediným spoločníkom vo viac ako dvoch spoločnostiach s ručením obmedzeným,
f) spoločenskú zmluvu podpísali všetci spoločníci a či je pravosť podpisov všetkých spoločníkov na spoločenskej zmluve osvedčená; ak spoločnosť založil jeden zakladateľ, či podpísal zakladateľskú listinu a či pravosť jeho podpisu na zakladateľskej listine je osvedčená.

O vykonaní zápisu registrový súd vydá potvrdenie, ktoré bez zbytočného odkladu odošle navrhovateľovi. V potvrdení uvedie obsah vykonaného zápisu. Po zápise vydá registrový súd prvý výpis z obchodného registra, ktorý bez zbytočného odkladu odošle navrhovateľovi. Vyhotovenie prvého výpisu z obchodného registra sa nespoplatňuje.

Pre potvrdenie o zápise a pre prvý výpis z obchodného registra je možné prísť aj osobne na príslušný registrový súd, avšak túto skutočnosť je potrebné zaznačiť v tlačive návrhu na zápis s. r. o. do obchodného registra.

V prípade, ak návrh na zápis s. r. o. do obchodného registra vykazuje vady, registrový súd odmietne vykonať zápis spoločnosti do obchodného registra. Konatelia môžu podať písomne námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu podľa osobitného zákona do 15 dní odo dňa vydania alebo doručenia oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu na registrovom súde, ktorý vykonanie zápisu odmietol. Späťvzatie námietok sa nepripúšťa. V námietkach môže najmä doplniť chýbajúce údaje, opraviť nesprávne údaje a odstrániť nedostatky, pre ktoré bolo vykonanie zápisu odmietnuté. Podanie námietok sa nespoplatňuje.

O námietkach rozhoduje registrový súd v lehote desiatich pracovných dní od ich doručenia.

Ak registrový súd námietkam vyhovie, vykoná zápis.

Ak návrh na zápis obsahuje deň, ku ktorému má byť navrhovaný údaj zapísaný, sudca zapíše navrhovaný údaj k tomuto dňu. Ak sudca vykonáva zápis neskôr, alebo ak návrh na zápis neobsahuje deň, ku ktorému má byť navrhovaný údaj zapísaný, sudca zapíše navrhovaný údaj ku dňu nasledujúcemu po dni vykonania zápisu.

Zápisom do obchodného registra vzniká spoločnosť s ručením obmedzeným a nadobúda spôsobilosť mať práva a povinnosti.

Dňa 1. 6. 2006 bola uzavretá spoločenská zmluva medzi troma zakladateľmi a spoločníkmi, fyzickými osobami, ktorou bola založená obchodná spoločnosť – spoločnosť s ručením obmedzeným. Podpisy zakladateľov na spoločenskej zmluve musia byť úradne osvedčené.

Uzavretím spoločenskej zmluvy je spoločnosť založená.

Vzor spoločenskej zmluvy je obsahom prílohy č. 1.

Dňa 1. 6. 2006 bola založená spoločnosť s ručením obmedzeným

1. s obchodným menom – DKM, s. r. o.,
2. so sídlom podľa spoločenskej zmluvy – J. Goliána 3, 036 01 Martin,
3. spoločnosť bola založená na dobu neurčitú,
4. identifikačné číslo pridelí spoločnosti s ručením obmedzeným príslušný registrový súd, ktorým je Okresný súd Žilina, t. j. okresný súd v sídle krajského súdu podľa sídla spoločnosti,
5. predmetom činnosti sú voľné ohlasovacie živnosti bez potreby preukazovania odbornej spôsobilosti.
Vzor ohlásenia právnickej osoby je obsahom prílohy č. 2,
6. spoločnosť je založená tromi spoločníkmi, fyzickým osobami, ktorými sú:

• pani Ing. Eva Čerovská, r. č. 665228/6657, nar. 28. 2. 1966, trvale bytom Š. Nahálku 3, 036 01 Martin,
• pani Ing. Dagmar Tánska, r. č. 545619/2896, nar. 19. 6. 1954, trvale bytom Malá strana 18, 036 01 Martin,
• pán Martin Gregor, r. č. 830103/7910, nar. 3. 1. 1983, trvale bytom Nábrežná 9, 036 01 Martin.

Všetci spoločníci sú fyzickými osobami. V prípade, ak by spoločníkom, resp. zakladateľom s. r. o. bola právnická osoba, ako identifikáciu spoločníka je nutné uviesť jeho obchodné meno v súlade s výpisom z obchodného registra, sídlo, IČO, číslo zápisu a registrový súd, pri ktorom je spoločnosť zapísaná, pričom právnickú osobu by zastupoval jej štatutárny orgán. Napr. akciová spoločnosť XV, a. s., so sídlom Nezábudková 26, 010 01 Žilina, IČO: 36333666, spoločnosť zapísaná v obchodnom registri OS Žilina, odd. Sa, vložka č. 12345/L, štat. zást. Ing. Ján Belko, predseda predstavenstva,

7. štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným DKM, s. r. o., sú konatelia ustanovení do funkcie prvých konateľov spoločnosti, ktorými sú:

• pani Ing. Eva Čerovská, r. č. 665228/6657, nar. 28. 2. 1966, trvale bytom Š. Nahálku 3, 036 01 Martin,
• pani Ing. Dagmar Tánska, r. č. 545619/2896, nar. 19. 6. 1954, trvale bytom Malá strana 18, 036 01 Martin,

pričom podľa spoločenskej zmluvy konajú konatelia „vždy dvaja spoločne“.

Súhlas s ustanovením do funkcie, ako aj podpisový vzor konateľa je obsahom prílohy č. 5,

8.  vklady spoločníkov sú vkladmi peňažnými, neboli vložené nepeňažné vklady.

Vklady spoločníkov, fyzických osôb, sú nasledujúce:

• pani Ing. Eva Čerovská, r. č. 665228/6657, nar. 28. 2. 1966, trvale bytom Š. Nahálku 3, 036 01 Martin, peňažný vklad vo výške 100 000 Sk (slovom jednostotisíc korún slovenských),
• pani Ing. Dagmar Tánska, r. č. 545619/2896, nar. 19. 6. 1954, trvale bytom Malá strana 18, 036 01 Martin, peňažný vklad vo výške 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc korún slovenských),
• pán Martin Gregor, r. č. 830103/7910, nar. 3. 1. 1983, trvale bytom Nábrežná 9, 036 01 Martin, peňažný vklad vo výške 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc korún slovenských).

Všetky vklady spoločníkov boli splatené v plnom rozsahu pred zápisom spoločnosti do obchodného registra podľa vyhlásenia správcu vkladov.
Vzor vyhlásenia správcu vkladov je obsahom prílohy č. 4,

9.základné imanie je určené spoločenskou zmluvou vo výške 200 000 Sk, pričom bolo v plnom rozsahu splatené, tak ako vyplýva z vyhlásenia správcu vkladu,

10. podľa spoločenskej zmluvy sa nezriadila dozorná rada,

11. návrh na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra podávajú všetci konatelia, pričom ich podpis na návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra musí byť úradne osvedčený. V prípade, ak sa dajú zastúpiť splnomocneným zástupcom, k návrhu na zápis spoločnosti sa prikladá aj v jednom vyhotovení plnomocenstvo, pričom podpis splnomocňujúceho konateľa na plnomocenstve musí byť úradne osvedčený.
Vzor návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra je obsahom prílohy č. 6.

Spoločnosť DKM, s. r. o., vzniká dňom zápisu do obchodného registra, t. j. dňom, ktorý je uvedený v potvrdení o zápise ako deň vzniku spoločnosti. Registrový súd zapísal spoločnosť DKM, s. r. o., do obchodného registra dňa 15. 6. 2006.

O vykonaní zápisu spoločnosti DKM, s. r. o., do obchodného registra vydá registrový súd potvrdenie, pričom v potvrdení uvedie obsah vykonaného zápisu.

Po zápise vydá registrový súd prvý výpis z obchodného registra.

Potvrdenie o zápise spoločnosti DKM, s. r. o., spolu s prvým výpisom z obchodného registra si v našom prípade vyzdvihnú štatutárni zástupcovia priamo na súde.

Dôležitý je dátum zápisu spoločnosti do obchodného registra ako dátum vzniku spoločnosti, pričom od uvedeného dátumu sa odvíja plynutie ďalších lehôt vo vzťahu napr. k registrácii na daňovom úrade, preto odporúčame z hľadiska času prevzatie potvrdenia o zápise spoločnosti s prvým výpisom z obchodného registra priamo na súde.

Dňom zápisu do obchodného registra pre novozaloženú spoločnosť vznikajú ďalšie povinnosti. Je veľmi dôležité, aby sa spoločnosť ešte predtým, než začne vyvíjať sústavnú činnosť smerujúcu k dosiahnutiu zisku, dôkladne oboznámila s legislatívou platnou na území Slovenskej republiky, a tým sa efektívne vyhla budúcim sankciám a pokutám. Pre naše potreby si túto legislatívu rozčleníme do troch základných oblastí:

1. Povinnosti vyplývajúce zo zákona o správe daní a poplatkov.
2. Povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov.
3. Povinnosti vyplývajúce zo zákona o účtovníctve a postupov účtovania.

3.1 Povinnosti vyplývajúce zo zákona o správe daní a poplatkov

Oblasť správy daní a poplatkov upravuje zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a po­platkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o správe daní). Základnou povinnosťou vyplývajúcou z tohto zákona je registračná povinnosť daňového subjektu k jednotlivým daniam. Spoločnosť, ktorá začína podnikať, zaujímajú predovšetkým nasledujúce otázky:

V priebehu roku 2007, v pomerne krátkom časovom období, boli vydané dve novely zákona NR SR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Tzv. „veľká novela“ bola publikovaná v zákone č. 215/2007 Z. z., ktorej jednotlivé novelizované ustanovenia nadobudli účinnosť k 1. septembru 2007 okrem ustanovenia § 14c, ktoré nadobudlo účinnosť k 1. októbru 2007. Druhá novela, tzv. „krátka novela“ č. 358/2007 Z. z. pozmenila jednotlivé ustanovenia s účinnosťou od 1. októbra 2007. Touto novelou sa upravili znenia jednotlivých ustanovení zákona, a to v oblasti doručovania, lehôt na rozhodnutia a opatrenia proti nečinnosti, registračnej a oznamovacej povinnosti daňových subjektov a postúpenia daňovej pohľadávky.

Kedy sa registrovať?

V zmysle § 31 zákona o správe daní právnická osoba, ktorá získa povolenie alebo oprávnenie podnikať, alebo začne vykonávať inú zárobkovú činnosť na území SR, je povinná sa registrovať u príslušného správcu do 30 dní. Lehota na registráciu začína plynúť deň po dni, kedy oprávnenie alebo povolenie nadobudne právoplatnosť. Za deň právoplatnosti sa pokladá deň, kedy je spoločnosť podľa príslušných predpisov oprávnená vykonávať podnikanie.

V prípade, že spoločnosti vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, je povinná sa registrovať u miestne príslušného správcu dane do 15 dní odo dňa vzniku tejto povinnosti.

Ak spoločnosť plánuje mať viacero prevádzkarní, je povinná oznámiť správcovi dane do 30 dní jej zriadenie a umiestnenie na území Slovenskej republiky.

Znenie § 31 zákona o správe daní bolo pozmenené veľkou i malou novelou zákona o správe daní a poplatkov. Právnu úpravu § 31 ods. 1 a 2 si vyžiadala prax. Účelom týchto noviel bolo doplnenie, spresnenie a zabezpečenie jednotnej aplikácie pri registrácii daňových subjektov, a to predovšetkým fyzických osôb, ktoré prenajímajú alebo začali prenajímať nehnuteľnosť, byt alebo nebytový priestor okrem pozemku, alebo vykonávajú alebo začali vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť.

Postup pri registračnej a oznamovacej povinnosti daňového subjektu a fyzickej osoby podľa § 31 v znení noviel a s účinnosťou od 1. októbra je nasledovný:

Od 1. októbra 2007 nadobudla účinnosť úprava v  § 31 ods. 1, 2, 5, 7, 21 a 22 zákona o správe daní v znení zákona č. 358/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa živnostenský zákon.

O registráciu je v zmysle tohto zákona povinná požiadať (§ 31 ods. 1):

–fyzická alebo právnická osoba, ktorá má povolenie alebo oprávnenie na podnikanie v zmysle § 2 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a je:
• zapísaná v obchodnom registri,
• podniká na základe živnostenského oprávnenia,
• podniká na základe iného oprávnenia ako živnostenského, a to podľa osobitných predpisov, napr. audítori, daňoví poradcovia, advokáti atď.,

–fyzická osoba – samostatne hospodáriaci roľník, alebo ak je zapísaná v evidencii podľa osobitného predpisu na základe jej ohlásenia – napr. § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní v znení zákona č. 219/1991 Zb., § 10 zákona č. 181/1995 Z. z. – spoločenstvá bez právnej subjektivity, napr. spoločenstvá vlastníkov pasienkov a lesov.

S účinnosťou od 1. októbra 2007 tzv. malou novelou prišlo k spresneniu miesta podnikania, ktorým sa stalo iba územie Slovenskej republiky. Týmto spresnením sa vylúčila z pôsobnosti tohto paragrafu registrácia tých daňových subjektov, ktoré podnikajú mimo územia Slovenskej republiky. Taktiež zo znenia novely vyplynulo, že registračná, ako aj oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na daňové subjekty, ktoré získali povolenie na podnikanie na území SR a aj tu podnikajú.

Kde sa registrovať?

Spoločnosť sa musí registrovať u miestne príslušného správcu dane. Miestna príslušnosť správcu dane sa riadi u právnickej osoby jej sídlom, inak miestom skutočného vedenia. Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť, riadi sa miestom, kde má spoločnosť stálu prevádzkareň, alebo miestom, v ktorom spoločnosť vykonáva hlavnú časť svojej činnosti. Ak je v mieste sídla spoločnosti niekoľko správcov dane, konanie vykoná ten z nich, ktorý ho začal ako prvý, ak sa príslušní správcovia nedohodnú inak. V praxi však daňové úrady predchádzajú vzájomným sporom tak, že obec je pre určenie miestnej príslušnosti rozdelená podľa jednotlivých ulíc.

S účinnosťou od 1. októbra 2007 môže fyzická alebo právnická osoba svoju registračnú povinnosť alebo oznamovaciu povinnosť vykonať na jednotnom kontaktnom mieste živnostenského úradu. Rovnako na jednotnom kontaktnom mieste môže oznámiť aj zriadenie prevádzkarne. Táto možnosť do zákona bola doplnená novými odsekmi 21 a 22 v § 31 zákona o správe daní.

Vytvorenie týchto jednotných kontaktných miest bolo výsledkom uznesenia vlády SR z roku 2006 so zámerom výrazného zjednodušenia administratívnych postupov pri začatí živnostenského podnikania. Pri akejkoľvek živnosti – ohlasovacej, voľnej alebo koncesovanej – živnostenský úrad daňový subjekt nahlási na daňový úrad a do zdravotných poisťovní, požiada o výpis z registra trestov, t. j. ide o sústredenie administratívnych úkonov, ktoré sú bezprostredne spojené so začatím podnikania. Účelom vytvorenia takýchto miest bolo, aby sa podnikateľ vyhol viacnásobnému predkladaniu tých istých údajov a dokladov pri plnení svojich povinností voči orgánom verejnej a štátnej správy.

Zároveň je však potrebné podotknúť a upozorniť, že podľa § 45a ods. 2 písm. a) živnostenského zákona je možné využiť možnosť jednotných kontaktných miest len v prípade dane z príjmov a nie dane z pridanej hodnoty. Registračnú povinnosť k dani z pridanej hodnoty je nutné naďalej vykonávať u príslušného správcu dane.

V prípade, že príde k zmene údajov, ktoré boli nahlásené pri registrácii, oznamovaciu povinnosť môže vykonať subjekt do 15 dní odo dňa, keď tieto zmeny nastali, a to v súvislosti s oznamovaním zmien podľa živnostenského zákona. Živnostenský zákon rieši túto situáciu v § 49 až § 56, v ktorých tiež ustanovuje 15-dňovú lehotu na oznámenie zmien. 15-dňová lehota bola ustanovená malou novelou, čím sa zákon o správe daní v tomto paragrafe dostal na právnu úpravu, ktorá bola platná pred veľkou novelou. Veľká novela s účinnosťou od 1. septembra 2007 stanovila lehotu oznamovacej povinnosti v prípade zmien na 30 dní. V praxi týchto 30 dní platilo iba jeden mesiac.

V závere je teda potrebné skonštatovať, že fyzická alebo právnická osoba má na výber, či využije registráciu u správcu dane alebo na jednotnom kontaktnom mieste, čo je v tomto prípade živnostenský úrad.

V súvislosti s registráciou bol malou novelou bol upravený i § 17 ods. 11 zákona o správe daní. Odsek 11 bol doplnený o jednoznačné určenie miesta fyzickou alebo právnickou osobou pri registrácii, na ktoré mu bude správca dane doručovať písomnosti, ak sa miesto podnikania líši od miesta vykonávania podnikateľskej činnosti.

Spoločnosť DKM, s. r. o., pri svojej registračnej povinnosti oznámila správcovi dane, že jeho miestom podnikania je Martin, Trenčín a Žilina. Zároveň určila, že miestom, kde sa majú doručovať písomnosti od správcu dane, je Žilina, napriek tomu, že miesto podnikania zapísané v zmysle živnostenského zákona je mesto Martin.

Ako sa registrovať?

Registrácia sa predkladá správcovi dane na tlačive, ktorého vzor určí daňové riaditeľstvo po dohode s ministerstvom alebo sa môže podať aj elektronickými prostriedkami podpísanými elektronickým podpisom, alebo urobené v súlade s dohodou. K prihláške k registrácii je potrebné doložiť povolenie alebo oprávnenie na podnikanie (živnostenský list, koncesnú listinu, výpis z obchodného registra, resp. zriaďovaciu listinu u právnickej osoby).

Ak registračnú povinnosť vykoná daňový subjekt na živnostenskom úrade, nemusí vyplniť tlačivo na registráciu, ktoré je predpísané správcom dane. Živnostenský úrad vyplní tlačivo, ktoré obsahuje údaje o právnickej alebo fyzickej osobe a zodpovedá za ich správnosť.

Aké údaje je potrebné uviesť pri registrácii?

Spoločnosť je povinná uviesť svoje plné meno alebo názov, trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo, identifikačné číslo organizácie, ako i údaje, ktoré osvedčujú vznik registračnej povinnosti, a čísla všetkých účtov v bankách, na ktorých sú sústredené peňažné prostriedky z podnikateľskej činnosti. Tiež uvedie štatutárny orgán a prípadne osoby, ktoré nie sú členmi štatutárnych orgánov, ale sú poverené za ňu konať. Ak je so začatím činnosti spojená i povinnosť platiť preddavky na daň, uvedie údaje potrebné pre určenie týchto preddavkov.

Vzor vyplnenej prihlášky k registrácii uvádzame v prílohe č. 1, str. IV/3-35 a nasl. Prihláška obsahuje strany s poučením na vyplnenie, ktoré príspevok neobsahuje.

V prípade, že sa spoločnosť registruje prostredníctvom živnostenského úradu a daňový úrad má pochybnosti o správnosti údajov, ktoré mu zašle stredisko jednotného kontaktného miesta živnostenského úradu, má možnosť dožiadať sa sprístupnenia údajov, o ktorých má pochybnosti, či sú správne.

Ako doručiť vyplnenú žiadosť o registráciu?

Vyplnenú žiadosť o registráciu spoločnosť doručí správcovi dane osobne do podateľne alebo zašle poštou. Za deň splnenia povinnosti sa považuje deň, kedy je tlačivo odovzdané na pošte.

Spoločnosť môže využiť i možnosť doručovať písomnosti správcovi dane elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom. V prípade, že tieto písomnosti nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo urobené v súlade s dohodou, je povinná písomne oznámiť správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive, ktoré je uverejnené na internetovej stránke daňového riaditeľstva (www.drsr.sk). O takomto postupe medzi správcom dane a spoločnosťou musí byť uzavretá písomná dohoda. Dohoda musí obsahovať najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania podania urobeného elektronickými prostriedkami a spôsob preukazovania doručenia.

Ak sa žiadosť o registráciu zašle telegraficky, telefaxom, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami a ak nie je podpísaná zaručeným elektronickým podpisom alebo urobená v súlade s dohodou, je potrebné ju doručiť aj v písomnej forme, a to do 5 pracovných dní od jej odoslania, inak sa považuje za nedoručenú.

V prípade, že sa subjekt registruje prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, to údaje po ich spracovaní zasiela správcovi dane elektronickou formou.

Aký je postup správcu dane?

Po prijatí tlačiva alebo písomnosti v elektronickej forme správca dane tieto údaje preverí a v prípade nedostatkov spoločnosť vyzve, aby v stanovenej lehote údaje doplnila alebo opravila. Ak je dodržaná lehota na doplnenie a opravu podania stanovená daňovým úradom, považuje sa za dodržanú aj lehota 30 dní. Následne správca dane pridelí spoločnosti daňové identifikačné číslo (DIČ) a o registrácii vydá osvedčenie, na ktorom je DIČ uvedené.

Aké povinnosti z toho vyplývajú?

DIČ pridelené správcom dane je povinná spoločnosť uvádzať na všetkých dokladoch, ktoré bude vydávať a tiež pri styku so správcom dane.

Čo v prípade, ak registračná povinnosť nebola splnená?

Ak si spoločnosť nesplní svoju registračnú povinnosť, urobí tak správca dane z úradnej moci neodkladne po zistení skutočností. O takejto registrácii správca dane vydá spoločnosti osvedčenie a zároveň ju vyzve na predloženie žiadosti o registráciu.

Aké sú pokuty za nesplnenie tejto povinnosti?

Ak si daňovník nesplní registračnú alebo oznamovaciu povinnosť, správca dane mu v zmysle § 35 ods. 7 zákona o správe daní uloží pokutu najmenej 2 000 Sk a najviac 100 000 Sk.

V zmysle noviel § 35 ods. 7 zákona o správe daní s účinnosťou od 1. septembra 2007 je uloženie pokuty za nesplnenie oznamovacej povinnosti ponechané na správcovi dane. Ten by pri posudzovaní, či uložiť pokutu a v akej výške, mal brať do úvahy závažnosť, následky a trvanie protiprávneho konania. Správca dane teda môže uložiť pokutu, už to nie je jeho povinnosťou.

Povinnosť správcu dane uložiť pokutu zostáva v prípade nesplnenia registračnej povinnosti v ustanovenej lehote, a to vo výške od 2 000 Sk až do 100 000 Sk, pričom pri uložení výšky pokuty by mal prihliadať na závažnosť a trvanie protiprávneho stavu.

Dňa 1. 6. 2006 bola založená spoločnosť s ručením obmedzeným s obchodným menom DKM, s. r. o., so sídlom J. Goliána 3, 036 01 Martin. Spoločnosť bola založená na dobu neurčitú. Registrovaný súd zapísal spoločnosť DKM, s. r. o., do obchodného registra dňa 15. 6. 2006. Predmetom činnosti spoločnosti sú voľné ohlasovacie živnosti bez potreby preukázania odbornej spôsobilosti:

–maloobchod v rozsahu voľných živností,
– veľkoobchod v rozsahu voľných živností,
– sprostredkovanie obchodu, služieb a výroby v rozsahu voľných živností,
– organizovanie športovej, kultúrnej, reklamnej a propagačnej činnosti,
– reklamná činnosť,
– vydavateľská činnosť,
– zásielkový predaj,
– vedenie účtovníctva,
– organizovanie kurzov, školení a seminárov.

Riešenie

Spoločnosť DKM, s. r. o., vznikla 15. 6. 2006. Lehota na splnenie registračnej povinnosti jej začína plynúť dňom 16. 6. 2006 a končí 15. 7. 2006. Miestne príslušný správca dane je Daňový úrad Martin, ktorý je zároveň jediným správcom dane v tomto meste.

Spoločnosť IDA, s. r. o., bola založená 2. 6. 2006. Sídlo spoločnosti je Kvetná 36, 010 01 Žilina. Registrovaný súd zapísal spoločnosť do obchodného registra dňa 16. 6. 2006. K 19. 6. 2006 spoločnosť IDA, s. r .o., podpísala dohodu o vykonaní práce s Ing. Blažinovou. Predmetom dohody o vykonaní práce bolo vypracovanie internej smernice pre účtovníctvo. Termín na odovzdanie internej smernice o účtovníctve bol stanovený na 23. 6. 2006. K tomuto termínu jej bola vyplatená i odmena vo výške 4 500 Sk.

Riešenie

Spoločnosti IDA, s. r. o., vznikla povinnosť zraziť daň z odmeny vyplatenej za internú smernicu Ing. Blažinovej podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov. Zrážku dane je spoločnosť povinná vykonať pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrady v prospech Ing. Blažinovej. Odmena za vykonanie práce jej bola vyplatená 23. 6. 2006. Lehota 15 dní na povinnú registráciu začína plynúť od tohto dňa.

3.2Povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov

Daňová sústava Slovenskej republiky je pomerne rozsiahla. Novovznikajúcej spoločnosti okrem registrácie vyplýva mnoho ďalších povinností, ktoré sú priamo upravené v príslušných právnych predpisoch. Ide najmä o:

1. zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o dani z príjmov),
2. zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o DPH),
3. zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o miestnych daniach).

3.2.1 Povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

V zmysle § 42 ods. 4 zákona o dani z príjmov daňovník, ktorý vznikol počas kalendárneho roka iným spôsobom ako zlúčením, splynutím alebo rozdelením, platí preddavky na daň v termínoch a vo výške určených na základe predpokladanej dane. Výšku predpokladanej dane je spoločnosť povinná nahlásiť do konca druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovník vznikol, keď sú preddavky na daň splatné. Ak spoločnosť vznikla počas posledných troch mesiacov pred koncom roka, neplatí v roku, v ktorom vznikla, preddavky na daň.

Názor autora

Toto ustanovenie je v určitom časovom rozpore s § 31 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Posledná veta tohto odseku znie: „Ak je so začatím činnosti spojená i povinnosť platiť preddavky na daň, uvedie údaje potrebné pre určenie týchto preddavkov“. Lehotu, ktorú poskytuje na splnenie tejto povinnosti zákon o správe daní a poplatkov, je 30 dní, avšak zákon o dani z príjmu umožňuje splnenie tejto povinnosti v niektorých prípadoch až do lehoty 60 dní.

Preto z praktického hľadiska odporúčame podať oznámenie o výške predpokladanej daňovej povinnosti spolu so žiadosťou o registráciu.

Vzor oznámenia o predpokladanej daňovej povinnosti uvádzame v prílohe č. 2, str. IV/3-42.

Platenie preddavkov spoločnosti, ktorá v priebehu roka 2007 vznikla iným spôsobom ako zlúčením, splynutím alebo rozdelením, bolo upravené novelou zákona o dani z príjmov č. 688/2006 Z. z. V súlade so znením tejto novely spoločnosť preddavky na daň za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla, už neplatí.

3.2.2 Povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

Povinnosti vyplývajúce z tohto zákona sú nasledovné:

–  registrácia na základe dosiahnutého obratu z uskutočnených obchodov v tuzemsku
• povinná,
• dobrovoľná;

– registrácia vyplývajúca z nadobudnutia tovaru z iného členského štátu
• povinná,
• dobrovoľná;

– povinnosť platiť daň podľa § 69 zákona o dani z pridanej hodnoty.

Registrácia na základe dosiahnutého obratu z uskutočnených obchodov v tuzemsku

a)povinná

Obdobne ako pri registrácii podľa zákona o správe daní a poplatkov si podnikateľ kladie nasledovné otázky:

Kto sa má povinnosť registrovať?

Spoločnosť vzniká za účelom podnikania a dosahovania zisku z tejto činnosti. Vykonáva ekonomickú činnosť a stáva sa zdaniteľnou osobou. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty definuje zdaniteľnú osobu nasledovne:

Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť, bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Ekonomickou činnosťou sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účely dosahovania príjmu z tohto majetku.

Kedy vzniká táto povinnosť?

Registračná povinnosť pre DPH vzniká podľa § 4 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň na území Slovenskej republiky a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacoch obrat 1 500 000 Sk.

Čo sa rozumie pod pojmom obrat na účely tohto zákona?

Na účely tohto zákona sa obratom rozumejú výnosy bez dane z dodávaných tovarov a služieb v tuzemsku okrem výnosov z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane. Výnosy z poisťovacích služieb, ktoré sú oslobodené od dane, a finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane, sa nezahŕňajú do obratu, ak sú poskytované pri dodaní tovaru a služby ako doplnkové služby. Do obratu sa nezahŕňajú výnosy z príležitostne predaného hmotného majetku okrem zásob a výnosy z príležitostne predaného nehmotného majetku.

Dodanie tovarov a služieb v tuzemsku, ktoré sú od dane oslobodené:
– poštové služby,
– poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
– služby sociálnej pomoci,
– výchovné a vzdelávacie služby,
– služby dodávané členom,
– služby súvisiace so športom alebo telesnou výchovou,
– kultúrne služby,
– zhromažďovanie finančných prostriedkov,
– služby verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu,
– poisťovacie služby,
– dodanie a nájom nehnuteľností,
– finančné služby,
– predaj poštových cenín a kolkov,
– prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier,
– oslobodenie od dane pri dodaní tovaru, pri ktorom nebola odpočítaná daň.

Z týchto služieb sa však do obratu zahŕňajú:
– dodanie a nájom nehnuteľností,
– poisťovacie služby okrem služieb, ktoré sú poskytované pri dodaní tovaru a služby ako doplnkové,
– finančné služby okrem služieb, ktoré sú poskytované pri dodaní tovaru a služby ako doplnkové.

Poznámka

Bližšie sa ostatným oslobodeným dodaniam tovarov a služieb v tuzemsku nebudeme venovať vzhľadom na to, že sú špecifické a ich samotné vykonávanie a následné oslobodenie sa viaže zväčša na dodržanie inej legislatívy.

V zmysle metodického pokynu k registrácii zdaniteľných osôb a nadobúdateľov podľa § 4 a § 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a k evidencii osôb pre DPH uverejneného na internetových stránkach daňového riaditeľstva sa do obratu zahŕňajú aj platby prijaté pred dodaním tovaru alebo služby, ktoré sa vzťahujú na dodávané tovary a služby v tuzemsku.

Názor autora

Zahrnutie platby prijatej pred dodaním tovaru alebo služby do obratu, je podľa názoru autora a názoru viacerých členov odbornej verejnosti nesprávne, a to z nasledovných dôvodov:
– prijatím platby nedochádza k vzniku výnosu, ktorý ako taký do obratu vstupuje,
– prijatím platby nie je tovar alebo služba dodaná a ani dodávaná.

Aká je lehota na podanie žiadosti o registráciu?

Spoločnosť je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla zákonom stanovený obrat, t. j. 1 500 000 Sk.

Vzor vyplnenej žiadosti o registráciu je uvedený v prílohe č. 3, str. IV/3-43, 44.

Ako doručiť žiadosť o registráciu?

Žiadosť o registráciu môže spoločnosť miestne príslušnému správcovi dane doručiť osobne do podateľne alebo zaslať poštou. Za deň splnenia povinnosti sa považuje deň, kedy je tlačivo odovzdané na pošte. Žiadosť o registráciu možno doručiť miestne príslušnému správcovi dane aj elektronicky.

Aký je postup správcu dane?

Daňový úrad je povinný spoločnosť registrovať pre daň z pridanej hodnoty, vydať jej osvedčenie o registrácii pre DPH a prideliť jej identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty (IČ DPH) najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa spoločnosť stáva platiteľom dane. Tento deň nesmie byť neskorší ako 31. deň po doručení žiadosti o registráciu.

Aké má spoločnosť ako platiteľ dane z pridanej hodnoty povinnosti?

Spoločnosť odo dňa, kedy sa stala platiteľom dane, je povinná dodávky tovarov a služieb, ktoré nespadajú do skupiny oslobodených, zdaňovať príslušnou sadzbou dane. Pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre osobu, ktorá je zdaniteľnou osobou, a právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je spoločnosť povinná vyhotoviť faktúru v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. Faktúru je povinná vyhotoviť i pri dodaní tovaru a služby do zahraničia.

Zároveň platiteľovi dane vyplýva povinnosť podať do 25. dňa po skončení zdaňovacieho obdobia, ktorým môže byť kalendárny mesiac alebo štvrťrok, daňové priznanie.

Aké sú pokuty za nesplnenie si tejto povinnosti ?

Ak si spoločnosť nesplní registračnú alebo oznamovaciu povinnosť, správca dane mu podľa § 35 ods. 7 zákona o správe daní uloží pokutu najmenej 2 000 Sk a najviac 100 000 Sk.

V zmysle noviel § 35 ods. 7 písm. b) zákona o správe daní s účinnosťou od 1. septembra 2007 je uloženie pokuty za nesplnenie oznamovacej povinnosti ponechané na správcovi dane. Ten by pri posudzovaní, či uložiť pokutu a v akej výške, mal brať do úvahy závažnosť, následky a trvanie protiprávneho konania. Správca dane teda môže uložiť pokutu, už to nie je jeho povinnosťou.

Povinnosť správcu dane uložiť pokutu zostáva v prípade nesplnenia registračnej povinnosti v ustanovenej lehote, a to vo výške od 2 000 Sk až do 100 000 Sk, pričom pri uložení výšky pokuty by mal prihliadať na závažnosť a trvanie protiprávneho stavu.

Upozornenie
Jednotlivé príklady riešené v časti DPH na seba nenadväzujú.

Spoločnosť ZETA, s. r. o., od januára do júla 2006 vykonala nasledovné transakcie:

– postúpila pohľadávky v hodnote 1 000 000 Sk,
– odplatne nadobudla pohľadávky (postúpením) za 500 000 Sk, rozdiel medzi obstarávacou cenou a nominálnou cenou pohľadávky je 400 000 Sk. Nominálna cena pohľadávky bola do 7. mesiaca zaplatená,
– predala tovar za 800 000 Sk,
– pri dodaní tovaru poskytovala poisťovacie služby ako doplnkové za 15 000 Sk,
– poskytla služby, mimo prenájmu, za 500 000 Sk,
– dosiahla výnosy z prenájmov voči iným platiteľom v hodnote 200 000 Sk,
– dosiahla výnosy z prenájmov voči neplatiteľom v celkovej hodnote 100 000 Sk,
– dosiahla úroky z peňažných prostriedkov v banke v hodnote 10 000 Sk,
– jednorazovo predala hmotný majetok v hodnote 50 000 Sk.

Riešenie

Pri riešení tohto príkladu je potrebné si uvedomiť, ktoré výnosy z dodania tovarov a služieb:
– nie sú predmetom dane,
– sú predmetom dane, ale do obratu nevstupujú,
– sú predmetom dane a do obratu vstupujú.

Do prvej skupiny zahŕňame výnosy, ktoré zákon o dani z pridanej hodnoty taxatívne vylučuje zo svojho pôsobenia.

Ide o:
– emisiu cenného papiera emitentom,
– postúpenie pohľadávky,
– dosiahnutie úroku z peňažných prostriedkov na účte v banke.

Do tejto skupiny spoločnosť zaradí:
– postúpenie pohľadávky v hodnote 1 000 000 Sk,
– výnos z odplatne nadobudnutej pohľadávky vo výške 400 000 Sk,
– dosiahnutie úroku z peňažných prostriedkov v banke v hodnote 10 000 Sk.

Do druhej skupiny zaradíme výnosy, ktoré sú síce predmetom dane, ale zároveň ich zákon za určitých okolností od dane oslobodzuje. Je nutné však pripomenúť, že ide iba o také výnosy, ktoré sú výsledkom dodania tovarov a služieb v tuzemsku. Osobitne definícia obratu vylučuje niektoré transakcie, ktoré do obratu nevstupujú.

Do tejto skupiny spoločnosť zaradí:
– doplnkové poskytnutie poisťovacích služieb pri dodaní tovaru v hodnote 15 000 Sk,
– príležitostný predaj hmotného majetku za 50 000 Sk.

Z pohľadu zákona o dani z pridanej hodnoty je problematické určiť, čo je príležitostná a čo je opakujúca sa činnosť. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky v metodickom pokyne príležitostnú činnosť definovalo nasledovne:

Za príležitostné transakcie sa považujú transakcie, ktoré:
– nemajú charakter základnej, resp. hlavnej činnosti platiteľa dane,
– netvoria značnú časť obratu z celkového obratu platiteľa dane,
– platiteľ dane ich nevykonáva opakovane (uvedené neznamená, že ich nie je možné uskutočniť aj viackrát v posudzovanom období) a pri ktorých
– platiteľ dane nemá opakujúce sa náklady,
– súvisiace náklady netvoria značnú časť celkových nákladov.

Vyššie uvedené podmienky sú posudzované spravidla v období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Pri posúdení príležitostnej transakcie je potrebné postupovať vždy individuálne a na identifikovanie príležitostnej transakcie nemusia platiť všetky vyššie uvedené podmienky súčasne; vychádza sa však z predpokladu, že ak sú vyššie uvedené podmienky splnené súčasne, tak uvedená transakcia je vykonaná príležitostne.

Tretiu skupinu tvoria výnosy, ktoré sú predmetom dane a do obratu nám vstupujú:
– výnosy z predaja tovaru za 800 000 Sk,
– výnosy z poskytnutých služieb okrem príjmov z prenájmu za 500 000 Sk,
– výnosy z prenájmov voči platiteľom za 200 000 Sk,
– výnosy z prenájmov voči neplatiteľom za 100 000 Sk.

Výnosy celkom vstupujúce do obratu: 1 600 000 Sk.

