Podnikanie v združení

1.1 Označenie účastníkov zmluvy o združení 

Účastníkmi združenia môžu byť tak fyzické, ako aj právnické osoby, podnikatelia, ale aj osoby nepodnikajúce. 

Ak je združenie založené za účelom podnikania, môžu byť jeho účastníkmi len osoby s podnikateľským oprávnením, pretože podnikateľská činnosť nemôže byť vykonávaná v mene združenia, ale iba v mene konkrétnych účastníkov združenia. Preto účastník združenia, ktorý sa zaväzuje vyvíjať v združení určitú podnikateľskú činnosť, musí mať na ňu podnikateľské oprávnenie, v opačnom prípade by uňho išlo o neoprávnené podnikanie. Združenie na účely vykonania jedného obchodu nevyžaduje, aby jeho účastníkmi boli podnikatelia, pretože podnikanie sa vyznačuje okrem iného sústavnosťou. 

Počet účastníkov združenia nie je zákonom obmedzený, t. j. dolnou hranicou sú dvaja účastníci združenia, horná hranica nie je definovaná žiadna. 

1.2 Definovanie dojednaného účelu, ktorý má byť združením dosiahnutý 

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že z titulu rôzneho účelu a poslania združenia môžu vzniknúť viaceré formy združení. V dennej praxi sa vyskytujú najčastejšie nasledujúce formy združení: 

Združenie na účely spoločného podnikania 

Ide o najčastejšie sa vyskytujúcu formu na Slovensku, pri ktorej všetci účastníci zmluvy o združení disponujú živnostenským oprávnením na rovnaké, resp. totožné predmety činnosti. V zmluve sa dohodne, pod akým spoločným názvom bude združenie pôsobiť, ktoré z identifikačných čísiel účastníkov sa bude používať, kde bude sídlo združenia a na ktorom bankovom účte budú prebiehať všetky finančné operácie, kto bude poverený vedením účtovníctva a ostatné vzájomne dohodnuté podmienky. 

Združenie na účely dosiahnutia spoločného cieľa 

Účastníci združenia sa dohodnú len na presne určenom a špecifikovanom jednom účele, ktorý chcú spoločným združením činností a prostriedkov dosiahnuť. Prípadne je možné aj presne určiť dobu, počas ktorej chcú tento spoločný cieľ dosiahnuť. Najčastejšie ide o jeden predmet činnosti, v ktorom spoločne účastníci združenia podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, pričom všetky podrobnosti je potrebné zmluvne dohodnúť. Pri takomto type združenia môže každý účastník vykonávať aj iné samostatné činnosti podľa svojich individuálnych schopností a možností. Spoločne sa vykonáva len ten predmet činnosti, na ktorý sa účastníci zmluvne zaviazali a tento spoločný predmet činnosti musí mať každý účastník združenia zapísaný vo svojom živnostenskom oprávnení. Ostatné svoje činnosti všetci účastníci združenia vykonávajú osobne a nezávisle od ostatných účastníkov združenia. 

Združenie, pri ktorom sa poskytujú ako vklad rozdielne veci 

Na rozdiel od predchádzajúcich druhov združenia, kedy účastníci poskytovali pre združenie svoju činnosť alebo dohodnuté majetkové hodnoty, pri tomto druhu každý z účastníkov poskytuje rozdielne hodnoty, napr. jeden z účastníkov poskytne na spoločné podnikanie priestory na prevádzkovanie činností a ďalší účastníci vykonávajú pre združenie pracovnú činnosť. V zmluve o združení musia byť samozrejme dohodnuté všetky aspekty takéhoto spoločného podnikania. Účastníci uvedeného združenia nemusia mať vôbec rovnaký predmet podnikania. 

Združenie podnikajúcich členov združenia v spoločnom priestore 

Táto forma združenia sa vyskytuje najmä u remeselných živností, kedy viacero samostatných podnikateľov vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v spoločnom priestore. V zmluve o združení si len dohodnú výšku svojich podielov, ktorými prispievajú na úhradu spoločných nákladov prevádzky. 

Združenie osôb na rozvíjanie spoločných záujmov 

V tomto type združenia sa združí niekoľko osôb, aby spoločne rozvíjali svoje záujmy, rovnaké názory alebo presne určený účel, pričom táto ich spoločná činnosť nie je podnikaním. V zmluve o združení si tieto osoby dohodnú podmienky a spôsoby spoločného konania, systém hospodárenia so združenými prostriedkami atď. Vo vzťahu k tretím osobám však tieto osoby vystupujú vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a sú individuálnymi nositeľmi práv a povinností. 

