Ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie z daňového aspektu

Problematika zdravotného poistenia je upravená v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) na viacerých miestach, resp. viacerými ustanoveniami, a to § 5 ods. 1 písm. i), § 5 ods. 7 písm. e), § 5 ods. 8, § 35 a § 39, § 6 ods. 10, § 19 ods. 3 písm. i), § 19 ods. 3 písm. f) a § 20 ods. 9 písm. a), § 21 ods. 2 písm. a), § 52b ods. 1 ZDP. Ustanovenia § 5 ods. 1 písm. i), § 5 ods. 7 písm. e), § 5 ods. 8, § 35, § 39, § 52b ods. 1 ZDP sa týkajú zdaňovania príjmov zo závislej činnosti, napr. z pracovného pomeru, ostatné majú vplyv na daň z príjmov podnikajúcich fyzických osôb, resp. právnických osôb. 

2.1 Ustanovenie § 5 ods. 1 písm. i) ZDP 

Po dvanástej novelizácii ZDP (zákon č. 688/2006 Z. z.) s účinnosťou od 1. 1. 2007 sa príjem vo forme vráteného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie považuje za príjem zo závislej činnosti, ak ide o poistné, ktoré sa odpočítavalo od príjmov zo závislej činnosti [§ 5 ods. 1 bol doplnený písmenom i)], resp. za príjem podľa § 6, ak poistné znižovalo príjmy z § 6. 

Keďže do 31. 12. 2006 sa tieto príjmy zatrieďovali do § 8 ods. 1 písm. k) ZDP, citované ustanovenie bolo zo ZDP vypustené. 

Podľa § 52b ods. 1 ZDP sa ustanovenie § 5 ods. 1 písm. i) mohlo použiť po prvýkrát (už) pri vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roka 2006 (preplatok vrátený zdravotnou poisťovňou, zatriedený do § 5, nie § 8, už nebol prekážkou na jeho vykonanie) alebo pri podaní daňového priznania z príjmov podľa § 5 za daný rok.  

K tejto téme sa ešte vrátime v časti 3. 

2.2 Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. e) ZDP 

Pri zdanení príjmu zamestnanca zo závislej činnosti sú od dane oslobodené poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca. Legislatívna skratka „poistné a príspevky“ zahŕňa: 

• poistné na verejné zdravotné poistenie – podľa citovaného zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, 
• poistné na sociálne poistenie – podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, 
• poistné na sociálne zabezpečenie – podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a  
• príspevky na starobné dôchodkové sporenie – podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov. 

Platiteľmi poistného na verejné zdravotné poistenie podľa § 11 ZZP sú: 

a) zamestnanec, 
b) samostatne zárobkovo činná osoba, 
c) zamestnávateľ, 
d) štát. 

Poistné je povinný platiť aj ten, kto je verejne zdravotne poistený podľa tohto zákona a nie je ani zamestnancom, ani samostatne zárobkovo činnou osobou alebo osobou, za ktorú platí poistné štát. 

 POZNÁMKA: 

Podľa § 128 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamestnávateľ patrí medzi platiteľov poistného na nemocenské poistenie, starobné a invalidné (dôchodkové) poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu.  

Podobne je to v prípade sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

Podľa § 20 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov príspevky na starobné dôchodkové sporenie (tzv. druhý pilier) platí: 

a) zamestnávateľ za svojich zamestnancov, 
b) samostatne zárobkovo činná osoba povinne zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení,  
c) dobrovoľne zúčastnená osoba na starobnom dôchodkovom sporení, 
d) štát, 
e) Sociálna poisťovňa. 

V zmysle § 22 citovaného zákona sadzba príspevkov je pre: 

a) zamestnávateľa 9 % z vymeriavacieho základu, 
b) samostatne zárobkovo činnú osobu povinne zúčastnenú na starobnom dôchodkovom sporení 9 % z vymeriavacieho základu, 
c) dobrovoľne zúčastnenú osobu na starobnom dôchodkovom sporení 9 % z vymeriavacieho základu, 
d) štát 9 % z vymeriavacieho základu, 
e) Sociálnu poisťovňu 9 % z vymeriavacieho základu. 