Spoločnosť je povinná registrovať sa pre daň z pridanej hodnoty u miestne príslušného správcu dane do 20. augusta 2006.

b) dobrovoľná

Žiadosť o registráciu môže v zmysle § 4 ods. 4 zákona o dani z pridanej hodnoty podať spoločnosť aj keď nedosiahla zákonom stanovený obrat vo výške 1 500 000 Sk. Daňový úrad je povinný ju zaregistrovať pre daň, vydať jej osvedčenie pre daň a prideliť jej IČ DPH najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu.

Registrácia vyplývajúca z nadobudnutia tovaru z iného členského štátu

a) povinná

Kto je povinný sa registrovať?

Povinnosť registrovať sa pre daň v zmysle § 7 zákona o dani z pridanej hodnoty má každá zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane v tuzemsku, a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, ktorá nadobúda tovar v tuzemsku z iného členského štátu, a to pred nadobudnutím tovaru, ktorým dosiahne celkovú hodnotu tovaru bez dane 420 000 Sk v kalendárnom roku.

Za zdaniteľnú osobu, ktorá nie je platiteľom dane, sa považuje podnikateľ, ktorý sa neregistroval pre daň z dôvodu, že nedosiahol zákonom stanovený obrat a neregistroval sa ani dobrovoľne.

Právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, sa rozumie taká osoba, ktorá nie je založená alebo zriadená za účelom podnikania a v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty jej činnosť nenapĺňa znaky ekonomickej činnosti. Napr. príspevková a rozpočtová organizácia, politické strany atď.

Čo sa rozumie pod pojmom nadobudnutie tovaru z iného členského štátu?

Za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa v zmysle tohto zákona rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.

O nadobudnutí tovaru, ktorý je predmetom dane, pre účely registrácie pre daň, hovoríme vtedy ak:
– nadobúdateľom je zdaniteľná osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou,
– dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu nadobúdateľovi v tuzemsku.

Čo vstupuje do hodnoty 420 000 Sk pre účely registrácie?

V zmysle § 11 ods. 6 zákona o dani z pridanej hodnoty sa do hodnoty 420 000 Sk započítava celková hodnota nadobudnutého tovaru bez dane splatnej alebo zaplatenej v členskom štáte, z ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený.

Do hodnoty 420 000 Sk sa nezapočítava:
– hodnota nových dopravných prostriedkov nadobudnutých v tuzemsku z iného členského štátu,
– hodnota nadobudnutého tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, ak podľa osobitných predpisov (zákony o spotrebných daniach) je povinnosť platiť spotrebnú daň v tuzemsku.

Ak je táto hodnota uvádzaná v cudzej mene, prepočíta sa na slovenskú menu kurzom vyhláseným v kurzovom lístku Národnej banky Slovenska podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Čo je nový dopravný prostriedok podľa zákona o dani z pridanej hodnoty?

Novým dopravným prostriedkom na účely tohto zákona je:
– pozemné motorové vozidlo so zdvihovým objemom motora viac ako 48 cm³ alebo s výkonom väčším ako 7,2 kW určené na prepravu osôb a nákladov, ak nemá najazdených viac ako 6 000 km alebo v čase jeho dodania neuplynulo šesť mesiacov od jeho prvého uvedenia do prevádzky,
– plavidlo dlhšie ako 7,5 m určené na prepravu osôb a nákladov (okrem námornej lode oslobodenej od dane), ak nebolo prevádzkované na vode viac ako 100 hodín alebo v čase jeho dodania neuplynuli tri mesiace od jeho uvedenia do prevádzky,
– lietadlo, ktorého štartovacia hmotnosť je väčšia ako 1 550 kg, určené na prepravu osôb a nákladov (okrem lietadla oslobodeného od dane), ak nenalietalo viac ako 40 prevádzkových hodín alebo v čase jeho dodania neuplynuli tri mesiace od jeho prvého uvedenia do prevádzky.

Dopravný prostriedok, ktorý nespĺňa zákonom stanovené hodnoty, sa nepovažuje za nový dopravný prostriedok a pre účely registrácie v zmysle § 7 zákona o DPH vstupuje do hodnoty 420 000 Sk.

Ako sa v tomto prípade registrovať?

Žiadosť o registráciu pre daň sa podáva na rovnakom tlačive ako v prípade žiadosti pri povinnej zákonnej registrácii v prípade dosiahnutia obratu 1 500 000 Sk.

Vzor vyplnenej žiadosti o registráciu podľa § 7 zákona o dani z pridanej hodnoty je uvedený v prílohe č. 4, str. IV/3-45, 46.

Aký je postup správcu dane?

Daňový úrad je povinný spoločnosť zaregistrovať pre daň, vydať jej osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti pre registráciu pre daň. Pridelené identifikačné číslo pre daň bude spoločnosť používať pri objednávaní tovarov z iných členských štátov.

Aké povinnosti spoločnosti z tejto registrácie vyplývajú?

Spoločnosť je povinná odo dňa registrácie platiť daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ale nemá nárok na odpočítanie dane. Registráciou pre daň podľa § 7 zákona o dani z pridanej hodnoty sa spoločnosť nestáva platiteľom dane. Spoločnosť je povinná podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom jej vznikla daňová povinnosť, a v tej istej lehote je povinná zaplatiť daň.

Spoločnosť DKM, s. r. o., je zdaniteľnou osobou, ktorá nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Pracovník investičného oddelenia na základe pokynu zo strany vedenia spoločnosti objednal od podnikateľa z Nemecka, ktorý je identifikovaný pre daň v Nemecku, stroj v hodnote za 7 500 EUR bez dane splatnej v danej krajine. Nemecký podnikateľ dodal stroj do spoločnosti 20. 6. 2006. V mesiaci júl 2006 pracovník chcel objednať od podnikateľa z Českej republiky, ktorý je identifikovaný pre daň v Českej republike, počítače v celkovej hodnote 260 000 Kč bez dane.

Riešenie

Nemecký podnikateľ dodal stroj do spoločnosti 20. 6. 2006. Spoločnosť týmto dňom zaúčtovala stroj na účet 042. Hodnota vstupujúca do obratu je 285 945 Sk (7 500 EUR, kurz 37,695 Sk/EUR). Druhou dodávkou by spoločnosť dosiahla limit stanovený pre registráciu pre daň z titulu nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, preto sa registrovala na príslušnom daňovom úrade podľa § 7 zákona o DPH. Pri objednaní počítačov z Českej republiky použila identifikačné číslo pre daň pridelené v Slovenskej republike a dodávku tovaru dostala bez dane. Ako nadobúdateľ tovaru musí v tuzemsku zdaniť dodávku tovaru z Českej republiky.

Predpokladajme, že tovar by bol dodaný 5. 7. 2006, faktúra vystavená 7. 7. 2006. Daňová povinnosť vzniká spoločnosti dňa 7. 7. 2006, a to v deň vystavenia faktúry. Do 25. augusta 2006 musí spoločnosť podať daňové priznanie a v tejto lehote zaplatiť priznanú daň z nadobudnutia tovaru.

V zmysle § 69 ods. 4 zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ alebo spoločnosť, ktorá je registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o dani z pridanej hodnoty, je povinná platiť daň pri službách podľa § 16 zákona o dani z pridanej hodnoty dodaných zahraničnou osobou z iného členského štátu, ak službu objednala pod identifikačným číslom pre daň prideleným tejto spoločnosti v tuzemsku. V § 16 zákona o dani z pridanej hodnoty je riešené miesto dodania nasledovných služieb: prepravné, doplnkové služby pri preprave, sprostredkovanie prepravných a doplnkových služieb, sprostredkovanie tovarov a služieb, ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom majetku.

Spoločnosť DKM, s. r. o., sa stala od 5. 7. 2006 osobou registrovanou pre daň podľa § 7 zákona o DPH. V mesiaci júl si objednala prepravu tovaru z Nemecka na Slovensko. Túto prepravu si objednala pod IČ DPH prideleným v tuzemsku. Preprava bola uskutočnená dňa 11. 7. 2006, nemecký dodávateľ vystavil faktúru 12. 7. 2006.

Riešenie

Miestom dodania je Slovenská republika. Daňová povinnosť vzniká dňom vystavenia faktúry. Do 25. augusta 2006 je spoločnosť povinná podať daňové priznanie a v tejto lehote zaplatiť priznanú daň za dodanú službu.

b) dobrovoľná

Žiadosť o registráciu pre daň z titulu nadobudnutia tovaru z iného členského štátu môže podať osoba aj v prípade, ak hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov nedosiahne v kalendárnom roku 420 000 Sk. Túto skutočnosť oznámi písomne daňovému úradu pri podaní žiadosti o registráciu pre daň podľa § 7 zákona o dani z pridanej hodnoty. Nadobudnutia tovaru bude potom zdaňovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov.

Povinnosť platiť daň podľa § 69

V praxi sa veľmi často stáva, že spoločnosť, ktorá nie je platiteľom dane a nie je ani registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH, si nie je vedomá tejto povinnosti. Jej opomenutie však so sebou prináša zbytočné pokuty vyrubené zo strany daňového úradu. Preto dávame do pozornosti nasledujúce informácie

Na koho sa vzťahuje povinnosť platiť daň?

Povinnosť platiť daň podľa § 69 sa vzťahuje:

– na zdaniteľnú osobu, ktorej bola dodaná služba od zahraničnej osoby z iného členského štátu alebo z tretieho štátu, ak ide o službu s miestom dodania v tuzemsku. Zdaniteľná osoba nie je povinná platiť daň, ak je zahraničná osoba platiteľom na území Slovenskej republiky,
– na zdaniteľnú osobu, ktorej bol dodaný tovar s inštaláciou alebo montážou, ktorý jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo tretieho štátu, ak ide o tovar s miestom dodania v tuzemsku. Zdaniteľná osoba nie je povinná platiť daň, ak je zahraničná osoba platiteľom na území Slovenskej republiky,
– zdaniteľná osoba, ktorej bola dodaná služba podľa § 15 ods. 8 zákona o DPH zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu. Služby podľa § 15 ods. 8 sú:

• reklamné služby,
• poradenské, inžinierske, technické, právne, účtovné, audítorské, prekladateľské, tlmočnícke a iné podobné služby vrátane služieb spracovania údajov a po­skytovania informácií,
• bankové, finančné, poisťovacie a zaisťovacie služby s výnimkou nájmu bezpečnostných schránok, prevod alebo postúpenie autorských a im príbuzných práv, poskytnutie práv na predmety priemyselného vlastníctva a poskytnutie podobných majetkovo využiteľných práv,
• pridelenie zamestnancov,
• nájom hnuteľného hmotného majetku s výnimkou nájmu dopravných prostriedkov, železničných vagónov a vozňov, prívesov a návesov,
• telekomunikačné služby,
• služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania,
• elektronicky dodávané služby,
• prenos emisných kvót pre skleníkové plyny,
• poskytnutie prístupu,

– zdaniteľná osoba, ktorá nadobúda tovar v tuzemsku, ktorý podlieha spotrebnej dani, ak podľa zákonov o spotrebných daniach má povinnosť platiť spotrebnú daň v tuzemsku,
– osoba, ktorá nadobúda v tuzemsku nový dopravný prostriedok z iného členského štátu.

Upozornenie
Uvedené povinnosti platia i pre osoby registrované podľa § 7 zákona o dani z pridanej hodnoty.

Čo z tejto povinnosti pre spoločnosť vyplýva?

Každá zdaniteľná osoba, čiže aj spoločnosť, ktorá nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty a nie je ani registrovaná pre daň podľa § 7, je povinná platiť daň zo služieb a tovaru s montážou a inštaláciou, ktorých miestom dodania je tuzemsko. V tomto prípade nie je povinná sa registrovať pre daň, je však povinná v zmysle § 78 podať daňové priznanie a daň zaplatiť. Daňové priznanie je povinná podať do 25 dní po kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla spoločnosti daňová povinnosť.

V prípade nadobudnutia nového dopravného prostriedku z iného členského štátu je osoba povinná podať daňové priznanie do siedmich dní od nadobudnutia nového dopravného prostriedku a v tej istej lehote zaplatiť daň. K daňovému priznaniu je osoba povinná priložiť aj úradne overenú kópiu dokladu o kúpe nového dopravného prostriedku a na požiadanie daňového úradu poskytnúť ďalšie informácie potrebné na správne určenie dane.

Spoločnosť DKM, s. r. o., nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty a nie je ani registrovaná podľa § 7 zákona o dani z pridanej hodnoty. Vzhľadom na to, že chcela rozšíriť svoju výrobu na územie Českej republiky, objednala si služby českého daňového poradcu, českého právnika a spoločnosti, ktorá jej vykoná prieskum trhu na území Českej republiky. Služby sú dodané 30. júna 2006. Faktúra za služby daňového poradcu je vystavená 3. 7. 2006, faktúra od právnika je vystavená 6. 7. 2006. Česká spoločnosť, ktorá vykonávala prieskum trhu, vystavila faktúru 14. 7. 2006.

Riešenie

Vo všetkých troch prípadoch ide o služby podľa § 15 ods. 8 zákona o DPH. Miestom dodania u týchto služieb je miesto, kde má odberateľ sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň. V našom prípade je miestom dodania tuzemsko. Spoločnosť musí podať daňové priznanie do 25. dňa po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom jej vznikla daňová povinnosť, a v tejto lehote daň do štátneho rozpočtu aj odviesť. Daňová povinnosť vznikla za mesiac júl bez nároku na odpočítanie dane.

Český podnikateľ uzavrel zmluvu o dielo so spoločnosťou DKM, s. r. o. Predmetom zmluvy je dodávka stroja vrátane dopravy a inštalácie. Český podnikateľ nie je registrovaný pre daň na území Slovenskej republiky. Spoločnosť DKM, s. r. o., nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty a nie je ani registrovaná podľa § 7 zákona o DPH. Hodnota diela je 200 000 Kč. Český podnikateľ stroj dodal 17. 6. 2006, zariadenie bolo nainštalované 18. 6. 2006. Protokol o odovzdaní stroja bol podpísaný obidvoma stranami 18. 6. 2006. Český podnikateľ vystavil faktúru 19. 6. 2006.

Riešenie

Napriek tomu, že spoločnosť DKM, s. r. o., nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty a nie je ani registrovaná pre daň podľa § 7, má v zmysle § 69 povinnosť platiť daň a musí podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom jej vznikla daňová povinnosť, a v tejto lehote musí aj daň zaplatiť. Daňová povinnosť vznikla dňom vystavenia faktúry, spoločnosť je povinná podať za mesiac jún daňové priznanie do 25. júla 2006. Vzhľadom na to, že spoločnosť nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, nemá nárok na odpočítanie dane.

3.2.3 Povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

Zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach sú ustanovené miestne dane a miestne poplatky za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Predmetný zákon zaviedol fakultatívne miestne dane, ktoré môže ukladať obec a vyšší územný celok. Daňovému subjektu môže zo zákona vyplynúť oznamovacia povinnosť alebo povinnosť podať v zákonom stanovenej lehote daňové priznanie.

Nerešpektovanie tejto povinnosti prináša so sebou opätovne pokuty, preto upozorňujeme na povinnosti vyplývajúce z jednotlivých daní. Miestne dane môže ukladať obec alebo vyšší územný celok. Správcami dane je obec alebo daňový úrad.

Miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec sú:
– daň z nehnuteľností,
– daň za psa,
– daň za užívanie verejného priestranstva,
– daň za ubytovanie,
– daň za predajné automaty,
– daň za nevýherné hracie prístroje,
– daň za vjazd a zotrvanie v historickej časti mesta,
– daň za jadrové zariadenie.

Obec ukladá miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je obligatórny a obec ho musí zaviesť. Miestnou daňou, ktorú môže ukladať vyšší územný celok, je daň z motorových vozidiel. V tejto časti si rozvedieme len tie dane a poplatky, s ktorými sa spoločnosť v začiatkoch svojej činnosti bežne stretáva.

A) Daň z nehnuteľností

Daň z nehnuteľností zahŕňa:
– daň z pozemkov,
– daň zo stavieb,
– daň z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

Čo je predmetom dane?

Pozemky, stavby, byty a nebytové priestory.

Komu vzniká daňová povinnosť?

Daňovníkom vo všetkých troch prípadoch je najmä vlastník, správca nehnuteľností vo vlastníctve štátu, obce alebo vyššieho územného celku . V osobitných prípadoch nájomca. Ak nemožno určiť daňovníka, je daňovníkom osoba, ktorá nehnuteľnosť skutočne užíva. V súvislosti s nájmom upozorňujeme na skutočnosť, ktorá sa týka zvlášť dane z pozemkov. V praxi sa veľmi často na vznik daňovej povinnosti vyplývajúcej zo vzniku nájomného vzťahu k pozemku, ktorý trvá alebo má trvať najmenej päť rokov a nájomca je zapísaný v katastri nehnuteľnosti, zabúda.

Kedy vzniká daňová a oznamovacia povinnosť?

Daňová povinnosť vzniká k 1. januáru zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa spoločnosť stala vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane. Ak sa daňovník stane vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti k 1. januáru bežného zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová povinnosť týmto dňom.

Ak sa vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti stane spoločnosť v priebehu roka, na túto skutočnosť sa neprihliada, s výnimkou nadobudnutia nehnuteľnosti vydražením. Spoločnosť je povinná v priebehu príslušného zdaňovacieho obdobia oznámiť správcovi dane skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti k dani z nehnuteľností a každú zmenu týchto skutočností do 30 dní odo dňa, keď tieto skutočnosti alebo ich zmeny nastali. Za zmenu skutočností sa nepovažuje zmena sadzby dane, zmena hodnoty pôdy alebo pozemku, zmena oslobodenia od dane z nehnuteľností alebo zmena zníženia dane z nehnuteľností, zmena vekovej hranice občanov a uplynutie lehôt na oslobodenie od dane z nehnuteľností .

Daňové priznanie je spoločnosť povinná podať príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť. Pri podaní daňového priznania sa prihliada na stav k 1. januáru. V nasledujúcich obdobiach daňovník podáva daňové priznanielen vtedy, ak nastali zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane z nehnuteľností.

Spoločnosť DKM, s. r. o., kúpila dňa 16. 6. 2006 administratívnu budovu v Martine v hodnote 22 000 000 Sk. Ako vlastník pozemku bola zapísaná do katastra nehnuteľností dňa 21. 6. 2006. Prvé poschodie bude využívať pre svoju podnikateľskú činnosť, zvyšné dve poschodia bude prenajímať. Za budovou je pozemok, ktorý majiteľ odmietol spoločnosti DKM, s. r. o., odpredať. Dohodli sa však na dlhodobom nájme v trvaní 5 rokov. Nájomná zmluva bola podpísaná 12. 7. 2006, spoločnosť DKM, s. r. o., bola zapísaná do katastra nehnuteľností ako nájomca 17. 7. 2006.

Riešenie

Spoločnosť DKM, s. r. o., je povinná oznámiť Mestskému úradu v Martine vznik daňovej povinnosti k dani z nehnuteľností. V prípade kúpy administratívnej budovy 30-dňová lehota pre oznámenie začína plynúť od 21. 6. 2006. Pri dlhodobom nájme lehota na oznámenie vzniku daňovej povinnosti začína plynúť dňom 17. 7. 2006.

Spoločnosť ZETA, s. r. o., vznikla 30. 11. 2005. V mesiaci december kúpila pozemok hodnote 3 000 000 Sk. Ako vlastník pozemku bola zapísaná do katastra nehnuteľností 1. januára 2006.

Riešenie

Spoločnosť ZETA, s. r. o., je povinná podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností do 31. januára 2006. Do 15. mája 2006 je správca dane povinný daň vyrubiť. Daň je splatná do 31. mája 2006.

Novelou č. 120/2006 Z. z. účinnou k 1. 1. 2007 sa v zákone č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady dopĺňa oslobodenie od dane pri dani z nehnuteľností pre pozemky a stavby, ktoré slúžia na vzdelávanie, pre školy, školské zariadenia. Táto novela sa dotkla i nehnuteľností vo vlastníctve štátu, cirkvi a pod.

B) Daň za psa

Čo je predmetom dane?

Predmetom dane za psa je pes starší ako 6 mesiacov chovaný fyzickou alebo právnickou osobou. Vek psa je možné zistiť z jeho rodokmeňa alebo z oznámenia o držaní psa.

Komu vzniká povinnosť platiť daň?

Fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá je vlastníkom psa alebo držiteľom psa, ak sa nedá preukázať, kto psa vlastní.

Kedy vzniká daňová a oznamovacia povinnosť?

Daňová povinnosť vzniká prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom pes dovŕšil vek 6 mesiacov, a zaniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovník už nie je vlastníkom alebo držiteľom psa.

Spoločnosť je povinná oznámiť správcovi dane vznik daňovej povinnosti do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti a v tejto lehote daň alebo jej pomernú časť za zostávajúce mesiace zaplatiť. V ďalších zdaňovacích obdobiach je daň splatná bez vyrubenia do 31. januára zdaňovacieho obdobia.

Spoločnosť DKM, s. r. o., na pozemku, ktorý má v prenájme, uskladnila tovar v hodnote 5 000 000 Sk. Napriek tomu, že pozemok je oplotený, sa konatelia spoločnosti rozhodli obstarať strážnych psov. Vzhľadom na to, že v meste Martin je útulok, konatelia využili túto možnosť. Dňa 15. 7. 2006 si v útulku obstarali psa, ktorému veterinár odhadoval vek na dva roky a psa vo veku 5 mesiacov. Psy boli zaevidované i v účtovníctve.

Riešenie

Spoločnosť DKM, s. r. o., je povinná písomne oznámiť Mestskému úradu Martin vznik daňovej povinnosti, ktorá jej vznikla u psa vo veku dvoch rokov. Daňová povinnosť spoločnosti DKM, s. r. o., vzniká 1. augusta 2006 a od tohto dňa začína plynúť lehota 30 dní na písomné oznámenie vzniku daňovej povinnosti. Spoločnosť je povinná v tejto lehote daň priznať a jej pomernú časť zaplatiť (t. j. august – december).

Pri psovi, ktorý v čase obstarania nedovŕšil vek šiestich mesiacov, daňová povinnosť vzniká 1. septembra 2006. Následne je vznik daňovej povinnosti riešený ako v predchádzajúcom prípade.

C) Daň za predajné automaty

Čo je predmetom dane?

Predmetom dane za predajné automaty sú prístroje a automaty, ktoré vydávajú tovar za odplatu.

Komu vzniká povinnosť platiť daň?

Povinnosť platiť daň vzniká fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá predajné automaty prevádzkuje.

Kedy vzniká daňová a oznamovacia povinnosť?

Daňová povinnosť vzniká dňom začatia prevádzkovania predajného automatu a zaniká dňom skončenia prevádzkovania.

Spoločnosť je povinná písomne oznámiť vznik daňovej povinnosti správcovi dane do 30 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti a v tejto lehote daň alebo jej pomernú časť za zostávajúce dni zaplatiť. V nasledujúcich rokoch je daň splatná bez vyrubenia do 31. januára.

Spoločnosť DKM, s. r. o., prijala k 1. 7. 2006 do pracovného pomeru 40 zamestnancov. Pre svojich zamestnancov a zamestnancov spoločností, ktoré svoju činnosť vykonávajú v priestoroch prenajatých od spoločnosti, zakúpila dva kusy predajných automatov na kávu, čaj a cukrovinky. Automaty uviedla do prevádzky dňa 6. 7. 2006.

Riešenie

Daňová povinnosť spoločnosti DKM, s. r. o., vzniká k 6. 7. 2006. V lehote 30 dní odo dňa 6. 7. 2006 je povinná písomne oznámiť vznik daňovej povinnosti Mestskému úradu Martin a v tejto lehote zaplatiť pomernú časť dane pripadajúcu na obdobie od 6. 7. 2006 do 31. 12. 2006.

D) Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

Čo je predmetom dane?

Komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktoré vznikajú na území obce.

Kto je povinný platiť tieto poplatky?

Podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na podnikanie.

Kedy vzniká táto povinnosť?

Poplatková povinnosť vzniká dňom, kedy podnikateľ začne užívať nehnuteľnosť v súvislosti s podnikaním.

Aké sú povinnosti spoločnosti?

Spoločnosť je povinná v lehote do jedného mesiaca si splniť oznamovaciu povinnosť pri vzniku poplatkovej povinnosti, zániku poplatkovej povinnosti a pri zmene údajov, ktoré podliehajú oznamovacej povinnosti. V oznámení je spoločnosť povinná uviesť:
– názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, identifikačné číslo,
– identifikačné číslo iných osôb, ak za ne plní povinnosti poplatníka,
– údaje rozhodujúce pre určenie poplatku, spolu s ohlásením predloží aj doklady potvrdzujúce uvádzané údaje, ak požaduje zníženie alebo odpustenie poplatku, je povinná predložiť doklady, ktoré odôvodňujú zníženie alebo odpustenie poplatku.

E) Daň z motorových vozidiel

Čo je predmetom dane?

Predmetom dane je vozidlo, ktoré je zaradené do kategórie M, N a O, vozidlo sa používa na podnikanie a zároveň má pridelené evidenčné číslo alebo zvláštne evidenčné číslo v Slovenskej republike. V prípade, že vozidlo nie je evidované na území Slovenskej republiky, ale sú pri ňom splnené podmienky zaradenia do kategórie M, N a O a používa sa na podnikanie, stáva sa predmetom dane.

Kto je povinný platiť daň?

Fyzická alebo právnická osoba, ktorá používa vozidlo na podnikanie.

 Kedy vzniká daňová a oznamovacia povinnosť?

Daňová povinnosť vzniká dňom začatia používania vozidla na podnikanie, a to aj vtedy, ak ide o vozidlo, ktoré nie je evidované v Slovenskej republike, ale je v Slovenskej republike používané na podnikanie. Daňová povinnosť zaniká dňom ukončenia používania vozidla na podnikanie.

Spoločnosť je povinná podať do 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti daňové priznanie alebo do 15 dní odo dňa zmeny skutočností rozhodujúcich na určenie dane. Za zmenu skutočností sa v zmysle tohto zákona nepovažuje zmena sadzby dane, zmena miestnej príslušnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia a zmeny podmienok oslobodenia od dane.

Spoločnosť má oznamovaciu povinnosť v prípade zániku daňovej povinnosti, vzniku oslobodenia, zmeny miesta evidencie vozidla alebo zmeny dočasného pobytu vozidla, ktoré nie je evidované na území Slovenskej republiky. Lehota na splnenie si tejto písomnej povinnosti je 15 dní odo dňa vzniku skutočnosti.

V prípade, že daňová povinnosť vznikne v priebehu zdaňovacieho obdobia alebo zanikne oslobodenie, je daň splatná najneskôr v lehote na podanie daňového priznania, a to v sume zodpovedajúcej pomernej časti ročnej sadzby dane za zostávajúce kalendárne dni zdaňovacieho obdobia. Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia vznikne daňová povinnosť v celkovej sume vyššej ako 50 000 Sk, správca dane povolí platenie dane v splátkach, ak o to spoločnosť písomne požiada v lehote na podanie daňového priznania. Pokiaľ spoločnosť v tejto lehote písomne nepožiada o povolenie platenia dane v splátkach, správca dane platenie v splátkach nepovolí.

Spoločnosť DKM, s. r. o., vznikla 15. 6. 2006. K svojej začínajúcej podnikateľskej činnosti si potrebovala obstarať osobné a nákladné vozidlá. Dňa 20. 6. 2006 zakúpila 3 osobné vozidlá a dve úžitkové vozidlá. Na podnikanie začala používať vozidlá dňa 22. 6. 2006. Celková daňová povinnosť je 51 000 Sk.

Riešenie

Spoločnosti DKM, s. r. o., vzniká daňová povinnosť dňom 22. 6. 2006. Do 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti je povinná podať daňové priznanie a v tejto lehote i daň zaplatiť. Vzhľadom na to, že spoločnosť DKM, s. r. o., značnú časť finančných prostriedkov vyčerpala na nákup vozidiel, požiadala v lehote na podanie daňového priznania o povolenie dane v splátkach. Správca dane žiadosti vyhovel.

3.3 Povinnosti vyplývajúce zo zákona o účtovníctve a postupov účtovania

V zmysle § 35 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov je podnikateľ povinný viesť účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným zákonom. Všetky subjekty, ktoré sú povinné viesť účtovníctvo, sú považované za účtovné jednotky.

Právnická osoba sa stáva odo dňa svojho vzniku účtovnou jednotkou a od tohto dňa až do dňa svojho zániku s výnimkou účtovnej jednotky, ktorá sa zrušuje bez likvidácie, je povinná viesť účtovníctvo. Z hľadiska vedenia účtovníctva sa za deň vzniku považuje deň zápisu do obchodného registra. Právnická osoba sa však môže rozhodnúť viesť účtovníctvo už odo dňa založenia spoločnosti, táto povinnosť jej však zo zákona nevy­plý­va. Za deň založenia spoločnosti sa považuje deň uzavretia spoločenskej alebo zakladateľskej zmluvy. Pri vedení účtovníctva je povinná rešpektovať zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a postupy účtovania v podvojnom účtovníctve v platnom znení. Zákon č. č. 431/2002 Z. z. ustanovuje rozsah a spôsob vedenia účtovníctva pre všetky právnické osoby, zahraničné osoby, ktoré na území Slovenskej republiky podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť podľa osobitných predpisov, a fyzické osoby, ktoré preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a dosiahnutie príjmov.

Novely, ktoré sa týkajú roku 2007, boli hneď dve. Novela č. 688/2006 Z. z. menila a dopĺňala zákon č. 431/2002 Z. z. v § 17a a § 17b. Táto novela sa týkala predovšetkým doplnenia výnimky pre zdravotné poisťovne, ktoré nie sú povinné postupovať pri zostavovaní finančného výkazníctva podľa medzinárodných štandardov. Taktiež sa dotkla menších kótovaných spoločností, ktoré ak nespĺňajú veľkostné kritériá, nie sú povinné používať medzinárodné účtovné štandardy, ale postupujú pri účtovnej závierke v zmysle nášho zákona o účtovníctve a postupov účtovania. Novela upravuje i obchodníkov s cennými papiermi, ktorí však súčasne nemôžu byť bankou alebo správcovskou spoločnosťou. Predovšetkým ide o obchodníkov, ktorí obchodujú v menšom rozsahu a zostavenie účtovnej závierky jedným z týchto dvoch spôsobov zostáva na výbere obchodníka. Je potrebné však upozorniť, že ak takáto jednotka zostavuje účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov, pokračuje v jej zostavovaní aj v tých účtovných obdobiach, v ktorých už nespĺňa kritériá.

Druhá novela č. 198/2007 Z. z. novelizovala zákon o účtovníctve vo viacerých bodoch. Tento zákon NR SR schválila 23. marca 2007 a okrem troch bodov účinných od 26. 4. 2007 novelizoval zákon o účtovníctve od 1. 1. 2008 a v dvoch bodoch od 1. 1. 2009.

Predmet účtovníctva

Predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností o stave a pohybe majetku, stave a pohybe záväzkov, rozdiele majetku a záväzkov, výnosoch, nákladoch, príjmoch, výdavkoch a výsledku hospodárenia.

S účinnosťou od 1. 1. 2008 je spresnená definícia majetku. Kým stav do 31. 12. 2007 hovoril o pravdepodobnosti, t. j. majetkom sú tie aktíva spoločnosti, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky účtovnej jednotky, dajú sa spoľahlivo oceniť podľa § 24 až § 28 zákona o účtovníctve, vykazujú sa v účtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch, stav k 1. 1. 2008 sprísnil pojem, kedy je možné účtovať o majetku, a to vtedy, keď je takmer isté, že v budúcnosti tieto aktíva zvýšia ekonomické úžitky účtovnej jednotky.

Účtovné obdobie

Účtovným obdobím účtovnej jednotky je kalendárny alebo hospodársky rok. Hospodárskym rokom je obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom. Účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, môže spoločnosť uplatniť po písomnom oznámení zámeru zmeny účtovného obdobia miestne príslušnému daňovému úradu najmenej 15 dní pred zmenou účtovného obdobia. K zmene účtovného obdobia môže prísť len k prvému dňu kalendárneho mesiaca, pričom pri vzniku účtovnej jednotky začína prvé účtovné obdobie dňom vzniku účtovnej jednotky.

Účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, nemôže uplatniť fyzická osoba, ktorá svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukazuje podľa zákona o dani z príjmov, a subjekt verejnej správy.

Novelou od 1. 1. 2008 je sprísnená podmienka, kedy účtovná jednotka môže uplatniť hospodársky rok. Kým v ustanovení platnom do 31. 12. 2007 stačilo, aby účtovná jednotka do 15 dní doručila miestne príslušnému správcovi dane zámer zmeny účtovného obdobia a až potom uplatnila zmenu hospodárskeho roka, novelou je vyslovene ustanovené, že ak účtovná jednotka v lehote nedoručí tento zámer zmeny účtovného obdobia, nesmie uplatniť účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom. Zároveň bola osobitne stanovená lehota pre účtovné jednotky, ktoré vznikli a chcú uplatniť hospodársky rok, a to 30 dní od vzniku. Naďalej platí, že účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, nemôže uplatniť fyzická osoba, ktorá svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov pre­ukazuje podľa zákona o dani z príjmov, a subjekt verejnej správy.

Účtovné sústavy

Účtovná jednotka je povinná účtovať v sústave podvojného účtovníctva s výnimkou účtovných jednotiek, ktoré môžu účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva.

V sústave jednoduchého účtovníctva môžu účtovať:

– podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri a vykonávajú podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť na základe živnostenského oprávnenia alebo iného oprávnenia podľa osobitných predpisov,
– fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov,
– príspevkové organizácie, ktorých zriaďovateľom je obec alebo vyšší územný celok, ak nepodnikajú a ak objem ich ročného rozpočtu výdavkov nepresahuje 500 000 Sk,
– občianske združenia, ich organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu, organizačné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu, združenia právnických osôb, pozemkové spoločenstvá, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, ak nepodnikajú a ak ich príjmy v predchádzajúcom účtovnom období nedosiahli 3 000 000 Sk,
– cirkvi a náboženské spoločnosti, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu, ak nepodnikajú a ak nie sú príjemcami dotácií (grantov) zo štátneho rozpočtu.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že spoločnosť s ručením obmedzeným musí účtovať v sústave podvojného účtovníctva.

Pre sústavu podvojného účtovníctva je charakteristické to, že účtovné prípady, ktoré vzniknú počas účtovného obdobia, sa zachytávajú na účtoch podvojným zápisom. Pomocou účtov účtovná jednotka sleduje stav a pohyb majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov, nákladov a výnosov, ako aj zistenie hospodárskeho výsledku.

Vzhľadom na to, že táto kapitola sa zaoberá predovšetkým účtovníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným, osobitne sa nebudeme venovať sústave jednoduchého účtovníctva.

K 1. 1. 2008 sa z § 9 ods. 2 zákona o účtovníctve vypúšťa písm. c). Pôvodné znenie účinné do 31. 12. 2007 pripúšťalo, aby príspevková organizácia, ktorej zriaďovateľom je obec alebo vyšší územný celok a ak nepodniká a objem jej ročného rozpočtu výdavkov nepresahuje 500 000 Sk, viedla jednoduché účtovníctvo. Novelou táto možnosť pre príspevkové organizácie už nie je a od 1. 1. 2008 je príspevková organizácia povinná účtovať v sústave podvojného účtovníctva.

Povinnosti účtovnej jednotky účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva

Účtovné jednotky pri vedení účtovníctva sú povinné dodržiavať zákon o účtovníctve, postupy účtovania vydávané v opatreniach Ministerstva financií Slovenskej republiky, rámcovú účtovú osnovu a usporiadanie položiek účtovnej závierky tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva. Zároveň účtovná závierka musí poskytovať verný a pravdivý obraz o finančnej situácii účtovnej jednotky. Povinnosti účtovnej jednotky z pohľadu zákona o účtovníctve sú nasledovné:

– povinnosť viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok. Prípady, v ktorých účtovná jednotka musí viesť za seba a za majetok a záväzky iných osôb, s ktorými nakladá vo vlastnom mene, oddelené samostatné účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku, môže ustanoviť osobitný predpis, napr. zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní;
– povinnosť viesť účtovníctvo ako sústavu povinných účtovných záznamov. Účtovnými záznamami sú najmä účtovné doklady, účtovné zápisy, účtovné knihy, odpisový plán, inventúrne súpisy, účtový rozvrh, účtovná závierka a v osobitnom prípade výročná správa;
– povinnosť viesť účtovníctvo a účtovnú závierku zostavovať v peňažných jednotkách slovenskej meny. V prípade základného imania, pohľadávok a záväzkov, podielov, cenných papierov derivátov, cenín a peňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v slovenskej mene aj v cudzej mene;
– povinnosť viesť účtovníctvo a zostaviť účtovnú závierku v štátnom jazyku;
– povinnosť doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi;
– povinnosť inventarizovať majetok, záväzky a rozdiel majetku a záväzkov;
– povinnosť používať v rovnakom účtovnom období rovnaké účtovné metódy a účtovné zásady;
– povinnosť viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov, pričom pod jednotlivými termínmi je potrebné rozumieť:

• správne – ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo v zmysle zákona o účtovníctve a ostatných osobitných predpisov,
• úplne – ak účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období v účtovných knihách všetky účtovné prípady a za toto účtovné obdobie zostavila účtovnú závierku, v osobitných prípadoch vyhotovila výročnú správu a zverejnila údaje,
• preukázateľne – ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu,
• zrozumiteľne – ak účtovníctvo účtovnej jednotky umožňuje jednotlivo aj v súvislostiach určiť obsah účtovných prípadov v nadväznosti na obsah a na použité účtovné zásady a účtovné metódy,
• spôsobom zaručujúcim trvalosť – ak účtovná jednotka je schopná zabezpečiť trvácnosť po celú dobu spracovania a úschovy.