1.3 Určenie spôsobu, akým sa jednotliví účastníci pričinia o dosiahnutie dojednaného účelu 

Zmluva musí určiť, akú činnosť budú jednotliví účastníci na dosiahnutie dojednaného účelu vykonávať. Takouto činnosťou môže byť: 

• pracovná činnosť účastníka združenia, ktorá môže byť vykonávaná osobne samotným účastníkom alebo sprostredkovane účastníkom poverenými osobami, 
• popri pracovnej činnosti môže účastník poskytnúť aj majetkový vklad. 

1.4 Určenie doby trvania dojednaného účelu 

Prichádza do úvahy dohodnutie dojednaného účelu: 

• na dobu neurčitú alebo 
• na dobu určitú (dočasnú, t. j. dojednaný účel môže mať len príležitostný charakter). 

1.5 Osobitné dojednania 

Doteraz uvedené časti zmluvy o združení je možné považovať za základné, okrem nich je vhodné do zmluvy o združení zapracovať aj dojednania týkajúce sa nasledujúcich oblastí: 

• poskytovanie majetkových hodnôt, 
• správa združených vecí, 
• spôsob rozhodovania o spoločných záležitostiach, 
• spôsob vedenia účtovnej evidencie za spoločnú činnosť, 
• poverenie jedného z účastníkov združenia vedením záznamov o prijatých a uskutočnených zdaniteľných plneniach za združenie, 
• spôsob rozdelenia spoločne dosiahnutých príjmov a výdavkov, 
• podmienky vystúpenia alebo vylúčenia účastníka zo združenia, 
• vysporiadanie účastníkov pri rozpustení a zrušení združenia a iné špecifické dojednania v závislosti od druhu podnikania a účastníkov združenia. 

Každý účastník združenia, aj keď nevykonáva jeho správu, má právo presvedčiť sa o hospodárskom a finančnom stave združenia. Každému účastníkovi má byť umožnené presvedčiť sa o tom, ako združenie hospodári. Každý účastník má právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa spoločnej činnosti a právo na informácie od tých účastníkov združenia, ktorí sú poverení správou alebo rozhodovaním o spoločných záležitostiach. Ak by toto právo bolo dohodou vylúčené, je taká dohoda neplatná. Vzdanie sa práva presvedčiť sa o hospodárskom stave združenia je tiež neplatné. 

Ustanovenie § 836 Občianskeho zákonníka upravuje tvorbu vôle účastníkov združenia. Spôsob rozhodnutia o zaobstarávaní spoločných vecí združenia môže byť v rámci uvedeného ustanovenia nasledujúci: 

• ak je spôsob rozhodovania určený prostredníctvom zmluvy o združení (t. j. ak má podľa zmluvy rozhodovať väčšina hlasov), patrí každému účastníkovi jeden hlas, pričom veľkosť ich podielov nerozhoduje, 
• ak spôsob rozhodovania nie je prostredníctvom zmluvy o združení určený, rozhodujú účastníci o obstaraní spoločných vecí jednomyseľne (t. j. každé rozhodnutie musí byť schválené všetkými účastníkmi). 

Každý účastník združenia je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu spôsobom určeným v zmluve. Nejde o akúkoľvek činnosť, ale musí to byť: 

• činnosť na dosiahnutie v zmluve o združení dojednaného účelu a 
• činnosť uskutočňovaná spôsobom stanoveným v zmluve o združení. 

Vyššie uvedená činnosť môže byť vo všeobecnosti chápaná ako: 

• pracovná činnosť (člen združenia môže túto činnosť vyvíjať osobne, ale aj prostredníctvom ním poverených osôb), 
• poskytnutie majetkového vkladu (peniaze alebo iné veci). 

Žiadna právna úprava však nezakazuje členovi združenia zaviazať sa jednak k pracovnej činnosti, ako aj k poskytnutiu majetkových hodnôt. 

Zmluva o združení tiež určuje osobné prínosy členov združenia (osobná pracovná činnosť, peniaze, iné veci), pričom pokiaľ táto zmluva neupravuje inak, platí, že účastníci združenia sú povinní poskytovať rovnaké hodnoty. Rovnaké hodnoty osobných prínosov nie je možné chápať len ako druhovú, ale ako celkovú hodnotovú rovnocennosť ich prínosov. 

Každý z účastníkov združenia je povinný zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie dojednaného účelu. Účastník združenia sa musí zdržať toho, čo by bolo voči združeniu a jeho účelu v rozpore s vlastným záväzkom a definovanými povinnosťami. V praxi to môže napríklad znamenať, že v združení založenom na účely dosiahnutia zisku pri spoločnom podnikaní sa budú musieť účastníci zdržať akejkoľvek konkurenčnej činnosti. Ak by účastník svojou činnosťou znemožnil alebo sťažil dosiahnutie účelu združenia, vzniká ostatným účastníkom voči nemu právo na náhradu škody. Sankciou môže byť podľa povahy porušenia tohto zákazu aj vylúčenie účastníka zo združenia z vážnych dôvodov. 