 UPOZORNENIE:  

Zdaneniu u zamestnanca však podliehajú príspevky zamestnávateľa na životné poistenie, príp. na účelové sporenie, resp. na doplnkové dôchodkové sporenie – DDS (tretí pilier). 

 PRÍKLAD č. 1: 

Pani Veselá, živnostníčka, zamestnáva jednu pracovníčku, pani Tichú. Jej mesačný príjem zo závislej činnosti predstavuje 18 000 Sk brutto. Pani Veselá ako zamestnávateľ platí mesačne za zamestnankyňu o. i. poistné na zdravotné poistenie 1 800 Sk (10 % z vymeriavacieho základu, ktorým je príjem zamestnanca). V zmysle § 5 ods. 7 písm. e) ZDP poistné na zdravotné poistenie zaplatené pani Veselou za zamestnankyňu pani Tichú nepodlieha u pani Tichej zdaneniu. 

2.3 Ustanovenie § 5 ods. 8 ZDP 

Podľa citovaného ustanovenia čiastkovým základom dane z príjmov zo závislej činnosti sú zdaniteľné príjmy znížené o poistné a príspevky (na verejné zdravotné poistenie, na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a poistné podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktoré je povinný platiť zamestnanec, resp. príspevky na povinné zahraničné poistenie zamestnanca rovnakého druhu. 

Ako už bolo uvedené, podľa § 11 ods. 1 ZZP poistné na verejné zdravotné poistenie je povinný platiť:  

a) zamestnanec, 
b) samostatne zárobkovo činná osoba, 
c) zamestnávateľ, 
d) štát. 

Za zamestnanca na účely tohto zákona sa o. i. považuje fyzická osoba v pracovnom pomere, v štátnozamestnaneckom pomere, ústavný činiteľ, konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným (s. r. o.), ak za túto prácu dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti, člen štatutárneho orgánu, ak za výkon funkcie dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti, spoločník s. r. o., komanditista komanditnej spoločnosti a člen družstva, ak sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti alebo v družstve formou, ktorá sa podľa ZDP považuje za príjem zo závislej činnosti, doktorand v dennej forme doktorandského štúdia. 

Sadzba poistného predstavuje podľa § 12 ZZP napr. pre: 

• zamestnanca v princípe 4 % z vymeriavacieho základu (okrem výnimiek v zákone uvedených), 
• samostatne zárobkovo činnú osobu 14 % z vymeriavacieho základu; ak má zdravotné postihnutie, sadzba je znížená na 7 %, 
• zamestnávateľa 10 % z vymeriavacieho základu; ak zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je za tieto osoby 5 % z vymeriavacieho základu.  

Vymeriavací základ zamestnanca je v súlade s § 13 ZZP jeho príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období, a to: 

• príjem zamestnanca, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb, 
• príjem, ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb preto, že tak ustanovujú osobitné predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia, 
• podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, ktorý nie je štatutárnym orgánom a nie je členom štatutárneho orgánu a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva. 

U zamestnancov poistné na zdravotné poistenie (4 %) znižuje hrubé príjmy zo závislej činnosti (§ 5). Poistné je akoby daňový výdavok, aj keď pri tomto druhu príjmov sa pojem „výdavok“ nepoužíva. 
Konkrétne pri príjme zo závislej činnosti 10 000 Sk brutto predstavuje poistné na zdravotné poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnanec, 400 Sk (4 %).  

 PRÍKLAD č. 2: 

Pani Tichá (z predchádzajúceho príkladu) má príjem zo závislej činnosti 18 000 Sk mesačne. Z tejto sumy zamestnávateľ musí zraziť a odviesť poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec: 

• na zdravotné poistenie (4 %)     720 Sk 
• na sociálne poistenie:
  nemocenské (1,4 %)     252 Sk
  dôchodkové poistenie starobné (4 %)     720 Sk
  dôchodkové poistenie invalidné (3 %)     540 Sk
  poistenie v nezamestnanosti (1 %)    180 Sk 
• Poistné spolu (13,4 %)     2 412 Sk 
• Základ dane činí (18 000 - 2 412)     15 588 Sk 
• - nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka     - 7 968 Sk 
• Zdaniteľná mzda     7 620 Sk 
• Preddavok na daň     1 447 Sk 
• Čistá mzda (18 000 - 2 412 - 1 447)     14 141 Sk 

Poistné na zdravotné poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnanec (v tomto prípade 720 Sk), znížilo pri výpočte jeho základu dane hrubý príjem. Zamestnávateľka (pani Veselá) zrazila pani Tichej z hrubého príjmu poistné v celkovej výške 2 412 Sk a preddavok na daň vo výške 1 447 Sk. Vyplatila jej čistú mzdu 14 141 Sk. 