V prípade porušenia povinností ustanovených v zákone o účtovníctve daňový úrad môže uložiť pokutu do výšky 1% celkovej sumy majetku a pri závažných nedostatkoch a porušovaní zákona až do výšky 3 % celkovej sumy majetku. Pričom celkovým majetkom sa rozumie majetok (brutto majetok) zistený zo súvahy zostavenej za účtovné obdobie, ktoré je kontrolované, neupravený o korekciu.

Účtovná jednotka musí používať v jednom účtovnom období rovnaké účtovné metódy a zásady. Ak ich zmení v priebehu účtovného obdobia, nové účtovné metódy a účtovné zásady musí používať od prvého dňa tohto účtovného obdobia. Novelou účinnou od 1. 1. 2008 sa vypúšťa v § 7 zákona o účtovníctve odsek 4, ktorý ustanovoval, že rozdiely zo zmien použitých účtovných zásad a účtovných metód v účtovníctve a účtovnej závierke sú účtovnými prípadmi bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia.

Taktiež v § 10 ods. 1 zákona o účtovníctve od 1. 1. 2008 sú spresnené podmienky označenia účtovného dokladu, kedy znenie účinné do 31. 12. 1007 je spresnené na slovné a číselné označenie dokladu.

Novelizáciou k 1. 1. 2008 prišlo i k sprísneniu uloženia pokuty zo strany správcu dane, a to na návrh Daňového riaditeľstva SR v prípade, ak kontrolný orgán zistí porušenie ustanovenia zákona o účtovníctve, ale účtovná jednotka nevlastní žiadny majetok, avšak obraty dosahuje v miliónových hodnotách. Pretože pokuta bola pôvodne stanovená z hodnoty majetku, v takomto prípade podľa znenia účinného do 31. 12. 2007 ju nebolo možné vypočítať. Z tohto dôvodu do ustanovenia § 38 ods. 6 zákona o účtovníctve bola doplnená veta, že toto ustanovenie sa použije aj v prípade, ak účtovná jednotka nevykazuje žiadny majetok a je teda možné jej udeliť pokutu kvalifikovaným odhadom až do výšky 100 000 000 Sk.

Zároveň sa novelou predĺžila doba uloženia pokuty z 3 rokov na 5 rokov od skončenia účtovného obdobia, v ktorom k porušeniu povinnosti došlo. Od 1. 1. 2008 bol do zákona o účtovníctve doplnený v § 38 nový odsek 9, ktorý v prípade uloženia pokuty za porušenie ustanovení zákona o účtovníctve umožňuje subjektu odvolať sa.

Zo znenia zákona účinného do 31. 12. 2007 sa vypustilo, že pokutu možno uložiť opakovane za rovnaké porušenie povinností len v prípade, že toto porušenie účtovná jednotka neodstránila v určenej lehote.

Účtovné knihy v sústave podvojného účtovníctva

Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva účtuje v týchto účtovných knihách:
– denníku, v ktorom sa účtovné zápisy usporadúvajú v časovom slede a ktorým sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov,
– hlavnej knihe, v ktorej sa účtovné zápisy zoraďujú z vecného hľadiska. Hlavná kniha zahŕňa syntetické a analytické účty podľa účtového rozvrhu a obsahuje počiatočné stavy účtov, ich obraty a konečné zostatky.

Rámcová účtová osnova a účtový rozvrh

Rámcová účtová osnova obsahuje usporiadanie účtových tried, účtových skupín alebo syntetických účtov na účtovanie účtovných prípadov. Tvorí prílohu opatrenia Ministerstva financií SR, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnovy pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.

V súlade s rámcovou účtovou osnovou si účtovná jednotka pri zohľadnení svojich potrieb a špecifík vytvára účtový rozvrh, v ktorom uvedie syntetické účty a analytické účty potrebné na zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov a na zostavenie účtovnej závierky. Súčasťou účtového rozvrhu sú aj podsúvahové účty, na ktorých účtovná jednotka zachytáva iné aktíva a iné pasíva. V priebehu účtovného obdobia možno účtový rozvrh dopĺňať podľa potrieb účtovnej jednotky.

Tvorba účtového rozvrhu

Účtový rozvrh obsahuje syntetické účty z rámcovej účtovej osnovy, ku ktorým si účtovná jednotka vytvára pri zohľadnení určitých hľadísk analytické účty, ktoré podrob­nejšie špecifikujú obsahovú náplň syntetického účtu. Účtovná jednotka si môže vytvoriť vlastné syntetické účty majetku, záväzkov a vlastného imania nadväzujúce na ekonomický obsah účtovej skupiny, v rámci ktorej vytvorené syntetické účty dopĺňajú rámcovú účtovú osnovu.

Pri vytváraní analytických účtov je potrebné zohľadniť tieto hľadiská:

– členenie majetku podľa druhu, hmotne zodpovedných osôb a miesta umiestnenia majetku, osobitne je potrebné sledovať majetok poskytnutý účtovnej jednotke na zabezpečenie jej pohľadávky, cenné papiere v umorovacom konaní,
– členenie majetku podľa doby použiteľnosti na dlhodobý a krátkodobý majetok,
– členenie pohľadávok a záväzkov podľa dohodnutej doby splatnosti a zostatkovej doby splatnosti,
– členenie podľa jednotlivých dlžníkov alebo veriteľov, alebo ich rovnorodých skupín,
– členenie na slovenskú menu a cudziu menu,
– členenie podľa položiek účtovnej závierky, a to vrátane požiadaviek na zostavenie poznámok,
– členenie podľa požiadaviek na vyčíslenie základu dane jednotlivých daní,
– členenie pre potreby zúčtovania zdravotného, nemocenského a dôchodkového poistenia, príspevkov na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu,
– členenie z hľadiska potrieb finančného riadenia účtovnej jednotky,
– členenie finančných účtov, nákladov a výnosov pre činnosť vykonávanú účtovnou jednotkou,
– iné hľadiská podľa potrieb účtovnej jednotky,

Novelou postupov účtovania účinnou v roku 2007 bolo toto ustanovenie rozšírené o povinné členenie podľa jednotlivých druhov rezerv a opravných položiek. Z toho jednoznačne vyplýva, že nemožno už rezervy a opravné položky účtovať na jeden syntetický účet, ale je nutné ich rozdeliť podľa kritérií, ktoré účtovnej jednotke vyhovujú a napĺňajú jej ekonomické potreby a potreby pre určenie základu dane.

Spoločnosť DKM, s. r. o., vytvorila pri účtovnej závierke nasledovné rezervy:
– rezervu na dovolenky,
– rezervu na odmeny,
– rezervu na odstupné a odchodné,
– rezervu na zostavenie účtovnej závierky a daňového priznania,
– rezervu na nevyfakturované dodávky.

Riešenie:

V rámci svojho účtového rozvrhu si účtovná jednotka môže zvoliť nasledovné členenie:
323-100 – rezerva na dovolenky,
323-200 – rezerva na odmeny,
323-300 – rezerva na zostavenie účtovnej závierky a daňového priznania,
323-400 – rezerva na nevyfakturované dodávky,
459-100 – rezerva na odstupné a odchodné.

Otvorenie účtovných kníh

Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, otvorí účtovné knihy ku dňu svojho vzniku.

Prvé účtovné prípady

Pri zaúčtovaní prvých účtovných prípadov je hlavným účtovným dokladom spoločenská alebo zakladateľská zmluva. Z tohto účtovného dokladu dokážeme určiť výšku základného imania, spôsob jeho tvorby a výšku podielu jednotlivých spoločníkov, rozsah splatenia vkladov, správcu vkladu a tvorbu rezervného fondu. Nasledujúcim účtovným prípadom je zaúčtovanie zriaďovacích výdavkov.

Zúčtovanie základného imania a kapitálových fondov

Základné imanie podľa § 105 Obchodného zákonníka tvoria vopred určené vklady spoločníkov. Celková hodnota vkladov spoločníkov musí súhlasiť s hodnotou základného imania spoločnosti. Minimálna hodnota základného imania musí byť aspoň 200 000 Sk.

Pri účtovaní základného imania spoločnosť s ručením obmedzeným postupuje v súlade s § 25 opatrenia o postupoch účtovania. V prípade viacerých spoločníkov je vhodné účet základného imania analyticky rozdeliť podľa jednotlivých spoločníkov.

Hodnota základného imania spoločnosti DKM, s. r. o., pri jej vzniku je 200 000 Sk. Základné imanie je tvorené peňažnými vkladmi spoločníkov, pričom výška každého z nich je:
– Ing. Eva Čerovská – peňažný vklad vo výške 100 000 Sk, splatený vo výške 100 000 Sk,
– Ing. Dagmar Tánska – peňažný vklad vo výške 50 000 Sk, splatený vo výške 50 000 Sk,
– Martin Gregor – peňažný vklad vo výške 50 000 Sk, splatený vo výške 50 000 Sk.

Správcom vkladu pred zápisom do obchodného registra zakladatelia ustanovili pani Ing. Evu Čerovskú. Správca vkladu je povinný prevzaté vklady do 10 dní odo dňa vzniku spoločnosti vložiť na účet spoločnosti v SLSP, a. s. Spoločnosť pri svojom vzniku nevytvára rezervný fond.

Riešenie

Účtovný prípad	MD	D	Suma v Sk
1. Pohľadávka za upísané vklady spoločníkov
Ing. Eva Čerovská	353-100	411-100	100 000
Ing. Dagmar Tánska	353-200	411-200	50 000
Martin Gregor	353-300	411-300	50 000
2. Odovzdanie vkladov správcovi vkladu
Ing. Evou Čerovskou	378-100	353-100	100 000
Ing. Dagmar Tánskou	378-100	353-200	50 000
Martinom Gregorom	378-100	353-300	50 000
3. Vklad peňažných prostriedkov správcom vkladu na účet vytvorený v SLSP, a. s.	221-100	378-100	200 000

Použité účty:

353-100–Pohľadávka za upísané vlastné imanie – Ing. Eva Čerovská
353-200–Pohľadávka za upísané vlastné imanie – Ing. Dagmar Tánska
353-300– Pohľadávka za upísané vlastné imanie – Martin Gregor
411-100–Základné imanie – Ing. Eva Čerovská
411-200–Základné imanie – Ing. Dagmar Tánska
411-300–Základné imanie – Martin Gregor
378-100–Pohľadávka voči správcovi vkladu
221-100–Bankový účet

V príklade vychádzame z údajov príkladu č. 15 s nasledovnou obmenou:

– 30 % svojho vkladu spoločníci splatia v peniazoch, zvyšných 70 % vo forme nepeňažného vkladu, ocenenie ktorého je uvedené v spoločenskej zmluve, pričom Ing. Eva Čerovská vloží dlhodobý majetok v hodnote 70 000 Sk, Ing. Dagmar Tánska zásoby v hodnote 35 000 Sk a Martin Gregor pohľadávku v hodnote 35 000 Sk. Predmetný majetok bol nadobudnutý bez dane z pridanej hodnoty.

Spoločnosť vytvorila pri svojom vzniku rezervný fond vo výške 5 % základného imania spoločnosti.

Účtovný prípad	MD	D	Suma v Sk
1. Pohľadávka za upísané vklady spoločníkov
Ing. Eva Čerovská	353-100	411-100	100 000
Ing. Dagmar Tánska	353-200	411-200	50 000
Martin Gregor	353-300	411-300	50 000
2. Odovzdanie vkladov správcovi vkladu
Ing. Evou Čerovskou	378-100	353-100	30 000
Ing. Dagmar Tánskou	378-100	353-200	15 000
Martinom Gregorom	378-100	353-300	15 000
3. Vklad peňažných prostriedkov správcom vkladu na účet vytvorený v SLSP, a. s.	221-100	378-100	60 000
4. Splácanie nepeňažných vkladov
Ing. Evou Čerovskou	02x	353-100	70 000
Ing. Dagmar Tánskou	11x, 12x, 13x	353-200	25 000
Martinom Gregorom	31x	353-300	25 000
5.   Tvorba rezervného fondu
Ing. Evou Čerovskou	353 -100	417-100	5 000
Ing. Dagmar Tánskou	353-200	417-200	2 500
Martinom Gregor	353-300	417-300	2 500
6. Splatenie vkladu do rezervného fondu
Ing. Evou Čerovskou	221-100	353-100	5 000
Ing. Dagmar Tánskou	221-100	353-200	2 500
Martinom Gregorom	221-100	353-300	2 500

Použité účty:

02x –Dlhodobý hmotný majetok – odpisovaný
11x –Materiál
12x –Zásoby vlastnej výroby
13x –Tovar
31x –Pohľadávky
417-100–Zákonný rezervný fond z kapitálových vkladov – Ing. Eva Čerovská
417-200–Zákonný rezervný fond z kapitálových vkladov – Ing. Dagmar Tánska
417-300–Zákonný rezervný fond z kapitálových vkladov – Martin Gregor

Zriaďovacie výdavky

Náklady súvisiace so zriadením a vznikom spoločnosti, ktorými sú súdne poplatky, notárske poplatky, náklady na pracovné cesty, mzdy, odmeny za sprostredkovanie, nájomné a iné, sa nazývajú zriaďovacími nákladmi. Za zriaďovacie náklady sa nepovažujú náklady súvisiace s obstaraním dlhodobého hmotného majetku, zásob, reprezentačné a náklady, ktoré podľa zákona o dani z príjmov nie sú daňovými výdavkami.

V prípade, ak sú zriaďovacie náklady vyššie ako 50 000 Sk, účtujú sa na účte majetku 011 – Zriaďovacie náklady. Ak suma zriaďovacích nákladov je 50 000 Sk a menej, môže sa spoločnosť rozhodnúť, že ich bude považovať za dlhodobý nehmotný majetok alebo ostanú na príslušných nákladových účtoch spoločnosti.

Suma zriaďovacích výdavkov spoločnosti pri jej vzniku bola 51 000 Sk.

Riešenie

V danom prípade ide o dlhodobý nehmotný majetok a spoločnosť je o ňom povinná nasledovne účtovať:

Účtovný prípad	MD	D	Suma v Sk
1. Náklady na zriadenie spoločnosti	538, 512, 518, 5xx	379, 321	30 000
2. Výdavky na zriadenie platené v hotovosti	5xx	211	21 000
3. Aktivácia zriaďovacích výdavkov	041	623	51 000
4. Zaradenie do majetku spoločnosti	011	041	51 000

Použité účty:

011 – Zriaďovacie výdavky
041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku
211 – Pokladnica
321 – Dodávatelia
379 – Iné záväzky
5xx – Náklady
512 – Cestovné
538 – Ostatné dane a poplatky
623 – Aktivácia dlhodobého nehmotného majetku

1. zákony

zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (ďalej len zákon o účtovníctve) účinný od 1. 1. 2003, ktorý bol niekoľkokrát novelizovaný:

• novelou č. 562/2003 Z. z. účinnou od 1. 1. 2004, ktorou sa menil a dopĺňal zákon o účtovníctve, okrem bodov 1, 2 a 6, ktoré mali nadobudnúť účinnosť k 1. 1. 2005. Tieto ustanovenia boli pred nadobudnutím ich účinnosti zrušené. Ustanovenia zavádzali povinnosť vedenia podvojného účtovníctva pre podnikateľov, ktorí boli platiteľmi dane z pridanej hodnoty,
• novelou č. 561/2004 Z. z. účinnou od 1. 1. 2005, ktorá zákon o účtovníctve menila a dopĺňala, okrem § 17a a 17b. Tieto ustanovenia sa týkajú povinnosti pre určité spoločnosti zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov (IAS/IFRS) a nadobudli účinnosť k 1. 1. 2006,
• novelou č. 518/2005 Z. z., ktorá dopĺňa § 21 ods. 9 s účinnosťou od 1. 1. 2006,
• novelou č. 688/2006 Z. z., ktorá dopĺňa a mení § 17a a § 17b s účinnosťou od 1. 1. 2007,
• novelou č. 198/2007 Z. z. – zmeny vyhlásené týmto zákonom sú účinné v nasledovných obdobiach:
–zmeny účinné od 26. 4. 2007,
–zmeny účinné od 1. 1. 2008,
–zmeny účinné od 1. 1. 2009;

2. opatrenia MF SR

• opatrenie MF SR č. 23054/2002-92 zo 16. decembra, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, v znení opatrenia MF SR z 11. decembra 2003 č. 25167/2003-92, opatrenia MF SR z 24. novembra 2004 č. MF/10069/2004-74, opatrenia MF SR zo 14. decembra 2005 č. MF/26670/2005-74 a opatrenia MF SR z 12. decembra 2006 č. MF/25814/2006-74  (ďalej len postupy účtovania),

• opatrenie MF SR z 31. marca 2003 č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovnícva v znení opatrenia MF SR z 11. decembra 2003 č. 25167/2003-92, opatrenia MF SR z 24. novembra 2004 č. MF/10069/2004-74, opatrenia MF SR zo 14. decembra 2005 č. MF/26670/2005-74 a opatrenia MF SR  z 12. decembra 2006 č. MF/25812/2006-74;

3. ďalšie predpisy z oblasti účtovníctva

• oznámenie MF SR č. 2554/2004-74 o používaní tlačív súvahy a výkazu ziskov a strát pre podnikateľov podľa opatrenia Ministerstva financií SR z 11. decembra 2003 č. 25 167/2003-92. Týmto oznámením sa určil jednotný postup v oblasti používania tlačív súvahy a výkazu ziskov a strát. Tlačivá podfarbené zelenou farbou je účtovná jednotka povinná použiť ako prílohu k daňovému priznaniu k dani z príjmov a pri zverejňovaní účtovnej závierky uložením do zbierky listín obchodného registra,
• usmernenie MF SR č. 21303/2005-74 o postupe účtovania a vykazovania emisných kvót;

4.interné predpisy účtovnej jednotky.

Interné predpisy účtovnej jednotky

Trh nie je homogénne prostredie, na ktorom fungujú rovnaké typy spoločností. Každá spoločnosť má rôzny predmet činnosti a existuje v rôznych podmienkach. Pri tejto činnosti je povinná dodržiavať určité pravidlá a normy. Právna úprava účtovníctva je záväzná, avšak v určitých prípadoch dáva účtovnej jednotke možnosť sa rozhodnúť medzi alternatívnymi riešeniami. Z tohto dôvodu je potrebné zvolené alternatívne riešenia uviesť v internom predpise. Je potrebné však dôrazne upozorniť, že prijaté riešenia nesmú odporovať príslušným právnym normám vzťahujúcim sa k vedeniu účtovníctva. Interné predpisy, ktoré spoločnosť vypracuje, sú pre ňu záväzné a stávajú sa určitou právnou normou.

Z predchádzajúceho textu môžeme vyvodiť definíciu interného predpisu:

Interný predpis je písomný záznam spoločnosti, v ktorom sú riešené všetky závažné skutočnosti, zvolené alternatívne riešenia za rešpektovania konkrétnych podmienok spoločnosti a právnych noriem platných v príslušnom účtovnom období. Každý vnútorný predpis by mal byť schválený príslušným orgánom spoločnosti. Interný predpis je účtovná jednotka povinná archivovať po dobu piatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom sa naposledy použil.

Zostavenie vnútorného predpisu:
1. vypracovanie vnútorného predpisu ako celku za všetky oblasti – tzv. syntetický prístup,
2. vypracovanie vnútorného predpisu za každú oblasť samostatne – tzv. analytický prístup.

Ako praktická sa javí práve kombinácia týchto dvoch prístupov.

Samotný interný predpis musí obsahovať určité náležitosti ako:
– názov a sídlo účtovnej jednotky,
– názov a číslo vnútorného predpisu,
– dátum vypracovania predpisu,
– určenie osoby, ktorá predpis vypracovala, a osoby, ktorá predpis schválila,
– podpis, dátum schválenia atď.

Každý interný predpis, ktorý je zostavený syntetickou alebo analytickou metódou, by mal zahrnovať nasledujúce základné časti:

1. Spôsob vedenia účtovníctva
Účtovníctvo je možné viesť ručne alebo pomocou výpočtovej techniky. V dnešnej dobe informatiky je skôr raritou vedenie účtovníctva ručne. Pri vedení účtovníctva prostredníctvom výpočtovej techniky je obsahom interného predpisu účtovný záznam, ktorý dokladuje formu vedenia účtovníctva. V prípade, že sa využíva softvér, ktorý je priamo na vedenie účtovníctva uspôsobený, účtovným záznamom je programové vybavenie, t. j. napr. používateľská príručka.

2. Zoznam skratiek, číselných znakov použitých v účtovných záznamoch a zo­znam účtovných kníh, ktoré účtovná jednotka používa
V zmysle § 14 ods. 3 zákona o účtovníctve je účtovná jednotka povinná viesť zo­znam číselných znakov alebo iných symbolov a skratiek použitých v účtovných knihách a v ostatných účtovných záznamoch s uvedením ich významu.

Ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo pomocou prostriedkov výpočtovej techniky, mala by uviesť, ktorá zostava korešponduje s požadovanou účtovnou knihou.

3. Účtový rozvrh
V zmysle § 13 ods. 2 zákona o účtovníctve v súlade s rámcovou účtovou osnovou je účtovná jednotka povinná zostaviť účtový rozvrh, v ktorom uvedie syntetické účty, analytické účty potrebné na zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov účtovného obdobia a na zostavenie účtovnej závierky a podsúvahové účty. V priebehu účtovného obdobia možno účtový rozvrh dopĺňať podľa potrieb účtovnej jednotky. Ak nedochádza k prvému dňu účtovného obdobia k zmene účtového rozvrhu platného v predchádzajúcom účtovnom období, môže účtovná jednotka postupovať podľa pôvodného účtového rozvrhu aj v nasledujúcom účtovnom období. Zároveň spoločnosť môže využiť možnosť vytvorenia vlastných syntetických účtov.

Ak však takúto možnosť využije, musí týmto účtom priradiť trojmiestny znak a samozrejme slovné označenie, ktoré bude vystihovať charakter účtu.

Osobitnú kapitolu tvoria podsúvahové účty, ktoré sa v účtovných výkazoch, ktoré sa predkladajú na daňový úrad, nezobrazujú. V prípade, že spoločnosť vedie i vnútropodnikové účtovníctvo, účtový rozvrh obsahuje aj účty vnútropodnikového účtovníctva, a to syntetické, ako aj analytické.

4. Spôsob účtovania a oceňovania zásob

Vo svojom internom predpise je spoločnosť povinná uviesť, či pri účtovaní zásob zvolila spôsob A alebo B. Spoločnosť, ktorá má povinný audit, nemá však možnosť voľby, pretože vždy musí účtovať spôsobom A. Zároveň musí uviesť spôsob oceňovania zásob na sklade, pri výdaji do spotreby a predaji, atď.

V tejto časti interného predpisu by spoločnosť mala tiež stanoviť, aké druhy zásob účtuje priamo do spotreby, bez zaúčtovania na sklad. V prípade, že spoločnosť má zásoby, pri ktorých sa predpokladajú prirodzené úbytky, uvedie normy prirodzených úbytkov jednotlivých druhov zásob.

5. Odpisový plán
V zmysle § 28 ods. 3 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná zostaviť odpisový plán, na základe ktorého vykonáva odpisovanie (účtovné) majetku. V internom predpise si účtovná jednotka stanoví dobu odpisovania a spôsob odpisovania jednotlivého majetku.

6. Obeh účtovných dokladov
Spoločnosť voči vonkajšiemu prostrediu nie je uzavretá. Prebieha tok informácií v rámci samotnej účtovnej jednotky (medzi útvarmi), ako aj s externým prostredím. Na základe týchto transakcií do spoločnosti vstupuje množstvo dokladov alebo sa v nej doklady vytvoria. Tento pohyb účtovných dokladov musí mať účtovná jednotka opísaný vo svojom vnútornom predpise. Vo vnútornom predpise sa uvádzajú funkcie, prípadne mená pracovníkov, ktorí sú oprávnení preskúmavať, nariaďovať, meniť alebo schvaľovať účtovné operácie. Zároveň by táto časť mala obsahovať maximálne lehoty na spracovanie alebo vyhotovenie účtovných dokladov.

7. Vedenie vnútroorganizačného účtovníctva
Postupy účtovania v § 6 uvádzajú tri alternatívy organizácie vnútropodnikového účtovníctva. Z tohto dôvodu je potrebné v internom predpise uviesť zvolenú alternatívu.

8. Záväzky zo sociálneho fondu
V tejto časti spoločnosť rieši podmienky tvorby a spôsob použitia sociálneho fondu. Pri jej vypracovaní má spoločnosť povinnosť rešpektovať zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov.

9. Zákazková výroba
V internej smernici spoločnosť, ktorá je dodávateľom zákazky, napr. stavby, diela atď., špecifikuje spôsob tvorby rozpočtu, tvorby ceny zákazky, zásady pre účtovanie nákladov a výnosov na zákazku, možnosť realizácie stratovej zákazky, formu vytvorenia opravnej položky a rezervy.

10. Účtovanie špecifických účtovných prípadov v priebehu roka a k dátumu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka
Typickým príkladom počas účtovania v priebehu roka je účtovanie opráv chýb minulých období. Účtovná jednotka môže v tomto predpise definovať napr. formou limitov, čo je významná chyba a čo je nevýznamná chyba.

11. Spôsob vysporiadania mánk, škôd a prebytkov zistených počas účtovného obdobia
Táto časť sa viaže na hmotnú zodpovednosť zamestnancov a iných osôb. V internej smernici musí mať účtovná jednotka stanovený spôsob vysporiadania sa s týmito nezrovnalosťami zistenými počas účtovného obdobia.

12. Rezervy
V tejto časti spoločnosť rieši spôsob tvorby, použitia a zrušenia rezervy.

13. Opravné položky
Opravné položky je možné tvoriť iba k aktívam spoločnosti. Zásady pre tvorbu, zúčtovanie a zrušenie opravných položiek musia byť upravené v internej smernici, účtovná jednotka si ich tvorí na základe vlastného uváženia a konkrétnych podmienok, v ktorých existuje.

14. Účtovanie o výsledku hospodárenia a fondoch podniku
Táto oblasť je dôležitá hlavne pre majiteľov spoločnosti.

15. Spôsob zostavenia cash-flow
Spoločnosť má možnosť voľby medzi priamou a nepriamou metódou. V internej smernici uvedie zvolenú alternatívu a zásady, podľa ktorých postupuje pri získavaní informácií k zostaveniu prehľadu peňažných tokov.

16. Odložená daň
Týka sa iba tej účtovnej jednotky, ktorá má povinný audit v zmysle zákona o účtovníctve.

17. Iné aktíva a iné pasíva
V tejto časti spoločnosť rieši spôsob zaznamenávania informácií, ktoré by mohli viesť k povinnosti uviesť tieto informácie v poznámkach. Pod pojmom „iné aktíva“ rozumieme časť aktív účtovnej jednotky, ktoré nespĺňajú podmienky na ich zaúčtovanie na účtoch hlavnej knihy a ktoré sa vykazujú v účtovnej závierke v poznámkach. Iným pasívom je povinnosť účtovnej jednotky, ktorá nespĺňa podmienky na jej zaúčtovanie na účtoch hlavnej knihy a ktorá sa vykazuje v účtovnej závierke v poznámkach. Z praktického hľadiska ide predovšetkým o dôsledné zaznamenanie informácií, ktoré môžu byť zdrojom iných pasív a iných aktív. Je preto veľmi dôležité venovať pozornosť inventúre zmlúv na konci roka.

18.Inventarizácia majetku, záväzkov a vlastného imania
Vnútorná smernica musí obsahovať minimálne časový rozvrh inventarizácie, vymenovanú inventarizačnú komisiu a typy účtovných prípadov, ktoré sa účtujú len pri inventarizácii.

19.Archivovanie účtovnej dokumentácie
V zmysle § 35 zákona o účtovníctve je spoločnosť povinná zabezpečiť ochranu účtovnej dokumentácie proti strate, zničeniu alebo poškodeniu. Spoločnosť je taktiež povinná zabezpečiť ochranu použitých technických prostriedkov, nosičov informácií a programového vybavenia pred ich zneužitím, poškodením a zničením. Za týmto účelom je spoločnosť povinná vytvoriť registratúrny plán účtovnej jednotky, v ktorom stanoví spôsob nakladania so svojou účtovnou dokumentáciou. V internej smernici musí mať spoločnosť stanovené pravidlá pre ukladanie dokumentácie, pohyb archivovaných dokladov v prípade potreby pre iné udalosti (napr. daňová kontrola) a stanovenie osoby zodpovednej za archiváciu účtovných dokladov.

Zákon o účtovníctve novelou k 1. 1. 2008 vsunul do ustanovenia § 35 ods. 1 slovo odcudzeniu. Z tohto ustanovenia teda jednoznačne vyplýva, že účtovná jednotka je povinná zabezpečiť účtovné doklady aj proti odcudzeniu. Spresnenie tohto ustanovenia vyplynulo z praxe, kde určitá časť podnikateľských subjektov v snahe vyhnúť sa daňovej kontrole uvádzala, že jej boli doklady odcudzené, a preto ich nie je možné predložiť.

Okruhy, ktoré sme uviedli, nie sú všetky, sú však podstatné a každá spoločnosť by ich mala mať vo svojom vnútornom predpise upravené.

Vnútropodnikové (vnútroorganizačné) účtovníctvo

Pomocou vnútropodnikového účtovníctva môže spoločnosť sledovať hospodárenie jednotlivých útvarov a iných jednotiek spoločnosti.

Vnútropodnikové účtovníctvo možno organizovať:
a) v rámci analytických účtov k finančnému účtovníctvu, pričom sa využijú účty vnútroorganizačné náklady a vnútrooranizačné výnosy, ktoré sa zaradia do účtových skupín 59 a 69,
b) v samostatnom účtovom okruhu, pre ktoré sa vytvoria účty v rámci voľných účtových tried 8 a 9 a ich obsahová náplň,
c) kombináciou dvoch predchádzajúcich postupov.

Spoločnosť DKM, s. r. o., má v organizačnej štruktúre útvar dopravy a útvar výroby. Útvar výroby si objednal u útvaru dopravy dovoz materiálu. Za vykonanú službu pre výrobu doprava vystavila vnútropodnikovú faktúru, ktorú účtovníčka spoločnosti zaúčtovala: MD 599/D 699.

Použité účty:
599 – Vnútropodnikový náklad výroby
699 – Vnútropodnikový výnos dopravy

4.1 Majetok spoločnosti

Zákon o účtovníctve v § 2 ods. 4 písm. a) definuje majetok ako aktíva účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky účtovnej jednotky, dajú sa spoľahlivo oceniť a vykazujú sa v súvahe.

Bola spresnená definícia majetku spoločnosti a slovo „pravdepodobné“, ktoré vyjadrovalo väčšiu mieru neurčitosti, bolo nahradené slovami „takmer isté“, kde pravdepodobnosť, že majetok v budúcnosti zvýši ekonomické úžitky účtovnej jednotky, sa blíži k 1. Toto spresnenie nadobúda účinnosť k 1. 1. 2008.

Správne ocenenie majetku je veľmi dôležité a pri jeho ocenení je potrebné rešpektovať § 24 a § 25 zákona o účtovníctve.

Účtovná jednotka je povinná oceňovať majetok a záväzky:

1. ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu, pričom dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň splnenia dodávky, platby záväzku, inkasa pohľadávky, započítania pohľadávky, postúpenia pohľadávky, prevzatia dlhu, poskytnutia a prijatia preddavku, úhrady úveru alebo pôžičky poskytnutím nového úveru alebo pôžičky, zistenia manka na majetku alebo záväzkoch, schodku, prebytku majetku, škody na majetku, vkladu do obchodnej spoločnosti a družstva, pohybu majetku vo vnútri účtovnej jednotky a deň zistenia ďalších skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v účtovnej jednotke nastali a účtovná jednotka má k dispozícii potrebné doklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti. Pri nehnuteľnostiach obstaraných na základe zmluvy, pri ktorých sa vlastníctvo nadobúda povolením do katastra nehnuteľností a do nadobudnutia vlastníctva nadobúdateľ nehnuteľnosť užíva, dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň prevzatia nehnuteľnosti nadobúdateľom, u prevádzajúceho je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň odovzdania nehnuteľnosti,

2. ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, spôsobom podľa § 27 zákona o účtovníctve,

3. k inému dňu v priebehu účtovného obdobia spôsobom podľa § 27 zákona o účtovníctve, ak sa to vyžaduje podľa osobitného predpisu (napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách v znení neskorších predpisov, zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov).

Novelou účinnou k 1. 1. 2008 v § 24 ods. 3 zákona o účtovníctve je spresnené použitie kurzu pri predaji a kúpe cudzej meny na slovenskú menu.

Veľmi dôležitou zmenou od 1. 1. 2008 s vplyvom na daňový základ je doplnené nové ustanovenie § 24 ods. 6 zákona o účtovníctve. Toto ustanovenie hovorí o tom, že prijaté a poskytnuté preddavky sa ku dňu, ku ktorému sa zostavujem účtovná závierka, sa neprepočítavajú kurzom NBS, a teda o kurzových rozdieloch sa na týchto účtoch neúčtuje.

Majetok sa ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu oceňuje:
– obstarávacou cenou,
– reprodukčnou obstarávacou cenou,
– vlastnými nákladmi
– reálnou hodnotou a 
– menovitou hodnotou.

Podľa § 25 ods. 4 zákona o účtovníctve sa na účely tohto zákona rozumie:

a) obstarávacou cenou (OC) cena, za ktorú sa majetok obstaral, a náklady súvisiace s obstaraním,
b) reprodukčnou obstarávacou cenou (ROC) cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje,
c) vlastnými nákladmi (VN):
• pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť, prípadne aj časť nepriamych nákladov, ktorá sa vzťahuje na výrobnú alebo inú činnosť,
• pri hmotnom majetku okrem zásob a nehmotnom majetku okrem pohľadávok vytvorených vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť a nepriame náklady, ktoré sa vzťahujú na výrobu alebo inú činnosť,

d) menovitou hodnotou cena, ktorá je uvedená na peňažných prostriedkoch a ceninách, alebo suma, na ktorú pohľadávka znie.

Majetok účtovnej jednotky sa z časového hľadiska člení na dlhodobý a krátkodobý majetok.

Dlhodobý majetok (DM) je majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania dohodnutým spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je dlhšia ako jeden rok.

Krátkodobý majetok (KM) je majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je najviac jeden rok.

Dlhodobý majetok spoločnosti sa člení na:
a) dlhodobý nehmotný majetok (DNM),
b) dlhodobý hmotný majetok (DHM),
c) dlhodobý finančný majetok,
d) dlhodobé pohľadávky.

4.1.1 Dlhodobý nehmotný majetok

Podľa § 13 postupov účtovania dlhodobým nehmotným majetkom sú zložky majetku, ktorých ocenenie je vyššie ako suma podľa osobitného predpisu a doba použiteľnosti dlhšia ako jeden rok. Osobitným predpisom sa rozumie ustanovenie § 22 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len zákon o dani z príjmov), ktorý definuje nehmotný majetok ako práva priemyselného vlastníctva, autorské práva alebo práva príbuzné autorskému právu vrátane počítačových programov a databáz, projekty, výrobné a technologické postupy, utajované informácie, lesné hospodárske plány, technické a hospodársky využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 50 000 Sk, majú prevádzkovo-technické funkcie alebo použiteľnosť dlhšiu ako jeden rok a sú obstarané odplatne alebo vytvorené vlastnou činnosťou s cieľom obchodovať s nimi, aktivované náklady na vývoj, zriaďovacie výdavky vyššie ako 50 000 Sk a technické zhodnotenie plne odpísaného nehmotného majetku vyššie ako 30 000 Sk. Doba použiteľnosti je doba, počas ktorej je majetok využiteľný pre súčasnú a budúcu činnosť.

Ocenenie dlhodobého nehmotného majetku

Dlhodobý nehmotný majetok sa oceňuje:
1. obstarávacou cenou s výnimkou nehmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou,
2. vlastnými nákladmi v prípade, ak je majetok vytvorený vlastnou činnosťou,
3. reprodukčnou obstarávacou cenou, ak vlastné náklady sú vyššie ako reprodukčná obstarávacia cena,
4. reálnou hodnotou, ak nehmotný majetok je nadobudnutý vkladom alebo kúpou podniku alebo jeho časti.

Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku

Dlhodobý nehmotný majetok je možné obstarať:
a) kúpou,
b) vytvoriť vlastnou činnosťou,
c) v ostatných prípadoch: vecný vklad do základného imania, prevod z osobného vlastníctva podnikateľa, dar, inventúrny prebytok.

Pri obstaraní DNM sa majetok oceňuje cenou obstarania (kúpna cena) + náklady na obstaranie. Súčasťou nákladov súvisiacich s obstaraním nie sú kurzové rozdiely.

V prípade, ak je DNM vytvorený vlastnou činnosťou, majetok sa oceňuje vo výške priamych nákladov na výrobu alebo inú činnosť a nepriamych nákladov, ktoré sa vzťahujú k výrobe. Podmienkou však je, aby vlastné náklady boli nižšie ako reprodukčná cena.

Reprodukčnou obstarávacou cenou sa oceňuje DNM nadobudnutý bezodplatne (dar), DNM zistený pri inventarizácii ako prebytok a v účtovníctve doteraz nezachytený, majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania.