Účastník združenia sa môže popri záväzku vykonávať určitú pracovnú činnosť v prospech združenia aj zaviazať poskytnúť na účely združenia peniaze alebo iné veci a majetkové hodnoty. Majetkové hodnoty je účastník povinný poskytnúť združeniu v lehote určenej v zmluve (§ 832 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ zmluva o združení nedefinuje lehotu na tieto účely, je tak povinný urobiť bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy o združení. Pri poskytnutí majetkových hodnôt môžu nastať dve rôzne situácie: 

• v prípade, že zmluva o združení určí, kto bude spravovať poskytnuté majetkové hodnoty, potom sa poskytnutie peňazí alebo iných majetkových hodnôt na účely združenia uskutoční ich odovzdaním poverenej osobe, 
• v prípade, že v zmluve nie je poverený niektorý z účastníkov správou poskytnutých majetkových hodnôt, nakladá s poskytnutými majetkovými hodnotami aj naďalej ten účastník, ktorý ich poskytol. Tento účastník je však povinný oddeliť tieto majetkové hodnoty od ostatného svojho majetku, a to v zmluve dohodnutým spôsobom. Ak tento spôsob nie je v zmluve dohodnutý, oznámi všetkým účastníkom spôsob jeho oddelenia. Ak to nie je v rozpore so zmluvou alebo to nebude znemožňovať alebo sťažovať dosiahnutie účelu združenia (aby nedošlo k porušeniu § 830 Občianskeho zákonníka), môže účastník združenia aj ďalej používať poskytnuté majetkové hodnoty aj pre seba. V takomto prípade však musí presne oddeliť výsledok činností pre združenie od činností pre seba. 

Spôsob vedenia účtovníctva 

Pri riešení problematiky vedenia účtovníctva v združení je potrebné upozorniť a pripomenúť, že združenie podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je účtovnou jednotkou. Účtovnou jednotkou je však každý účastník združenia založeného v zmysle § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vedenie účtovníctva „za združenie“ sa v praxi môže v zásade realizovať najmenej dvomi spôsobmi:  

1. Každý účtovný prípad sa už pri svojom vzniku zaúčtuje podľa zmluvou o združení určených podielov priamo do vlastných účtovníctiev jednotlivých účastníkov združenia. Pri tomto spôsobe sa účtuje presne v súlade s právnou definíciou majetkových a záväzkových vzťahov v združení, najmä v súlade so skutočnosťou, že združenie nemá právnu subjektivitu, a preto nemôže byť účtovnou jednotkou. Tento spôsob je však relatívne prácny, náročný a komplikovaný, a tak sa v praxi používa v minimálnej miere, väčšinou pri malom rozsahu spoločnej činnosti. 

2. Vedením účtovníctva „za združenie“ je najčastejšie zmluvou o združení poverený jeden z jeho účastníkov. Existencia podielového spoluvlastníctva majetku a záväzkov bude v tomto prípade vyjadrená až na konci účtovného obdobia, aj keď je to nie úplne v súlade so slovenskou legislatívou, ale u združení je to najpoužívanejšia forma. Uvedený spôsob simuluje situáciu, ako keby združenie bolo aspoň na prechodný čas (počas účtovného obdobia) účtovnou jednotkou. Ak zmluva o združení poverí jedného účastníka vedením účtovníctva za združenie, je to pre tohto účastníka určitý druh pracovnej činnosti, ktorú sa tento účastník zaväzuje vykonávať pre dosiahnutie účelu združenia. Pri tomto spôsobe je vhodné zmluvou o združení poveriť jedného účastníka nielen vedením účtovníctva „za združenie“, ale aj správou majetku v podielovom spoluvlastníctve účastníkov združenia a plnením povinností pre účely DPH. Tento poverený účastník združenia potom automaticky vykonáva aj príjem úhrady spoločných pohľadávok a uhrádza spoločné záväzky združenia. 

Vychádzajúc z existencie a používania dvoch účtovných sústav sa môžu v praktickom živote novovytvoreného združenia vyskytnúť nasledujúce situácie: 

1. všetci účastníci (vrátane povereného účastníka) vedú jednoduché účtovníctvo, 
2. všetci účastníci (vrátane povereného účastníka) vedú podvojné účtovníctvo, 
3. niektorí účastníci (vrátane povereného účastníka) vedú podvojné účtovníctvo, ostatní účastníci vedú jednoduché účtovníctvo, 
4. niektorí účastníci (vrátane povereného účastníka) vedú jednoduché účtovníctvo, ostatní účastníci vedú podvojné účtovníctvo. 