2.4 Ustanovenie § 35, § 39, § 43 ZDP 

V súlade s § 35 ods. 1 písm. a) ZDP zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie (mesačný) preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy (okrem dvoch výnimiek týkajúcich sa vzťahu k zahraničiu – ods. 8). Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie znížený o: 

• poistné, resp. príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec (teda zrazené zamestnancovi podľa predchádzajúceho textu) a 
• nezdaniteľnú časť (jednu dvanástinu) základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP, pričom na túto sumu u poberateľa dôchodkov podľa § 11 ods. 7, na nezdaniteľnú sumu na manželku (manžela) (§ 11 ods. 3) a tri „relatívne nové“ nezdaniteľné časti (§ 11 ods. 4) sa prihliada až pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň. 

Výška poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnanec, sa v súlade s § 39 ZDP eviduje aj na mzdovom liste (§ 39 ods. 2) a uvádza sa na potvrdeniach vystavených zamestnávateľom (§ 39 ods. 5 a 6). 
V zmysle § 43 ods. 5 písm. c) ZDP sa poistné a príspevky odpočítavajú (ak boli zrazené) aj od príjmov zo závislej činnosti zdanených zrážkou v zmysle § 43 ods. 3 písm. j) ZDP. 
Poistné odpočítava od dosiahnutých príjmov aj daňovník s príjmami podľa § 6 ZDP bez ohľadu na to, či si uplatňuje skutočné výdavky podľa § 19 na základe účtovníctva alebo výdavky paušálne podľa § 6 ods. 10 ZDP. 

2.5 Ustanovenie § 6 ods. 10 ZDP 

Pri príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) poistné na zdravotné poistenie predstavuje spolu s poistným na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a príspevkami na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov daňový výdavok, ktorý sa uplatňuje popri paušálnych výdavkoch.  

Daňovník, ktorý aspoň časť zdaňovacieho obdobia nie je platiteľom DPH, sa môže rozhodnúť, či bude účtovnou jednotkou alebo nie. Takýto daňovník, ak si neuplatňujevýdavky skutočné, si môže uplatniť výdavky vo výške 40 % z úhrnu príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2 (okrem daňovníka, ktorý má príjmy len z vykonávania remeselných živností). Popri paušálnych výdavkoch si môže uplatniť preukázateľne zaplatené povinné poistné na verejné zdravotné poistenie a sociálne poistenie.  

Daňovník, ktorý v rámci § 6 ods. 1 a 2 ZDP dosahuje počas celého zdaňovacieho obdobia len príjmy z remeselných živností uvedených v prílohe č. 1 živnostenského zákona, si môže odpočítať výdavky vo výške 60 % z príjmov, ako aj povinné poistné.  

 PRÍKLAD č. 3: 

Živnostník pán Tučný dosahuje príjmy z koncesovanej živnosti. 

V daňovom priznaní za rok 2007 si uplatní výdavky vo výške 40 % z príjmov (napr. 320 000 Sk z 800 000 Sk) + preukázateľne zaplatené poistné (napr. 43 000 Sk). Ak na základe vykonania ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2006 doplatí v októbri 2007 napr. 3 800 Sk, premietnu sa tiež do výdavkov – vo forme poistného to bude 46 800 Sk a celkovo 366 800 Sk. Základ dane bude činiť 433 200 Sk (800 000 Sk - 366 800 Sk).
 

Samostatne zárobkovo činnou osobou (§ 11 ods. 4) na účely zákona o zdravotnom poistení je fyzická osoba, ktorá: 

a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu, 
b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť, 
c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 
d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, 
e) vykonáva činnosti, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, 
f) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere, 
g) vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť podľa osobitného predpisu (autorského zákona) mimo pracovnoprávnych vzťahov a obdobných vzťahov, ak túto činnosť podľa svojho vyhlásenia vykonáva sústavne, 
h) vykonáva činnosť obchodného zástupcu. 