Účtovanie dlhodobého nehmotného majetku

Dlhodobý nehmotný majetok sa účtuje na príslušných účtoch rámcovej účtovej osnovy, a to na účtoch:
011– Zriaďovacie výdavky
012 – Aktivované náklady na vývoj
013 – Softvér
014 – Oceniteľné práva
015 – Goodwill
019 – Ostatný dlhodobý nehmotný majetok

Bližšie sa nebudeme venovať zriaďovacím výdavkom, ktorými sme sa zaoberali v predchádzajúcej časti, a účtu 015 – Goodwill. Účtovanie goodwillu je špecifické, účtuje sa pri kúpe, výmene, vklade podniku alebo jeho časti, ďalej pri rozdelení, splynutí alebo zlúčení obchodných spoločností alebo družstiev.

Účet 012 – Aktivované náklady na vývoj

Na účte 012 – Aktivované náklady na vývoj sa účtuje DNM vytvorený vlastným vývojom, ak je možné preukázať:

– možnosť jeho technického dokončenia tak, že ho bude možné používať alebo predať,
– zámer jeho dokončenia, použitia alebo možnosť predaja,
– schopnosť spoločnosti ho použiť alebo predať,
– spôsob vytvárania budúcich ekonomických úžitkov a existenciu trhu pre výstupy DNM alebo pre DNM sám osebe, alebo ak bude používaný vo vnútri spoločnosti, jeho použiteľnosť,
– dostupnosť zodpovedajúcich technických zdrojov, finančných zdrojov a ostatných zdrojov pre dokončenie jeho vývoja, použitie alebo predaj,
– spoľahlivé ocenenie nákladov súvisiacich s jeho obstaraním v priebehu vývoja.

Je veľmi dôležité však rozlišovať medzi výskumom a vývojom.

Pod výskumom rozumieme pôvodné a plánované zisťovanie vykonávané s cieľom získať nové vedecké alebo technické poznatky. Náklady na výskum sa do DNM neaktivujú, sú súčasťou nákladov v účtovných obdobiach, v ktorých vznikli. Nákladmi na výskum sú najmä náklady na:
– činnosti zamerané na získavanie nových poznatkov,
– skúmanie, zhodnotenie a konečný výber aplikácií zo záverov výskumu alebo iných poznatkov,
– hľadanie alternatívnych materiálov, zariadení, výrobkov, procesov, systémov alebo služieb,
– formuláciu, dizajn, hodnotenie a konečný výber možných alternatív nových alebo zlepšených materiálov, zariadení, výrobkov alebo procesov, systémov alebo služieb.

O vývoji spoločnosť účtuje, ak ide o aplikáciu zistení výskumu alebo iných znalostí na plánovanie alebo návrh výroby nových alebo významne zlepšených materiálov, zariadení, výrobkov, procesov, systémov alebo služieb pred začatím ich sériovej výroby do používania. Ako vývoj sa účtuje najmä:
– zhotovenie a testovanie prototypov a modelov,
– zhotovenie nástrojov, šablón, foriem a čipov využívaním novej technológie,
– zhotovenie a činnosť skúšobnej prevádzky, ktorá nie je v etape ekonomickej realizovateľnosti výroby,
– zhotovenie a prevádzka vybranej alternatívy pre nové alebo zlepšené materiály, zariadenia, výrobky, procesy, systémy alebo služby.

Na účte 012 sa účtujú výsledky vykonaných vývojových prác, ak sú:
– kúpené samostatne a nie sú súčasťou dodávky iného DM a jeho ocenenia,
– vytvorené vlastnou činnosťou za účelom obchodovania s nimi, pričom nejde o zákazku alebo o súčasť dlhodobého majetku,
– vytvorené vlastnou činnosťou pre potreby účtovnej jednotky.

Náklady na vývoj sa nebudú aktivovať, ak nebudú splnené vyššie uvedené podmienky. V tomto prípade sú náklady na vývoj súčasťou nákladov toho obdobia, v ktorom vznikli. Náklady na vývoj sa neaktivujú ani v tom prípade, ak ich suma neprevýši sumu, pri ktorej je pravdepodobné, že sa získa z budúcich ekonomických úžitkov po odpočítaní ďalších nákladov vývoja, predaja a administratívnych nákladov, ktoré sa týkajú priamo marketingu výrobkov alebo procesov.

Účet 013 – Softvér

Softvér sa účtuje na účte 013 – Softvér bez ohľadu na to, či je alebo nie je predmetom autorských práv, ak je:
– kúpený samostatne a nie je súčasťou dodávky hardvéru a jeho ocenenia,
– vytvorený vlastnou činnosťou za účelom používania pre potreby účtovnej jednotky alebo na účely obchodovania s ním, ak nejde o softvér na zákazku alebo súčasť dodávky hardvéru.

Účet 014 – Oceniteľné práva

Na tomto účte sa účtujú napríklad výrobno-technické poznatky (know-how), licencie, užívacie práva, právo prechodu cez pozemok, vydavateľské práva, vydavateľské tituly, autorské práva, dovozné a vývozné kvóty, obchodné značky, ochranné známky, receptúry, predmety priemyselných práv a iné výsledky duševnej tvorivej činnosti, ak sa obstarali za odplatu, napríklad kúpou, výmenou a nepeňažným vkladom. Je dôležité si uvedomiť, že na tomto účte nemožno účtovať o oceniteľných právach nadobudnutých bezodplatne a ani o oceniteľných právach vytvorených vlastnou činnosťou vzhľadom na to, že podľa § 28 ods. 4 zákona o účtovníctve ich nemožno aktivovať.

Účet 019 – Ostatný dlhodobý nehmotný majetok

Vzhľadom na to, že postupy nevymedzujú náplň tohto účtu, spoločnosť ho môže použiť na účtovanie takých účtovných prípadov, ktoré svojím charakterom nepatria na účty 011 až 015.

Spoločnosť DKM, s. r. o., platiteľ DPH, pri začatí svojej činnosti zakúpila účtovný soft­vér od spoločnosti IDA, s. r. o., v hodnote 55 000 Sk bez dane. Kúpu účtovného softvéru jej sprostredkovala spoločnosť ZETA, s. r. o., ktorá si za túto službu vyfakturovala sumu vo výške 15 000 Sk. Zároveň spoločnosť DKM, s. r. o., na začiatku svojej činnosti vytvorila vlastnou činnosťou softvér pre vlastnú potrebu. Celkové náklady na vývoj dosiahli hodnotu 78 000 Sk. Obdobný softvér v čase dokončenia mal trhovú hodnotu 70 000 Sk. Od spoločnosti ZETA, s. r. o., zakúpila organizačné poznatky (metódu podnikového riadenia) v hodnote 250 000 Sk bez dane.

Riešenie:

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1.Obstaranie účtovného softvéru DPH	55 000 10 450	041 343	321 321
2.Externé náklady – sprostredkovanie DPH	15 000 2 850	041 343	321 321
3.Náklady na vývoj a tvorbu softvéru	78 000	521, 524, 518, ...	331, 336, 321, 3x
4. Aktivácia nákladov na vývoj	78 000	041	623
5. Rozdiel medzi ocenením softvéru (ROC – VN)	8 000	548	041
6. Zakúpenie metódy podnikového riadenia DPH	250 000 47 500	041 343	321 321

Použité účty:

041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku
3x – Zúčtovacie vzťahy
321 – Dodávatelia
331 – Zamestnanci
336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia
343 – Daň z pridanej hodnoty
518 – Ostatné služby
521 – Mzdové náklady
524 – Zákonné sociálne poistenie
548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť
623 – Aktivácia dlhodobého nehmotného majetku

Vo všetkých prípadoch pri nehmotnom majetku, ktorého ocenenie sa rovná 50 000 Sk alebo je nižšie, s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, sa môže spoločnosť rozhodnúť, či bude tento majetok považovať za DNM alebo ho bude účtovať pri jeho obstaraní do nákladov na účet 518 – Ostatné služby. Spôsob zaúčtovania takéhoto majetku by mala mať spoločnosť upravený v internej smernici. V prípade, že sa spoločnosť rozhodne, že nehmotný majetok, ktorý nespĺňa kritérium ocenenia, bude považovať za dlhodobý nehmotný majetok, môže využiť obsahovú náplň účtov stanovených v rámcovej účtovej osnove alebo vytvoriť v zmysle § 3 postupov účtovania syntetický účet nadväzujúci na ekonomický obsah účtovej skupiny nad rámec účtovej osnovy.

Náklady na školenia a semináre, marketingové a podobné štúdie, prieskum trhu, poradenstvo, odborné posudky, získanie noriem a certifikátov, napr. ako sú ISO normy, na prípravu a zábeh výkonov, reklamu, uvedenie výrobkov na trh, reštrukturalizáciu a reorganizácia podniku alebo jeho časti, na rozšírenie výroby, ako aj ostatné náklady podobného charakteru sa neúčtujú ako DNM, ale ako náklady na hospodársku činnosť.

4.1.2 Dlhodobý hmotný majetok

Dlhodobý hmotný majetok (DHM)  v zmysle § 13 ods. 4 postupov účtovania sa člení na:

a) pozemky, stavby, byty a nebytové priestory, umelecké diela, predmety z drahých kovov,
b) samostatné hnuteľné veci s výnimkou hnuteľných vecí uvedených v písmene a) a súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, s dobou použiteľnosťou dlhšou ako jeden rok a v ocenení vyššom, ako je suma určená v § 22 ods. 2 zákona o dani z príjmov, a to vo výške 30 000 Sk,
c) pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky,
d) základné stádo a ťažné zvieratá bez ohľadu na ich obstarávaciu cenu,
e) otvárky nových lomov, pieskovní a hlinísk, technickú rekultiváciu a technické zhodnotenie, ak nie sú súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku. Súčasťou technickej rekultivácie môžu byť len stavby.

Na účte dlhodobého hmotného majetku sa eviduje aj príslušenstvo, napr. prídavné alebo výmenné zariadenia, ktoré sú súčasťou jeho ocenenia a evidencie.

Príslušenstvo je definované v § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je súčasťou dodávky hlavnej veci alebo sa priradí k dodávke dodatočne. V zmysle tohto ustanovenia príslušenstvom sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali, pričom musia byť splnené nasledovné podmienky:
1. vlastník hlavnej veci musí byť aj vlastníkom príslušenstva a
2. trvalé užívanie príslušenstva s hlavnou vecou určí vlastník.

Ocenenie dlhodobého hmotného majetku

Dlhodobý hmotný majetok sa oceňuje:
a) obstarávacou cenou, ak je DHM obstaraný za odplatu,
b) reprodukčnou obstarávacou cenou, ak je DHM nadobudnutý bezodplatne, majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania, majetok novozistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený,
c) vlastnými nákladmi, ak je DHM vytvorený vlastnou činnosťou,
d) reálnou hodnotou, ak je DHM nadobudnutý vkladom alebo kúpou podniku alebo jeho časti.

Obstaranie dlhodobého hmotného majetku

DHM je možné obstarať:
a) kúpou,
b) darom, preradením z osobného vlastníctva podnikateľa do podnikania,
c) vytvorením vlastnou činnosťou,
d) vkladom podniku alebo jeho časti.

Obstaranie DHM a jeho technického zhodnotenia do času jeho zaradenia do užívania sa účtuje v zmysle § 35 postupov účtovania na účet 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku. Na tomto účte sa účtujú i náklady súvisiace s jeho obstaraním, a to najmä náklady na:

a) prípravu a zabezpečenie výstavby DHM, napríklad odvody za dočasné odňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, náklady na poskytnutie záruky v súvislosti s obstaraním, a to do času uvedenia DHM do používania,

b) prieskumné, geologické, geodetické a projektové práce, a to vrátane variantných riešení, umelecké diela tvoriace súčasť stavebných objektov, náhrady na odstránenie ekonomickej ujmy poľnohospodárskych organizácií, odvody za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu pre zariadenia staveniska, otvárky nových lomov, pieskovní a hlinísk, technickú rekultiváciu, technické zhodnotenie v zmysle § 29 zákona o dani z príjmov, dopravné, montážne práce a clo,

c) zabezpečovacie a konzervačné práce alebo udržiavacie a dekonzervačné práce, ak sa zastavia práce na udržiavaní dlhodobého hmotného majetku,

d) náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti a náhrady majetkovej ujmy poskytované vlastníkovi nehnuteľnosti podľa osobitných predpisov a platby za ekonomickú ujmu v súvislosti s výstavbou. Osobitným predpisom je napríklad zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike, zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách, zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí,

e) úhradu nákladov účelne vynaložených na pripojenie a zabezpečenie požadovaného príkonu alebo požadovanej dodávky plynu, tepla a vody, ako i úhrada vlastníkovi rozvodného zariadenia za preložku rozvodného zariadenia,

f) skúšky, ktorými zhotoviteľ preukazuje riadne vykonanie diela, ak pri skúškach vzniknú použiteľné výrobky alebo výkony, ktoré podľa zmluvy patria objednávateľovi, znížia sa o výnosy z týchto výrobkov alebo výkonov náklady na obstaranie DHM.

Je potrebné upozorniť, že pri posudzovaní nákladov súvisiacich s cenou obstarania DHM náklady uvedené v § 35 postupov účtovania nie sú taxatívne vymedzené. Rozsah týchto nákladov je podstatne širší a každý účtovný prípad je potrebné posudzovať individuálne s ohľadom na okolnosti, ktoré tento náklad vyvolali.

Súčasťou obstarávacej ceny v zmysle § 25 zákona o dani z príjmov je aj:
a) daň z pridanej hodnoty u spoločnosti, ktorá nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
b) daň z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ale nemôže ju odpočítať v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o dani z pridanej hodnoty).

Podľa ustanovenia § 49 ods. 7 zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ dane nemôže odpočítať daň pri nasledovnom majetku:
a) kúpe a nájme osobného automobilu; osobným automobilom sa na účely tohto zákona rozumie motorové vozidlo registrované v kategórii M1,
b) kúpe príslušenstva osobného automobilu vrátane montáže; príslušenstvom osobného automobilu sa na účely tohto zákona rozumie elektrické ovládanie okien, centrálne uzamykanie dverí, klimatizačný systém, autorádio, autorádio s prehrávačom (MC/CD).

Výnimku tvorí obstaranie majetku formou finančného prenájmu (lízing), pri ktorého obstaraní daň z pridanej hodnoty nie je súčasťou obstarávacej ceny.

Postupy účtovania ponúkajú spoločnosti možnosť rozhodnúť sa v prípade úrokov z úverov.

Úroky z úveru, ktorým bol financovaný obstarávaný majetok, do času uvedenia tohto majetku do používania môžu byť súčasťou obstarávacej ceny alebo finančným nákladom v tom účtovnom období, v ktorom vznikli.

V zmysle § 36 ods. 2 postupov účtovania zostatková cena stavebného objektu alebo jeho časti likvidovaného v dôsledku novej stavby vrátane nákladov na likvidáciu sa zahrnie do nákladov na novú stavbu.

Postupy účtovania v § 35 ods. 2 taxatívne vymedzujú, čo nie je súčasťou obstarávacej ceny DHM. Sú to:

a) penále, pokuty, poplatky, úroky z omeškania alebo iné sankcie zo zmluvných vzťahov a peňažné náhrady škôd súvisiace s obstaraním DHM,
b) náklady na prípravu pracovníkov pre budované prevádzky a zariadenia,
c) náklady na vybavenie obstarávaného dlhodobého majetku zásobami,
d) náklady na biologickú rekultiváciu,
e) náklady súvisiace s prípravou a zabezpečením výstavby, ktoré vznikli po uvedení obstaraného hmotného majetku do užívania,
f) náklady na opravy a udržiavanie dlhodobého hmotného majetku. Opravami sa odstraňuje čiastočné opotrebovanie alebo poškodenie za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu. Opravou sa rozumie aj vykonanie opravy s použitím iných než pôvodných materiálov, náhradných dielcov, súčastí alebo technológií, ak nedôjde k zmene technických parametrov alebo zvýšeniu výkonnosti majetku a ani k zmene účelu použitia. Udržiavaním sa spomaľuje fyzické opotrebovanie, predchádza sa jeho následkom a odstraňujú sa drobnejšie závady,
g) kurzové rozdiely,
h) úroky z úverov, ak sa do času uvedenia majetku do prevádzky nerozhodne, že budú tvoriť súčasť obstarávacej ceny.

Pomerne problematický je výklad § 35 ods. 2 postupov účtovania v časti poplatky. Podľa neoficiálneho výkladu DR SR a MF SR ide o sankčné poplatky, čo však z daného ustanovenia jednoznačne nevyplýva. Preto v praxi veľmi často prichádza k dvojakému výkladu, a tým aj k rôznemu zaúčtovaniu týchto nákladov.

Spoločnosť DKM, s. r. o., kúpila od spoločnosti ZETA, s. r. o., dňa 7. 8. 2006 tri počítače v hodnote 90 600 bez dane. Spoločnosť ZETA, s. r. o., je platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Na základe dohody medzi spoločnosťou DKM, s. r. o., a spoločnosťou ZETA, s. r. o., prepravu počítačov vykonala prepravná spoločnosť Preprava, s. r. o., dňa 7. 8. 2006, ktorá si za túto službu vyfakturovala sumu 3 000 Sk. Spoločnosť Preprava, s. r. o., je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na to, že pracovníčka na ekonomickom oddelení včas neuhradila faktúru voči spoločnosti ZETA, s. r. o., spoločnosť ZETA, s. r. o., vystavila penalizačnú faktúru v hodnote 2 500 Sk. Uplatnenie práva penalizovať spoločnosť DKM, s. r. o., vyplývalo spoločnosti ZETA, s. r. o., z kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou DKM, s. r. o., a ZETA, s. r. o.

Riešenie:

Zakúpené počítače jednotlivo presiahli hodnotu 30 000 Sk, spoločnosť je povinná o nich účtovať ako o DHM. Preprava počítačov v zmysle § 35 ods. 1 písm. b) postupov účtovania vstupuje do obstarávacej ceny počítačov. Penalizačná faktúra v hodnote 2 500 Sk za oneskorenú úhradu faktúry nie je súčasťou obstarávacej ceny počítačov v zmysle § 35 ods. 2 písm. a) postupov účtovania, je prevádzkovým nákladom obdobia, za ktoré bola vystavená.

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Faktúra od dodávateľa DPH	90 600 17 214	042 343	321 321
2. Faktúra za prepravu od Preprava, s. r. o. DPH	3 000 570	042 343	321 321
3. Penalizačná faktúra od ZETA, s. r. o.	2 500	544	321

Použité účty:

042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku
321 – Dodávatelia
343 – Daň z pridanej hodnoty
544 – Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania

Spoločnosť DKM, s. r. o., dňa 8. 8. 2006 kúpila od spoločnosti Auto, a. s., jedno osobné vozidlo a dve úžitkové vozidlá v celkovej hodnote 1 800 000 Sk, pričom cena osobného vozidla bola 450 000 Sk, cena úžitkového vozidla č. 1 – 650 000 Sk a cena úžitkového vozidla č. 2 – 700 000 Sk. Spoločnosť Auto, a. s., je platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Pracovník oddelenia dopravy vozidlá zaregistroval 16. 8. 2006 na dopravnom inšpektoráte a vozidlám boli pridelené evidenčné čísla. Za tento úkon zaplatila spoločnosť poplatky vo výške 6 000 Sk.

Riešenie:

Vzhľadom na to, že spoločnosť nezakúpila osobné vozidlo za účelom jeho ďalšieho predaja, ale za účelom využívania pre potreby spoločnosti, DPH uplatnená k cene je súčasťou obstarávacej ceny vozidla. Pri úžitkových vozidlách má spoločnosť DKM, s. r. o., nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Poplatok zaplatený dopravnému inšpektorátu za pridelenie evidenčných čísiel je súčasťou obstarávacej ceny vozidiel.

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Faktúra za osobné vozidlo DPH z faktúry za osobné vozidlo	378 151 71 849	042                 042	321 321
2. Poplatok za pridelenie evidenčného čísla	2 000	042	321
3. Faktúra za úžitkové vozidlo č. 1 DPH z faktúry za úžitkové vozidlo č. 1	546 218 103 782	042 343	321 321
4. Poplatok za pridelenie evidenčného čísla	2 000	042	321
5. Faktúra za úžitkové vozidlo č. 2 DPH z faktúry za úžitkové vozidlo č. 2	588 235 111 765	042 343	321 321
6. Poplatok za pridelenie evidenčného čísla	2 000	042	321

Použité účty:

042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku
321 – Dodávatelia
343 – Daň z pridanej hodnoty

Spoločnosť DKM, s. r. o., dňa 9. 8. 2006 zakúpila nábytok, koberec, sedaciu súpravu, pracovný stôl a ďalší inventár v celkovej hodnote 120 000 Sk vrátane DPH. V internej smernici o účtovníctve o inventáre nad 1 000 Sk účtuje ako o DHM. Hodnota jednotlivých položiek zakúpeného inventáru bola vyššia ako 30 000 Sk. Spoločnosť nevyužila obsahovú náplň účtov príslušnej účtovej skupiny a na inventár vytvorila nový syntetický účet.

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
Prijatá faktúra za inventár DPH	100 840 19 160	042                343	321 321

Použité účty:

042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku
321 – Dodávatelia
343 – Daň z pridanej hodnoty

Spoločnosť DKM, s. r. o., dňa 2. 9. 2006 nadobudla bezodplatne štyri stroje. V čase nadobudnutia bola trhová hodnota týchto strojov 250 000 Sk.

Riešenie:

V zmysle § 33 ods. 4 postupov účtovania dlhodobý hmotný majetok nadobudnutý bezodplatne sa účtuje na ťarchu účtu účtovej skupiny 04 – Obstaranie dlhodobého majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období a účet časového rozlíšenia sa rozpúšťa do výnosov vo vecnej a časovej súvislosti so zaúčtovaním odpisov. Vzhľadom na to, že ide o bezodplatne nadobudnutý majetok, v účtovníctve bude ocenený v reprodukčnej obstarávacej cene, t. j. 250 000 Sk.

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
Bezodplatne nadobudnuté stroje	250 000	042	384

Použité účty:

042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku
384 – Výnosy budúcich období

V rovnakom období kúpila spoločnosť DKM, s. r. o., od spoločnosti IDA, s. r. o., stavebný pozemok v hodnote 850 000 Sk vrátane DPH, na ktorom chce onedlho začať výstavbu budovy dodávateľským spôsobom, pretože momentálne je v prenajatých priestoroch. Kúpa pozemku je financovaná z úveru od banky. Vlastnícke právo na kupujúceho prešlo dňom zápisu do katastra nehnuteľností, a to 22. 9. 2006. Pozemok pred zavkladovaním nebol daný do užívania kupujúcemu.

Riešenie:

Pozemok obstaraný za účelom využitia v spoločnosti je vždy bez ohľadu na obstarávaciu cenu DHM. Vlastnícke právo na spoločnosť DKM, s. r. o., prešlo dňom zápisu do katastra nehnuteľností, a to 22. 9. 2006. Tento deň je možné považovať za deň uskutočnenia účtovného prípadu.

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
Faktúra za pozemok DPH	714 286 135 714	042 343	321 321

Použité účty:

042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku
321 – Dodávatelia
343 – Daň z pridanej hodnoty

Spoločnosť DKM, s. r. o., uzatvorila dňa 25. 9. 2006 kúpnu zmluvu so spoločnosťou Nehnuteľnosti, s. r. o., ktorej predmetom bola kúpa budovy. DKM, s. r. o., chce nehnuteľnosť využiť na svoju výrobnú činnosť. Dňa 26. 9. 2006 bola budova odovzdaná protokolom o odovzdaní kupujúcemu. Katastrálny úrad vklad povolil 6. 10. 2006, týmto dňom bolo zapísané vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Budova je po kolaudácii viac ako 5 rokov. Spolu so stavbou sa prevádza i pozemok, na ktorom stavba stojí. Celková cena tejto transakcie je 2 500 000 Sk, pričom hodnota budovy je 2 mil. Sk, hodnota pozemku 0,5 mil. Sk.

Riešenie:

V zmysle § 2 postupov účtovania pri nehnuteľnostiach obstaraných na základe zmluvy, pri ktorých sa vlastnícke právo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností a do nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosť nadobúdateľ užíva, dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň prevzatia nehnuteľnosti nadobúdateľom. Ak nebude vklad do katastra nehnuteľností povolený, účtovné zápisy sa zrušia. Dňom vzniku účtovného prípadu je deň, kedy nadobúdateľ začal nehnuteľnosť užívať, v našom prípade je to 26. 9. 2006.

Vzhľadom na to, že ide o prevod stavby spolu so stavebným pozemkom, od ktorého kolaudácie uplynulo viac ako 5 rokov, spoločnosť Nehnuteľnosť, s. r. o., sa rozhodla, že predaj stavby spolu s pozemkom od dane z pridanej hodnoty oslobodí.

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
Faktúra za predaj budovy spolu s pozemkom – za budovu – za pozemok	2 000 000 500 000	042 042	321 321

Použité účty:

042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku
321 – Dodávatelia

Účtovanie dlhodobého hmotného majetku

DHM sa člení na hmotný majetok odpisovaný a hmotný majetok neodpisovaný. Takéto rozdelenie je dodržané i v samotnej rámcovej účtovej osnove, ktorá eviduje tento majetok v účtovej skupine 02 a 03.

Do účtovej skupiny 02 – Dlhodobý hmotný majetok – odpisovaný patria účty:
021 – Stavby
022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí
025 – Pestovateľské celky trvalých porastov
026 – Základné stádo a ťažné zvieratá
029 – Ostatný dlhodobý hmotný majetok

Do účtovej skupiny 03 – Dlhodobý hmotný majetok – neodpisovaný patria účty:
031 – Pozemky
032 – Umelecké diela a zbierky

Účet 021 – Stavby

Na tomto účte sa účtujú stavby bez ohľadu na:
1. obstarávaciu cenu,
2. stavebno-technické vyhotovenie, napr. budovy, veže, stožiare, silá, zásobníky, nádrže, tribúny, múry, oplotenia, pomníky,
3. účel – trvalé a dočasné,
4. čas trvania – trvalé a dočasné.

V § 13 ods. 4 postupov účtovania sa stavby bližšie nevymedzujú, predmetné ustanovenie sa však odvoláva na zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb. Stavbu vymedzuje stavebný zákon v § 43, podľa ktorého stavbou je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Zároveň § 43a stavebného zákona bližšie špecifikuje rozdelenie stavieb, a to na pozemné stavby a inžinierske stavby.

Pozemné stavby sú priestorovo zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebno-technicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí, nemusia mať steny, ale musia mať strechu.

Inžinierske stavby sú všetky ostatné stavby, ktoré nemajú charakter pozemných stavieb. Ide napríklad o diaľnice, cesty, nábrežia, chodníky, nekryté parkoviská, tunely, železničné a lanové dráhy atď. (bližšia špecifikácia je priamo v § 43a stavebného zákona).

Účet 022 – Samostatné hnuteľné veci

Na tomto účte sa účtujú samostatné hnuteľné veci s výnimkou umeleckých diel, zbierok a predmetov z drahých kovov a súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, s dobou použiteľnosťou dlhšou ako jeden rok a v ocenení vyššom, ako je suma určená v § 22 ods. 2 zákona o dani z príjmov, a to vo výške 30 000 Sk.

Podľa klasifikácie produkcie (KP) vydanej vyhláškou ŠÚ SR č. 632/2002 Z. z. sa za samostatné hnuteľné veci považujú:
1. stroje, prístroje a zariadenia – KP 28, 30, 31, 32, 33,
2. dopravné prostriedky KP – 34 a 35,
3. inventár, ktorý zahŕňa nábytok, hudobné nástroje, športové výrobky a rozličné výrobky spracovateľského priemyslu.

V prípade hmotného majetku, ktorý nespĺňa podmienku ocenenia podľa zákona o dani z príjmov vo výške vyššej ako 30 000 Sk, ale jeho doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok, sa spoločnosť môže rozhodnúť nasledovne:
1. bude o takomto majetku účtovať ako o DHM,
2. bude o takomto majetku účtovať ako o zásobách.

Zároveň opätovne spoločnosť môže využiť v zmysle § 3 postupov účtovania možnosť doplniť do svojej účtovej osnovy nový syntetický účet nad rámec účtovej osnovy, ktorý bude nadväzovať na ekonomický obsah príslušnej účtovej skupiny.

Účet 025 – Pestovateľské celky trvalých porastov
Účet 026 – Základné stádo a ťažné zvieratá

Týmto účtom sa nebudeme bližšie venovať, pretože ich náplň je špecifická a nereprezentuje bežnú činnosť spoločnosti s ručením obmedzeným, je skôr typická pre poľnohospodárske podniky, ktorých právna forma je predovšetkým družstvo, štátny podnik, v určitých prípadoch akciová spoločnosť.

Účet 029 – Ostatný dlhodobý hmotný majetok

Náplň tohto účtu obsahuje predovšetkým § 13 ods. 4 písm. e) postupov účtovania. Ostatným dlhodobým hmotným majetku sú: otvárky nových lomov, pieskovní a hlinísk, technická rekultivácia a technické zhodnotenie, ak nie sú súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku. Súčasťou technickej rekultivácie môžu byť len stavby.

Účet 031 – Pozemky

Na tomto účte sa účtujú pozemky, a to poľnohospodárske, lesné a ostatné pozemky, ku ktorým má účtovná jednotka vlastnícke právo alebo právo správy, ak ide o majetok štátu, obce alebo vyššieho územného celku.

Účet 032 – Umelecké diela zbierky

Na tomto účte sa účtujú umelecké diela, ktoré nie sú súčasťou stavebných objektov, a zbierky, napríklad súbor predmetov zobrazujúci historický alebo technický vývoj v podnikateľskej činnosti, hnuteľné kultúrne pamiatky.

Za DHM sa považujú bez ohľadu na ich obstarávaciu cenu.

Uvedenie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku do užívania

DHM a DNM sa stávajú veci uvedené do užívania (tzv. zaradené), pričom uvedením do užívania sa rozumie zabezpečenie všetkých technických funkcií majetku potrebných na jeho užívanie a splnenie všetkých povinností určených právnymi predpismi, napr. stavebnými, ekologickými, požiarnymi, bezpečnostnými a hygienickými.

Majetok sa zaraďuje do používania protokolom o zaradení DHM a DNM. Protokol o zaradení je základný doklad, na základe ktorého sa zaúčtuje zaradenie majetku (účtovne aj pridelením užívateľovi).

Vzor vystavenia protokolu je v prílohe č. 1.

V tomto príklade nadväzujeme na predchádzajúce príklady a v tabuľke sumarizujeme majetok spoločnosti DKM, s. r. o. Tabuľka bude podkladom pre vytvorenie odpisového plánu spoločnosti.

Zaradenie DNM

Účet	Názov majetku	Cena v Sk	Dátum zaradenia	Účet	Účtovanie
041	zriaďovacie náklady	51 000	15. 6. 2006	011	011/041
041	účtovný softvér	70 000	25. 7. 2006	013	013/041
041	vytvorený softvér	70 000	26. 7. 2006	013	013/041
041	metóda podnikového riadenia	250 000	26. 7. 2006	014	014/041

Zaradenie DHM

Účet	Názov majetku	Cena v Sk	Dátum zaradenia	Účet	Účtovanie
042	počítač č. 1	31 200	8. 8. 2006	022	022/042
042	počítač č. 2	31 200	8. 8. 2006	022	022/042
042	počítač č. 3	31 200	8. 8. 2006	022	022/042
042	osobné vozidlo	452 000	16. 8. 2008	022	022/042
042	úžitkové vozidlo č. 1	548 218	16. 8. 2006	022	022/042
042	úžitkové vozidlo č. 2	590 235	16. 8. 2006	022	022/042
042	inventár	100 840	11. 8. 2006	023	023/042
042	stroj č. 1	62 500	2. 9. 2006	022	022/042
042	stroj č. 2	62 500	2. 9. 2006	022	022/042
042	stroj č. 3	62 500	2. 9. 2006	022	022/042
042	stroj č. 4	62 500	2. 9. 2006	022	022/042
042	pozemok	714 286	22. 9. 2006	031	031/042
042	pozemok pod budovou	500 000	26. 9. 2006	031	031/042
042	budova	2 000 000	26. 9. 2006	021	021/042

Pri účtovaní jednotlivých zložiek majetku spoločnosť musí zvážiť vhodné analytické členenie tak, aby dodržala zákonom stanovené minimum a zároveň uspokojila požiadavky, ktoré kladie riadenie spoločnosti. Analytické účty DNM a DHM je v zmysle § 42 postupov účtovania vhodné členiť:

a) podľa jednotlivých zložiek dlhodobého majetku, pričom pri súbore hnuteľných vecí a majetku, ktorého súčasťou ocenenia je aj príslušenstvo, sa analytické účty vytvárajú pre jednotlivé súbory a pre majetok vrátane príslušenstva a ak sa k súboru hnuteľných vecí priradí ďalšia vec a k majetku sa priradí príslušenstvo alebo sa vyradí, upraví sa ocenenie na príslušnom analytickom účte,

Syntetický účet          013 – Softvér
Analytické účty          013-100 – Softvér zakúpený
                                     013-200 – Softvér vytvorený vlastnou činnosťou

b)podľa účelu ustanoveného osobitnými predpismi alebo vyplývajúceho z požiadaviek riadenia spoločnosti,

Syntetický účet          013 – Softvér
Analytické účty          013-10-0 – Softvér zakúpený
                                     013-10-1 – Softvér pre účtovníctvo 
                                     013-20-0 – Softvér vytvorený vlastnou činnosťou 
                                     013-20-1– Softvér pre výrobu

c) ak je spoločnosť nájomcom, osobitne technické zhodnotenie prenajatého dlhodobého majetku, ktoré na základe písomnej zmluvy s vlastníkom alebo správcom odpisuje nájomca za podmienok ustanovených v § 24 ods. 2 zákona o dani z príjmov, a dlhodobý hmotný majetok pri prevode vlastníckeho práva z dôvodu zabezpečenia záväzku prevodom práva na veriteľa, ak sa pôvodný vlastník (dlžník) písomne dohodne s veriteľom na výpožičke tohto majetku počas trvania zabezpečenia majetku,

d) osobitne majetok daný do zálohy alebo ktorým sa iným spôsobom ručí za záväzky.

4.1.3 Technické zhodnotenie dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku

Technické zhodnotenie v zmysle § 21 postupov účtovania je nákladom na obstaranie dlhodobého majetku a o jeho hodnotu sa zvýši ocenenie jednotlivého DHM a DNM, ak súčet vynaložených nákladov za účtovné obdobie je vyšší ako suma určená v § 29 zákona o dani z príjmov, t. j. 30 000 Sk a technické zhodnotenie v účtovnom období je uvedené do používania. Postupy účtovania technické zhodnotenie bližšie nešpecifikujú. Bližšia špecifikácia je uvedená v § 29 zákona o dani z príjmov. Toto ustanovenie definuje technické zhodnotenie ako výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom DHM a DNM 30 000 Sk v úhrne za zdaňovacie obdobie. V prípade, že sa technické zhodnotenie vykoná na majetku, ktorého obstarávacia cena bola 30 000 Sk a menej, pripočíta sa k obstarávacej cene DHM. Postupy účtovania dávajú spoločnosti možnosť sa rozhodnúť v prípade, že technické zhodnotenie neprevýši v úhrne za účtovné obdobie hodnotu 30 000 Sk. Spoločnosť takýto majetok môže účtovať ako:
a) technické zhodnotenie,
b) služby, ak ide o dlhodobý nehmotný majetok,
c) náklady na hospodársku činnosť, ak ide o dlhodobý hmotný majetok.

Zároveň zákon o dani z príjmov definuje:

Rekonštrukciu ako zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov. Za zmenu technických parametrov nemožno považovať zámenu použitého materiálu pri dodržaní jeho porovnateľných vlastností.

Modernizáciou sa rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti DHM a DNM o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku. Za neoddeliteľnú súčasť majetku sa považujú samostatné veci, ktoré sú určené na spoločné použitie s hlavnou vecou a spolu s ňou tvoria jeden majetkový celok.

Postupy účtovania v § 42 osobitne upravujú technické zhodnotenie vykonané na prenajatom majetku. Technické zhodnotenie prenajatého dlhodobého majetku odpisované nájomcom sa účtuje na účte, na ktorom by sa tento majetok účtoval, ak by bol nájomca jeho vlastníkom.

Od technického zhodnotenia je potrebné odlišovať náklady na opravy a udržiavanie, ktoré sú nákladmi na hospodársku činnosť a sú definované v § 35 ods. 2 postupov účtovania.

Niekedy je veľmi problematické určiť hranicu medzi opravou a technickým zhodnotením a táto časť majetku, resp. nákladov je často predmetom kontroly daňových úradov.

Rozdiel medzi technickým zhodnotením a opravou spočíva v tom, že opravou nedochádza k zmene technických parametrov ani k zvýšeniu výkonnosti a ani k zmene účelu použitia. Opravou sa odstraňuje čiastočné fyzické opotrebenie alebo poškodenie za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu, zabezpečuje sa plynulosť a bezpečnosť používania hmotného majetku, a to aj s použitím iných než pôvodných materiálov, náhradných dielcov, súčastí alebo technológií, nesmie však prísť k zmene technických parametrov alebo k zvýšeniu výkonnosti majetku a ani k zmene účelu použitia.

Spoločnosť DKM, s. r. o., na budove, ktorú kúpila na výrobné účely, vymenila drevené okná za plastové. Okná jej dodala spoločnosť Okno, s. r. o., ktorá je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Za dodanie okien spoločnosti DKM, s. r. o., vystavila faktúru v hodnote 200 000 Sk bez dane.

Riešenie:

Výmenou drevených okien za plastové, pokiaľ neprichádza k zmene parametrov otvoru pre osadenie okenného rámu, sa vo všeobecnosti považuje za opravu, hoci táto problematika je často diskutovanou témou. Spoločnosť bude účtovať túto výmenu do prevádzkových nákladov spoločnosti.