Varianty uvedené pod bodmi 3 a 4 sa v praxi vyskytujú iba zriedka a určite to nie je možné pri všetkých menovaných aj nemenovaných typoch združenia. Je logické a v súlade s legislatívnou úpravou zákona o účtovníctve, že všetci účastníci združenia, ktorí vedú spoločné účtovníctvo, budú účtovať v rovnakej účtovnej sústave. Varianty 3 a 4 sú možné snáď len pri typoch združenia, kde sa napr. všetci účastníci spoločne podieľajú iba na nákladoch na prenajatý priestor a súvisiace služby a inak fungujú absolútne nezávisle. Takéto kombinácie rôznych typov účtovných sústav u jednotlivých účastníkov združenia je dôležité odladiť na platnú slovenskú legislatívu a reálne zvážiť ich použiteľnosť pre prax, aby to neprinieslo viac problémov, ako je nutné, a to hlavne z titulu preukazovania základu dane jednotlivých účastníkov združenia a dodržiavania platnej slovenskej legislatívy. 

3. Všetci účastníci združenia vedú jednoduché účtovníctvo 

Predovšetkým je potrebné uviesť, že postupy účtovania v JÚ problematiku vedenia účtovníctva v združení vôbec neriešia, neupravujú a nepoznajú. Je to spôsobené tým, že združenie bez právnej subjektivity nie je subjektom práva a z tohto titulu je nezaraditeľné ako samostatná účtovná jednotka. 

Pri predpoklade, že účastníci združenia sa v zmluve o združení dohodli, kto z nich bude pri spoločnom podnikaní vystupovať navonok ako subjekt práva v mene združenia, ten bude vystupovať aj pri zabezpečovaní spoločných cieľov ako partner dodávateľov a odberateľov. Tento účastník určený a pomenovaný v zmluve o združení potom aj plní záväzky a nadobúda práva z dodávateľsko-odberateľských vzťahov, vystavuje pod svojím menom doklady, je uvedený na účtovných dokladoch ako účastník účtovného prípadu a aj účtuje v priebehu roka všetky účtovné prípady v mene združenia. Na tohto účastníka potom znejú aj doklady o „transakciách združenia“ a tento účastník účtuje o hospodárskych operáciách združenia v rámci svojho účtovníctva. Na konci účtovného obdobia sa vykonáva zúčtovanie spoločných príjmov a výdavkov v rámci uzávierkových účtovných operácií, ktoré zaznamená zasa do spoločného peňažného denníka a následne si každý z účastníkov združenia prenáša do svojho peňažného denníka svoj podiel príjmov a výdavkov, ktorý sa uňho stáva súčasťou základu dane pre daň z príjmov fyzických osôb, ak podniká aj mimo združenia alebo má aj príjmy podľa iných paragrafov zákona o dani z príjmov. V prípade, že účastník združenia inak nepodniká a má príjmy len z tohto predmetného združenia, potom rozdiel prenesených príjmov a výdavkov vytvára preňho priamo základ dane pre zdanenie daňou z príjmov fyzických osôb. 

Ak nebol ani jeden z účastníkov združenia poverený vedením účtovníctva „za združenie“, sú potom v účtovníctve každého účastníka združenia, resp. mali by byť evidované príjmy a výdavky prináležiace združeniu a nielen tomuto účastníkovi združenia, a to podľa toho, v ktorom obchodnom prípade bol nositeľom práv zastupovať združenie ako celok. Je potrebné na konci účtovného obdobia v rámci uzávierkových operácií preúčtovať príslušnú časť príjmov a výdavkov medzi jednotlivými účastníkmi združenia navzájom, aby každý z nich mal len svoj podiel príjmov a výdavkov, ktoré vchádzajú do základu dane k zdaneniu.  

 PRÍKLAD č. 1: 

Združenie fyzických osôb tvoria dvaja podnikatelia, ktorí okrem podnikania v združení podnikajú aj samostatne. V zmluve o združení nebol dohodnutý spôsob vedenia účtovnej evidencie za združenie, preto v účtovníctve každého účastníka združenia sú evidované príjmy aj výdavky prináležiace združeniu. 

Príjmy: 
účastník A    1 500 000 Sk 
účastník B    500 000 Sk 

Výdavky: 
účastník A
– nákup materiálu    100 000 Sk 
– prevádzková réžia    50 000 Sk 
účastník B
– nákup materiálu     600 000 Sk 
– odmena z dohôd o vykonaní práce     10 000 Sk 
– prevádzková réžia     100 000 Sk 

Akým spôsobom a na základe akých dokladov sa majú vysporiadať u jednotlivých členov tieto príjmy a výdavky, ak dohodnutý pomer delenia príjmov a výdavkov je: A : B = 50 : 50? 

