Pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Otázka: 

Kto môže vykonávať poučenie osôb o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci 

Odpoveď: 

Podľa § 20 vyhlášky č. 718/2002 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení (ďalej vyhlášky) poučenie a vycvičenie môže vykonávať osoba s odbornou spôsobilosťou, ktorou je elektrotechnik, samostatný elektrotechnik, elektrotechnik na riadenie činnosti a elektrotechnik špecialista. V prípade obsluhy technického zariadenia elektrického nízkeho napätia môže poučenie vykonať aj poučený pracovník, ktorý bol poverený touto činnosťou. 

Elektrotechnik (§ 21) je osoba, ktorá má odborné vzdelanie elektrotechnického učebného odboru alebo študijného odboru (stredné, úplné stredné alebo vysokoškolské vzdelanie) a jej odborná spôsobilosť bola overená a má osvedčenie vydané oprávnenou osobou.  

Samostatný elektrotechnik (§ 22) je osoba, ktorá spĺňa požiadavky odbornej spôsobilosti elektrotechnika, má odbornú prax podľa prílohy č. 11 písm. c) vyhlášky, jej odborná spôsobilosť bola overená a má vydané osvedčenie oprávnenou osobou. 

Elektrotechnik na riadenie činnosti (§ 23) je osoba, ktorá spĺňa požiadavky odbornej spôsobilosti elektrotechnika, má odbornú prax podľa prílohy č. 11 písm. d) vyhlášky, jej odborná spôsobilosť bola overená a má vydané osvedčenie oprávnenou osobou. 

Elektrotechnik špecialista (§ 24) je osoba na projektovanie alebo na konštruovanie vyhradeného technického zariadenia elektrického, ktorá spĺňa požiadavky odbornej spôsobilosti elektrotechnika, má odbornú prax podľa prílohy č. 11 písm. e) vyhlášky, jej odborná spôsobilosť bola overená a má osvedčenie vydané oprávnenou právnickou osobou, ako aj osoba na vykonávanie odbornej prehliadky a odbornej skúšky vyhradeného technického zariadenia elektrického, ktorá spĺňa požiadavky odbornej spôsobilosti elektrotechnika, má odbornú prax uvedenú v prílohy č. 11 písm. f) vyhlášky, jej odborná spôsobilosť bola overená a má osvedčenie vydané oprávnenou právnickou osobou. 

Otázka: 

Preukázanie poučenia zamestnanca o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci 

Odpoveď: 

Podľa § 20 vyhlášky č. 718/2002 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení (ďalej vyhlášky) poučený pracovník je osoba bez elektrotechnického vzdelania, ktorá v rámci svojej činnosti prichádza do styku s technickým zariadením elektrickým, ktoré obsluhuje, a ktorá bola preukázateľne poučená v rozsahu vykonávanej činnosti na tomto druhu technického zariadenia a vycvičená v poskytovaní prvej pomoci pri úraze elektrickým prúdom. 

Pod preukázateľným poučením sa rozumie taký úkon, z ktorého jednoznačne vyplynie, z akých predpisov a v akom časovom rozsahu bola osoba poučená a zároveň potvrdenie tejto osoby, že s týmito predpismi a v uvedenom rozsahu bola poučená. Jednoznačné preukázanie poučenia v zmysle vyššie uvedeného je najvhodnejšie v písomnej forme, pretože s odstupom času po poučení by túto skutočnosť zamestnávateľ nevedel preukázať a kontrolnému orgánu by osoba poučená a osoba, ktorá poučenie vykonala, mohla poskytnúť rozdielne a nepravdivé informácie o poučení, ktoré by mohli byť v neprospech zamestnávateľa.  

Otázka: 

Akú životnosť má pracovné oblečenie pridelené zamestnancovi a je ho zamestnanec povinný pri odchode zo zamestnania vrátiť? 

Odpoveď: 

Z otázky nie je zrejmé, či ide o bežný pracovný odev, alebo pracovný odev, ktorý je určený na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnanca. 

Nariadenie vlády SR z 24. mája 2006 č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktoré nadobudlo účinnosť 1. júla 2006 (ďalej nariadenie), v § 1 definuje osobný ochranný pracovný prostriedok, ktorým je každý prostriedok, ktorý zamestnanec pri práci nosí, drží alebo inak používa vrátane jeho doplnkov a príslušenstva, ak je určený na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnanca. Osobným ochranným pracovným prostriedkom nie je bežný pracovný odev, uniforma a obuv. 