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
Faktúra za dodanie okien DPH	200 000 38 000	511 343	321 321

Použité účty:

321 – Dodávatelia
343 – Daň z pridanej hodnoty
511 – Opravy a udržiavanie

Spoločnosť DKM, s. r. o., v budove, ktorú zakúpila na výrobné účely, vykonala rozsiahlu rekonštrukciu. Rekonštrukcia budovy spočívala v zmene pôdorysu jednotlivých miestností, posune priečok a celkovej zmene účelu použitia budovy z administratívnej na výrobnú. Rekonštrukciu vykonala spoločnosť TZH, s. r. o., platiteľ DPH, ktorá za túto činnosť vyfakturovala dňa 10. 11. 2006 sumu 500 000 Sk bez dane. Technické zhodnotenie bolo dňa 15. 11. 2006 uvedené do používania.

Riešenie:

Spoločnosť DKM, s. r. o., na DHM vykonala v roku 2006 technické zhodnotenie. O túto sumu zvýši v 11/2006 hodnotu budovy.

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1.Faktúra za technické zhodnotenie DPH	500 000 95 000	042                 343	321 321
2. Zaradenie technického zhodnotenia  v 11/2006	500 000	021	042

Použité účty:

021 – Stavby
042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku
321 – Dodávatelia
343 – Daň z pridanej hodnoty

Spoločnosť DKM, s. r. o., zakúpila nový modul DM k účtovnému softvéru, ktorý už mala evidovaný v majetku. Nový modul bude prepojený s pôvodným účtovným programom a automaticky sa budú do neho zúčtovávať údaje o dlhodobom majetku. Spoločnosť IDA, s. r. o., vystavila faktúru za predaj modulu DM v sume 36 000 Sk vrátane DPH. Nový modul spoločnosť DKM, s. r. o., uviedla do používania dňa 10. 11. 2006.

Riešenie:

Spoločnosť DKM, s. r. o., vykonala modernizáciu nehmotného majetku o také súčasti, ktoré softvér neobsahoval.

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Faktúra za nový modul DPH	30 252 5 748	041                 343	321 321
2. Zaradenie technického zhodnotenia do používania	30 252	013	041

Použité účty:

013 – Softvér
041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku
321 – Dodávatelia
343 – Daň z pridanej hodnoty

Potom je rekapitulácia majetku spoločnosti nasledovná:

DNM spoločnosti DKM, s. r. o.

Účet	Názov majetku	Cena v Sk	Dátum zaradenia	Účet	Účtovanie
041	zriaďovacie výdavky	51 000	15. 6. 2006	011	011/041
041	účtovný softvér + tech. zhodnotenie	100 252	25. 7. 2006, 10. 11. 2006	013	013/041
041	vytvorený softvér	70 000	26. 7. 2006	013	013/041
041	metóda podnikového riadenia	250 000	26. 7. 2006	014	014/041

DHM spoločnosti DKM, s. r. o.

Účet	Názov majetku	Cena v Sk	Dátum zaradenia	Účet	Účtovanie
042	počítač č. 1	31 200	8. 8. 2006	022	022/042
042	počítač č. 2	31 200	8. 8. 2006	022	022/042
042	počítač č. 3	31 200	8. 8. 2006	022	022/042
042	osobné vozidlo	452 000	16. 8. 2008	022	022/042
042	úžitkové vozidlo č. 1	548 218	16. 8. 2006	022	022/042
042	úžitkové vozidlo č. 2	590 235	16. 8. 2006	022	022/042
042	inventár	100 840	11. 8. 2006	023	023/042
042	stroj č. 1	62 500	2. 9. 2006	022	022/042
042	stroj č. 2	62 500	2. 9. 2006	022	022/042
042	stroj č. 3	62 500	2. 9. 2006	022	022/042
042	stroj č. 4	62 500	2. 9. 2006	022	022/042
042	pozemok	714 286	22. 9. 2006	031	031/042
042	pozemok pod budovou	500 000	26. 9. 2006	031	031/042
042	budova + tech. zhodnotenie	2 500 000	26. 9. 2006, 15. 11. 2006	021	021/042

4.1.4Odpisovanie majetku

Postupné, ale trvalé znižovanie hodnoty DHM a DNM počas jeho používania sa premieta prostredníctvom odpisov do nákladov a zároveň sa nepriamo vyjadrí na príslušnom účte oprávok. Výška a intenzita odpisovania majetku závisí od účelu jeho použitia a tiež od charakteru výrobného alebo nevýrobného procesu. Štruktúra majetku podnikateľského subjektu je odlišná v prípade subjektu, ktorý sa zaoberá poľnohospodárskou výrobou, iná v prípade priemyselnej výroby a celkom iná v prípade subjektu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie služieb.

Pre ľahšie pochopenie celého tohto procesu si najprv definujeme jednotlivé kategórie, ktoré sa k odpisovaniu vzťahujú.

Odpis – premietnutie opotrebenia majetku do nákladov spoločnosti.

Účtovný odpis – je mesačnou kategóriou a prostredníctvom neho sa mesačne premieta opotrebenie majetku do účtovníctva prostredníctvom nákladov.

Daňový odpis – je ročnou kategóriou, o tomto odpise sa neúčtuje a vyjadruje postupné zahŕňanie odpisov DHM a DNM do daňových výdavkov, čím priamo pôsobí na znižovanie daňového základu spoločnosti.

Oprávky – predstavujú trvalú korekciu ocenenia dlhodobého majetku. Sú súčtom odpisov počas doby odpisovania

Zostatková cena – je rozdiel medzi obstarávacou cenou majetku a oprávkami.

Odpisový plán – je zostavený účtovnou jednotkou ako podklad k vyčísleniu oprávok odpisovaného majetku v priebehu jeho používania.

Inventárna karta majetku – je tlačivo v písomnej alebo elektronickej forme, ktoré informuje o spôsobe odpisovania, ročnej sadzbe odpisov, čiastke odpisov a zostatkovej cene majetku za zdaňovacie obdobie u jednotlivého odpisovaného dlhodobého majetku.

Odpisová skupina – vyjadruje skupinu majetku, ktorej je pridelená príslušná doba odpisovania.

Doba odpisovania – je časový úsek, počas ktorého sa prostredníctvom oprávok znižuje hodnota majetku až do výšky obstarávacej ceny majetku.

Z ekonomického hľadiska plnia odpisy nasledovné funkcie:
– cenovú, ktorá vyjadruje prenos hodnoty používaného majetku do hodnoty tovaru alebo poskytovania služieb,
– daňovú, pomocou ktorej spoločnosť efektívne v určitom časovom období znižuje svoj daňový základ.

Účtovné odpisy

Samotný postup pri odpisovaní DHM a DNM si zvolí spoločnosť vo svojom odpisovom pláne tak, aby zodpovedal miere opotrebenia v bežných podmienkach používania majetku. Je veľmi dôležité, aby účtovná jednotka objektívne posúdila podmienky používania majetku a tomu prispôsobila aj intenzitu odpisovania. Účtovné odpisy nemusia byť rovnomerné a pri stanovení spôsobu odpisovania spoločnosť môže zohľadniť viaceré kritériá, napr. podľa výkonu, tzv. výkonové odpisy, podľa intenzity vy­užívania a doby používania.

V praxi subjekty veľmi často premietajú do účtovníctva odpisy stanovené na základe doby používania. Je to síce najjednoduchší spôsob stanovenia účtovných odpisov, avšak v mnohých prípadoch nezohľadňuje reálne opotrebenie majetku. Ďalšou pomerne veľkou chybou, s ktorou sa často stretávame v praxi, je stanovenie rovnice účtovné odpisy = daňové odpisy. Zvolenie takéhoto spôsobu odpisovania nekorešponduje s intenzitou využívania majetku. Spoločnosť sa v obidvoch prípadoch vystavuje riziku nesprávneho vykázania netto aktív v súvahe, ktorá sa zostavuje ku koncu účtovného obdobia príslušného roku, nesprávnemu vykázaniu účtovného hospodárskeho výsledku a možnej pokute zo strany daňového úradu v zmysle § 38 zákona o účtovníctve.

Zmena odpisovania v účtovníctve sa uplatní vždy k začiatku nasledujúceho účtovného obdobia, účtovné odpisy účtovná jednotka nemôže, na rozdiel od daňových, prerušiť.

V podmienkach trhového hospodárstva sa používajú predovšetkým tieto metódy odpisovania:
1. metóda rovnomerného odpisovania,
2. degresívna metóda:
• zostatková,
• kumulatívna,
• holandská,
3.progresívna metóda.

Novelou postupov účtovania účinnou v roku 2007 sa do postupov zapracovala ďalšia podmienka, ktorá by sa mala zohľadniť pri tvorbe odpisového plánu. Pri tvorbe odpisového plánu je potrebné brať do úvahy dobu použiteľnosti, počet výrobkov alebo podobných jednotiek, u ktorých sa predpokladá ich získanie prostredníctvom majetku, pričom sa predovšetkým zohľadňuje:
a) očakávané použitie majetku a intenzita jeho využitia,
b) očakávané fyzické opotrebenie majetku, ktoré závisí od bežných podmienok jeho využívania, ako je zmennosť, plán opráv a údržby, starostlivosť o majetok v čase, keď sa nevyužíva,
c) technické a morálne zastaranie,
d) zákonné alebo iné obmedzenia na používanie majetku,
e) rôzna doba použiteľnosti a rôzny priebeh opotrebovania jednotlivých oddeliteľných súčastí dlhodobého majetku podľa potrieb účtovnej jednotky.

Spoločnosť DKM, s. r. o., zakúpila svetelnú techniku a zvukovú techniku, ktorú bude používať pri svojom podnikaní. Svetelná a zvuková technika pozostáva z reproduktorov, osvetľovacej súpravy a káblov. Ide o jeden funkčný celok, ktorého jednotlivé súčasti sú však oddeliteľné a sú samostatne funkčné. Vzhľadom na to, že predpokladaná doba použitia reproduktorov je dlhšia ako osvetľovacej súpravy, spoločnosť pri tvorbe odpisového plánu túto skutočnosť zohľadnila a jednotlivé súčasti účtovne odlišne odpisovala.

Metóda rovnomerného odpisovania

Pre túto metódu je charakteristické, že počas celej doby životnosti majetku sa opo­trebenie majetku vo forme odpisov premieta v rovnakej výške do nákladov. Táto metóda neberie do úvahy výkonnosť odpisovaného majetku. Jej výhodou je jednoduchosť a prehľadnosť.

Spoločnosť predpokladá, že stroj bude používať 5 rokov vo svojom výrobnom procese.

Pre výpočet použijeme stroj z príkladu č. 6. V internej smernici má spoločnosť zakotvené začatie odpisovania majetku v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, kedy bol majetok zaradený.

Výpočet mesačných odpisov ako účtovnej kategórie bude nasledovný:

Riešenie:

Rok	Obstarávacia  cena v Sk	Odpisy  v Sk	Zostatková  cena v Sk
1	62 500	4 167	58 333
2	62 500	12 500	45 833
3	62 500	12 500	33 333
4	62 500	12 500	20 833
5	62 500	12 500	8 333
6	62 500	8 333	0

Degresívna metóda

Pri degresívnej metóde sa výška odpisov v priebehu doby životnosti postupne znižuje. Túto metódu je vhodné použiť v takom odvetví, ktoré sa prudko rozvíja. Rozlišujeme tri hlavné varianty degresívnej metódy:

– zostatková metóda – ročné odpisy sa počítajú zo zostatkovej ceny, čo znamená, že základňa pre výpočet odpisov sa každý rok znižuje o vypočítané odpisy,
– kumulatívna metóda – výpočet kumulatívnej metódy sa zabezpečuje sadzbou, ktorá klesá aritmetickým priemerom. Výpočet sadzby sa môže uskutočniť dvoma spôsobmi: 

              2 (n-t+1)
1. % = --------------  * 100
              n (n+1) 

t – rok, pre ktorý je sadzba počítaná
n – stanovená doba životnosti

	zostávajúce roky životnosti
2. % =	----------------------------------------------------------------
	kumulatívny súčet rokov životnosti

– holandská metóda – u nás v praxi veľmi málo využívaná, takmer neznáma.

Pri použití tejto metódy sa obstarávacia cena majetku rozdelí na dve časti, a to:

• 1/3 sa odpisuje počas štyroch rokov životnosti, a to v prvých troch rokoch po 10 % a zvyšok 3,33 % v štvrtom roku,
• 2/3 sa odpisujú rovnomerne počas celej doby životnosti.

Spoločnosť DKM, s. r. o., sa rozhodla kúpený stroj odpisovať zostatkovou metódou.

Riešenie:

Rok	Obstarávacia cena v Sk	Zostatková cena v Sk	Odpisy v Sk
1	62 500	–	25 000
2	62 500	37 500	15 000
3	62 500	22 500	9 000
4	62 500	13 500	6 750
5	62 500	6 750	6 750

Pri tomto type metódy je vhodné kombinovať zostatkovú metódu (odpisovanie dvojnásobnou sadzbou pre rovnomerné odpisovanie) s metódou rovnomerného odpisovania, a to tak, že keď je odpísaná podstatná časť vstupnej ceny, zvyšok ceny po zostatkovú dobu životnosti sa odpíše rovnomerne.

Spoločnosť DKM, s. r. o., sa rozhodla kúpený stroj odpisovať kumulatívnou metódou.

Rok	Obstarávacia cena v Sk	Zostatková cena	Sadzba	Odpisy v Sk
1	62 500	5 / (5 + 4 + 3 + 2 + 1)	0,33	20 833
2	62 500	4 / (5 + 4 + 3 + 2 + 1)	0,27	16 667
3	62 500	3 / (5 + 4 + 3 + 2 + 1)	0,20	12 500
4	62 500	2 / (5 + 4 + 3 + 2 + 1)	0,13	8 333
5	62 500	1 / (5 + 4 + 3 + 2 + 1)	0,07	4 167

V príklade bol použitý druhý vzorec, ktorý sa javí ako menej pracný.

Progresívna metóda

Vychádza z predpokladu, že s dobou použitia sa intenzita využitia majetku zvyšuje. V praxi táto metóda nie je uplatňovaná často, a preto sa jej bližšie nebudeme venovať.

Od roku 2003 sa uplatňuje dvojaké odpisovanie, a to účtovné a daňové. Daňové odpisovanie upravuje § 22 až § 29 zákona o dani z príjmov a uplatňuje sa len pre účely dane z príjmov. Spôsob odpisovania určený zákonom o dani z príjmov nie je možné po celú dobu odpisovania konkrétneho majetku zmeniť. Zákon o účtovníctve a postupy účtovania túto možnosť poskytujú, ale iba v prípade, že výsledkom zmeny tohto postupu bude dosiahnutie verného a pravdivého zobrazenia skutočnosti. Ak spoločnosť zmení odpisový plán a zmena bola vykonaná s cieľom zabezpečiť verné a pravdivé zobrazenie skutočností, musí nový postup odpisovania použiť spätne od prvého dňa tohto účtovného obdobia.

Porovnanie účtovných a daňových odpisov

Rozdiel medzi daňovými a účtovnými odpismi, či už kladný alebo záporný, ovplyvňuje výšku výsledku hospodárenia pred zdanením a základ dane pre výpočet daňovej povinnosti dane z príjmov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach. Tento rozdiel je však spravidla dočasný a odpisy sa vyrovnajú vzhľadom na to, že ich vstupná cena je vždy rovnaká. Typ (záporný, kladný) vzťahu medzi daňovými a účtovnými odpismi potom vyjadruje budúci finančný vzťah spoločnosti voči štátnemu rozpočtu, a to tzv. odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka.

Daňové odpisy

Daňové odpisy sú takmer vždy ročnou kategóriou. Základnými podmienkami na ich uplatnenie je:
1. evidencia majetku v aktívach spoločnosti k poslednému dňu príslušného zdaňovacieho obdobia,
2. využívanie majetku na podnikanie za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania príjmov.

Uplatnenie daňového odpisu nie je povinnosťou spoločnosti, je to však jej právo, ktoré môže a nemusí využiť.

Spôsob odpisovania majetku pre účely dane z príjmov upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami sú odpisy hmotného a nehmotného majetku premietnuté do základu dane podľa ustanovení § 22 a § 29.

Vypočítaná výška daňových odpisov závisí predovšetkým od:
1. druhu majetku, ktorý sa zaradí do jednej zo štyroch odpisových skupín; ku každej odpisovej skupine je priradená určitá doba odpisovania,
2. zvoleného spôsobu odpisovania, ktoré môže byť rovnomerné alebo zrýchlené, pričom spôsob odpisovania po celú dobu sa nemôže zmeniť.

Rovnomerná metóda odpisovania – podľa tejto metódy sa odpisy premietajú do daňových výdavkov v rovnakých čiastkach počas doby odpisovania, ktorá je priradená k príslušnej odpisovej skupine. Odpis sa určí ako podiel vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania.

Zrýchlená metóda odpisovania – podľa tejto metódy sú odpisy na začiatku odpisovania najvyššie a v ďalších rokoch ich výška postupne klesá. V prvom roku odpisovania sa odpisy hmotného majetku vypočítajú ako podiel jeho vstupnej ceny a príslušného koeficientu pre zrýchlené odpisovanie platného v prvom roku odpisovania. V nasledujúcich rokoch odpisovania sa odpisy hmotného majetku určia ako podiel dvojnásobku jeho zostatkovej ceny a rozdielu medzi priradeným koeficientom pre zrýchlené odpisovanie platným v ďalších rokoch odpisovania a počtom rokov, počas ktorých sa už majetok odpisoval.

V prípade, že spoločnosť na majetku vykoná technické zhodnotenie a používa sa metóda zrýchleného odpisovania, odpisy sa určia nasledovne:
– v roku zvýšenia zostatkovej ceny ako podiel dvojnásobku tejto ceny hmotného majetku a priradeného koeficientu pre zrýchlené odpisovanie platného pre zvýšenú zostatkovú cenu,
– v ďalších rokoch odpisovania ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny hmotného majetku a rozdielu medzi priradeným koeficientom zrýchleného odpisovania platným pre zvýšenú zostatkovú cenu a počtom rokov, počas ktorých sa majetok odpisoval zo zvýšenej zostatkovej ceny.

V zmysle § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmovdaňové odpisy spoločnosť môže prerušiť, a to na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo viac celých zdaňovacích období, v ďalšom zdaňovacom období daňovník pokračuje v odpisovaní tak, akoby nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania.

Podmienkou pre odpisovanie majetku je to, že majetok musí byť funkčný a musí spĺňať všetky podmienky pre užívanie tak, ako je stanovené v postupoch účtovania, a majetok musí byť súčasťou aktív spoločnosti vykázaných v súvahe k poslednému dňu príslušného zdaňovacieho obdobia.

V zmysle § 24 zákona o dani z príjmov hmotný a nehmotný majetok odpisuje spoločnosť, ktorá má k tomuto majetku vlastnícke právo. Právo odpisovať hmotný a nehmotný majetok má i spoločnosť, ktorá nemá k takémuto majetku vlastnícke právo, ak účtuje o:

a) hmotnom majetku pri prevode vlastníckeho práva z dôvodu zabezpečenia záväzku prevodom práva na veriteľa, ak sa pôvodný vlastník písomne dohodne s veriteľom na výpožičke tohto majetku počas trvania zabezpečenia záväzku,
b) dlhodobom hmotnom hnuteľnom majetku, pri ktorom vlastnícke právo prechádza na kupujúceho až úplným zaplatením kúpnej ceny a do nadobudnutia vlastníckeho práva kupujúci majetok užíva,
c) nehnuteľnej veci obstaranej na základe zmluvy, pri ktorej sa vlastnícke právo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností, ak do nadobudnutia vlastníckeho práva kupujúci nehnuteľnosť užíva,
d) hmotnom majetku prenajatom formou finančného lízingu.

Hmotný a nehmotný majetok, ktorý je v spoluvlastníctve, odpisuje každý zo spoluvlastníkov zo vstupnej ceny, a to pomerne podľa výšky spoluvlastníckeho podielu. Pri odpisovaní hmotného a nehmotného majetku, ktorý sa iba čiastočne používa na podnikanie, sa do daňových výdavkov zahrnie taká výška odpisu, ktorá sa rovná súčinu pomeru podnikateľskej a nepodnikateľskej časti a celkovej výšky odpisov.

Nehmotný majetok okrem vlastníka môže odpisovať aj spoločnosť, ktorá k nemu nadobudla právo na užívanie za odplatu.

Ako už bolo spomenuté, daňový odpis je predovšetkým ročnou kategóriou. Výnimku z tejto definície tvorí:
1. nehmotný majetok, ktorý sa odpisuje v súlade s účtovnými odpismi,
2. hmotný majetok, ktorý nespĺňa limit ocenenia 30 000 Sk, ale účtovná jednotka rozhodla, že o ňom bude účtovať ako o dlhodobom majetku – v tomto prípade sa daňové odpisy rovnajú účtovným,
3. lízing,
4. osobitnou kapitolou je odpisovanie pomocou časovej metódy.

Určité druhy majetku majú obmedzenú dobu životnosti vyplývajúcu z ich charakteru a poslania. Odpisujú sa tzv. časovým mesačným spôsobom odpisovania. Patria sem:
– otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk a technickej rekultivácie, ak nie sú súčasťou hmotného majetku, do ceny ktorého sú zahrnuté,
– dočasné stavby,
– banské stavby,
– formy, modely a šablóny.

Odpis sa v tomto prípade vypočíta ako podiel vstupnej ceny a určenej doby odpisovania alebo podiel vstupnej ceny k počtu odliatkov. To znamená, že v roku začatia odpisovania a v poslednom roku odpisovania sa uplatní pomerná výška ročného odpisu podľa počtu mesiacov, počas ktorých sa majetok využíval.

Spoločnosť DKM, s. r. o., si stanovila odpisový plán. Pre výpočet účtovných odpisov použila metódu rovnomerného odpisovania.

Účtovné odpisy za rok 2006

Majetok	OC v Sk	Mesiace odpis.	DO	Odpis 2006	ZC v Sk	Účtovanie
Zriaďovacie výdavky	51 000	7	2	14 875	36 125	551/071
Účtovný softvér	70 000	6	4	8 750	61 250	551/073
+ jeho technické zhodnotenie	30 252	2	4	1 261	28 992	551/073
Vytvorený softvér	70 000	6	4	8 750	61 250	551/073
Metóda podnikového riadenia	250 000	6	5	25 000	225 000	551/074
Počítač č. 1	31 200	5	5	2 600	28 600	551/082
Počítač č. 2	31 200	5	5	2 600	28 600	551/082
Počítač č. 3	31 200	5	5	2 600	28 600	551/082
Osobné vozidlo	452 000	5	7	26 905	425 095	551/082
Úžitkové vozidlo č. 1	548 218	5	6	38 071	510 147	551/082
Úžitkové vozidlo č. 2	590 235	5	6	40 989	549 246	551/082
Inventár	100 840	5	4	10 504	90 336	551/082
Stroj č. 1	62 500	4	7	2 976	59 524	551/082
Stroj č. 2	62 500	4	7	2 976	59 524	551/082
Stroj č. 3	62 500	4	7	2 976	59 524	551/082
Stroj č. 4	62 500	4	7	2 976	59 524	551/082
Pozemok	714 286	–	–	–	714 286	–
Pozemok pod budovou	500 000	–	–	–	500 000	–
Budova	2 000 000	4	30	22 222	1 977 778	551/081
+ jej technické zhodnotenie	500 000	2	30	2 778	497 222	551/081
Celkom	6 220 431			219 809	6 000 623

Daňové odpisy za rok 2006

Majetok	OC v Sk	Odpisová skupina	DO	Odpis v Sk	ZC v Sk	Účtovanie
Zriaďovacie výdavky	51 000	daňové = účtovné	2	14 875	36 125	–
Účtovný softvér	100 252	daňové = účtovné	4	10 011	90 242	–
Vytvorený softvér	70 000	daňové = účtovné	4	8 750	61 250	–
Metóda podnikového riadenia	250 000	daňové = účtovné	5	25 000	225 000	–
Počítač č. 1	31 200	1	4	7 800	23 400	–
Počítač č. 2	31 200	1	4	7 800	23 400	–
Počítač č. 3	31 200	1	4	7 800	23 400	–
Osobné vozidlo	452 000	1	4	113 000	339 000	–
Úžitkové vozidlo č. 1	548 218	1	4	137 055	411 164	–
Úžitkové vozidlo č. 2	590 235	1	4	147 559	442 676	–
Inventár	100 840	2	6	16 807	84 033	–
Stroj č. 1	62 500	2	6	10 417	52 083	–
Stroj č. 2	62 500	2	6	10 417	52 083	–
Stroj č. 3	62 500	2	6	10 417	52 083	–
Stroj č. 4	62 500	2	6	10 417	52 083	–
Pozemok	714 286	–	–	–	714 286	–
Pozemok pod budovou	500 000	–	–	–	500 000	–
Budova	2 500 000	4	20	125 000	2 375 000	–
Celkom	6 220 431			663 125	5 557 309

Vysvetlivky:

OC – obstarávacia cena
DO – doba odpisovania v rokoch
ZC – zostatková cena

Rozdiel medzi daňovými a účtovnými odpismi vo výške 443 316 Sk (663 125 – – 219 809) je odpočítateľnou položkou od základu dane v roku 2006.

4.1.5 Účtovanie lízingu

Poznáme dve základné formy lízingu:
1. operatívny lízing,
2. finančný lízing.

Operatívny lízing

Je typom lízingu, pri ktorom sa určitá zložka majetku prenajíma spravidla na kratší čas, ako je doba životnosti prenajímaného majetku. Po uplynutí doby, na ktorú sa lízingová zmluva uzavrela, predmet lízingu neprechádza do majetku nájomcu.

Finančný lízing

Finančný lízing možno charakterizovať ako dlhodobý nájom s právom kúpy prenajatej veci.

Najčastejšie sa finančným lízingom obstarávajú dopravné prostriedky.

Spoločnosť DKM, s. r. o., obstarala na lízing osobné vozidlo (kategória M1). V lízingovej zmluve boli uvedené nasledovné základné údaje:

	Bez DPH	DPH 19%	Spolu Sk
Nadobúdacia cena (istina)	877 366,40	166 699,60	1 044 066
1. zvýšená splátka	263 209,90	50 009,90	313 219,80
Poplatok za uzavretie zmluvy	13 050,80	2 479,70	15 530,50
Dohodnutá kúpna cena	0	0	0
Finančná činnosť spolu	77 922,00	14 803,80	92 725,80
Leasingová cena bez poistenia	955 288,30	181 503,50	1 136 791,80

Začiatok doby trvania lízingu je totožný s dátumom prevzatia lízingu, t. j. 11. 8. 2006. 

Deň splatnosti prvej platby je deň dodania služby.

V deň splatenia prvej zvýšenej splátky bola zaplatená i prvá riadna splátka:

	Základ dane v Sk	DPH v Sk	Suma s DPH
1. riadna splátka, z toho: – istina – finančná činnosť	13 198,50 6 025,90	2 507,70 1 144,907	15 706,70 170,80

Minimálna doba trvania lízingu je 36 mesiacov. Lízing je ukončený 36 mesiacov po prevzatí lízingu príjemcom lízingu. Perióda splátok je 1 mesiac. Poistné je platené mimo lízingu poisťovni Poistné, a. s., vo výške 2 175 Sk.

Riešenie:

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Zúčtovanie obstarávacej ceny lízingu	614 156,50	042	474
2. Prvá zvýšená splátka DPH k prvej zvýšenej splátke	263 209,90 50 009,90	042 548	474 474
3. Poplatok za zmluvu DPH	13 050,80 2 479,70	042 548	379 379
4. Zaradenie predmetu lízingu	890 417,20	022	042
5. Mesačné odpisy účtovné (odpis na 4 roky = 48 mesiacov)	18 550,00	551	082
6. Zaplatenie poplatku za zmluvu	15 530,50	379	221
7. Zaplatenie 1. zvýšenej splátky	313 219,80	474	221
8.Mesačná časť istiny – o istine sa neúčtuje, len úhrada v banke  bude znižovať účet 474.
9.Finančná činnosť	6 025,90	562	474
10.DPH	3 652,60	548	474
11. Úhrada celej splátky	22 877,00	474	221
12. Havarijné poistné podľa osobitného splátkového kalendára –  predpis –  úhrada	2 175 2 175	568 325	325 221

Následne sa v účtovaní pokračuje v zmysle splátkového kalendára.

Použité účty:

022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí
042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku
082 – Oprávky k samostatným hnuteľným veciam a k súboru hnuteľných vecí
221 – Bankové účty
325 – Ostatné záväzky
379 – Iné záväzky
474 – Záväzky z nájmu
548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť
551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku
562 – Úroky
568 – Ostatné finančné náklady

Pri účtovaní lízingu úžitkového vozidla (kategória N) sú použité údaje z príkladu č. 19. 

Riešenie:

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Zúčtovanie obstarávacej ceny lízingu	614 156,50	042	474
2. Prvá zvýšená splátka DPH k prvej zvýšenej splátke	263 209,90 50 009,90	042 343	474 474
3. Poplatok za zmluvu DPH	13 050,80 2 479,70	042 343	379 479
4. Zaradenie predmetu lízingu	890 417,20	022	042
5.Mesačné odpisy účtovné (odpis na 4 roky = 48 mesiacov)	18 550	551	082
6.Zaplatenie poplatku za zmluvu	15 530,50	379	221
7.Zaplatenie prvej zvýšenej splátky	313 219,80	474	221
8.Mesačná časť istiny – o istine sa neúčtuje, len úhrada v banke bude znižovať účet 474.
9.Finančná činnosť v Sk DPH	6 025,90 3 652,60	562 343	474 474
10.Úhrada celej splátky	22 877	474	221
11.Havarijné poistné podľa osobitného splátkového kalendára  –  predpis –  úhrada	2 175 2 175	568 325	325 221

Použité účty:

022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí
042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku
082 – Oprávky k samostatným hnuteľným veciam a k súboru hnuteľných vecí
221 – Bankové účty
325 – Ostatné záväzky
343 – Daň z pridanej hodnoty
379 – Iné záväzky
474 – Záväzky z nájmu
551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku
562 – Úroky
568 – Ostatné finančné náklady

Rozdiel medzi účtovaním lízingu osobného a úžitkového vozidla je v uplatnení DPH z prvej zvýšenej splátky a následne zo všetkých splátok.

V zmysle § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ dane nemôže odpočítať daň pri kúpe a nájme osobného automobilu.

Daňové hľadisko finančného lízingu

Zákon o dani z príjmov v § 2 písm. s) definuje finančný prenájom ako obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na nájomcu, je súčasťou celkovej sumy dohodnutých platieb, ak:

1. vlastnícke právo má prejsť bez zbytočného odkladu po skončení nájmu na nájomcu a
2. doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 zákona o dani z príjmov a nie menej ako tri roky alebo ak je predmetom prenájmu pozemok, doba trvania nájmu pozemku je najmenej 60 % doby odpisovania hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny č. 4, pričom pri postúpení nájomnej zmluvy bez zmeny podmienok na nového nájomcu táto podmienka platí na nájomnú zmluvu ako celok.

Ak sú splnené tieto podmienky finančného lízingu, spoločnosť sa riadi § 22 zákona o dani z príjmov.

Hmotný majetok prenajatý formou finančného lízingu okrem pozemkov odpíše nájomca počas doby trvania prenájmu do výšky 100 % hodnoty istiny podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o účtovníctve, zvýšenej o náklady súvisiace s obstaraním predmetu finančného prenájmu vynaložené nájomcom do doby zaradenia tohto majetku do užívania. Pri postúpení nájomnej zmluvy sa odstupné zaplatené nad rámec celkovej sumy dohodnutých platieb odpisuje ako súčasť vstupnej ceny rovnomerne počas zostávajúcej doby trvania nájomnej zmluvy. V prípade predĺženia alebo skrátenia dohodnutej doby finančného prenájmu sa už uplatnené odpisy spätne neupravujú a zvyšná časť odpisovanej hodnoty sa rozpočítava rovnomerne až do novej dohodnutej doby ukončenia finančného prenájmu.

Výška odpisu sa určí rovnomerne pomernou časťou pripadajúcou na každý kalendárny mesiac doby prenájmu.

Ročný odpis sa určuje s presnosťou na celé kalendárne mesiace počnúc mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania.

Pri finančnom lízingu je takýmto mesiacom mesiac, v ktorom bol prenajatý majetok poskytnutý nájomcovi v súlade so zmluvou o finančnom prenájme v stave spôsobilom na zmluvne dohodnuté alebo obvyklé používanie. Pri tomto spôsobe odpisovania možno v roku začatia a v roku ukončenia odpisovania uplatniť ročné odpisy len vo výške pripadajúcej na toto zdaňovacie obdobie v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov.

Úrok pri finančnom prenájme je v zmysle § 19 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov zahrňovaný do základu dane počas celej doby trvania finančného prenájmu podľa účtovníctva.

Pri zostavení tohto príkladu využijeme údaje z príkladu č. 19. 

Vozidlo bolo prevzaté dňa 11. 8. 2006. V tomto mesiaci je vozidlo spôsobilé na zmluvne dohodnuté používanie. Účtovný odpis je vypočítaný na obdobie 48 mesiacov (4 roky). Doba trvania lízingu je 36 mesiacov.

Riešenie:

	august	september	október	november	december	Spolu
Účtovný odpis v Sk	18 550	18 550	18 550	18 550	18 550	92 750
Daňový odpis v Sk	24 734	24 734	24 734	24 734	24 734	123 670

Spoločnosť v priebehu roka zaúčtuje do nákladov spoločnosti odpisy vo výške 92 750 Sk (MD 551 / D 082), daňovo však uplatní odpisy až do výšky 123 670 Sk (890 417,20 : 36 x 5).

Technické zhodnotenie hmotného majetku obstarávaného formou finančného prenájmu sa považuje za iný majetok.

4.1.6 Ostatné prípady účtovania dlhodobého majetku

1. Dlhodobý nehmotný majetok

Ostatné prípady obstarania DNM

Účtovný prípad	MD	D
1. Prijatie vecného vkladu do ZI	01x	353
2. Prevod z osobného užívania podnikateľa do podnikania	01x	491
3. Prebytok zistený pri inventarizácii	01x	07x

Vyradenie DNM

Účtovný prípad	MD	D
1. Predaj a) zostatková cena b) obstarávacia cena c) fakturácia	541         07x 311	07x 01x 641 343
2. Likvidácia a) majetok už odpísaný b) pred odpísaním	07x 551 07x	01x 07x 01x
3. Vecný vklad a) splatenie v zostatkovej cene b) obstarávacia cena c) daňová povinnosť d) rozdiel medzi uznanou a zostatkovou cenou	367 07x 367 367 415	07x         01x 343 415 367
4. Darovanie a) zostatková cena b) odvod DPH c) obstarávacia cena	543 543 07x	07x 343 01x
5. Manko a škoda a) zostatková cena b) vyradenie c) predpis – zamestnanec d) predpis – iná osoba	549 07x 335 378	07x 01x 648 648
6. Prevod do osobného vlastníctva	491 07x	07x 01x

2. Dlhodobý hmotný majetok

Ostatné prípady nadobudnutia DHM

Účtovný prípad	MD	D
1. Vecný vklad	02x	353
2. Preradenie z osobného používania do podnikania	02x	491

Vyradenie DHM

Účtovný prípad	MD	D
1. Predaj a) zostatková cena b) obstarávacia cena c) predajná cena	541 08x         311	08x 02x 641 343
2. Likvidácia a) plne odpísaný majetok b) neodpísaný majetok c) vyradenie v obstarávacej cene	08x 551 08x	02x 08x 02x
3. Darovanie a) zostatková cena b) odvod DPH c) vyradenie v obstarávacej cene	543 543 08x	08x 343 02x
4. Preradenie do užívania	491 08x	08x 02x
5. Manko a škoda a) zostatková cena b) vyradenie v obstarávacej cene c) predpis – zamestnanec d) predpis – iná osoba	549 08x 335 378	08x 02x 648 648
6. Živelná pohroma a) zostatková cena b) vyradenie v obstarávacej cene c) predpis – poisťovňa	582 08x 378	08x 02x 682

4.1.7 Krátkodobý majetok

Krátkodobý majetok je majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je najviac jeden rok.

Krátkodobý majetok sa člení na:
a) zásoby,
b) krátkodobý finančný majetok,
c) krátkodobé pohľadávky,

Zásoby

Zásobami sú:
a) materiál,
b) nedokončená výroba,
c) tovar.

Za zásoby sa považujú i hnuteľné veci s dobou použiteľnosti najviac jeden rok bez ohľadu na ich obstarávaciu cenu.

Oceňovanie zásob

Zásoby sa oceňujú v súlade s § 25 zákona o účtovníctve:
a) obstarávacou cenou v prípade odplatného nadobudnutia,
b) vlastnými nákladmi pri vytvorení vlastnou činnosťou,
c) reprodukčnou obstarávacou cenou pri bezodplatnom nadobudnutí, preradení z osobného vlastníctva do podnikania.

Obstarávacia cena je cena, za ktorú sú zásoby skutočne obstarané vrátane nákladov súvisiacich s ich obstaraním. V prípade, že pri obstaraní zásob sa využijú i vnútropodnikové služby (napr. vlastná doprava), do obstarávacej ceny sa aktivuje len prepravné a náklady na spracovanie materiálu.

Vlastné náklady pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou sa ocenia buď vo svojej skutočnej výške, alebo na základe operatívnych plánovaných kalkulácií. Takto určené náklady sú náklady stanovené v konkrétnych technických, technologických, ekonomických a organizačných podmienkach stanovených technickou prípravou výroby na uskutočňovanie výkonov, a preto sú takmer zhodné so skutočnými vlastnými nákladmi.