V danom prípade je potrebné postupovať tak, že príjmy a výdavky u jednotlivých účastníkov združenia sa preúčtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií v závere peňažného denníka u jednotlivých členov tak, aby bol zachovaný rovnaký pomer delenia príjmov a výdavkov dohodnutý v zmluve o združení. Je preto možné postupovať takto: 

Účastník A vyhotoví výdavkový pokladničný doklad (VPD) v prospech účastníka B na sumu 750 000 Sk (50 % z 1 500 000 Sk). Za predpokladu, že príjem v celkovej hodnote 1 500 000 Sk mal v priebehu roka účtovaný v príjmoch zahrnovaných do základu dane v stĺpci Predaj výrobkov a služieb, zaúčtuje tento VPD do stĺpca Peňažné prostriedky hotovosť – výdaj a zároveň ako storno príjmov v stĺpci Predaj výrobkov a služieb v sume 750 000 Sk. Týmto spôsobom dôjde k rozdeleniu príjmov združenia (1 500 000 Sk) v pomere 50 : 50 medzi jednotlivých účastníkov združenia. Účastník B si v rámci uzávierkových operácií na základe obdržaného VPD vyhotoví príjmový pokladničný doklad (PPD) na príslušnú sumu (750 000 Sk), zaúčtuje ju ako podiel príjmov účastníka združenia v stĺpci Peňažné prostriedky hotovosť – príjem a v stĺpci Príjmy zahrnované do základu dane – predaj vlastných výrobkov a služieb. 

Účastník A vyhotoví PPD na základe obdržaného VPD od účastníka B na príslušnú časť príjmov vedených v účtovníctve účastníkov združenia. Pôjde o 50 % z 500 000 Sk od účastníka B. Tieto podiely príjmov účastníka združenia zaúčtuje v peňažnom denníku v stĺpci Peňažné prostriedky hotovosť – príjem a v stĺpci Príjmy zahrnované do základu dane – predaj vlastných výrobkov a služieb. 

Účastník A vyhotoví PPD v prospech účastníka B na sumu 250 000 Sk (50 % z 500 000 Sk). 

Za predpokladu, že výdavok na nákup materiálu v úhrnnej hodnote 100 000 Sk mal účastník združenia A v priebehu roka účtovaný vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane v stĺpci Nákup materiálu a výdavok na prevádzkovú réžiu v úhrnnej hodnote 50 000 Sk mal v priebehu roka účtovaný vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane v stĺpci Prevádzková réžia, zaúčtuje tieto PPD do stĺpca Peňažné prostriedky hotovosť – príjem a zároveň ako storno výdavkov v stĺpci Nákup materiálu v sume 50 000 Sk a v stĺpci Prevádzková réžia v sume 25 000 Sk. Týmto spôsobom dôjde k rozdeleniu výdavkov združenia (150 000 Sk) v pomere 50 : 50 medzi účastníkov združenia. Účastník B v rámci uzávierkových operácií na základe obdržaného PPD si vyhotoví VPD na príslušnú sumu. 

Nákup materiálu (účastník B – 600 000 Sk), prevádzková réžia (účastník B – 100 000 Sk) a odmeny (účastník B – 10 000 Sk): 

Účastník A vyhotoví VPD na základe obdržaného PPD od účastníka B na príslušnú časť výdavkov vedených v účtovníctve týchto účastníkov združenia. Pôjde o 50 % zo 600 000 Sk (nákup materiálu), 50 % zo 100 000 Sk (prevádzková réžia) a 50 % z 10 000 Sk (odmeny z dohôd o vykonaní práce). Tieto podiely výdavkov účastníka B združenia zaúčtuje účastník  A v peňažnom denníku v stĺpci Peňažné prostriedky hotovosť – výdaj a v stĺpci výdavkov ovplyvňujúcich základ dane – Nákup materiálu (300 000 Sk), Prevádzková réžia (50 000 Sk) a Mzdy (5 000) Sk. Zároveň sa u účastníka združenia B tieto operácie premietnu ako príjem v pokladnici a storno výdavkov v peňažnom denníku v položkách Nákup materiálu, prevádzková réžia a mzdy.  

Za predpokladu, že vzájomné vysporiadanie účastníkov združenia sa bude realizovať prostredníctvom vzájomného započítania (nebude teda dochádzať ku skutočným vzájomným platbám), nebude potrebné vystavovať pokladničné doklady na sumy, ktoré sa v skutočnosti nevyplatili. Zaúčtovanie konečného vysporiadania príjmov a výdavkov bude v rámci uzávierkových operácií realizované prostredníctvom interných dokladov. Skutočné peňažné vyrovnanie nemusí byť v danom účtovnom období. To by sa potom účtovalo na základe pokladničných dokladov ako príjem alebo výdavok neovplyvňujúci základ dane v tom období, v ktorom sa vyrovnanie zrealizuje. 

Ako súčasť interného účtovného dokladu sa odporúča priložiť podklad detailného rozdelenia príjmov a výdavkov na jednotlivých členov združenia. 