Sadzba poistného, ako už bolo uvedené, predstavuje pre samostatne zárobkovo činnú osobu 14 % z vymeriavacieho základu. 

Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby je vo výške podielu základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu (t. j. podľa § 6 ZDP) okrem vyňatých príjmov, dosiahnutý v rozhodujúcom období, ktorý nie je znížený o poistné na verejné zdravotné poistenie a 2,14. 

2.6 Ustanovenie § 19 ods. 3 písm. i) ZDP 

V zmysle citovaného ustanovenia medzi daňovo akceptovateľné výdavky patrí poistné a príspevky hradené: 

• daňovníkom s príjmami podľa § 6 ZDP, 
• zamestnávateľom za zamestnancov, 
• daňovníkom, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou, za spoločníkov tejto spoločnosti, 
• komanditnou spoločnosťou za komplementárov. 

Za daňový výdavok sa teda považuje poistné – o. i. na zdravotné poistenie, platené v súlade s citovaným ustanovením.  

 PRÍKLAD č. 4: 

Konkrétne napr. poistné 1 800 Sk na zdravotné poistenie, ktoré musí platiť pani Veselá (príklad č. 1) ako zamestnávateľka za zamestnankyňu, predstavuje jej daňový výdavok. 
Pani Veselá platí poistné aj za seba ako osobu samostatne zárobkovo činnú (príjmy podľa § 6 ZDP) o. i. na zdravotné poistenie vo výške 14 % z vymeriavacieho základu.
 
V priebehu roka sa platia preddavky na poistné, ktoré sa potom zúčtovávajú (podrobnejšie v časti 3). 

Poistné sa platí: 

a) bezhotovostným prevodom z účtu platiteľa poistného na účet príslušnej zdravotnej poisťovne,  
b) poštovou poukážkou na účet príslušnej zdravotnej poisťovne alebo 
c) v hotovosti v príslušnej zdravotnej poisťovni. 

Preddavok na poistné vypočítava a odvádza za zamestnanca zamestnávateľ. Ak je zamestnanec súčasne samostatne zárobkovo činnou osobou, preddavok na poistné si vypočítava a odvádza sám. 

Preddavok na poistné zamestnancov [§ 11 ods. 1 písm. a) ZZP] a zamestnávateľov [§ 11 ods. 1 písm. c) ZZP] je splatný v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov zamestnancov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, preddavok na poistné je splatný v deň poslednej výplaty príjmov zamestnancov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je takýto deň určený, preddavok na poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatný posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí preddavok na poistné. 

Preddavok na poistné samostatne zárobkovo činných osôb [§ 11 ods. 1 písm. b) ZZP] a platiteľov poistného podľa § 11 ods. 2 je splatný do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca. 

Spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti a komplementári komanditnej spoločnosti buď platia poistné a príspevky sami (a o zaplatené sumy si v daňovom priznaní znižujú svoj podiel na základe dane spoločnosti, ktorý na nich pripadá), alebo poistné a príspevky hradí za nich verejná obchodná spoločnosť, resp. komanditná spoločnosť. 

2.7 Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. a) ZDP 

Podľa § 9 ods. 2 písm. a) ZDP sú od dane oslobodené dávky, podpory a služby o. i. z verejného zdravotného poistenia a individuálneho zdravotného poistenia. 

Už v úvode sme zdôraznili, že zdravotné poistenie sa člení na verejné zdravotné poistenie (povinné a dobrovoľné) a individuálne zdravotné poistenie. 

V nadväznosti na zavedenie inštitútu individuálneho zdravotného poistenia boli desiatou novelou ZDP z 28. 10. 2005 s účinnosťou od 1. 1. 2006 aj služby z tohto individuálneho zdravotného poistenia zaradené medzi príjmy od dane oslobodené. 

2.8 Ustanovenie § 19 ods. 3 písm. f) ZDP 

Daňovým výdavkom u daňovníka dane z príjmov s podvojným účtovníctvom je aj tvorba rezervy účtovaná ako náklad na nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, 

V súlade s § 21 ods. 2 písm. j) ZDP daňovým výdavkom nie je tvorba rezerv a opravných položiek s výnimkou podľa § 20.  