Reprodukčnou obstarávacou cenou sa rozumie cena, za ktorú by sa obstarali zásoby, keď sa o nich účtuje.

Pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou sa finančné náklady súvisiace s po­užitím cudzích zdrojov môžu (napr. úroky) zahrnúť do vlastných nákladov len vtedy, ak patria do obdobia ich vytvárania.

Úbytok zásob zo skladu môžeme oceniť prostredníctvom:
1. váženého aritmetického priemeru,
2. metódou FIFO – „prvý dnu, prvý von“, keď prvá cena na ocenenie prírastku zásob sa použije ako prvá cena ocenenia úbytku zásob,
3. odchýlky od skutočnej ceny, za ktorú sa majetok obstará, a náklady súvisiace s obstaraním.

Účtovanie zásob

Zásoby môžeme účtovať spôsobom A alebo spôsobom B. Spôsob A účtovania zásob môžu použiť všetky účtovné jednotky, na ktoré sa vzťahujú postupy účtovania. Účtovať spôsobom B môžu iba tie účtovné jednotky, ktoré nemajú povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom (§ 19 zákona o účtovníctve)

Spôsob A pri zásobách obstaraných prostredníctvom nákupu

Pri spôsobe A obstaranie zásob vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním spoločnosť účtuje na ťarchu účtu obstarania a v prospech účtov záväzkových a finančných vzťahov. Pri preradení zásob na sklad spoločnosť účtuje v prospech účtu obstarania a na ťarchu účtov jednotlivých zložiek zásob.

Spotreba zásob sa účtuje na príslušný nákladový účet.

Spôsob A pri zásobách obstaraných formou vlastnej výroby a ocenených vlastnými nákladmi

V priebehu účtovného obdobia sa prírastky zásob účtujú na ťarchu účtov zásob vlastnej výroby so súvzťažným účtom v prospech účtovej skupiny „aktivácia“. Pri vyskladnení zásob vlastnej výroby sa zaúčtuje úbytok zásob na ťarchu účtovej skupiny „aktivácia“ a v prospech účtov vlastnej výroby.

Spôsob B účtovania zásob

Pri použití tohto spôsobu sa v priebehu účtovného obdobia nakúpené zásoby účtujú na ťarchu nákladovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy a v prospech účtov záväzkových a finančných vzťahov. Na konci účtovného obdobia po vykonanej inventarizácii sa časť zásob, ktoré v spoločnosti zostali, zaúčtuje na ťarchu zásob a v prospech príslušnej nákladovej skupiny.

Účet 112 – Materiál

Ako materiál sa účtujú najmä suroviny, pomocné látky a prevádzkové látky, náhradné dielce, obaly, hmotný majetok, ktorý nebol zaradený medzi DHM, pričom:

a) ako surovina sa účtujú hmoty, ktoré pri výrobnom procese prechádzajú úplne alebo sčasti do výrobku a tvoria jeho podstatu,
b) ako pomocné látky sa účtujú hmoty, ktoré prechádzajú priamo do výrobku, netvoria však jeho podstatu,
c) ako prevádzkové látky sa účtujú hmoty, ktoré sú potrebné na prevádzku spoločnosti ako celku, napr. mazadlá, palivo, čistiace prostriedky,
d) ako náhradné dielce sa účtujú predmety určené na uvedenie hmotného majetku do pôvodného stavu alebo prevádzkyschopného stavu,
e) ako o obaloch sa účtuje, ak slúžia na ochranu a dopravu nakúpeného materiálu, tovaru a vlastných výrobkov a ak sa nevratné obaly odovzdávajú zákazníkovi alebo sa odovzdávajú vo vnútri účtovnej jednotky spolu s dodaným obsahom.

Pri účtovaní materiálu používame nasledovné súvahové účty:

Účet 111 – Obstaranie materiálu – ide o kalkulačný účet, ktorý slúži na zistenie obstarávacej ceny materiálu pri spôsobe A účtovania zásob.

Účet 112 – Materiál na sklade – pri spôsobe A účtovania zásob sa účtuje nakúpený a prevzatý materiál na sklad ocenený v obstarávacích cenách a materiál vlastnej výroby ocenený vo vlastných nákladoch.

Účet 119 – Materiál na ceste – účtuje sa vyúčtovanie za dodaný materiál, ktorý spoločnosť ešte neprevzala.

Spoločnosť DKM, s. r. o., od spoločnosti Materiál, s. r. o., obstarala materiál dodávateľským spôsobom v celkovej cene 119 000 Sk. Materiál bol prepravený spoločnosťou Preprava, s. r. o., a spoločnosť si za túto službu vyfakturovala sumu 5 200 Sk. Spoločnosť sa rozhodla pre účtovanie zásob spôsobom A.

Riešenie:

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Faktúra za obstaranie materiálu DPH	100 000 19 000	111-AE 343	321 321
2. Faktúra za prepravu DPH	4 370 830	111-AE 343	321 321
3. Prevod materiálu na sklad	104 370	112	111

Použité účty:

111-AE – Obstaranie materiálu – analytická evidencia
111 – Obstaranie materiálu
112 – Materiál na sklade
321 – Dodávatelia
343 – Daň z pridanej hodnoty

Pri externých nákladoch súvisiacich s obstaraním tovaru zväčša nebýva problém, a to ani v prípade, ak faktúra príde oneskorene. V prípade, že materiál je už spotrebovaný, účtuje sa takýto externý náklad priamo na účet 501 – Spotreba materiálu.

Problémy môžu nastať v prípade, ak sa preprava vykonáva vlastným oddelením prepravy, a to ani nie tak v samotnom účtovaní, ako skôr v správnom ocenení. Vyčísliť skutočnú hodnotu prepravy na základe skutočne vynaložených nákladov je veľmi pracné, v podstate takmer nemožné. Preto z praktického hľadiska je vhodné stanoviť vnútropodnikovú cenu za určitú jednotku, zväčša počet kilometrov. Do kalkulácie vstupujú predovšetkým priame náklady (hodnota spotrebovaných pohonných látok, opravy, údržba, odpisy, mzda vodiča atď.), prípadne aj nepriame náklady, ktoré sa na prepravu vzťahujú. Je veľmi dôležité uvedomiť si, že do obstarávacej ceny materiálu vstupuje len doprava materiálu do miesta prvého uloženia, ostatné presuny materiálu sú už nákladmi na skladovanie, prípadne na výrobu.

Spoločnosť DKM, s. r. o., si objednala u spoločnosti Materiál, s. r. o., materiál v celkovej hodnote 119 000 Sk. DKM, s. r. o., materiál dopravila vlastným nákladným vozidlom. Cenu za jeden km stanovila na základe kalkulácie a porovnaním cien za obdobné služby u iných prepravcov, a to v hodnote 20 Sk/km. Dĺžka prepravy bola 100 km.

Riešenie:

Pri zaúčtovaní tohto prípadu je potrebné najprv oceniť prepravu tovaru: 20 x 100 = = 2 000 Sk.

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Faktúra za dodanie tovaru DPH	100 000 19 000	111-AE 343	321 321
2. Aktivácia nákladov na vnútropodnikové služby	2 000	111-AE	622

Použité účty:

111-AE – Obstaranie materiálu – analytická evidencia
321 – Dodávatelia
343 – Daň z pridanej hodnoty
622 – Aktivácia vnútroorganizačných služieb

Účet 622 – Aktivácia vnútroorganizačných služieb

Účtovné jednotky často nepoužívajú účet 111 a priamo účtujú na účet 112. Pri takomto účtovaní, ak chceme správne oceniť materiál na sklade, je potrebné zvoliť jednu z nasledovných alternatívnych riešení:

1. Oceňovanie v skutočných obstarávacích cenách – používa sa vážený aritmetický priemer
Pri úbytku takto oceneného materiálu sa používa aritmetický priemer (počítaný minimálne raz za mesiac) alebo metóda FIFO.
2. Oceňovanie na sklade v skutočnej cene obstarania

Pri tomto spôsobe sa musí rozdeliť účet 112 – Materiál na sklade na dva analytické účty, kde sa na prvý analytický účet účtuje skutočná cena obstarania zistená z faktúr a na druhý účet náklady súvisiace s obstaraním.

Pri úbytku materiálu zo skladu sa postupuje nasledovne:
• materiál účtovaný v skutočnej cene obstarania pomocou váženého aritmetického priemeru alebo metódou FIFO,
• náklady súvisiace s obstaraním sa rozpúšťajú pomernou čiastkou do nákladov ako podiel nákladov súvisiacich s obstaraním pripadajúci na vyskladnený materiál.

3. Oceňovanie materiálu na základe pevnej ceny

V tomto prípade sa účtu 112 – Materiál na sklade určia tri analytické účty:
• napr. 112-100 – účtuje sa vopred stanovená pevná cena,
• 112-200 – účtuje sa tzv. oceňovacia odchýlka, t. j. rozdiel medzi fakturovanou cenou a pevnou cenou. Rozdiel môže vzniknúť nasledovný:
– ak je skutočná cena nižšia ako pevná cena, rozdiel sa zaúčtuje na stranu D účtu 112-200,
– ak je skutočná cena vyššia ako pevná cena, rozdiel sa zaúčtuje na stranu MD účtu 112-200.

Stav účtu 112-200 sa postupne rozpúšťa alikvotnou čiastkou,

• 112-300 – skutočné náklady súvisiace s obstaraním. Pri úbytku materiálu v skladovej cene je potrebné zaúčtovať do nákladov alikvotný podiel nákladov súvisiacich s obstaraním.

Pri celkovej rekapitulácii účtovania materiálu môžeme zhrnúť účtovanie na účte112 nasledovne:

Protiúčet – D	MD           112 – Materiál          D		Protiúčet – MD
321	kúpa	spotreba	501
621	vlastná činnosť	predaj	542
648, 08x	z likvidácie DHM	dar	543
648	odpad a zvyšk. prod.	manká a škody	548, 549
501, 648	prebytky, delimitácia	reprezentačné	513
		spotreba pre zamestncov	527

Účet 121 – Nedokončená výroba

V zmysle § 17 ods. 5 postupov účtovania sa o nedokončenej výrobe účtuje, ak ide o produkty, ktoré prešli jednou alebo niekoľkými výrobnými operáciami a nie sú už materiálom, ale nie sú ešte hotovým výrobkom.

Na účte 121 sa účtujú zásoby nedokončenej výroby, ktoré sú ocenené vo výške vlastných nákladov:
a) buď vo výške vlastných nákladov vynaložených na nedokončenú výrobu, alebo
b) v pevne stanovených vnútropodnikových cenách,
c) kombináciou predchádzajúcich dvoch spôsobov.

Podľa § 44 ods. 4 postupov účtovania sa na účte 121 – Nedokončená výroba účtuje pri spôsobe A účtovania zásob stav a pohyb zásob nedokončenej výroby vo vlastných nákladoch, ktoré tvoria priame náklady a výrobná réžia. Odchylne sa môže účtovať nedokončená výroba:
a) vo výrobe s krátkodobým nepretržitým cyklom, v ktorom sa účtujú mzdy až na výrobky alebo polotovary, a to len v položkách priamych materiálových nákladov,
b) v hromadnej veľkosériovej výrobe len priamymi nákladmi,
c) v malosériovej výrobe, v zákazkovej výrobe a vo výrobe s dlhodobým cyklom priame náklady, výrobná réžia alebo správna réžia, len ak výrobný cyklus trvá viac ako jeden rok.

Účet 122 – Polotovary vlastnej výroby

V zmysle § 17 ods. 6 postupov účtovania polotovary vlastnej výroby sú oddelene účtované produkty, ktoré ešte neprešli všetkými výrobnými stupňami a dokončia sa alebo skompletizujú do hotových výrobkov v ďalšom výrobnom procese spoločnosti.

Na účte 122 – Polotovary vlastnej výroby sa účtuje pri spôsobe A účtovania zásob stav a pohyb polotovarov vlastnej výroby v ocenení uvedenom pri účte 121 – Nedokončená výroba. Pri spôsobe B účtovania zásob sa na tomto účte účtuje pri uzavieraní účtovných kníh.

Účet 123 – Výrobky

V zmysle § 17 ods. 7 postupov účtovania výrobky sú predmety vlastnej výroby určené na predaj mimo účtovnej jednotky alebo na spotrebu vo vnútri účtovnej jednotky. Na účte 123 – Výrobky sa účtuje pri spôsobe A účtovania zásob stav a pohyb výrobkov vlastnej výroby v ocenení uvedenom pri účte 121 – Nedokončená výroba. Pri spôsobe B účtovania zásob sa na tomto účte účtuje pri uzavieraní účtovných kníh.

Pri stanovení cien výrobkov spoločnosť vychádza z operatívnych kalkulácií. Operatívne kalkulácie je potrebné priebežne porovnávať so skutočnými vlastnými nákladmi. V prípade, že sa stanovené vnútropodnikové ceny odchýlia viac ako pripúšťa odchýlka (stanovená v internom predpise), je potrebné, aby spoločnosť pristúpila k úprave, ktorou sa dosiahne čo najväčšie priblíženie k skutočným nákladom.

Rozdiel, ktorý vznikne pri úprave, sa zaúčtuje:
a) ako zvýšenie alebo zníženie ocenenia stavu výrobkov alebo
b) na samostatnom analytickom účte v rámci účtu 123 – Oceňovacie rozdiely. Sumy účtované na účte oceňovacích rozdielov sa rozpúšťajú súčastne s úbytkom výrobkov.

Spoločnosť DKM, s. r. o., v roku 2006 začala výrobu vlastných výrobkov. Výroba konečného výrobku prejde fázami nedokončenej výroby, polotovaru a konečného výrobku, ktorý je umiestnený na trhu.

Nedokončená výroba je ocenená vo výške          500 000 Sk.
Polotovary sú ocenené vo výške                             600 000 Sk.
Výrobky sú ocenené vo výške                                 650 000 Sk.

Riešenie:

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Proces opracovania materiálu	500 000	trieda 5xx	321, 379, 331, 112
Prírastok zásob nedokončenej výroby	500 000	121	611
2. Proces opracovania materiálu	100 000	trieda 5xx	321, 379, 331, ...
Úbytok zásob nedokončenej výroby	500 000	611	121
Prírastok polotovarov	600 000	122	612
3. Proces opracovania polotovaru	50 000	trieda 5xx	321, 379, 331
Úbytok polotovarov	600 000	612	122
Prírastok výrobkov	650 000	123	613
4. Predaj výrobkov	650 000	613	123
5. Faktúra za výrobky	700 000	311	601
DPH	133 000	311	343

Použité účty:

112 – Materiál na sklade
121 – Nedokončená výroba
122 – Polotovary vlastnej výroby
123 – Výrobky
311 – Odberatelia
321 – Dodávatelia
331 – Zamestnanci
343 – Daň z pridanej hodnoty
379 – Iné záväzky
trieda 5xx – Náklady
601 – Tržby za vlastné výrobky
611 – Zmena stavu nedokončenej výroby
612 – Zmena stavu polotovarov
613 – Zmena stavu výrobkov

Zákazková výroba

V zmysle § 30 postupov účtovania sa pod pojmom zákazková výroba (ďalej len zákazka) rozumie vytvorenie jednotlivého hmotného majetku alebo kombinácie hmotných majetkov, ktoré spolu súvisia alebo sú navzájom závislé vzhľadom na ich dizajn, technológiu, účel alebo použitie na základe zmluvy. Zákazka je typická pre spoločnosti, ktoré sa zaoberajú stavebnou výrobou. Stavebná spoločnosť s odberateľom uzatvára zmluvu o dielo, v ktorej by mala byť presná špecifikácia zhotovovaného diela, spôsob a podmienky jej realizácie.

Pre zákazku je charakteristické:
– uzavretie písomnej zmluvy medzi dodávateľom a odberateľom,
– výsledkom činnosti dodávateľa je zhotovené dielo,
– spôsob zhotovenia, čas zhotovenia a samotné zhotovené dielo je určitým spôsobom jedinečné, t. j. je prispôsobené požiadavkám zhotoviteľa.

Ešte pred realizáciou zákazky a podpisom zmluvy dodávateľ zostavuje rozpočet na zákazku. V rozpočte dodávateľ špecifikuje náklady, ktoré bude nutné vynaložiť pri realizácii zákazky, a výslednú cenu, ktorá bude v konečnom dôsledku hlavným kritériom pri rozhodovaní odberateľa medzi viacerými dodávateľmi.

Cena zákazky môže byť dohodnutá:
a) fixnou cenou alebo dodatkom o možnosti zvyšovania nákladov,
b) cenou dohodnutou ako súčet nákladov a percentuálnej marže alebo fixnej marže.

Výnosy zo zákazky zahŕňajú cenu dohodnutú v zmluve. Súčasťou týchto výnosov sú aj zmeny ceny dohodnutej v zmluve, ak sa dodatočne dohodne iný rozsah prác, nároky a stimulačné poplatky. V zmysle § 30 postupov účtovania sú nároky definované ako požiadavky dodávateľa, ktoré bude uplatňovať u odberateľa alebo tretej osoby najmä ako náhradu:
– za náklady nezahrnuté do ceny zákazky,
– za zdržanie zapríčinené odberateľom,
– za zmenu špecifikácie alebo dizajnu.

Predpokladom je však akceptácia týchto nárokov odberateľom.

Stimulačný doplatok patrí dodávateľovi vtedy, ak dodrží špecifické podmienky dohodnuté v zmluve alebo uskutoční zákazku kvalitnejšie, vo väčšom rozsahu alebo skôr. Stimulačný poplatok zvyšuje pôvodne zmluvne dohodnutý výnos zo zákazky

V dohodnutej cene je obvykle zakalkulovaný zisk, v odôvodnených prípadoch môže byť kalkulovaná aj strata. K takýmto prípadom prichádza predovšetkým vtedy, ak ide napr. o kľúčového zákazníka a je potrebné sa presadiť na trhu.

Náklady na zákazku sa skladajú z:
– priamych nákladov, ktoré priamo súvisia so zákazkou, napr. mzdy, odpisy, PHL, subdodávky atď.
– nepriamych nákladov, ktoré sa dajú priradiť k zákazke, napr. výrobná réžia,
– iných nákladov, napr. správna réžia, náklady na výskum a vývoj, ak nie je v zmluve dohodnuté inak.

Do nákladov na zákazku sa zahŕňa aj:
– poskytovanie služieb, ktoré priamo súvisia s vytvorením majetku, služby manažérov projektu alebo architektov,
– rekonštrukcia, likvidácia majetku alebo rekultivácia životného prostredia po likvidácii majetku.

MF SR vydalo metodický pokyn č. 5006/1992-92 k postupu účtovaniu o zákazkovej výroby u dodávateľa, ktorý bol uverejnený vo Finančnom spravodajcovi č. 4/1999. Podľa tohto pokynu náklady, ktoré nesúvisia s danou zákazkou alebo nemôžu jej byť priradené, sa nezahŕňajú do nákladov na zákazku. Sú to nasledujúce náklady:
a) správna réžia, ak je v zákazke dohodnuté, že sa nemôže fakturovať odberateľovi,
b) odbytové náklady,
c) náklady na výskum a vývoj, ak je v zákazke dohodnuté, že sa nemôžu fakturovať odberateľovi,
d) odpisy strojov a zariadení nepoužívaných pri danej zákazke.

Výnosy zo zákazky sa účtujú v závislosti od stupňa dokončenia zákazky k závierkovému dňu, a to nezávisle od toho, či doteraz uskutočnené práce na zákazke už boli fakturované a v akej výške. Potom je aj rozpočtovaný zisk zo zákazky vypočítaný ako rozdiel rozpočtovaných výnosov zo zákazky a rozpočtovaných nákladov zo zákazky, tak isto vykazovaný v závislosti od stupňa dokončenia zákazky. Účtovanie výnosov v závislosti od stupňa dokončenia danej zákazky sa nazýva metódou percenta dokončenia.

Účtovanie zákazky v prípade, ak sa dodrží rozpočet a je kalkulovaný zisk

Spoločnosť DKM, s. r. o., uzavrela v roku 2006 so spoločnosťou ZETA, s. r. o., zmluvu o dielo. V zmluve o dielo sa spoločnosť DKM, s. r. o., zaviazala postaviť pre spoločnosť ZETA, s. r. o., budovu v celkovej hodnote 1 190 000 Sk. Súčasťou zmluvy bol zostavený rozpočet na zákazku v celkových nákladoch 892 857 Sk, cena bola tvorená ako súčet nákladov a 12 % marže. Rozpočet bol zostavený na tri roky. V zmluve sa DKM, s. r. o., zaviazala fakturovať až po ukončení diela.

Riešenie:

Rok	2006	2007	2008	Spolu
Rozpočtované náklady v Sk	250 000	500 000	142 857	892 857
Fakturácia v Sk	0	0	1 000 000	1 000 000
Rozpočtovaný zisk v Sk	0	0	0	107 143
Stupeň dokončenia zákazky v %	28	56	100	100
Podiel nákladov k výnosom v Sk	280 000	560 000	160 000	1 000 000

Účtovanie

Spoločnosť účtuje o príjmoch budúcich období, ak je ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, dosiahnutý zisk nižší ako zisk vypočítaný podľa metódy percenta dokončenia.

Rok 2006

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Náklady vynaložené v roku 2006	250 000	501, 511, 518, 521, ...	321, 379, 211
2. Nedokončená výroba	250 000	121	611
3. Časové rozlíšenie výnosov	30 000	385	602
4. Výnosy zo zákazky (účet 611 + účet 602)	280 000

Rok 2007

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Náklady vynaložené v roku 2007	500 000	501, 511, 518, 521, ...	321, 379, 211
2. Nedokončená výroba	500 000	121	611
3. Časové rozlíšenie výnosov	60 000	385	602
4. Výnosy zo zákazky (účet 611 + účet 602)	560 000

Rok 2008

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Náklady vynaložené v roku 2008	142 857	trieda 5xx	321, 379,  211
2. Nedokončená výroba	142 857	121	611
3. Nedokončená výroba sa prevádza do hotových výrobkov	892 857	611	121
4. Príjem hotových výrobkov	892 857	123	613
5. Fakturácia DPH	1 000 000 190 000	311         311	602 343
6. Zníženie výroby	892 857	613	123
7. Časové rozlíšenie výnosov	90 000	602	385

Použité účty:

121 – Nedokončená výroba
123 – Výrobky
211– Pokladnica
311 – Odberatelia
321 – Dodávatelia
343 – Daň z pridanej hodnoty
379 – Iné záväzky
385 – Príjmy budúcich období
trieda 5xx – účtová trieda Náklady
501 – Spotreba materiálu
511 – Opravy a udržiavanie
518 – Ostatné služby
521 – Mzdové náklady
602 – Tržby z predaja služieb
611 – Zmena stavu nedokončenej výroby
613 – Zmena stavu výrobkov

Na účte 385 – Príjmy budúcich období sa účtujú časovo rozlíšené výnosy, ktoré časovo a vecne patria do bežného účtovného obdobia a týkajú sa príjmov v určitých budúcich obdobiach. Na účte 385 sa účtuje súvzťažne s účtovným zápisom v prospech príslušných účtov výnosov v účtovej triede 6.

V príklade sú použité údaje z príkladu č. 25. V tomto prípade sa však spoločnosť DKM, s. r. o., dohodla so spoločnosťou ZETA, s. r. o., na fakturácii v priebehu každého roka po ukončení časti diela. Fakturácia bude vykonaná na základe preberacieho protokolu, v ktorom dodávateľ a odberateľ odsúhlasí časť vykonaných prác.

Riešenie:

Rok	2006	2007	2008	Spolu
Rozpočtované náklady v Sk	250 000	500 000	142 857	892 857
Fakturácia v Sk	350 000	600 000	50 000	1 000 000
Rozpočtovaný zisk v Sk	0	0	0	107 143
Stupeň dokončenia zákazky v %	28	56	100	100
Podiel nákladov k výnosom v Sk	280 000	560 000	160 000	1 000 000

Účtovanie v roku 2006

Ak spoločnosť zistí ku dňu zostavenia účtovnej závierky, že dosiahnutý zisk je vyšší ako zisk vypočítaný podľa metódy percenta dokončenia, rozdiel sa účtuje na účet výnosov budúcich období.

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Zaúčtovanie nákladov	250 000	trieda 5xx	321, 379, 331, .....
2. Zaúčtovanie nedokončenej výroby	250 000	121	611
3. Prevod NV na HV	250 000 250 000	611 123	121 613
4. Čiastočná fakturácia DPH	350 000 66 500	311 311	602 343
5. Zníženie HV pri fakturácii	250 000	613	123
6. Časové rozlíšenie výnosov	70 000	602	384

Zúčtované výnosy v roku 2006 na účte 602 (350 000 – 70 000) = 280 000 Sk.

Účtovanie v roku 2007

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Zaúčtovanie nákladov	500 000	trieda 5xx	321, 379, 331, .....
2. Zaúčtovanie nedokončenej výroby	500 000	121	611
3. Prevod NV na HV	500 000              500 000	611 123	121 613
4. Čiastočná fakturácia	600 000 114 000	311 311	602 343
5. Zníženie HV pri fakturácii	500 000	613	123
6. Časové rozlíšenie výnosov	40 000	602	384

Zaúčtované výnosy v roku 2007 na účte 602 (600 000 – 40 000) = 560 000 Sk.

Účtovanie v roku 2008

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Zaúčtovanie nákladov	142 857	trieda 5xx	321, 379, 331, .....
2. Zaúčtovanie NV	142 857	121	611
3. Prevod NV na HV	142 857 142 857	611 123	121 613
4. Konečná fakturácia DPH	50 000 9 500	311 311	602 343
5. Výdaj HV pri fakturácii	142 857	613	123
6. Časové rozlíšenie výnosov	110 000	384	602

Zaúčtovanie výnosov v roku 2008 na účte 602 (50 000 + 110 000) = 160 000 Sk.

Celkové zaúčtovanie výnosov zo zákazky:
rok 2006                            280 000 Sk
rok 2007                            560 000 Sk
rok 2008                            160 000 Sk

Použité účty:

121 – Nedokončená výroba
123 – Výrobky
311 – Odberatelia
321 – Dodávatelia
331 – Zamestnanci
343 – Daň z pridanej hodnoty
379 – Iné záväzky
384 – Výnosy budúcich období
trieda 5xx – účtová trieda Náklady
602 – Tržby z predaja služieb
611 – Zmena stavu nedokončenej výroby
613 – Zmena stavu výrobkov

Na účte 384 – Výnosy budúcich období sa účtujú príjmy v bežnom účtovnom období, ktoré vecne patria do výnosov v budúcich obdobiach. Zaúčtovanie výnosov budúcich období sa vykoná v období, s ktorým časovo a vecne súvisia.

Účtovanie zákazky v prípade, že sa zmení rozpočet a je kalkulovaný zisk

V príklade sú použité údaje z príkladu č. 25.

Počas realizácie zákazky v roku 2007 pri výkopových prácach pre inžiniersku sieť spoločnosť DKM, s. r. o., narazila na kameň. Z tohto dôvodu požiadala spoločnosť ZETA, s. r. o., o zvýšenie rozpočtu o 100 000 Sk bez DPH. Spoločnosť ZETA, s. r. o., odsúhlasila toto zvýšenie s následnou úpravou ceny zákazky.

Rok	2006	2007	2008	Spolu
Rozpočtované náklady v Sk	250 000	500 000	142 857	892 857
Fakturácia v Sk	350 000	600 000	50 000	1 000 000
Rozpočtovaný zisk v Sk	0	0	0	107 143
Stupeň dokončenia zákazky v %	28	56	100	100
Podiel nákladov k výnosom v Sk	280 000	560 000	160 000	1 000 000

Účtovanie v roku 2006

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Zaúčtovanie nákladov	250 000	trieda 5xx	321, 379, 331, .....
2. Zaúčtovanie nedokončenej výroby	250 000	121	611
3. Prevod NV na HV	250 000 250 000	611         123	121 613
4. Čiastočná fakturácia DPH	350 000 66 500	311 311	602 343
5. Zníženie HV pri fakturácii	250 000	613	123
6. Časové rozlíšenie výnosov	70 000	602	384

Zúčtované výnosy v roku 2006 na účte 602 (350 000 – 70 000) = 280 000 Sk.

Účtovanie v roku 2007

V roku 2007 prišlo k úprave rozpočtu.

Rozpočtované pôvodné náklady: 892 857 + 100 000 = 992 857 Sk

Cena bez DPH s 12 % maržou:992 857 x 1,12 = 1 112 000 Sk

Rok	2006	2007	2008	Spolu
Rozpočtované náklady v Sk	250 000	600 000	142 857	992 857
Fakturácia v Sk	350 000	712 000	50 000	1 112 000
Rozpočtovaný zisk v Sk	0	0	0	119 143
Stupeň dokončenia zákazky v %	25,18	60,43	100	100
Podiel výnosov k nákladom v Sk	280 000	672 000	160 000	1 112 000

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Zaúčtovanie nákladov	600 000	trieda 5xx	321, 379, 331, .....
2. Zaúčtovanie nedokončenej výroby	600 000	121	611
3. Prevod NV na HV	600 000 600 000	611         123	121 613
4. Čiastková fakturácia DPH	712 000 135 280	311 311	602 343
5. Výdaj HV pri fakturácii	600 000	613	123
6. Časové rozlíšenie výnosov	40 000	602	384

V roku 2006 sa síce zmenilo percento dokončenia zákazky, avšak podiel výnosov k nákladom zostal rovnaký. Časové rozlíšenie výnosov vypočítame nasledovne:

zmena rok 2006                                           0  Sk
rok 2007                                            672 000  Sk
                                                             672 000  Sk
Zaúčtované vo výnosoch                712 000  Sk
Časové rozlíšenie výnosov           – 40 000  Sk
Zaúčtované výnosy v roku 2007: 712 000 – 40 000 = 672 000 Sk.

Účtovanie v roku 2008

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Zaúčtovanie nákladov	142 857	trieda 5xx	321, 379, 331, .....
2. Zaúčtovanie nedokončenej výroby	142 857	121	611
3. Prevod NV na HV	142 857              142 857	611 123	121 613
4. Konečná fakturácia DPH	50 000  9 500	311 311	602 343
5. Výdaj HV pri fakturácii	142 857	613	123
6. Časové rozlíšenie výnosov	110 000	384	602

Zaúčtované výnosy v roku 2008: 50 000 + 110 000 = 160 000 Sk.
Kumulovane vykázané výnosy: 280 000 + 672 000 + 160 000 = 1 112 000 Sk.

Použité účty:

121 – Nedokončená výroba
123 – Výrobky
311 – Odberatelia
321 – Dodávatelia
331 – Zamestnanci
343 – Daň z pridanej hodnoty
379 – Iné záväzky
384 – Výnosy budúcich období
trieda 5xx – účtová trieda Náklady
602 – Tržby z predaja služieb
611 – Zmena stavu nedokončenej výroby
613 – Zmena stavu výrobkov

Za určitých okolností môže byť na zákazke kalkulovaná strata. V prípade, že kalkulovaná strata je nižšia ako aktivované zásoby vzťahujúce sa k zákazke, vytvára sa k nej opravná položka vo výške straty. V zmysle postupov účtovania je spoločnosť povinná túto stratu zohľadniť v plnej výške v účtovnom období, v ktorom sa zákazka začala realizovať, a to formou už spomínanej opravnej položky alebo rezervy. Opravná položka sa tvorí maximálne do výšky nedokončenej výroby, na rozdiel medzi očakávanou stratou a aktivovanou nedokončenou výrobou sa tvorí rezerva.

Opravná položka alebo rezerva sa tvorí bez ohľadu na:
– očakávaný zisk z iných zákaziek,
– stupeň dokončenia.

Spoločnosť DKM, s. r. o., uzavrela v roku 2006 so spoločnosťou ZETA, s. r. o., zmluvu o dielo. V zmluve o dielo sa spoločnosť DKM, s. r. o., zaviazala postaviť pre spoločnosť ZETA, s. r. o., budovu v celkovej hodnote 1 190 000 Sk. Súčasťou zmluvy bol zostavený rozpočet na zákazku s celkovými nákladmi 1 200 000 Sk. Stratová zákazka bola vytvorená za účelom získania postavenia na trhu. Rozpočet bol zostavený na dva roky. V zmluve sa DKM, s. r. o., zaviazala fakturovať až po ukončení diela.

Riešenie:

Rok	2006	2007	Spolu
Rozpočtované náklady v Sk	400 000	800 000	1 200 000
Fakturácia v Sk	0	1 000 000	1 000 000
Rozpočtovaná strata v Sk			-200 000
Stupeň dokončenia zákazky v %	33	100	100
Opravná položka v Sk	-200 000		-200 000

Účtovanie v roku 2006

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1.Zaúčtovanie nákladov	400 000	5xx	321, 379, 331, .....
2. Zaúčtovanie nedokončnej výroby	400 000	121	611
3. Tvorba opravnej položky	200 000	559	192

Účtovanie v roku 2007

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Zaúčtovanie nákladov	800 000	5xx	321, 379, 331, .....
2. Zaúčtovanie nedokončenej výroby	800 000	121	611
3. Prevod NV do HV	1 200 000 1 200 000	611 123	121 613
4. Fakturovanie zákazky	1 000 000 190 000	311 311	602 343
5. Vyskladnenie HV	1 200 000	613	123
6. Rozpustenie opravnej položky	200 000	192	659

Použité účty:

121 – Nedokončená výroba
123 – Výrobky
192 – Opravná položka k nedokončenej výrobe
311 – Odberatelia
321 – Dodávatelia
331 – Zamestnanci
343 – Daň z pridanej hodnoty
379 – Iné záväzky
5xx – účty nákladov
559 – Tvorba ostatných opravných položiek
602 – Tržby z predaja služieb
611 – Zmena stavu nedokončenej výroby
613 – Zmena stavu výrobkov
659 – Zúčtovanie ostatných opravných položiek

Účet 192 – Opravná položka k nedokončenej výrobe – tvorba opravných položiek vyplýva zo zásady opatrnosti, ktorou sa má zabrániť prenášaniu predpokladanej straty do ďalších období.

Na účte 559 – Tvorba ostatných opravných položiek sa účtuje tvorba ostatných opravných položiek, na účte 659 – Zúčtovanie ostatných opravných položiek sa účtuje zníženie a zrušenie opravných položiek.

Spoločnosť DKM, s. r. o., uzavrela v roku 2006 so spoločnosťou ZETA, s. r. o., zmluvu o dielo. V zmluve o dielo sa spoločnosť DKM, s. r. o., zaviazala postaviť pre spoločnosť ZETA, s. r. o., budovu v celkovej hodnote 1 190 000 Sk. Súčasťou zmluvy bol zostavený rozpočet na zákazku s celkovými nákladmi 1 500 000 Sk. Stratová zákazka bola vytvorená za účelom získania postavenia na trhu. Rozpočet bol zostavený na dva roky. V zmluve sa DKM, s. r. o., zaviazala fakturovať až po ukončení diela.

Riešenie:

Rok	2006	2007	Spolu
Rozpočtované náklady v Sk	200 000	1 300 000	1 500 000
Fakturácia v Sk	0	1 000 000	1 000 000
Rozpočtovaná strata v Sk			-500 000
Stupeň dokončenia zákazky %	13	100	100
Opravná položka v Sk	-200 000		-200 000
Rezerva v Sk	-300 000		-300 000

Účtovanie v roku 2006

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Zaúčtovanie nákladov	200 000	5xx	321, 379, 331, .....
2. Zaúčtovanie NV	200 000	121	611
3. Tvorba opravnej položky	200 000	559	192
4. Tvorba rezervy	300 000	554	323

Účtovanie v roku 2007

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Zaúčtovanie nákladov	1 300 000	5xx	321, 379, 331, .....
2. Zaúčtovanie NV	1 300 000	121	611
3. Prevod NV do HV	1 500 000 1 500 000	611 123	121 613
4. Fakturácia zákazky DPH	1 000 000 190 000	311 311	602 343
5. Zníženie HV pri fakturácii	1 500 000	613	123
6. Rozpustenie opravnej položky	200 000	192	659
7. Rozpustenie rezervy	300 000	323	654

Použité účty:

121 – Nedokončená výroba
123 – Výrobky
192 – Opravná položka k nedokončenej výrobe
311 – Odberatelia
321 – Dodávatelia
323 – Krátkodobé rezervy
331 – Zamestnanci
343 – Daň z pridanej hodnoty
379 – Iné záväzky
5xx – účty nákladov
554 – Tvorba ostatných rezerv
559 – Tvorba ostatných opravných položiek
602 – Tržby z predaja služieb
611 – Zmena stavu nedokončenej výroby
613 – Zmena stavu výrobkov
654 – Zúčtovanie ostatných rezerv
659 – Zúčtovanie ostatných opravných položiek

V príklade je možné vidieť, že celková rozpočtovaná strata bola premietnutá v zmysle postupov účtovania už v prvom roku uzavretia a realizácie zmluvy medzi spoločnosťou DKM, s. r. o., a spoločnosťou ZETA, s. r. o.

Na účte 323 – Krátkodobé rezervy sa účtujú rezervy s predpokladanou dobou vyrovnania pri vzniku najviac jeden rok. Na účtoch 554 – Tvorba ostatných rezerv a 654 – Zúčtovanie ostatných rezerv sa účtuje tvorba, použitie a zrušenie ostatných rezerv, ktoré sa týkajú hospodárskej činnosti.

Ak je zákazka rozpočtovaná na viac ako dva roky, tvorba rezervy je dlhodobá a v tomto prípade spoločnosť použije účet 459 – Ostatné rezervy. V zmysle postupov účtovania sa na tomto účte účtuje tvorba, použitie a zrušenie rezerv s predpokladanou dobou vyrovnania viac ako jeden rok.