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zamestnávateľ je povinný bezplatne poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu. Bližšie to definuje § 2 ods. 5 nariadenia, podľa ktorého pracovný odev alebo pracovnú obuv zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi, ktorý pracuje v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu, ak sa stanú nepoužiteľné za čas kratší ako šesť mesiacov. 

Podľa § 6 ods. 1 nariadenia, zamestnávateľ je povinný na základe závažnosti nebezpečenstva a dĺžky jeho pôsobenia, charakteru práce a pracoviska, vlastností a účinnosti príslušného osobného ochranného pracovného prostriedku určiť podmienky používania osobného ochranného pracovného prostriedku, najmä dobu používania. Taktiež zamestnávateľ má povinnosť zabezpečovať udržiavanie osobného ochranného pracovného prostriedku, a to najmä čistením, opravou a výmenou. 

Vyššie uvedené nariadenie neurčuje životnosť osobného ochranného pracovného prostriedku a toto ponecháva na zamestnávateľa, ktorý je túto dobu používania povinný určiť. Táto doba nesmie byť dlhšia, ako je doba spoľahlivosti osobného ochranného pracovného prostriedku zabezpečiť ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnanca. Osobný ochranný pracovný prostriedok je majetkom zamestnávateľa a zamestnávateľ môže žiadať od zamestnanca pri jeho výmene, alebo v inom prípade tento vrátiť. 

Otázka: 

Výrobná spoločnosť má na základe zmluvy o nájme prenajatý stroj, pričom pri uvedenom stroji pracujú zamestnanci spoločnosti, s ktorou má výrobná spoločnosť uzatvorenú zmluvu o nájme. Kto v danom prípade zodpovedá za školenie v rámci BOZP u týchto zamestnancov pridelených na výkon práce do výrobnej spoločnosti? Kto týmto zamestnancom prideľuje osobné ochranné pracovné pomôcky? Kto bude zodpovedať za nesplnenie povinnosti vyškolenia zamestnancov v prípade vzniku pracovného úrazu? 

Odpoveď: 

V danom prípade ide o formu zamestnania na kratšie a jednoznačne vymedzené časové obdobie v podobe zamestnania tzv. ad hoc. V súčasnosti sa napriek absencii tohto pojmu v Zákonníku práce označuje v bežnej praxi aj ako tzv. personálny lízing. 

Uvedená forma znamená, že zamestnávateľ alebo špecializovaná agentúra tzv. agentúra dočasného zamestnávania uzatvorí so zadávateľským zamestnávateľom obchodnú zmluvu uzatvorenú podľa ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, na základe ktorej „požičia v dohode špecifikovaných, určených zamestnancov“ na dohodnuté časové obdobie, pričom zadávateľský zamestnávateľ sa nestáva zamestnávateľom uvedených zamestnancov, nevstupuje do pracovnoprávnych vzťahov s uvedenými zamestnancami. 

Zjednodušene povedané, vystupujú v danom vzťahu tri strany: 

a) zamestnanec, ktorý má byť „požičaný“ na výkon práce k inému zamestnávateľovi, 
b) prideľujúci zamestnávateľ, u ktorého je daný zamestnanec v pracovnom pomere. Na strane prideľujúceho zamestnávateľa môže byť aj agentúra dočasného zamestnávania, ktorá má s daným zamestnancom uzatvorenú pracovnú zmluvu, 
c) užívateľský zamestnávateľ, ktorý v danom prípade vystupuje ako oprávnená osoba bez akéhokoľvek pracovnoprávneho vzťahu so zamestnancom. 

Z uvedeného trojstranného vzťahu vyplýva nutnosť uzatvorenia: 

• dohody o dočasnom pridelení zamestnanca k inému zamestnávateľovi, ktorá bude uzatvorená medzi zamestnancom, ktorý má byť pridelený a prideľujúcim zamestnávateľom, v ktorej zamestnanec na dočasne presne časovo ohraničené obdobie vysloví súhlas s výkonom práce u iného zamestnávateľa, pričom uvedenou dohodou udelí aj súhlas s prípadnou zmenou miesta výkonu práce, resp. ďalších pracovných podmienok. 