Rezervy a opravné položky, ktorých tvorba je považovaná za daňový výdavok v zmysle § 19 ods. 3 písm. f) ZDP, sú podrobne upravené v § 20 ZDP, pričom zásady pre tvorbu, čerpanie a rozpustenie rezerv a opravných položiek ustanovuje zákon o účtovníctve. 

Aj keď sa to zdaňovania príjmov fyzických osôb netýka, je potrebné poznamenať, že § 20 ZDP bol zmenený a doplnený jedenástou novelou ZDP, a to zákonom č. 660/2005 Z. z. Za daňový výdavok sa považuje aj tvorba rezervy zdravotnými poisťovňami a tvorba opravných položiek k pohľadávkam zdravotných poisťovní. Tieto zmeny mali vplyv už na základ dane za rok 2005. 

2.9 Ustanovenie § 21 ods. 2 písm. a) ZDP 

Podľa citovaného ustanovenia daňovým výdavkom nie je zvýšenie dane, prirážky k poistnému platenému na zdravotné poistenie, úroky platené za obdobie odkladu platenia daní a cla, penále a pokuty s výnimkou zaplatených zmluvných pokút (dojednaných v súlade s § 300 a nasl. Obchodného zákonníka, resp. § 544 Občianskeho zákonníka). 

V citovanom ustanovení je použitý ešte pojem „prirážky k poistnému platenému na zdravotné poistenie“. Tento inštitút (ako jedna zo sankcií popri pokutách, poplatku z omeškania a poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti) bol upravený v § 22 „starého“ zákona o zdravotnom poistení č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov. Do „nového“ ZZP takýto inštitút nebol prevzatý. Podľa § 18 ZZP, ak platiteľ poistného neodvedie preddavok na poistné alebo nedoplatok riadne a včas, príslušná zdravotná poisťovňa môže uplatniť na úrade (Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou) voči platiteľovi okrem nároku na poistné aj nárok na úrok z omeškania. Ďalšiu sankciu predstavujú pokuty. 

Neaktuálnu prirážku bude potrebné zo ZDP vypustiť. Faktom však je, že všetky tieto sankcie, s výnimkou zaplatených zmluvných pokút, sú považované za nedaňové výdavky.  

Ako už bolo uvedené, citovaný zákon o zdravotnom poistení zaviedol inštitút ročného zúčtovania poistného. V roku 2007 sa vykonávalo po druhý raz. Dňa 4. apríla 2006 vydalo MZ SR vyhlášku o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o ročnom zúčtovaní poistného a o vzoroch tlačív ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie, ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov SR v čiastke 85 pod č. 239/2006 Z. z. Táto vyhláška bola 20. marca 2007 zmenená a doplnená vyhláškou č. 177/2007 Z. z.  

Podľa § 15 ods. 4 ZZP poistné sa platí preddavkami na poistné (§ 16) a zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní poistného (§ 19). 

Poistenci platia v priebehu roka preddavky na poistné. V prípade samostatne zárobkovo činných osôb sa preddavky odvíjajú od minuloročných príjmov. Ak v minulosti nepodnikali, výšku preddavkov si určujú sami. Podľa § 14 ZZP rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu (§ 13) je kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné. 

Cieľom ročného zúčtovania je vypočítať poistné z príjmov dosiahnutých za rok, za ktorý sa ročné zúčtovanie vykonáva. Výška poistného tým už nie je ovplyvnená príjmami predchádzajúcich rokov. Toto poistné sa porovná so zaplatenými (zrazenými) preddavkami. Ak celoročné poistné je vyššie než úhrn preddavkov, platiteľ musí tento nedoplatok zdravotnej poisťovni uhradiť. V opačnom prípade mu zdravotná poisťovňa vráti preplatok. 

Do príjmov nevstupujú príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP a príjmy zdanené zrážkou podľa § 43 ZDP. S výnimkou dôchodcov a študentov sa neprihliada na príjmy z dohôd o vykonaní práce. 