V tomto príklade využijeme informácie z príkladu č. 29. Rozpočet však rozložíme na tri roky.

Riešenie:

Rok	2006	2007	2008	Spolu
Rozpočtované náklady v Sk	200 000	600 000	700 000	1 500 000
Fakturácia v Sk	0	0	1 000 000	1 000 000
Rozpočtovaná strata v Sk				-500 000
Stupeň dokončenia zákazky v %	13	40	100	100
Opravná položka v Sk	-200 000			-200 000
Rezerva v Sk	-300 000			-300 000

Účtovanie v roku 2006

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Zaúčtovanie nákladov	200 000	5xx	321, 379, 331, .....
2. Zaúčtovanie NV	200 000	121	611
3. Tvorba opravnej položky	200 000	559	192
4. Tvorba rezervy	300 000	554	459

Účtovanie v roku 2007

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Zaúčtovanie nákladov	600 000	trieda 5xx	321, 379, 331, .....
2. Zaúčtovanie NV	600 000	121	611
3. Tvorba opravnej položky	300 000	559	192
4. Rozpustenie rezervy	300 000	459	654

V roku 2007 rozpracovanosť zákazky presiahla očakávanú stratu, spoločnosť DKM, s. r. o., pristúpila k rozpusteniu rezervy a dotvorila opravnú položku.

Účtovanie v roku 2008

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Zaúčtovanie nákladov	700 000	5xx	321, 379, 331, .....
2. Zaúčtovanie NV	700 000	121	611
3. Prevod NV do HV	1 500 000 1 500 000	611 123	211 613
4. Konečná fakturácia DPH	1 000 000 190 000	311 311	602 343
5. Zníženie HV	1 500 000	613	123
6. Rozpustenie opravnej položky	500 000	192	654

Použité účty:

121 – Nedokončená výroba
123 – Výrobky
192 – Opravná položka k nedokončenej výrobe
311 – Odberatelia
321 – Dodávatelia
331 – Zamestnanci
343 – Daň z pridanej hodnoty
379 – Iné záväzky
459 – Ostatné rezervy
5xx – účty nákladov
554 – Tvorba ostatných rezerv
559 – Tvorba ostatných opravných položiek
602 – Tržby z predaja služieb
611 – Zmena stavu nedokončenej výroby
613 – Zmena stavu výrobkov
654 – Zúčtovanie ostatných rezerv

Tovar

V zmysle § 17 ods. 9 postupov účtovania tovarom je všetko, čo účtovná jednotka nakupuje za účelom predaja, pričom nakúpený tovar sa zachováva v nezmenenej podobe, t. j. sa nepoužíva, neprenajíma a nevykonáva sa na ňom technické zhodnotenie. Tovarom môžu byť aj pozemky, budovy a ostatné stavby, ktoré spoločnosť kupuje za účelom ich ďalšieho predaja v nezmenenej podobe.

Pri účtovaní tovaru sa používajú nasledovné účty:
– účet 131 – Obstaranie tovaru je účtom, ktorý slúži na zistenie obstarávacej ceny tovaru pri spôsobe A účtovania zásob,
– účet 132 – Tovar na sklade a v predajniach
V praxi sa používajú rôzne varianty účtovania, pri každom z nich je však potrebné dodržať správny spôsob oceňovania tovaru, a to v obstarávacej cene.
– účet 139 – Tovar na ceste – účtuje sa vyúčtovanie za dodaný tovar, ktorý účtovná jednotka ešte neprevzala.

Spoločnosť DKM, s. r. o., obstarala tovar kúpou od spoločnosti ZETA, s. r. o., v celkovej hodnote 200 000 Sk bez dane. Tovar jej sprostredkovala spoločnosť IDA, s. r. o., ktorá zabezpečila aj prepravu. Za sprostredkovanie vyfakturovala sumu 10 000 Sk bez dane a za prepravu 5 000 Sk bez dane. Spoločnosť DKM, s. r. o., predala tovar spoločnosti Tovar, a. s., za 300 000 Sk.

Riešenie:

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Faktúra za obstaranie tovaru DPH	200 000 38 000	131 343	321 321
2. Faktúra za sprostredkovanie DPH	10 000 1 900	131 343	321 321
3. Faktúra za prepravu DPH	5 000 950	131 343	321 321
4. Prevod na sklad	215 000	132	131
5. Predaj tovaru DPH	252 100 47 900	311 311	604 343
6. Vyskladnenie tovaru pri predaji	215 000	504	132

Použité účty:

131 – Obstaranie tovaru
132 – Tovar na sklade a v predajniach
311 – Odberatelia
321 – Dodávatelia
343 – Daň z pridanej hodnoty
504 – Predaný tovar
604 – Tržby za tovar

Spôsob B účtovania zásob

Spoločnosť DKM, s. r. o., nemá povinný audit a účtuje o zásobách spôsobom B. V priebehu účtovného obdobia uskutočnila nasledovné transakcie:

• nákup materiálu                           100 000 Sk   bez dane,
• nákup tovaru                                 100 000 Sk   bez dane,
• externá preprava tovaru                  5 000 Sk   bez dane,
• vlastná doprava materiálu             1 200 Sk,
• predaj materiálu                             60 000 Sk   bez dane,
• darovanie tovaru                               5 000 Sk   bez dane,
• manká a škody na tovare               1 000 Sk   bez dane.

Riešenie:

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Nákup materiálu DPH	100 000 19 000	501 343	321 321
2. Nákup tovaru DPH	100 000 19 000	504 343	321 321
3. Preprava tovaru DPH	5 000 950	504 343	321 321
4. Preprava materiálu	1 200	501	622
5. Predaj materiálu	50 000	542	501
6. Fakturácia DPH	60 000 11 400	311 311	642 343
7. Darovanie tovaru	5 000	543	504
8. Manká a škody na tovare	1 000	549	504

Inventúra na konci účtovného obdobia:      

Sklad materiálu:100 000 + 1 200 – 50 000 = 51 200 Sk
Sklad tovaru: 100 000 + 5 000 – 5 000 – 1 000 = 99 000 Sk
Predpokladáme, že počiatočný stav = 0. 

Pri inventarizácii by mal byť na sklade materiál v celkovej hodnote 51 200 Sk a tovar v celkovej hodnote 99 000 Sk.

O inventarizačných rozdieloch sa účtuje obdobne ako pri spôsobe A.

K poslednému dňu účtovného obdobia sa zaúčtujú nasledovné účtovné prípady:

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Materiál na sklade	51 200	112	501
2. Tovar na sklade	99 000	132	504

Použité účty:

112 – Materiál na sklade
132 – Tovar na sklade a v predajniach
311 – Odberatelia
321 – Dodávatelia
343 – Daň z pridanej hodnoty
501 – Spotreba materiálu
504 – Predaný tovar
542 – Predaný materiál
543 – Dary
549 – Manká a škody
622 – Aktivácia vnútroorganizačných služieb
642 – Tržby z predaja materiálu

4.1.8 Krátkodobý finančný majetok

V zmysle § 17 ods. 10 postupov účtovania krátkodobým finančným majetkom sú:
a) peňažné hotovosti spoločnosti, ekvivalenty peňažných hotovostí, napr. ceniny, poukážky, šeky,
b) účty v bankách,
c) majetok účtovaný v účtovej skupine 25,
d) peniaze na ceste.

Krátkodobý finančný majetok je likvidný, bezprostredne obchodovateľný majetok, u ktorého predpokladaná držba je najmenej jeden rok odo dňa uskutočnenia účtovného prípadu.

Peňažné hotovosti spoločnosti

V zmysle § 47 ods. 1 postupov účtovania na účte 211 – Pokladnica sa účtuje stav a pohyb peňazí v hotovosti, šekov prijatých namiesto hotovosti, poukážok na zúčtovanie, napr. poukážky na odber tovaru a služieb. Súčasťou pokladničnej hotovosti sú výplaty vo výplatných vreckách, depozitá, ak sa v deň výplaty neodovzdali príjemcovi. Stav peňazí v pokladnici sa nenahrádza potvrdenkami alebo úpismi. Peniaze v hotovosti zverené zamestnanom na použitie na vopred stanovené účely a šeky vydané na použitie sa účtujú ako pohľadávky vydané zamestnancom alebo spoločníkom. Na analytických účtoch sa sleduje stav a pohyb valút, šekov, poukážok na zúčtovanie znejúcich na cudziu menu oddelene od jednotlivých mien.

V zmysle § 29 ods. 3 zákona o účtovníctve je spoločnosť povinná peňažné prostriedky inventarizovať najmenej štyrikrát za účtovné obdobie.

Transakcie, ktoré vyplývajú z pohybu peňažných prostriedkov, sa zachytávajú prostredníctvom príjmových pokladničných dokladov a výdavkových pokladničných dokladov. V prípade, že spoločnosť má peňažnú hotovosť vyjadrenú vo viacerých menách, je potrebné túto skutočnosť zachytiť na analytických účtoch a v zmysle zákona o účtovníctve účtovať o týchto peňažných prostriedkoch i v cudzej mene.

Valuty sa pri príjme do pokladnice oceňujú v závislosti od nasledovných skutočností:
a) pri kúpe valút komerčným kurzom,
b) ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu definovaného v § 2 postupov účtovania kurzom NBS,
c) kurzom účtovného ocenenia peňažných prostriedkov cudzej meny vedených na bankovom účte, ak boli valuty do pokladnice prevedené z bankového devízového účtu.

Valuty sa pri výdaji z pokladnice oceňujú:
a) váženým aritmetickým priemerom,
b) kurzom, ktorý bol použitý ako prvý pri prijatí valút do pokladnice, ktorý sa použije ako prvý pri vydaní valút z pokladnice.

V priebehu účtovného obdobia sa o kurzových rozdieloch vyplývajúcich z transakcií pokladničných hotovostí neúčtuje.

V rámci prevodov medzi pokladnicami navzájom a bankovým účtom a pokladnicou sa používa účet 261 – Peniaze na ceste.

Spoločnosť DKM, s. r. o., v priebehu mesiaca august nemala dostatok finančných prostriedkov v pokladnici. Konateľka spoločnosti, Ing. Dagmar Tánska, z tohto dôvodu vybrala z účtu vedeného v SLPS sumu 100 000 Sk, ktorú vložila do pokladnice. Pokladníčka spoločnosti vyplatila z týchto peňažných prostriedkov zálohu 20 000 Sk zamestnancovi, ktorý za ňu obstaral pre spoločnosť nasledovné položky:
• ceniny                                           10 000 Sk,
• kancelárske potreby                   2 000 Sk,
• opravu vozidla v hotovosti         7 000 Sk.

V tento deň boli uskutočnené ešte nasledovné transakcie:
• inkaso pohľadávky od spoločnosti Tovar, a. s.     300 000 Sk,
• výplata miezd                                                              244 184 Sk,
• nákup pohostenia                                                         14 000 Sk.

Riešenie:

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Prevod peňažných prostriedkov z banky do pokladnice	100 000 100 000	211 261	261 221
2. Výplata zálohy	20 000	335	211
3. Vyúčtovanie preddavku: –  ceniny –  kancelárske potreby –  oprava vozidla –  vyúčtovanie zamestnanca	10 000   2 000 7 000 1 000	213         501 511 211	335 335 335 335
4. Inkaso pohľadávky	300 000	211	311
5. Výplata miezd	244 184	331	211
6. Nákup pohostenia	14 000	513	211
Stav pokladnice	121 816

Použité účty:

211 – Pokladnica
213 – Ceniny
221 – Bankové účty
261 – Peniaze na ceste
311 – Odberatelia
331 – Zamestnanci
335 – Pohľadávky voči zamestnancom
501 – Spotreba materiálu
511 – Opravy a udržiavanie
513 – Náklady na reprezentáciu

Ceniny

Na účte 213 – Ceniny sa účtuje stav a pohyb cenín pred ich vydaním do užívania a napríklad poštové známky, stravné lístky, kolky, telefónne karty a ostatné karty, ak majú hodnotu, z ktorej sa bude môcť čerpať po ich vydaní do užívania. Ceniny zverené zamestnancom alebo spoločníkom na použitie na vopred stanovené účely sa účtujú ako pohľadávky voči zamestnancom alebo spoločníkom. Za ceniny nie je možné považovať:
– karty na odber pohonných látok,
– stravné lístky používané vo vlastnom stravovacom zariadení.

Za ceniny možno považovať iba veci, ktoré boli obstarané za odplatu a ktoré majú určenú hodnotu.

Spoločnosť DKM, s. r. o., nakúpila z pokladnice ceniny v celkovej výške 10 000 Sk (údaj z príkladu č. 33). Pokladníčka spoločnosti vydala zamestnancovi ceniny, ktoré spotrebuje na druhý deň na súde v celkovej výške 3 000 Sk. Vzhľadom na to, že bolo po­trebné zaslať poštu, spotrebovala známky v celkovej hodnote 1 000 Sk.

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Výdaj cenín zamestnancovi	3 000	335	213
2. Spotreba známok	1 000	518	213
3. Vyúčtovanie zamestnanca	3 000	538	335

Použité účty:

213 – Ceniny
335 – Pohľadávky voči zamestnancom
518 – Ostatné služby
538 – Ostatné dane a poplatky

Bankové účty

Na účte 221 – Bankové účty sa účtuje stav a pohyb peňažných prostriedkov spoločnosti v bankách. Bankové účty majú spravidla aktívny zostatok.

Pri prepočte cudzej meny na slovenskú menu sa príjem na devízový účet oceňuje nasledovne:
a) kurzom NBS vyhláseným ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu definovaného v § 2 postupov účtovania,
b) komerčným kurzom, za ktorý spoločnosť cudziu menu kúpila, ak ide o kúpu cudzej meny na slovenskú menu,
c) kurzom valutovej pokladnice použitej pri prevode peňažných prostriedkov v hotovosti na bankový účet.

Výdaj peňažných prostriedkov z devízového účtu sa prepočíta na slovenskú menu napr. priemerným kurzom alebo FIFO metódou. Výnimku tvorí prevod peňažných prostriedkov z devízového účtu na bežný účet, ktorý sa prepočíta kurzom, za ktoré boli peňažné prostriedky predané, tzn. kurzom komerčným.

Kurzové rozdiely zo stavu a pohybu peňažných prostriedkov v cudzej mene sa v priebehu roka neúčtujú.

Spoločnosť DKM, s. r. o., previedla peňažné prostriedky z pokladnice na bankový účet. V priebehu mesiaca august uskutočnila nasledovné operácie:
– platba faktúry spoločnosti IDA, s. r. o., za sprostredkovanie a prepravu17 850 Sk,
– platba do Sociálnej poisťovne                                                                          32 858 Sk,
– platba do zdravotnej poisťovne                                                                        13 294 Sk,
– platba na daňový úrad – závislá činnosť                                                        18 830 Sk,
– odvod DPH                                                                                                            15 000 Sk.

Spoločnosť DKM, s. r. o., platí v súvislosti s vedením účtu a uskutočnením bankových transakcií poplatky vo výške 500 Sk

Spoločnosť zároveň inkasovala úroky vo výške 30 Sk, z ktorých bola zrazená daň vo výške 5,70 Sk.

Riešenie:

Príklad je riešený za predpokladu, že počiatočný stav účtu je 0.

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Prevod peňažných prostriedkov z pokladnice na účet	121 816 121 816	221 261	261 221
2. Úhrada faktúry	17 850	321	221
3. Platba do Sociálnej poisťovne	32 858	336	221
4. Platba do zdravotnej poisťovne	13 294	336	221
5. Daň zo závislej činnosti	18 830	342	221
6. Odvod DPH	15 000	343	221
7. Bankové poplatky	500	568	221
8. Úrok	30	221	662
9. Zrážková daň	5,70	341	221

Použité účty:

221 – Bankové účty
261 – Peniaze na ceste
321 – Dodávatelia
336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia
341 – Daň z príjmov
342 – Ostatné priame dane
343 – Daň z pridanej hodnoty
568 – Ostatné finančné náklady
662 – Úroky

4.2 Finančné vzťahy spoločnosti

Z praktického hľadiska aj pri podnikaní spoločnosti s ručením obmedzeným je možné uplatniť pravidlo „peňazí nie je nikdy toľko, aby ich nemohlo byť viac“. Vzhľadom na to, že spoločnosť, ktorá začína podnikať, k rozbehnutiu svojej činnosti potrebuje dostatok finančnej hotovosti, môže svoju finančnú situáciu riešiť nasledovným typmi úverov:

Dlhodobé a strednodobé:
– finančné úvery,
– dodávateľské úvery,
– lízing,
– forfaiting,
– franchising.

Krátkodobé úvery:
– obchodné úvery,
– stále a nestále pasíva,
– bankové úvery,
– preddavky,
– faktoring,
– ostatné pôžičky.

Všetky formy úverov môže spoločnosť získať z domácich, ale aj zahraničných zdrojov.

4.2.1Krátkodobý úver

Krátkodobé úvery sú získané finančné zdroje s dobou splatnosti do jedného roka. Nemajú zväčša investičný charakter, ale slúžia predovšetkým na krátkodobé prekrytie finančných ťažkostí spoločnosti. Príkladom takýchto ťažkostí môžu byť napr. sezónne výkyvy, začatie činnosti spoločnosti a iné výkyvy v reprodukčnom procese spoločnosti.

Obchodný úver

Klasickým typom obchodného úveru je vznik odberateľsko-dodávateľského vzťahu. Jeho charakteristickou črtou je predovšetkým to, že sa neposkytuje v peňažnej, ale v naturálnej forme. Princíp spočíva v tom, že na jednej strane je dodávateľ, ktorý tak ľahko nenájde kupujúceho, ktorý by bol schopný alebo ochotný zaplatiť ihneď, a na druhej je odberateľ, ktorý nemá v danom okamihu k dispozícii požadovanú hotovosť. Pri tomto type úveru nie je vyjadrená výška úroku, je to bezúročný úver a na prvý pohľad sa zdá veľmi výhodný. V skutočnosti však každý rozumný dodávateľ výšku úroku zakalkuluje do ceny a v prípade, že odberateľ zaplatí skôr, poskytne kupujúcemu zľavu, tzv. finan­čný bonus. Varianty poskytnutia tohto typu úveru sú rôzne:

– dohodnutý úverový rámec – dodávateľ úveruje odberateľa dodávkami tovaru dovtedy, pokiaľ cena dodaného tovaru nepresiahne úverový limit stanovený dohodou medzi dodávateľom a odberateľom,
– forma písomného uznania dlhu – odberateľ podpíše dlžný úpis splatný k určitému dátumu,
– forma zmenky – u nás ešte málo používaná forma, zmenka je cenný papier a jej úhrada sa veľmi prísne vymáha.

Spoločnosť DKM, s. r. o., kúpila od spoločnosti IDA, s. r. o., tovar v hodnote 119 000 Sk. Spoločnosť sa dohodla s dodávateľom na 14-dňovej splatnosti faktúry.

Riešenie:

Spoločnosť IDA, s. r. o., poskytla spoločnosti DKM, s. r. o., obchodný úver v lehote 14 dní. Počas týchto 14 dní spoločnosť DKM, s. r. o., môže použiť tento tovar vo svojom reprodukčnom procese bez toho, aby sa odčerpali finančné prostriedky zo spoločnosti.

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Faktúra za nákup tovaru DPH	100 000 19 000	131 343	321 321
2. Úhrada v deň splatnosti po 14 dňoch	119 000	221	321

Použité účty:

131 – Obstaranie tovaru
221 – Bankové účty
321 – Dodávatelia
343 – Daň z pridanej hodnoty

Spoločnosť DKM, s. r. o., mala so spoločnosťou ZETA, s. r. o., dohodnutý úverový rámec 250 000 Sk. Spoločnosť DKM, s. r. o., si u spoločnosti ZETA, s. r. o., objednala nákup materiálu v nasledovnom poradí:
• objednávka zo dňa     4. 9. 2006                50 000 Sk,
• objednávka zo dňa   10. 9. 2006             150 000 Sk,
• objednávka zo dňa   29. 9. 2006             119 000 Sk.

Medzi dodávateľom a odberateľom bola dohodnutá 14-dňová splatnosť faktúr.

Tovar k jednotlivým objednávkam bol dodaný:
• tovar k objednávke zo dňa 4. 9. dodaný 5. 9. a v ten istý deň vystavená faktúra,
• tovar k objednávke zo dňa 10. 9. dodaný 12. 9. a v ten istý deň vystavená faktúra,
• tovar k objednávke zo dňa 29. 9. 2006 zostal v riešení.

Do dňa vybavenie poslednej objednávky neboli zaplatené predchádzajúce dve faktúry.

Riešenie:

Spoločnosť ZETA, s. r. o., poskytla úverový rámec v hodnote 250 000 Sk. V rámci tohto úveru spoločnosti DKM, s. r. o., dodala tovar dňa 5. 9. 2006 a 12. 9. 2006. Hodnota dodaného tovaru bola 200 000 Sk a spoločnosť DKM, s. r. o., nemala zaplatené predchádzajúce dve faktúry. Preto ZETA, s. r. o., pristúpila k nevybaveniu tretej objednávky do času zaplatenia predchádzajúcich faktúr. Vybavením tretej objednávky by prekročila úverový rámec, ktorý poskytla spoločnosti DKM, s. r. o.

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Faktúra zo dňa 5. 9. 2006 DPH	42 017 7 983	111 343	321 321
2. Faktúra zo dňa 10. 9. 2006 DPH	126 050 23 950	111 343	321 321

Saldo voči spoločnosti ZETA k 29. 9. 2006 – 200 000 Sk.      

Spoločnosť DKM, s. r. o., 2. 10. 2006 uhradila spoločnosti ZETA, s. r. o., sumu 200 000 Sk, lebo potrebovala zabezpečiť plynulý chod výroby.

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Úhrada faktúry zo dňa 5. 9. 2006	50 000	321	221
2. Úhrada faktúry zo dňa 10. 9. 2006	150 000	321	221

Následne spoločnosť ZETA, s. r. o., dodala tovar spoločnosti DKM, s. r. o., na základe objednávky zo dňa 29. 9. 2006.

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Faktúra zo dňa 29. 9. 2006 DPH	100 000 19 000	111 343	321 321

Použité účty:

111 – Obstaranie materiálu
221 – Bankové účty
321 – Dodávatelia
343 – Daň z pridanej hodnoty

Stále pasíva

Stále pasíva sú opakovane vznikajúcim úverovým zdrojom, ktoré má podnik bezúročne k svojej dispozícii. Ide predovšetkým o:
– záväzky voči zamestnancom,
– záväzky voči štátnemu rozpočtu.

Záväzky voči zamestnancom vznikajú vtedy, ak výplata miezd v spoločnosti neprebieha denne, čo by bolo v podstate v našich podmienkach neobvyklé a neštandardné. Výplatné termíny v spoločnosti sú takmer vždy až po uplynutí mesiaca, za ktorý sa mzda vypláca. Minimálna trvalá výška záväzkov voči pracovníkom sa rovná násobku priemerného denného objemu miezd zníženého o daň z príjmov a počtu dní, o ktoré sa oneskoruje deň výplaty za skončením výplatného mesiaca.

Spoločnosť DKM, s. r. o., má výplatný termín k 25. dňu v mesiaci nasledujúcom bezprostredne po mesiaci, ktorého sa výplatný termín týka. V mesiaci september zaúčtovala do nákladov hrubú mzdu vo výške 275 076 Sk a príslušné odvody. Vytvorila sociálny fond vo výške 1 650 Sk.

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Hrubá mzda zamestnancov	275 076	521	331
2. Zdravotné poistenie – zamestnávateľ	9 496	524	336
3. Sociálne poistenie – zamestnávateľ	24 594	524	336
4. Zdravotné poistenie – zamestnanec	3 798	331	336
5. Sociálne poistenie – zamestnanec	8 264	331	336
6. Daň zo závislej činnosti	18 830	331	342
7. Tvorba sociálneho fondu	1 650	527	472
8. K 25. dňu výplatný termín – čistá mzda	244 184	331	221 (211)

Použité účty:

211 – Pokladnica
221 – Bankové účty
331 – Zamestnanci
336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia
342 – Ostatné priame dane
472 – Záväzky zo sociálneho fondu
521 – Mzdové náklady
524 – Zákonné sociálne poistenie
527 – Zákonné sociálne náklady

Minimálna trvalá výška záväzku voči zamestnancom je násobkom denných miezd, t. j.:

Hrubá mzda / počet dní v mesiaci = 275 076 / 31 = 8 873 Sk / 1 deň.

25-dňové obdobie, za ktoré sa mzda oneskoruje = 25 x 8 873 = 221 825 Sk

Táto suma je stálym pasívom spoločnosti a zamestnanci ňou v priemere úverujú spoločnosť, ktorá ich zamestnáva.

Na účte 331 – Zamestnanci saúčtujú záväzky z pracovnoprávnych vzťahov vrátane sociálneho poistenia voči zamestnancom alebo iným fyzickým osobám okrem záväzkov voči spoločníkom.

Na účte 336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia sa účtujú všetky záväzky zo sociálneho a zdravotného poistenia, a to zamestnanca aj zamestnávateľa.

Na účte 342 – Ostatné priame dane sa účtuje daň z príjmov, ktorá sa odvádza daňovému úradu ako platiteľom dane vybraná od daňovníka alebo zrazená daňovníkom dane z príjmov, napr. zamestnancom.

Na účte 521 – Mzdové náklady sa účtuje mzda vždy v hrubej sume.

Na účte 524 – Zákonné sociálne poistenie sa účtuje zákonná povinnosť zamestnávateľa a príspevok do garančného fondu.

Ustanovenie § 66 postupov účtovania upravuje spôsob účtovania odstupného a odchodného. S účinnosťou od 1. 1. 2007 sa účtuje súvzťažne MD 527 / D 331.

Krátkodobé bankové úvery

Na financovanie svojej činnosti mnoho spoločností využíva bankové úvery. Banky môžu poskytovať úvery vo viacerých formách. Medzi najčastejšie patria:
– kontokorentný úver,
– krátkodobý účelový úver,
– lombardný úver,
– zmenkové úvery,
– špecifické úvery prevzaté z bankovej záruky.

Krátkodobý bankový úver je charakteristický tým, že doba jeho splatnosti je do jedného roka.

Podmienky, ktoré musí podnikateľský subjekt spĺňať, sa líšia podľa jednotlivých typov úverov, súm, o ktoré spoločnosť žiada, a v konečnom dôsledku aj od samotnej banky. Spoločnosť pri žiadaní o úver musí preukázať:
– schopnosť splácať úver,
– splnenie záväzkov voči daňovému úradu, colnému úradu, zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni,
– zabezpečenie úveru,
– účel, na ktorý úver požaduje.

Kontokorentný úver – poskytuje banka na kontokorentnom účte, ide o kombináciu bežného a úverového účtu. Základným princípom tohto úveru je v prípade nedostatku finančných prostriedkov možnosť „ísť do mínusu“. Saldo na tomto úvere môže byť kreditné (finančné prostriedky sú na účte), nulové a debetné („mínus“).

Krátkodobý účelový úver – banky poskytujú tento úver na konkrétny dohodnutý cieľ.

Lombardný úver – ide o typ úveru, ktorý je zabezpečený konkrétnym obchodovateľným majetkom dlžníka.

Zmenkový úver – zahŕňa úverové operácie spojené s obehom zmeniek, ide o eskontný úver, akceptačný úver a avalový úver.

Banková záruka – bude pravdepodobne pre spoločnosť, ktorá začína svoju činnosť, nedosiahnuteľná. Takúto záruku banka preberá len za prvotriednych klientov. V tomto prípade neposkytuje priamo peňažné prostriedky, ale zaručuje sa za konkrétne záväzky spoločnosti, čím zvyšuje jej dôveryhodnosť. V tomto prípade si však neúčtuje úrok, ale províziu.

Cenou takmer všetkých úverov je úrok.

Účtovanie úveru

Na účte 231 – Krátkodobé bankové úvery sa účtujú úvery poskytnuté bankou na čas jedného roka a kratšie so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 221 – Bankové účty. Ak uhradí banka bankové úvery priamo z bankového úveru, účtuje sa poskytnutý úver vo výške vykonanej úhrady v prospech príslušného bankového úveru so súvzťažným zápisom na ťarchu príslušného účtu záväzku (§ 47 ods. 4 postupov účtovania).

Spoločnosť DKM, s. r. o., uzatvorila s bankou úverovú zmluvu dňa 1. 8. 2006 o poskytnutí úveru na obdobie 9 mesiacov. Úver bol poskytnutý vo výške 900 000 Sk. Mesačná splátka je 100 000 Sk. Dohodnutý úrok za obdobie trvania úveru je 10 %. Výška mesačného úroku je 10 000 Sk.

Riešenie:

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Poskytnutie bankového úveru a jeho prevod na bežný bankový účet – výpis z bežného bankového účtu – výpis z bankového úveru	900 000 900 000	221                261	261 231
2. Mesačná splátka úveru z bežného účtu – výpis z bežného bankového účtu – výpis z bankového úveru	100 000 100 000	261 231	221 261
3. Zaúčtovanie úroku za 8/2006	10 000	562	221

Použité účty:

221 – Bankové účty
231 – Krátkodobé bankové úvery
261 – Peniaze na ceste
562 – Úroky

Na účte 221 – Bankové účty sa účtuje stav a pohyb peňažných prostriedkov spoločnosti v banke. Na účte 221 sa účtuje aj vtedy, ak má po dohode s bankou príslušný účet v banke pasívny zostatok

Na účte 261 – Peniaze na ceste sa účtuje pohyb peňažných prostriedkov medzi finančnými účtami spoločnosti.

Účet 562 – Úroky sa použije na účtovanie platobnej povinnosti z dôvodu úrokov voči bankám, dodávateľom, pri pôžičkách, finančných operáciách.

Eskontný úver

V zmysle § 47 ods. 5 postupov účtovania sa na účte 232 – Eskontné úvery účtujú úvery poskytnuté bankou na eskontované zmenky a iné cenné papiere, ktoré do času ich splatnosti prevzala banka na inkaso.

Zmenka je cenný papier, ktorého jednou z funkcií je aj úverová funkcia. V prípade, že veriteľ vystaví zmenku, vzniká mu nárok na zaplatenie sumy podľa pôvodného záväzkového vzťahu, zvýšenej o zmenkový úrok. Ak veriteľ má finančné ťažkosti a potrebuje finančné prostriedky pred lehotou splatnosti zmenky, môže zmenku ďalej eskontovať banke. Tento záväzok bude spoločnosť účtovať v prípade krátkodobej zmenky na ťarchu účtu 221 – Bankové účty a v prospech účtu 232 – Eskontné úvery.

Spoločnosť DKM, s. r. o., predala tovar spoločnosti ZETA, s. r. o., v celkovej hodnote 119 000 Sk. Spoločnosti sa navzájom dohodli na úhrade záväzku formou vystavenia zmenky na rad veriteľa (DKM, s. r. o.). Spoločnosť DKM, s. r. o., sa rozhodla zmenku eskontovať banke

Úrok pri eskonte je 25 % z predajnej ceny.

Riešenie:

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Vystavenie faktúry voči spoločnosti ZETA, s. r. o. DPH	100 000 19 000	311 311	604 343
2. Predloženie zmenky banke	148 750	313	312
3. Uhradenie odberateľskej faktúry zmenkou	119 000	312	311
4. Úrok zo zmenky	29 750	312	662
5. Zmenka splatená dlžníkom	148 750	232	313
6. Poskytnutie eskontného úveru	119 000	221	232
7. Úrok zo zmenky	29 750	562	232

Použité účty:

221 – Bankové účty
232 – Eskontné úvery
311 – Odberatelia
312 – Zmenky na inkaso
313 – Pohľadávky za eskontované cenné papiere
343 – Daň z pridanej hodnoty
562 – Úroky
604 – Tržby za tovar
662 – Úroky

Na účte 312 – Zmenky na inkaso sa účtuje príjem zmeniek cudzích, zmeniek cudzích na vlastný rad a zmeniek vlastných prijatých od odberateľov a iných dlžníkov.

Na účte 313 – Pohľadávky za eskontované cenné papiere sa účtujú pohľadávky za zmenky odovzdané banke na zaplatenie do doby splatnosti zmenky, ako aj iné cenné papiere odovzdané k eskontu banke. V prospech účtu sa účtujú zmenky a iné cenné papiere zinkasované bankou, ako aj zmenky a iné cenné papiere nezaplatené, bankou vrátené.

Preddavky

Preddavky od odberateľov sa v praxi veľmi často využívajú. Podľa dohody medzi dodávateľom a odberateľom poskytuje odberateľ istý preddavok ešte predtým, ako dodávateľ začal výrobný proces alebo v jeho priebehu. Dodávateľ získava finančné prostriedky, ktoré nie sú úročené, a tým pre neho veľmi výhodné.

Prijaté preddavky sa účtujú na účte 324 – Prijaté preddavky – krátkodobé od odberateľov.

Spoločnosť DKM, s. r. o., prijala preddavky v cene 300 000 Sk od spoločnosti ADA, s. r. o., na dodávku tovaru dňa 2. 10. 2006. Tovar dodala dňa 5. 10. 2006 v cene 500 000 Sk

Riešenie:

Spoločnosť DKM, s. r. o., je platiteľom dane z pridanej hodnoty. V zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká dňom prijatia platby, ak bola táto platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby. Platiteľ dane je povinný v príslušnom zdaňovacom období daň odviesť do štátneho rozpočtu.

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Prijatie preddavku	300 000	221	324
2. Zaúčtovanie odvodu DPH	47 899	324	343 P
3. Vystavenie faktúry za tovar DPH	420 168 79 832	311                311	604 343
4. Zúčtovanie preddavku	300 000	324	311
5. Zúčtovanie DPH	47 899	343 P	324

Použité účty:

221 – Bankové účty
311 – Odberatelia
324 – Prijaté preddavky
343 – Daň z pridanej hodnoty
604 – Tržby za tovar

Faktoring

Ide o osobitnú formu krátkodobého financovania. Podstata faktoringu spočíva v odpredaji pohľadávky dodávateľa voči odberateľovi inej spoločnosti (faktorovi), ktorá sa ďalej stará o jej inkaso. Faktor môže odkupovať len vybraný druh pohľadávok alebo všetky. Faktor pri odkúpení pohľadávky inkasuje:
– úrok za dobu od prevzatia pohľadávky a vyplatenia jej sumy klientovi do doby splatnosti pohľadávky,
– platbu za službu, ktorú poskytuje klientovi,
– rizikovú odmenu, ktorú poskytuje klientovi.

Spoločnosť DKM, s. r. o., na základe faktoringovej zmluvy odpredala spoločnosti Faktor, a. s., pohľadávku voči spoločnosti ZETA, s. r. o., (príklad č. 40) v hodnote 119 000 Sk.

Riešenie:

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Odpis pohľadávky voči ZETA, s. r. o.	119 000	546	311
2. Pohľadávka voči Faktor, a. s.	119 000	315	646
3. Faktúra od faktora – úroky – služby	5 000    1 500	562 568	325 325

Použité účty:

311 – Odberatelia
315 – Ostatné pohľadávk
325 – Ostatné záväzky
546 – Odpis pohľadávky
562 – Úroky
568 – Ostatné finančné náklady
646 – Výnosy z odpísaných pohľadávok

Novelou bol upravený a doplnený § 68 ods. 5 postupov účtovania, ktorý rozšíril náplň účtu 546 o nasledovné ustanovenie: Na účte 546 – Odpis pohľadávky sa účtujú aj postúpené pohľadávky z hospodárskej činnosti a odpis pohľadávok podľa osobitného predpisu (zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii).

V praxi sa pri postúpení pohľadávok tento účet používal, nebol však jasne vymedzený v postupoch účtovania.

Ostatné pôžičky

V čase nedostatku finančných prostriedkov veľmi často spoločnosti vypomáhajú samotní spoločníci ako fyzické osoby, ich rodinní príslušníci a tretie osoby.

Na účte 249 – Ostatné krátkodobé finančné výpomoci sa účtuje o prijatých krátkodobých výpomociach poskytnutých spoločnosti inými osobami s výnimkou bánk a spoločníkov obchodnej spoločnosti. Na tomto účte sa účtuje na základe zmlúv alebo účtovnou jednotkou vydaných cenných papierov.

Spoločnosť DKM, s. r. o., sa dostala do finančných ťažkostí. Dobrý priateľ spoločníč­ky Ing. Evy Čerovskej spoločnosti požičal finančnú hotovosť v celkovej výške 100 000 Sk na dobu troch mesiacov. Pôžička bola poskytnutá bezúročne.

Riešenie:

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Poskytnutie finančnej hotovosti	100 000	221 (211)	249
2. Splatenie pôžičky	100 000	249	221 (211)

Použité účty:

211 – Pokladnica
221 – Bankové účty
249 – Ostatné krátkodobé finančné výpomoci

Na účte 365 – Ostatné záväzky voči spoločníkom a členom sa účtujú záväzky voči spoločníkom, napr. poskytnuté krátkodobé pôžičky.

Spoločnosť DKM, s. r. o., nedisponovala čiastkou 50 000 Sk, ktorú chcela použiť na poskytnutie preddavku spoločnosti Materiál, s. r. o. Spoločník Martin Gregor požičal spoločnosti požadovanú čiastku. Pôžička bola poskytnutá bezúročne na dobu jedného mesiaca.

Riešenie:

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Poskytnutie pôžičky	50 000	221 (211)	365
2. Splatenie pôžičky	50 000	365	221 (211)

Použité účty:

211 – Pokladnica
221 – Bankové účty
365 – Ostatné záväzky voči spoločníkom a členom

4.2.2 Dlhodobé a strednodobé úvery

Za strednodobé úvery sa považujú úvery s dobou splatnosti nad jeden rok a kratšie ako 4 až 6 rokov. Dlhodobé úvery sú finančné zdroje získané podnikmi úverovou formou na dobu prekračujúcu 4 až 6 rokov. Časová hranica medzi dlhodobými a strednodobými úvermi nie je pevne stanovená, z pohľadu účtovníctva sú jednotne zaradené medzi dlhodobé.