Dohoda o dočasnom pridelení zamestnanca musí mať zákonom určené náležitosti: 

a) názov a sídlo užívateľského zamestnávateľa,  
b) deň, keď dočasné pridelenie vznikne, 
c) dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo, 
d) druh práce, miesto výkonu práce, mzdové podmienky, 
e) podmienky jednostranného ukončenia výkonu práce pred uplynutím doby dočasného pridelenia, 
d) prípadne iné podmienky, ako napr. zmena mzdových podmienok na dobu dočasného pridelenia. 

• dohody o dočasnom pridelení zamestnanca medzi prideľujúcim zamestnávateľom, resp. agentúrou dočasného zamestnávateľa a užívateľským zamestnávateľom, ktorá bude uzatvorená ako zmluva podľa Obchodného zákonníka. 

Užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec pridelený, ukladá zamestnancovi pracovné úlohy, riadi a kontroluje jeho prácu, dáva mu na tento účel pokyny, zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. 

Užívateľský zamestnávateľ prostredníctvom oprávnených osôb nie je oprávnený robiť akékoľvek právne úkony vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu ku pridelenému zamestnancovi. Nie je oprávnený s nim skončiť pracovný pomer, nie je oprávnený ani dohodou meniť pracovné podmienky – napr. druh práce, miesto výkonu práce teda uzatvárať s ním akékoľvek dodatky k jeho pracovnej zmluve, toto všetko je oprávnený vykonávať a dohadovať so zamestnancom výlučne prideľujúci zamestnávateľ. 

Prideľujúci zamestnávateľ vykonáva voči zamestnancovi všetky právne úkony z pracovnoprávneho vzťahu, platí mu mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady v prípade pracovnej cesty.  

Dôležitým obmedzením je, že pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov musia byť rovnako priaznivé ako majú zamestnanci užívateľského zamestnávateľa.  

Rovnaké pracovné podmienky je rovnaký pracovný čas, rovnaká bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, náhrada škody v prípade pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, ochrana materstva, právo na kolektívne vyjednávanie. 

Bezpečnosť a ochranu zdravia zaisťuje v zmysle ustanovenia § 58 ods. 4 Zákonníka práce užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec pridelený, to znamená, že užívateľský zamestnávateľ, resp. zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec pridelený, je povinný vykonať zaškolenie v rámci BOZP na dané konkrétne podmienky užívateľského zamestnávateľa, vrátane povinnosti zabezpečenia osobných ochranných pracovných pomôcok. 

V prípade vzniku pracovného úrazu a nevykonania potrebného školenia zo strany užívateľského zamestnávateľa, bude užívateľský zamestnávateľ zodpovedný za nesplnenie tejto povinnosti, ktorá pre neho vyplýva z ustanovenia § 58 ods. 4 Zákonníka práce. 

V prípade vzniku pracovného úrazu je nutná spolupráca obidvoch zamestnávateľov, pretože v prípade vzniku pracovného úrazu u užívateľského zamestnávateľa, tento je povinný spolupracovať pri prešetrení vzniku a príčin uvedeného pracovného úrazu. Výlučne užívateľský zamestnávateľ môže potvrdiť skutočnosť, či zamestnanec vykonával prácu pri plnení svojich pracovných úloh, a teda či je splnená podmienka pre posúdenie, či ide o pracovný úraz alebo nie.  

V prípade vzniku pracovného úrazu alebo choroby z povolania vzhľadom na skutočnosť, že všetky zamestnávateľské práva a povinnosti, vrátane zákonného poistenia zodpovednosti za škodu zamestnancovi pri výkone práce sú na strane prideľujúceho zamestnávateľa, práve prideľujúci zamestnávateľ bude hradiť zo zákonného poistenia nároky poškodeného zamestnanca z dôvodu pracovného úrazu. V prípade zodpovednosti užívateľského zamestnávateľa – napr. nevykonaním potrebného školenia, je Sociálna poisťovňa, ktorá vyplatí zamestnancovi jeho zákonné nároky, oprávnená si ich následne uplatniť u užívateľského zamestnávateľa ako zodpovednej osoby, ktorá si nesplnila svoju povinnosť určenú zákonom. 

BOZP – bezpečnosť a ochrana pri práci 
Zákon o BOZP – zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov  
IP – inšpektorát práce 
Zákon o inšpekcii práce – zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 
VZ – verejné zdravotníctvo 
Zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov  
Z. z. - Zbierka zákonov po 1. 1. 1993