Ročné zúčtovanie poistného za rok 2006 bolo potrebné vykonať do 2. 7. 2007. Z ostatných lehôt si pripomeňme len poslednú – do 31. októbra 2007 je potrebné vyrovnať (zaplatiť) nedoplatky (zdravotnej poisťovni) alebo preplatky (platiteľovi poistného). 

Príjmy vo forme vráteného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie boli presunuté z § 8 (ostatné príjmy) do § 5 ZDP, ak ide o poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré sa odpočítavalo od príjmov zo závislej činnosti [§ 5 ods. 1 ZDP bol doplnený písmenom i)], resp. do § 6 ZDP, ak poistné znižovalo príjmy z § 6. 

Podľa znenia ZDP platného do 31. 12. 2006 preplatok z ročného zúčtovania patril k ostatným príjmom, zatrieďovali sme ho do § 8 ods. 1 písm. k) ZDP. Spôsobovalo by to komplikácie najmä vtedy, ak daňovníkovi plynuli (okrem tohto preplatku) zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP. V takomto prípade by zamestnávateľ nemohol zamestnancovi vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, pretože okrem príjmov z § 5 by mal aj príjmy z § 8 ods. 1 písm. k) ZDP (na príjmy uvedené v citovanom ustanovení sa nevzťahovalo žiadne oslobodenie od dane). Dvanásta novela ZDP tento problém odstránila. Podľa § 52b ods. 1 ZDP sa citované ustanovenie § 5 ods. 1 písm. i) mohlo použiť po prvýkrát (už) pri vykonaní ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie roka 2006 alebo pri podaní daňového priznania z príjmov podľa § 5 ZDP za daný rok. 

Preplatok zo zúčtovania poistného, o ktoré boli znižované príjmy z § 6, patrí do § 6 ZDP s účinnosťou od 1. 1. 2007.  

Ako už bolo uvedené, vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby je vo výške podielu základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu (§ 6 ZDP) okrem vyňatých príjmov, dosiahnutý v rozhodujúcom období, ktorý nie je znížený o poistné na verejné zdravotné poistenie a 2,14. 

Výpočet poistného SZČO za rok 2006 (podobne ako v predchádzajúcom roku): 

• je to 14 % z výsledku
  (základ dane z § 6 ods. 1 a 2 ZDP + výdavok na zdravotné poistenie) : 2,14.  

 PRÍKLAD č. 5: 

Pán Šťastný podniká. V roku 2006 dosiahol príjem 645 000 Sk, výdavky mal vo výške 345 000 Sk, z toho preddavky na zdravotné poistenie 25 000 Sk. Základ dane činí 300 000 Sk, po zvýšení o výdavok na poistné na zdravotné poistenie predstavuje 325 000 Sk. 
Výpočet:
325 000 : 2,14 = 151 869,16 Sk
151 870 x 0,14 = 21 261,68 Sk, po zaokrúhlení 21 262 Sk. 

Po porovnaní zaplatených preddavkov a celoročného poistného mu vznikol preplatok vo výške 3 738 Sk. Poisťovňa je povinná vrátiť mu ho do konca októbra 2007. Pán Šťastný tento príjem uvedie v daňovom priznaní za rok 2007 už ako príjem patriaci do § 6 ZDP.
 

Z daňového aspektu jednoznačne došlo k odstráneniu deformácie. Ak sa o zaplatené poistné znížili zdaniteľné príjmy z § 6 ZDP, o prijatý preplatok sa majú opäť zvýšiť.  
Inou, nie však daňovou otázkou je, aký vplyv bude mať toto daňové posúdenie preplatku na ďalšie poistné.  

Pripomeňme si, že v rámci ročného zúčtovania sa poistné vyčísľuje zo základu dane neovplyvneného výdavkami (poistným) na zdravotné poistenie. Analogicky ani vrátené preplatky z ročného zúčtovania (patriace už do § 6 ZDP) by nemali mať vplyv na ďalšie poistné. Pri zatriedení (v roku 2006) do § 8 ZDP sa z preplatku poistné neplatí. Nemalo by byť „pre zdravotníkov“ problémom docieliť to v ďalších rokoch aj pri zaradení tohto príjmu do § 6 ZDP. 