Dlhodobý úver poskytnutý bankou

Na účte 461 – Bankové úvery sa účtujú poskytnuté úvery, ktoré majú dlhodobý charakter. Zároveň sa tu účtujú dlhodobé bankové úvery, ktoré sa poskytujú pri eskonte zmeniek. Analytické účty pri dlhodobých úveroch sa vedú podľa jednotlivých dodávateľov a odberateľov.

Spoločnosť DKM, s. r. o., podpísala dňa 4. 9. 2006 s bankou zmluvu o poskytnutí úveru vo výške 3 500 000 Sk. Úver bol poskytnutý na dobu 15 rokov. Úroková sadzba je 8 % p. a. Z úveru bol financovaný nákup stavebného pozemku a budovy.

Riešenie:

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Poskytnutie dlhodobého bankového úveru – výpis z účtu bankového úveru – výpis z bankového účtu	3 500 000                3 500 000	261 221	461 261
2. Mesačná splátka úveru z bežného účtu – výpis z účtu bankového úveru – výpis z bankového účtu	19 444 19 444	261 461	221 221
3. Úrok za príslušný mesiac	20 222	562	221

Použité účty:

221 – Bankové účty
261 – Peniaze na ceste
461 – Bankové úvery
562 – Úroky

Dodávateľské úvery

Ide o úvery, ktoré poskytujú dodávatelia strojov a zariadení v tovarovej forme. Po­skytujú sa v dvoch formách:

1. pri uzavretí kontraktu sa stroj alebo zariadenia stáva vlastníctvom odberateľa, ktorý ho bude dodávateľovi platiť postupnými splátkami. Zariadenie sa však stáva po celý čas určitou formou zábezpeky pre dodávateľa;
2. podmienený predajný kontrakt – v tomto prípade dodávateľ až do zaplatenia stroja alebo zariadenia zostáva jeho vlastníkom. Ak dlžník neplatí načas, dodávateľ si môže stroj alebo zariadenie zobrať späť.

Forfaiting a franchising

Ide o osobitné formy úverovania, v praxi málo využívané.

4.3 Vybrané okruhy účtovania

4.3.1 Účtovanie stravného

Zákonník práce stanovuje v § 152 pre zamestnávateľov povinnosť zabezpečovať zamestnancom stravovanie priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Okrem základnej povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom v pracovných zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy Zákonník práce ukladá zamestnávateľom súčastne aj povinnosť prispievať na toto stravovanie sumou zodpovedajúcou 55 % hodnoty jedla, najviac však do výšky 55 % stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Ďalej je zamestnávateľ povinný poskytnúť príspevok podľa osobitného predpisu, t. j. zo sociálneho fondu.

Daňové riaditeľstvo SR v marci 2005 zverejnilo na svojej internetovej stránke informáciu o zdaňovaní stravovania zamestnancov po novom. Táto informácia bola vydaná na základe rozsudku Európskeho súdneho dvora z 20. januára 2005 vo veci C-412/03. V súvislosti s týmto rozsudkom bol pozmenený výklad § 22 ods. 1 zákona o DPH a v zmysle tohto rozsudku je tento výklad nasledovný:

„Základom dane pri poskytnutí stravovania zamestnávateľom je len protihodnota, ktorú zamestnávateľ prijal od svojho zamestnanca. Do základu dane sa nezahŕňa príspevok zamestnávateľa a ani príspevok zo sociálneho fondu (SF).“

Platitelia dane mohli už za mesiac marec 2005 postupovať v súlade s výkladom Daňového riaditeľstva SR.

Cenou jedla, pokiaľ je zamestnávateľ platiteľom DPH, sa myslí cena bez DPH, keďže platiteľ má nárok na odpočítanie DPH pri kúpe stravy od iného platiteľa, preto aj limit stravného podľa zákona o cestovných náhradách uplatňovaný do výdavkov u platiteľa DPH musí byť určený z ceny stravného bez DPH (89 Sk vrátane DPH; 74,80 bez DPH) limit v nákladoch (N) = 41 Sk, t. j. 55 % zo 74,80 Sk.)

Kalkulácie na úhradu stravného v závislosti od formy poskytovania

1. Poskytovanie stravovacích služieb vo vlastnom zariadení pre zamestnancov

Hodnota jedla na základe kalkulácie               60 Sk
Príspevok zamestnávateľa 55 %                      33 Sk
Príspevok zo SF                                                      2 Sk
Úhrada nákladov zamestnanca                        25 Sk
DPH z nákladov zamestnanca                       4,80 Sk
Úhrada zamestnanca celkom                      29,80 Sk

2.  Poskytovanie stravovacích služieb vo vlastnom zariadení pre cudzích

Hodnota jedla na základe kalkulácie             60 Sk
DPH z hodnoty jedla                                    11,40 Sk
Cena stravného lístka pre cudzích           71,40 Sk

3.Poskytovanie stravovania dodávateľským spôsobom

Vyúčtovanie jedla od dodávateľa:
Cena jedla bez dane                                                                        60 Sk
DPH 19 %                                                                                      11,40 Sk
Cena celkom                                                                                 71,40 Sk
Zamestnávateľ (ak je platiteľom dane z pridanej hodnoty)
si uplatní odpočítanie dane v plnej výške, t. j.                          11,40 Sk.

Postup pri uplatňovaní daňových výdavkov a určenie DPH pri poskytnutí jedla zamestnancovi:

Cena jedla bez DPH                          60 Sk
Príspevok zamestnávateľa 55 %     33 Sk
Príspevok zo SF  2 Sk
Úhrada nákladov zamestnanca       25 Sk
DPH z nákladov zamestnanca      4,80 Sk
Úhrada zamestnanca celkom    29,80 Sk

4.Poskytnutie stravovania s maximálnym príspevkom

Cena jedla bez DPH                          60 Sk
Príspevok zamestnávateľa               41 Sk
Príspevok zo SF                                     2 Sk
Úhrada nákladov zamestnanca       17 Sk
DPH z nákladov zamestnanca      3,20 Sk
Úhrada zamestnanca celkom    20,20 Sk

Príklad č. 46

Účtovanie stravných lístkov

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Predaj stravných lístkov zamestnancom	29,80	211	333
2. Tržby stravovacieho zariadenia v cene uhrádzanej zamestnancami	25,00	333	602
3. DPH z tržieb	4,80	333	343
4. Príspevok vo výške 55 %	33,00	527	622
5.Príspevok zo SF	2,00	472	602

Použité účty:

211 – Pokladnica
333 – Ostatné záväzky voči zamestnancom
343 – Daň z pridanej hodnoty
472 – Záväzky zo sociálneho fondu
527 – Zákonné sociálne náklady
602 – Tržby z predaja služieb
622 – Aktivácia vnútroorganizačných služieb

Príklad č. 47

Platba za lístky na konci mesiaca zrážkou zo mzdy             

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Príspevok vo výške 55 %	33,00	527	622
2. Príspevok zo SF	2,00	472	602
3. Pohľadávka voči zamestnancovi za nezaplatené stravné lístky	25,00	335	602
4. DPH z tržieb	4,80	335	343
5. Zrážka zo mzdy	29,80	331	335

Použité účty:

331 – Zamestnanci
335 – Pohľadávky voči zamestnancom
343 – Daň z pridanej hodnoty
472 – Záväzky zo sociálneho fondu
527 – Zákonné sociálne náklady
602 – Tržby z predaja služieb
622 – Aktivácia vnútroorganizačných služieb

Príklad č. 48

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Nákup stravných lístkov od stravovacieho zariadenia platiteľa dane z pridanej hodnoty	60,00 11,40 71,40	213 343	321
2. 55 % hodnoty stravného lístka hradeného z nákladov zamestnávateľa	33,00	527	213
3. Príspevok na stravovanie zo SF	2,00	472	213
4. Cena stravného lístka zaplatená zamestnancom	25,00	333	213
5. DPH z ceny stravného lístka zaplateného zamestnancami	4,80	333	343
6. Úhrada stravných lístkov do pokladnice	29,80	211	333
7. Úhrada stravných lístkov zrážkou zo mzdy	29,80	331	333

Použité účty:

211 – Pokladnica
213 – Ceniny
321 – Dodávatelia
331 – Zamestnanci
333 – Ostatné záväzky voči zamestnancom
343 – Daň z pridanej hodnoty
472 – Záväzky zo sociálneho fondu
527 – Zákonné sociálne náklady

Spracovala:
 Ing. Adriana Pekarová

4.3.2 Opravy chýb v podvojnom účtovníctve

Zákon o účtovníctve a rovnako aj postupy účtovania pre podnikateľov ustanovujú, že účtovné jednotky sú povinné účtovné prípady účtovať do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. Ak však túto zásadu nie je možné dodržať (napr. účtovná jednotka sa o účtovnom prípade dozvedela neskoro, preto daný prípad nemohla zaúčtovať do obdobia, s ktorým súvisel, alebo zistila, že účtovný prípad v predchádzajúcom účtovnom období zaúčtovala nesprávne atď.), vtedy musí účtovať v tom účtovnom období, v ktorom tieto skutočnosti zistila. V týchto prípadoch ide o účtovanie opráv chýb minulých účtovných období.

4.3.2.1 Všeobecné ustanovenia pre správne vedenie účtovníctva

Časová a vecná súvislosť účtovných prípadov

Podľa § 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o účtovníctve) účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v účtovnom období, s ktorým časovo a vecne súvisia.  Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili. Účtovným obdobím môže byť kalendárny rok alebo hospodársky rok.

Kalendárny rok je obdobie od 1. 1. do 31. 12. bežného roka. Uplatniť ho môže každá účtovná jednotka. Hospodársky rok je obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom. Uplatniť účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, môže účtovná jednotka po písomnom oznámení zámeru zmeny účtovného obdobia miestne príslušnému daňovému úradu najmenej 15 dní pred zmenou účtovného obdobia. Účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, nemôžu uplatniť:

a) fyzické osoby,  ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov, pretože zákon o dani z príjmov pre fyzické osoby ustanovuje zdaňovacie obdobie iba kalendárny rok a
b) subjekty verejnej správy (rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, obec, vyšší územný celok, verejné vysoké školy, štátne fondy, zdravotná poisťovňa, Sociálna poisťovňa, Fond národného majetku SR a Pozemkový fond, pretože sú napojené svojím vzťahom na štátny rozpočet, ktorý sa naďalej zostavuje za kalendárny rok).

Poznámka

Novelou zákona o účtovníctve č. 198/2007 Z. z. sa ustanovilo, že od 1. 1. 2008 účtovné obdobie hospodársky rok budú môcť použiť aj novovzniknuté účtovné jednotky. O uplatnenie účtovného obdobia hospodársky rok musia požiadať písomným oznámením miestne príslušný daňový úrad do 30 dní odo dňa svojho vzniku.

Verné a pravdivé zobrazenie účtovnej závierky

Podľa § 7 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Zobrazenie v účtovnej závierke je verné,  ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Zobrazenie v účtovnej závierke je pravdivé,  ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke.

Podmienky pre správne vedenie účtovníctva

Podľa § 8 zákona o účtovníctve účtovníctvo účtovnej jednotky je:

– správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve a ostatných predpisov (opatrení) z oblasti účtovníctva,
– úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala všetky účtovné prípady v účtovnom období v účtovných knihách, zostavila individuálnu, prípadne konsolidovanú účtovnú závierku, vyhotovila výročnú správu (ak má takúto povinnosť), zverejnila údaje z účtovnej závierky a z výročnej správy a ak má o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy (doklady),
– preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu,
– zrozumiteľné,  ak umožňuje určiť obsah účtovných prípadov,
– vedené spôsobom zaručujúcim  trvalosť  účtovných záznamov, ak sa trvalosť zabezpečí po celú dobu spracovania a úschovy.

Ak účtovná jednotka nezaúčtuje účtovný prípad do účtovného obdobia, s ktorým súvisí, alebo ho zaúčtuje nesprávne, jej účtovníctvo, ako aj účtovná závierka nie je v súlade s ustanoveniami § 7 a § 8 zákona o účtovníctve. Aby tieto chyby v účtovníctve odstránila, musí účtovať o ich oprave, a to o oprave v bežnom účtovnom období, ak sa chyba stala priamo v danom bežnom účtovnom období, alebo bude účtovať o oprave chýb za minulé účtovné obdobia. Aj táto oprava za minulé účtovné obdobia sa účtuje v bežnom účtovnom období, teda v období, v ktorom sa chyba alebo nesprávne účtovania zistili.

4.3.2.2Opravy chýb podľa zákona o účtovníctve

Podľa § 34 zákona o účtovníctve,  ak účtovná jednotka zistí, že niektorý účtovný záznam jej účtovníctva je neúplný, nepreukázateľný, nesprávny alebo nezrozumiteľný, je povinná vykonať bez zbytočného odkladu jeho opravu.

Oprava sa musí vykonať tak, aby bolo možné určiť zodpovednú osobu, ktorá vykonala príslušnú opravu, deň jej vykonania a obsah opravovaného účtovného záznamu pred opravou aj po oprave. Oprava v účtovnom zázname nesmie viesť k neúplnosti, nepreukázateľnosti, nesprávnosti, nezrozumiteľnosti alebo neprehľadnosti účtovníctva.

Na opravu účtovného zápisu treba vždy vyhotoviť účtovný doklad  (interný účtovný doklad).

Deň v účtovnom zázname treba zaznamenať s takou presnosťou, aby neistota v určení času nemala za následok neistotu v určení obsahu účtovných prípadov.

 Účtovný záznam, ktorý je nečitateľný alebo ho nemožno previesť do čitateľnej podoby, sa hodnotí, ako keby ho účtovná jednotka neviedla.

4.3.2.3 Technika vykonávania opráv

Z ustanovenia § 34 zákona o účtovníctve vyplýva, že opravy v účtovných dokladoch, účtovných knihách a v ostatných účtovných písomnostiach nesmú viesť k neúplnosti, nepreukázateľnosti a nesprávnosti účtovníctva. Akým spôsobom majú teda účtovné jednotky vykonávať opravy v účtovníctve a v účtovných písomnostiach? Opravy sa musia uskutočniť tak, aby bolo vždy možné určiť osobu, ktorá vykonala opravu, dátum vykonania opravy a aby z vykonanej opravy bolo možné zistiť obsah pôvodného účtovného zápisu. Na opravu účtovného zápisu treba vždy vyhotoviť interný účtovný doklad (s výnimkou opravy vykonanej prečiarknutím chybného zápisu). Chybné zápisy by sa nemali opravovať prepisovaním, vymazávaním, vyškrabávaním alebo iným spôsobom, ktorým by sa stal pôvodný zápis úplne alebo čiastočne nečitateľným alebo by sa zničili záznamy na technickom nosiči.

Účtovná technika umožňuje využiť pri opravách účtovných zápisov rôzne spôsoby. Možno ich rozdeliť na:

a) účtovné opravy
– úplné storno,
– čiastočné storno,
– zaúčtovanie rovnakej sumy na opačnú stranu účtu,
– doplnkový zápis,

b) neúčtovné opravy
– prečiarknutie chybného zápisu.

V účtovných knihách možno vykonávať opravy účtovných zápisov všetkými uvedenými spôsobmi.

Oprava úplným stornom  sa uskutočňuje vtedy, keď sa účtovný prípad zaúčtoval na nesprávne účty alebo na správne účty, ale na nesprávne strany účtov. Úplným stornom sa chybný zápis zruší a novým účtovným zápisom sa účtovný prípad zaúčtuje správne. Pri ručných účtovných zápisoch sa storno vykonáva červeným zápisom (červeným stornom). Použitie výpočtovej techniky pri vedení účtovníctva väčšinou ne­umožňuje vykonávať červený zápis, a preto sa vykoná zápis s mínusovým znamienkom.  Zápis vykonaný červeným zápisom i zápis so znamienkom mínus sa považujú za mínusové zápisy.

Úplné storno chybného zápisu môžeme dosiahnuť aj ponechaním chybného zápisu a zaúčtovaním rovnakej sumy na opačnej strane účtu, následne sa vykoná správny zápis. Nevýhodou tohto spôsobu opravy účtovného zápisu je, že sa na účtoch, na ktorých sa vykonala oprava zápisu týmto spôsobom, vykazuje obrat, ktorý v skutočnosti nenastal.

Ak boli na správne účty a ich strany zaúčtované vyššie sumy, možno uskutočniť opravu vyšších súm čiastočným stornom pôvodného účtovného zápisu. Znamená to, že zaúčtovaná suma sa musí znížiť o rozdiel medzi zaúčtovanou a správnou sumou.

Oprava doplnkovým zápisom  sa môže vykonať vtedy, ak sa na správne účty a správne strany účtov zaúčtovala nižšia suma. Chýbajúca suma sa zapíše novým účtovným zápisom a doplní sa tak na správnu výšku.

Oprava prečiarknutím  sa vykoná tak, že nesprávny zápis sa prečiarkne, ale pôvodný zápis musí zostať čitateľný. Nad prečiarknutý zápis alebo na opačnú stranu (ak bola použitá nesprávna strana účtu) sa urobí správny zápis. K pôvodnému zápisu sa pripojí poznámka o vykonaní opravy s dátumom jej vykonania a podpisom osoby, ktorá opravu vykonala.

Poznámka

Uvedené techniky sa používajú najmä na vykonanie opráv chýb, ku ktorým došlo v bežnom účtovnom období, ale je možné ich použiť aj pri oprave chýb minulých účtovných období.

4.3.2.4 Opravy chýb minulých účtovných období

Rovnako ako zákon o účtovníctve, aj postupy účtovania ustanovené opatrením MF SR č. 23 054/2002-92 v znení neskorších predpisov, ktorým sa ustanovila rámcová účtová osnova a postupy účtovania pre podnikateľov účtujúcich v podvojnom účtovníctve (ďalej len Postupy účtovania), v § 5 ods. 1 ustanovujú, že  náklady a výnosy sa účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. Ak túto zásadu nie je možné dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, v ktorom sa zistili.  Z toho vyplýva, že ak účtovná jednotka nezaúčtuje náklady a výnosy do účtovného obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia, teda že ich napr. nezaúčtuje vôbec alebo ich zaúčtuje nesprávne, tak potom musí o nich účtovať v tom účtovnom období, v ktorom sa o týchto chybách dozvie, tzn. že bude účtovať o oprave chýb minulého účtovného obdobia alebo minulých účtovných období. Postupy účtovania rozlišujú významné a nevýznamné opravy chýb minulých účtovných období  a podľa toho ustanovujú aj spôsob ich účtovania.

Nevýznamné opravy nákladov a výnosov

Opravy nevýznamných nákladov a nevýznamných výnosov minulých účtovných období  sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov alebo výnosov z hospodárskej činnosti účtovnej jednotky  (§ 5 ods. 1 Postupov účtovania).

Významné opravy nákladov a výnosov

Opravy významných nákladov a významných výnosov  sa účtujú na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účte 429 – Neuhradená strata minulých rokov  (§ 59 ods. 14 Postupov účtovania).

Podmienka významnosti

Kedy pôjde o významnú sumu a kedy o nevýznamnú sumu, to si musí stanoviť účtovná jednotka sama napr. v internej smernici, pretože napr. 100 000 Sk je pre menšiu účtovnú jednotku významná suma a pôjde teda aj o významnú opravu, ale pre inú účtovnú jednotku pôjde o sumu nevýznamnú, a teda aj o nevýznamnú opravu.

Čo sa nepovažuje za opravu chýb minulých účtovných období

Podľa § 59 ods. 15 Postupov účtovania za opravu chýb minulých účtovných období sa nepovažujú rozdiely zo zmeny účtovnej hodnoty majetku a záväzkov vyplývajúcich zo zmeny úpravy ocenenia podľa § 26 a § 27 zákona o účtovníctve, napr.  účtovanie výšky opravnej položky a rezerv, úprava doby používania alebo spôsobu opotrebovania dlhodobého majetku.  Teda za opravu chýb sa nepovažuje prehodnotenie opodstatnenosti položiek, ktorých výška bola stanovená odhadom.

Príklad

Účtovná jednotka v minulom účtovnom období (či už v rámci závierkových, alebo upravujúcich závierkových účtovných prípadov) vytvorila opravnú položku k spornej pohľadávke vo výške napr. 30 % z hodnoty pohľadávky. V bežnom účtovnom období účtovná jednotka zistí, že opodstatnenosť tvorby opravnej položky bola vo výške 50 %, tak opravnú položku dotvorí do tejto výšky v bežnom účtovnom období (doúčtuje do nákladov 20 % tvorby opravnej položky k pohľadávke).

4.3.2.5 Oprava chýb do dňa schválenia účtovnej závierky – opätovné otvorenie účtovných kníh

Pred uvedením konkrétnych príkladov opráv v účtovníctve je dôležité upozorniť ešte na nasledovnú skutočnosť, ktorú pripúšťa zákon o účtovníctve. Podľa § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve  do schválenia účtovnej závierky môžu účtovné jednotky opätovne otvoriť účtovné knihy  v prípade, že sa  zabezpečí pravdivý a verný obraz účtovníctva  (§ 7 zákona o účtovníctve). To znamená, že ak účtovná jednotka po zostavení účtovnej závierky do dňa jej schválenia najvyšším orgánom spoločnosti zistí, že nezaúčtovala nejaký účtovný prípad alebo že ho zaúčtovala nesprávne, môže opätovne otvoriť účtovné knihy a daný účtovný prípad správne zaúčtovať. Potom opätovne uzavrie účtovné knihy, zostaví účtovnú závierku a doručí ju svojmu správcovi dane. Pretože zákon o účtovníctve bližšie nešpecifikuje prípady, pri ktorých je možné účtovné knihy opätovne otvárať, treba predpokladať, že účtovné jednotky tak urobia iba v ojedinelých prípadoch (zabezpečenie pravdivého a verného obrazu účtovníctva) a že toto ustanovenie sa nebude v praxi zneužívať.

Príklad

Účtovná jednotka za rok 2006 zostavila účtovnú závierku a do 31. 3. 2007 ju doručila na daňový úrad. V máji 2007 zistila, že nesprávne zaúčtovala technické zhodnotenie dlhodobého hmotného majetku ako jeho opravu vo výške 560 000 tis. Sk. Pôvodnú dodávateľskú faktúru za technické zhodnotenie zaúčtovala do nákladov ako opravu dlhodobého hmotného majetku nasledovne: 560 000 Sk MD 511/D 321.

Pretože pre účtovnú jednotku išlo o významnú sumu, ktorá podstatne ovplyvní účtovný hospodársky výsledok za rok 2006 a účtovná závierka ešte nebola schválená najvyšším orgánom spoločnosti, účtovná jednotka v mesiaci máj 2007 opätovne otvorila uzatvorené účtovné knihy za účtovné obdobie 2006 a zaúčtovala opravu nasledovným spôsobom: na stranu Dal účtu 511 – Opravy a udržiavanie, ale opravu mohla zaúčtovať aj mínusom na strane Má dať účtu 511 – Opravy a udržiavanie so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu dlhodobého majetku. Pretože technické zhodnotenie už bolo uvedené do užívania, účtovná jednotka opravu zaúčtovala priamo na účet 021 – Stavby (ak by išlo o budovy alebo stavby) alebo na účet 022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí (ak by išlo napr. o stroje).

Potom opätovne uzatvorila účtovné knihy, zostavila účtovnú závierku a po jej schválení najvyšším orgánom spoločnosti ju v mesiaci september 2007 doručila v jednom vyhotovení na príslušný daňový úrad.

Účtovné súvzťažnosti

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
Oprava chýb minulých účtovných období (zvýšenie obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku o vykonané technické zhodnotenie pôvodne zaúčtované ako jeho oprava)
a)zúčtovanie opravy na stranu Dal účtu 511 alebo	560 000 Sk	021, 022	511
b) mínusom zo strany MD účtu 511	560 000 Sk - 560 000 Sk	021, 022 511	x x
c) doúčtovanie príslušnej sumy odpisov	x	551	08x

Na zaúčtovanie opravy nesprávne zaúčtovaného účtovného prípadu účtovná jednotka vystaví interný účtovný doklad.

Poznámka

Podľa § 1 ods. 6 opatrenia MF SR č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovuje predpis pre zostavenie individuálnej účtovnej závierky pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov, zostavená účtovná závierka sa predkladá v jednom vyhotovení miestne príslušnému daňovému úradu v termíne na podanie daňového priznania.  Schválená účtovná závierka príslušným orgánom účtovnej jednotky sa predkladá v jednom vyhotovení miestne príslušnému daňovému úradu do 30 dní po jej schválení iba v prípade, ak účtovná jednotka znova otvorila účtovné knihy  podľa § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve.

Z uvedeného vyplýva, že ak účtovná jednotka po zostavení účtovnej závierky už neotvorí účtovné knihy, schválenú účtovnú závierku na daňový úrad nedoručuje, pretože schválená účtovná závierka je totožná so zostavenou.

4.3.2.6 Opravy chýb po schválení účtovnej závierky

Ako je vyššie uvedené, zákon o účtovníctve, ale aj postupy účtovania jednoznačne ustanovujú, že účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v účtovnom období, s ktorým časovo a vecne súvisia.  Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili.  To znamená, že ak účtovná jednotka v bežnom účtovnom období zistí, ženesprávne zaúčtovala účtovný prípad v predchádzajúcom účtovnom období a účtovná závierka za toto účtovné obdobie už bola schválená  najvyšším orgánom spoločnosti, takže opätovné otvorenie účtovných kníh už neprichádza do úvahy, o  oprave nesprávne zaúčtovaného účtovného prípadu bude účtovať v tom účtovnom období, v ktorom na chybu, resp. nesprávne zaúčtovaný účtovný prípad prišla.  To isté platí aj v prípade, že hoci účtovná jednotka ešte nemá schválenú účtovnú závierku najvyšším orgánom spoločnosti, ale z  pohľadu účtovnej jednotky ide o nevýznamnú opravu, kvôli ktorej nebude opätovne otvárať účtovné knihy,  aj takýto účtovný prípad zaúčtuje v tom účtovnom období, v ktorom sa chyba alebo nesprávne zaúčtovaný účtovný prípad zistili.

4.3.2.7 Príklady opráv chýb v účtovníctve

V ďalšej časti sa venujeme účtovaniu opráv chýb minulých účtovných období na konkrétnych príkladoch. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce opravy chýb minulých účtovných období patrí zúčtovanie technického zhodnotenia majetku ako jeho opravy.

Oprava nevýznamných nákladov minulých období

Príklad

Účtovná jednotka (s. r. o.) počas účtovného obdobia 2007 zistila, že v účtovnom období roka 2006 nesprávne zaúčtovala technické zhodnotenie budovy ako jej opravu na účet 511 – Opravy a udržiavanie vo výške 55 000 Sk. Pre účtovnú jednotku ide o nevýznamnú opravu, takže opätovné otvorenie účtovných kníh neprichádza do úvahy, aj keď účtovná závierka ešte nebola schválená najvyšším orgánom spoločnosti. Podľa § 5 Postupov účtovania účtovná jednotka opravu vykoná (zaúčtuje) na tom istom účte nákladov, na ktorom bol účtovný prípad nesprávne zaúčtovaný, teda na účte 511 – Opravy a udržiavanie. Opravou sa zároveň zvýši obstarávacia cena budovy o vykonané technické zhodnotenie budovy a upraví sa účtovný odpisový plán, na základe ktorého účtovná jednotka doúčtuje odpisy za obdobie od nesprávne zaúčtovaného účtovného prípadu. Na zaúčtovanie opravy a doúčtovanie odpisov účtovná jednotka vystaví interný účtovný doklad.

Účtovné súvzťažnosti:

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Oprava nákladov nesprávne zaúčtovaného účtovného prípadu z minulého účtovného obdobia na strane Má dať účtu 021 – Stavby a na strane Dal účtu 511 – Opravy a udržiavanie alebo	55 000 Sk	021	511
mínusom zo strany MD účtu 511	55 000 Sk -55 000 Sk	021 511	x x
2. Doúčtovanie odpisov dlhodobého hmotného majetku podľa upraveného účtovného odpisového plánu	upravená suma	551	081

Poznámka

Ako je vyššie uvedené, pretože ide pre účtovnú jednotku o nevýznamnú sumu, pôjde aj o nevýznamnú opravu nákladov. Tá sa vykoná na tom istom účte nákladov z hospodárskej činnosti, na ktorom bol účtovný prípad pôvodne zaúčtovaný.

Oprava významných nákladov minulých účtovných období

Príklad

Účtovná jednotka (s. r. o.) počas účtovného obdobia 2007 zistila, že v účtovnom období roka 2006 nesprávne zaúčtovala technické zhodnotenie budovy ako jej opravu na účte 511 – Opravy a udržiavanie vo výške 650 000 Sk. Podľa internej smernice pre účtovnú jednotku ide o významnú sumu. Pretože opätovné otvorenie účtovných kníh už nie je možné, lebo účtovná závierka už bola najvyšším orgánom spoločnosti schválená, účtovná jednotka opravu zaúčtuje v účtovnom období roka 2007, teda v období, v ktorom sa chyba zistila. Opravu zaúčtuje prostredníctvom účtov 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo účtu 429 – Neuhradená strata minulých rokov. Na zaúčtovanie opravy účtovná jednotka vystaví interný účtovný doklad. Pretože účtovná jednotka vo svojom účtovníctve nemá otvorený účet 428 ani účet 429 a opravou sa dosiahne zníženie nákladov a tým vlastne zvýšenie výnosov, účtovný prípad zaúčtuje na stranu Dal účtu 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov.

Účtovné súvzťažnosti:

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Oprava významnej sumy nákladov z minulého účtovného obdobia (r. 2006) v bežnom účtovnom období (r. 2007), v ktorom sa na chybu prišlo	650 000 Sk	021	428
Rovnako bude účtovná jednotka postupovať aj v prípade, ak by účet 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov už vo svojom účtovníctve otvorený mala. Zaúčtovaním opravy na účet 428 dochádza k zvýšeniu nerozdeleného zisku minulých rokov.
2. Ak by účtovná jednotka vo svojom účtovníctve mala otvorený iba účet 429 – Neuhradená strata minulých rokov, opravu zaúčtuje na tomto účte.  Zaúčtovaním opravy na účet 429 dochádza k zníženiu neuhradenej straty minulých rokov.  Oprava významnej sumy nákladov z minulého účtovného obdobia (r. 2006) v bežnom účtovnom období (r. 2007), v ktorom sa na chybu prišlo	650 000 Sk	021	429
3. Doúčtovanie odpisov za obdobie nesprávne zaúčtovaného účtovného prípadu na základe úpravy účtovného odpisového plánu budovy	upravená suma	551	081

Poznámka

Opravu nákladov minulých účtovných období v prípade významnej sumy účtovná jednotka zaúčtuje buď na účte 428, alebo 429. Ide o tzv. opravu „skokom“, to znamená, že sa obchádza účet nákladov alebo výnosov a účtuje sa priamo na účty 428 alebo 429.

Oprava významných výnosov minulých účtovných období

Príklad

Zrušenie predaja majetku uskutočneného v minulých rokoch

Účtovná jednotka v minulom účtovnom období (napr. v roku 2005) zaúčtovala predaj budovy. V bežnom účtovnom období (rok 2007) došlo k zrušeniu predaja. Pretože pre účtovnú jednotku ide o významnú sumu a opätovné otvorenie účtovných kníh už nie je možné, opravu (zrušenie predaja) vykoná v období, v ktorom k zrušeniu predaja došlo, teda v roku 2007. Predaj bol zaúčtovaný nasledovne: MD 541/D 08x a MD 315/D 641, MD 221/D 315. Účtovná jednotka má otvorený účet 429 – Neuhradená strata minulých rokov. Opravu vykoná na základe vystaveného dobropisu. Obstarávacia cena bola vo výške 3 mil. Sk, zostatková cena vo výške 2 400 000 Sk a predajná cena vo výške 3 500 000 Sk.

Účtovné súvzťažnosti:

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Ak bol pôvodný predaj zaúčtovaný takto:
a) zúčtovanie zostatkovej ceny do nákladov	2 400 000 Sk	541	081
b) vyradenie z majetku v obstarávacej cene	3 000 000 Sk	081	021
c) zúčtovanie tržby z predaja budovy	3 500 000 Sk	315	641
2. potom zúčtovanie dobropisu (zrušenie predaja) bude nasledovné:
a) zrušenie zostatkovej ceny (zníženie straty na účte 429)	2 400 000 Sk	081	429
b) zaradenie budovy v OC do majetku	3 000 000 Sk	021	081
c) zrušenie tržby z predaja budovy (zvýšenie straty na účte 429)	3 500 000 Sk	429	325
d) vrátenie peňazí kupujúcemu	3 500 000 Sk	325	221
Ak by mala účtovná jednotka otvorený účet 428, účtovanie v bode 2 bude nasledovné:
2. Zúčtovanie dobropisu (zrušenie predaja):
a) zrušenie zostatkovej ceny (MD 541/ /D 081) (zvýšenie zisku na účte 428)	2 400 000 Sk	081	428
b) zaradenie budovy v OC do majetku (MD 081/D 021)	3 000 000 Sk	021	081
c) zrušenie tržby z predaja budovy (MD 315/D 641) (zníženie zisku na účte 428)	3 500 000 Sk	428	325

Poznámka

Opravu nákladov minulých účtovných období v prípade významnej sumy účtovná jednotka zaúčtuje buď na účte 428 (zníženie zisku minulých rokov), alebo 429 (zvýšenie straty minulých rokov) podľa toho, ktorý účet má otvorený.

Oprava nevýznamných výnosov minulých účtovných období

Na zaúčtovanie nevýznamnej opravy výnosov minulých účtovných období použijeme ten istý príklad ako pri zaúčtovaní významnej sumy opráv výnosov minulých účtovných období, ale sumy sme upravili tak, aby demonštrovali nevýznamné opravy.

Príklad

Zrušenie predaja uskutočneného v minulých rokoch

Účtovná jednotka v minulom účtovnom období (napr. v roku 2005) zaúčtovala predaj budovy. V bežnom účtovnom období (rok 2007) došlo k zrušeniu predaja. Pretože pre účtovnú jednotku ide o nevýznamnú sumu a opätovné otvorenie účtovných kníh už nie je možné, opravu (zrušenie predaja) vykoná v období, v ktorom k zrušeniu predaja došlo, teda v roku 2007. Predaj bol zaúčtovaný nasledovne: MD 541/D 08x a MD 315/D 641, MD 221/D 315. Účtovná jednotka má otvorený účet 429 – Neuhradená strata minulých rokov. Opravu vykoná na základe vystaveného dobropisu. Obstarávacia cena bola vo výške 300 000 Sk, zostatková cena vo výške 240 000 Sk a predajná cena bola vo výške 350 000 Sk.

Účtovné súvzťažnosti:

Účtovný prípad	Suma v Sk	MD	D
1. Ak bol pôvodný predaj zaúčtovaný takto:
a) zúčtovanie zostatkovej ceny do nákladov	240 000 Sk	541	081
b) vyradenie z majetku v obstarávacej cene	300 000 Sk	081	021
c) zúčtovanie tržby z predaja budovy	350 000 Sk	315	641
2. potom zúčtovanie dobropisu (zrušenie predaja) bude:
a) zrušenie zostatkovej ceny	240 000 Sk	081	541
b) zaradenie budovy v OC do majetku	300 000 Sk	021	081
c) zrušenie tržby z predaja budovy	350 000 Sk	641	325
alebo
2. Zúčtovanie dobropisu (zrušenie predaja):
a) zrušenie zostatkovej ceny (MD 541/D 081)	– 240 000 Sk 240 000 Sk	541 081	x x
b) zaradenie budovy v OC do majetku (MD 081/D 021)	300 000 Sk	021	081
c) zrušenie tržby z predaja budovy (MD 315/D 641)	350 000 Sk – 350 000 Sk	x x	325 641

Záver

Účtovanie chýb v účtovníctve možno zhrnúť do nasledovných skutočností. Chyby zistené v bežnom účtovnom období sa opravia ešte v tomto účtovnom období. Tu obyčajne nedochádza k problémom, pretože oprava sa vykoná v rámci jedného účtovného obdobia. Náležitú pozornosť je však potrebné venovať opravám chýb za minulé účtovné obdobia. Pri oprave chýb za minulé účtovné obdobia je potrebné sledovať nasledovné skutočnosti:

a) či ide pre účtovnú jednotku o významnú sumu, alebo nie a 
b) či účtovná závierka už bola schválená príslušným orgánom spoločnosti alebo nie.

Ak ide pre účtovnú jednotku o nevýznamnú sumu, účtovná jednotka opätovne nebude otvárať účtovné knihy, aj keď účtovná závierka ešte nebola schválená, opravu vykoná v bežnom účtovnom období.

Ak pôjde o významnú sumu a účtovná závierka ešte nebola schválená, účtovná jednotka opätovne otvorí účtovné knihy, daný prípad zaúčtuje do účtovníctva, opätovne uzavrie účtovné knihy a zostaví účtovnú závierku, ktorú po jej schválení doručí príslušnému správcovi dane.

Ak pôjde o významnú sumu, ale účtovná závierka za účtovné obdobie, ktorého sa oprava týka, už bola schválená príslušným orgánom spoločnosti, účtovná jednotka už opätovne nemôže otvoriť účtovné knihy a daný prípad musí zaúčtovať do účtovníctva vedeného v bežnom účtovnom období, teda v období, v ktorom na chybu prišla.

Spracovala:
Ing. Ľudmila Novotná