4. Všetci účastníci združenia vedú podvojné účtovníctvo 

V Postupoch účtovania v PÚ č. 23054/2002-92 sú pre účtovné operácie, ktoré sa vyskytujú v združení, určené nasledovné účty: 

• účet 358 – Pohľadávky voči účastníkom združenia 

        Podľa § 53 ods. 5 Postupov účtovania v PÚ sa na tomto účte účtujú pohľadávky voči účastníkom združenia, ak nevzniká samostatná právnická osoba a ak nie je poverený ani jeden z účastníkov združenia za správcu združenia. Zostatok tohto účtu sa odsúhlasuje účastníkmi združenia. 

• účet 368 – Záväzky voči účastníkom združenia  

        Podľa § 54 ods. 6 Postupov účtovania v PÚ sa na tomto účte účtujú záväzky voči účastníkom združenia, ak nevzniká samostatná právnická osoba a ak nie je poverený ani jeden z účastníkov združenia za správcu združenia. Zostatok tohto účtu sa odsúhlasuje účastníkmi združenia. 

• účet 398 – Spojovací účet pri združení 

        Podľa § 57 ods. 3 a 4 Postupov účtovania v PÚ sa na tomto účte účtujú operácie voči účastníkom združenia, ak nevzniká samostatná právnická osoba a ak je jeden z účastníkov združenia poverený správou peňazí alebo iných vecí poskytnutých na účely združenia. Na účte 398 sa v účtovníctve správcu združenia účtuje o vložených prostriedkoch a iných účtovných prípadoch. V rámci uzatvorenia účtovných kníh sa vzájomne odsúhlasuje účtovanie na účte 398 medzi správcom združenia a jednotlivými účastníkmi združenia. 

        Účtovanie na účte 398 sa usporiada tak, aby sa zabezpečili údaje o podieloch jednotlivých účastníkov združenia na jeho majetku, výnosoch a nákladoch. Spôsob použitia týchto účtov záleží od toho, či je alebo nie je jeden z účastníkov združenia určený ako správca združenia. 

4.1 Účtovanie, ak nie je určený jeden z účastníkov združenia ako správca združenia 

Hospodárske operácie súvisiace s činnosťou združenia sledujú jednotliví účastníci oddelene od ostatných činností, aby bolo možné vyhotoviť prehľad o nákladoch a výnosoch spoločného podnikania a preukázať údaje ostatným účastníkom. Forma vedenia účtovníctva o činnosti združenia bude záležať od charakteru a rozsahu činností združenia. V jednoduchších prípadoch postačí analytická evidencia k príslušným účtom. V zložitejších prípadoch je vhodné zriadiť pre združenie samostatné hospodárske stredisko, ktoré bude zahrnovať všetky účty týkajúce sa združenia. 

Podiel na výnosoch združenia účtuje účtovník združenia na základe vyúčtovania od iných účastníkov na ťarchu účtu 358 a v prospech výnosov v účtovej triede 6 a podiel na nákladoch združenia v prospech účtu 368 a na ťarchu nákladov v účtovej triede 5. Podiel nákladov vyúčtovaný účastníkom združenia voči ostatným účastníkom združenia sa zúčtuje na ťarchu účtu 358 a v prospech účtov nákladov. 

 PRÍKLAD č. 2: 

Dve právnické osoby (spoločnosť A a spoločnosť B) uzavreli zmluvu o združení podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka za účelom spoločného podnikania. Za správcu združenia a vedením účtovníctva nebola poverená v zmysle zmluvy o združení žiadna zo spoločností. Na činnosti združenia sa budú spoločnosti podieľať v pomere 50 % spoločnosť A a 50 % spoločnosť B. Spoločnosť A vynaložila náklady na spoločné podnikanie vo výške 1 000 000 Sk a obdržala výnosy zo spoločného podnikania vo výške 2 600 000 Sk. Spoločnosť B vynaložila na spoločné podnikanie sumu 500 000 Sk a obdržala výnosy plynúce zo spoločného podnikania vo výške 300 000 Sk. 

Zúčtovanie účtovných operácií združenia bude vyzerať nasledovne: 

V tomto prípade si budú účastníci združenia všetky náklady a výnosy zo spoločného podnikania, ako aj zo spoločne nadobudnutého majetku z prostriedkov získaných spoločnou podnikateľskou činnosťou navzájom rozúčtovávať v zmysle stanovených podielov na výsledkoch spoločnej činnosti. Ak predpokladáme, že týmto združením nevzniká samostatná právnická osoba a nie je určený ani žiaden z účastníkov združenia ako ten, ktorý má viesť účtovníctvo za združenie ako celok, z toho potom následne vyplýva spôsob rozúčtovania nákladov a výnosov pre právnické osoby, účastníkov združenia. 