 PRÍKLAD č. 6: 

Živnostník pán Jaseň zaplatil v priebehu roku 2005 poistné na verejné zdravotné poistenie vo výške 21 000 Sk a z ročného zúčtovania poistného na toto zdravotné poistenie za rok 2005 mal preplatok 1 000 Sk, ktoré mu zdravotná poisťovňa v októbri 2006 vrátila. Tento príjem uviedol v daňovom priznaní za rok 2006 v § 8 ZDP. Ak sa rovnaká situácia vyskytla aj v tomto roku, preplatok 1 000 Sk z ročného zúčtovania poistného za rok 2006 prijatý v roku 2007 zatriedi v daňovom priznaní za rok 2007 do § 6 ZDP. V tlačivách ďalšieho ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie za rok 2007 by mal byť priestor na korekciu nielen o preddavky a nedoplatky, ale aj preplatky poistného. 
 
Podľa § 13 ods. 5 ZZP zamestnanec, ktorý nie je samostatne zárobkovo činná osoba podľa § 11 ods. 4 ZZP a má príjmy podliehajúce dani z príjmov podľa osobitného predpisu (napr. autorského zákona) okrem vyňatých príjmov, má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. 

Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške podielu základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu (§ 6 ZDP) okrem vyňatých príjmov, dosiahnutý v rozhodujúcom období, ktorý nie je znížený o poistné na verejné zdravotné poistenie a 2,14.  

 PRÍKLAD č. 7: 

Pani Smutná je zamestnaná v istej a. s. Z jej hrubého príjmu zamestnávateľ aj v roku 2006 riadne zrážal preddavky na poistné na zdravotné poistenie (14 158 Sk). V roku 2006 mala vyplatených niekoľko autorských honorárov podľa autorského zákona (nezdanených zrážkou) patriacich do § 6 ods. 2 písm. a) ZDP. Preddavky na poistné neplatila. Po uplatnení paušálnych výdavkov jej čiastkový základ dane predstavoval 58 590 Sk. Zvýšila ho o zaplatené poistné z predchádzajúceho ročného zúčtovania vo výške 876 Sk. Na základe ročného zúčtovania poistného doplatí do konca októbra 2007 poistné vo výške 3 883 Sk. 

Výpočet: 

• (list SA tlačiva – zamestnanec a zamestnávateľ) 
  • úhrn preddavkov na poistné zamestnanca     14 158 Sk 
  • poistné zamestnanca     14 150 Sk 
• (list SD tlačiva) 
  •  základ dane zvýšený o 876 Sk     59 466 Sk (58 590 Sk + 876 Sk) 
  • vymeriavací základ     27 788 Sk (59 466 Sk : 2,14 = 27 787,85, t. j. 27 788 Sk) 
  • poistné     3 891 Sk (27 788 Sk x 0,14 = 3 890,32, t. j. po zaokrúhlení 3 891 Sk) 
• (V. oddiel – výpočet poistného) 
  • poistné celkom     18 041 Sk (14 150 + 3 891) 
  • úhrn preddavkov na poistné     14 158 Sk 
  • nedoplatok     3 883 Sk (18 041 - 14 158) 

Keďže poistné celkom predstavuje 18 041 Sk a úhrn preddavkov na poistné 14 158 Sk, nedoplatok z ročného zúčtovania činí 3 883 Sk. 
Pani Smutná si zaplatenú sumu 3 883 Sk uplatní ako daňový výdavok v daňovom priznaní za rok 2007 (o túto sumu zvýši paušálne výdavky).
 
Zamestnávateľ môže za určených podmienok vykonať ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca, ak tento zamestnanec nebol počas uplynulého roka SZČO, samoplatiteľ a nemal príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. 

V ZDP nebol upravený postup platiteľa poistného, ak výsledkom ročného zúčtovania bol nedoplatok. SZČO účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva nedoplatok uhradený v roku 2006 mala zahrnúť do daňových výdavkov roku 2006. Horšie to bolo v prípade, ak podnikateľskú činnosť k (resp. do) 31. 12. 2005 ukončila. V prípade daňovníkov s príjmami zo závislej činnosti „problematickú“ skupinu občanov tvorili najmä študenti a dôchodcovia, ktorí v septembri až decembri 2005 mali príjmy z dohôd o vykonaní práce presahujúce 13 000 Sk, v roku 2006 zaplatili poistné a v danom roku už nemali takéto príjmy. 

Z týchto dôvodov MF SR vydalo usmernenie č. MF/021796/2006-72 o zahrnutí nedoplatku, resp. preplatku z ročného zúčtovania za rok 2005, ktoré bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 8/2006. Okrem riešenia problematiky daňového posúdenia nedoplatku je v ňom zhrnutá aj problematika daňového posúdenia preplatku. 

V stručnosti: 

V prípade poistenca s príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP: 

• nedoplatok 
  • zrazený zamestnávateľom – odpočíta sa od príjmov spolu s mesačne zrazeným poistným (príjmy – poistné – zrazený nedoplatok), 
  • ak ho zaplatil zamestnanec sám – prihliada sa naň pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň alebo prostredníctvom daňového priznania, 
  • ak už nemá zdaniteľné príjmy – môže, teda mohol podať dodatočné daňové priznanie za r. 2005. 

Dodajme: 

• preplatok 
  • ak bol vrátený zamestnancovi (sám podal tlačivo ročného zúčtovania), buď sa zahrnul do príjmov z § 5 v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň, alebo si ho zamestnanec uviedol v daňovom priznaní (v § 5 alebo § 8), 
  • ak bol vrátený „cez“ zamestnávateľa – bol zahrnutý do príjmov z § 5 (v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň alebo prostredníctvom potvrdenia vystaveného podľa § 39 ZDP).  

Poistencovi s príjmami podľa § 6 ZDP, ktorý v roku 2006 zaplatil nedoplatok z ročného zúčtovania za rok 2005 a v roku 2005 skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, bolo umožnené podať dodatočné daňové priznanie za rok 2005. 

V tomto roku by sa malo postupovať analogicky (aj keď zatiaľ – k 31. 8. 2007 – MF SR nevydalo oficiálne usmernenie). 

Je potrebné doplniť, že ak fyzická osoba v roku 2006 dosahovala príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP aj príjmy podľa § 6 ZDP a výsledkom ročného zúčtovania za rok 2006 je preplatok,ktorý sa netýkal len príjmov podľa § 5, pričom: 

• tento celkový preplatok (napr. 700 Sk) nie je vyšší ako suma čiastkového preplatku z príjmov podľa § 5 (napr. 800), vrátený preplatok sa zahrnie do príjmov podľa § 5 ods. 1 písm. i) ZDP, 
• ak pri príjmoch podľa § 5 nebol vykázaný preplatok, celkový výsledok (preplatok) ročného zúčtovania sa považuje za príjem podľa § 6, 
• ak výsledkom ročného zúčtovania je preplatok a tento je vyšší ako suma čiastkového preplatku z príjmov podľa § 5, príslušné preplatky (z príjmov podľa § 5 a § 6) sa zahrnú do príjmov podľa § 5, resp. § 6 (kam patria). 

Ak výsledkom ročného zúčtovania za rok 2006 je nedoplatok a netýkal sa len príjmov podľa § 5 ZDP, je potrebné postupovať takto: 

• ak celkový nedoplatok (napr. 900 Sk) nie je vyšší ako čiastkový nedoplatok z príjmov podľa § 5 ZDP (napr. 1 100 Sk), o tento celkový nedoplatok sa znížia príjmy zo závislej činnosti pri zisťovaní čiastkového základu dane (§ 5 ods. 8), 
• ak celkovým výsledkom ročného zúčtovania je nedoplatok, ale z príjmov podľa § 5 ZDP nebol vykázaný čiastkový nedoplatok, celkový výsledok ovplyvní čiastkový základ dane z § 6 ZDP, 
• ak celkovým výsledkom ročného zúčtovania je nedoplatok pozostávajúci z nedoplatku pri príjmoch podľa § 5 ZDP aj nedoplatku pri príjmoch podľa § 6 ZDP, čiastkové výsledky (nedoplatky) ovplyvnia príslušné čiastkové základy dane. 

Zrejme väčšia časť platiteľov poistného by bola za zrušenie tohto inštitútu, avšak MZ SR vzhľadom na jeho celkový prínos uvažuje zatiaľ len o jeho zjednodušení.