Spoločnosť A 

Spoločnosť B     

4.2 Účtovanie, ak je určený len jeden z účastníkov združenia ako správca združenia  

Na rozdiel od spôsobu účtovania, ak nie je žiaden z účastníkov združenia poverený správou združenia, potom sa v tomto prípade používa špecifický účet 398. Správca združenia, ako aj ostatní účastníci združenia na tomto účte účtujú tak o vložených prostriedkoch, ako aj o všetkých operáciách združenia. V rámci uzavierania účtovných kníh musí prísť k vzájomnému odsúhlaseniu účtovania na účte 398 medzi správcom združenia a jednotlivými účastníkmi združenia. Účtovanie na tomto účte sa musí usporiadať tak, aby jednotliví účastníci združenia zabezpečili údaje o svojom podiele na majetku, výnosoch a nákladoch združenia. 

 PRÍKLAD č. 3: 

Dve právnické osoby uzavreli zmluvu o združení v súlade s § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka za účelom spoločného podnikania. Spoločnosť A poskytla pre účely spoločného podnikania finančné prostriedky vo výške 1 000 000 Sk, spoločnosť B 1 000 000 Sk. Za správcu združenia a vedením účtovníctva bola v zmysle zmluvy o združení poverená spoločnosť A. Združenie týchto právnických osôb dosiahlo v bežnom účtovnom období výnosy zo spoločnej činnosti združenia vo výške 3 000 000 Sk a náklady vo výške 1 900 000 Sk. 

Spoločne dosiahnuté výnosy a vynaložené náklady sú rozdelené medzi členov združenia v pomere vložených vkladov a v súlade so zmluvou o združení. 

Spoločnosť A v súlade s uzavretou zmluvou o združení bude viesť účtovníctvo združenia oddelene od svojho účtovníctva. O jednotlivých účtovných operáciách bude účtovať nasledovne: 

Všetky tieto účtovné operácie sa automaticky vlastníckym podielom prejavia v účtovníctvach jednotlivých členov združenia a budú súčasťou nákladov a výnosov, ktoré budú základom dane pre jednotlivé právnické osoby – členov združenia. 

Združenie nemá právnu subjektivitu, nie je samostatnou účtovnou jednotkou, nie je ani daňovníkom. To znamená, že v prípade združenia sa nerozdeľuje zisk, príp. strata vyplývajúca z činností združenia, ale rozdeľujú sa výnosy a náklady (resp. príjmy a výdavky). 

V prípadoch spoločného podnikania formou združenia v zmysle § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka zvykne v praxi účtovať v priebehu účtovného obdobia spoločné príjmy a výdavky jeden z daňovníkov (účastník združenia) z dôvodu, že združenie ako také nie je samostatnou účtovnou jednotkou. Po ročnom vyúčtovaní a rozdelení podielov na ostatných daňovníkov (účastníkov združenia) si tento „poverený“ účastník združenia ponechá vo svojom účtovníctve len príjmy a výdavky naňho pripadajúce, pričom ostatné príjmy a výdavky podliehajúce stornovaniu prostredníctvom vykonania uzávierkových účtovných operácií pre ostatných účastníkov združenia budú z jeho výdavkov a príjmov vystornované. Ostatní účastníci združenia na druhej strane si vo svojom účtovníctve (ak samozrejme sú účtovnými jednotkami) prostredníctvom uzávierkových účtovných operácií upravia svoj hospodársky výsledok o prislúchajúci podiel týchto spoločných príjmov a výdavkov v súlade s ustanovením § 10 ods. 2 zákona o dani z príjmov. 

V zmysle § 10 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej samostatnej zárobkovej činnosti na základe písomnej zmluvy o združení a daňové výdavky zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak. Rovnako sa rozdeľujú príjmy a daňové výdavky pri spoločnom podnikaní na základe písomnej zmluvy o združení, ktorú môžu medzi sebou uzavrieť aj fyzické osoby, ktoré sú v príbuzenskom vzťahu. Delenie príjmov a výdavkov sa môže uplatniť aj medzi manželmi, pokiaľ obidvaja manželia majú oprávnenie na podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, spoločne podnikajú a uzavreli o tom písomnú zmluvu o združení podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. 

 PRÍKLAD č. 4: 

Zadanie výnosov a nákladov je v súlade s predchádzajúcim príkladom: 

Pri posudzovaní združenia z hľadiska daňového je nutné si vždy uvedomiť, že združenie nemá právnu subjektivitu, a preto nie je ani daňovým subjektom. Daňovníkom dane z príjmov FO je každý účastník združenia. Z toho vyplýva, že na jednotlivých členov združenia sa vzťahujú tie isté ustanovenia zákona o dani z príjmov, ktoré sa vzťahujú aj na ostatné podnikajúce fyzické a právnické osoby. 

6. Združenie z pohľadu zákona o DPH 

Združenie nemá právnu subjektivitu, nie je samostatnou účtovnou jednotkou, nie je daňovníkom dane z príjmov a z pohľadu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej ZDPH) sa naň vzťahuje osobitný režim v zmysle § 4 ZDPH. Keďže združenie nie je právnickou osobou, musia sa registrovať jednotliví účastníci združenia. 

Povinnosť registrácie za platiteľa DPH 

Zdaniteľné osoby, ktoré majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku a ktoré spoločne podnikajú na základe zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy, sú povinné podať žiadosť o registráciu pre daň, ak za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahnu celkový obrat 1 500 000 Sk. Do celkového obratu sa započítavajú obraty jednotlivých účastníkov združenia a súčasne obrat z ich spoločného podnikania. Zdaniteľné osoby sú povinné podať jednotlivo žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahli celkový obrat 1 500 000 Sk. Zdaniteľné osoby teda podávajú žiadosť individuálne, a to každá zdaniteľná osoba svojmu miestne príslušnému daňovému úradu. Súčasne so žiadosťou o registráciu pre daň predložia daňovému úradu písomnú zmluvu o združení.  

Zákon umožňuje podať žiadosť o registráciu pre daň aj zdaniteľnej osobe, ktorá nedosiahla požadovaný obrat 1 500 000 Sk. V tejto súvislosti platí, ak sa jeden z účastníkov zmluvy o združení rozhodne registrovať pre daň pred dosiahnutím tohto obratu, sú povinní podať žiadosť o registráciu pre daň všetci účastníci tohto združenia k rovnakému dňu. To znamená, že musia požiadať o registráciu tak, aby ich daňové úrady registrovali pre daň k rovnakému dátumu. Takto sa zabezpečí rovnaké postavenie v dani z pridanej hodnoty pre všetkých účastníkov združenia, ktorí spoločne vykonávajú podnikanie a ktorých „vstupy“ a „výstupy“ zo spoločného podnikania sa vykazujú v jednom daňovom priznaní podávanom poverenou osobou. 

Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane, uzavrie zmluvu o združení s platiteľom dane, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň najneskôr do 10 dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy. 

Poverená osoba pre účely DPH 

Zdaniteľné osoby, ktoré majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku a ktoré spoločne podnikajú na základe zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy, sú povinné súčasne so žiadosťou o registráciu pre daň predložiť daňovému úradu písomne zmluvu o združení a jedného z účastníkov združenia poveriť vedením daňových záznamov za združenie podľa § 70 ZDPH. 

Poverená osoba je povinná predložiť daňovému úradu poverenie, zoznam účastníkov združenia s uvedením sídla alebo miesta podnikania a miestne príslušného daňového úradu každého účastníka združenia. Poverená osoba vyhotovuje za združenie faktúry, vedie za združenie osobitné záznamy podľa § 70 ZDPH a vo svojom daňovom priznaní a súhrnnom výkaze uvádza údaje za združenie. Za daň vzťahujúcu sa na spoločné podnikanie však zodpovedajú účastníci združenia spoločne a nerozdielne. 

Ak dôjde k zmenám v uvedených skutočnostiach, je poverená osoba povinná každú túto zmenu oznámiť daňovému úradu do 20 dní odo dňa, keď zmena nastala.  

 PRÍKLAD č. 5: 

Dňa 20. 5. 2008 uzavreli zmluvu o združení živnostník Ján Plievka a podnikateľ Fero Kvietko. Ku dňu uzavretia a právoplatnosti zmluvy o združení bol Fero Kvietko registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty a druhý účastník združenia Ján Plievka bol začínajúcim podnikateľom, ktorý od otvorenia živnosti vykazoval hrubý obrat 200 000 Sk. 

Aké povinnosti vyplývajú pre oboch, aby dodržali platnú slovenskú legislatívu? 

V súlade s § 4 ZDPH je povinný najneskôr ku dňu 30. 5. 2008 (do 10 dní od uzavretia zmluvy o združení) podať žiadosť na registráciu ako platiteľ dane z pridanej hodnoty aj druhý účastník združenia Ján Plievka. Ďalej už obaja účastníci vystupujú ako platitelia DPH a podávajú daňové priznania za jednotlivých účastníkov združenia a poverená osoba združením aj za združenie ako také, aj keď nemá právnu subjektivitu. 

 PRÍKLAD č. 6: 

Dňa 2. 2. 2008 založili zmluvou o združení združenie neplatitelia dane z pridanej hodnoty: 

                               obrat za posledných 12 mesiacov 

• podnikateľ Jožko Klas           300 000 Sk 
• podnikateľ Miloš Cmar          600 000 Sk 
• podnikateľ Janko Smejko    800 000 Sk 

Za mesiac február hrubý obrat príjmov v združení bol 1 000 000 Sk. Aké povinnosti pre týchto podnikateľov vyplynuli z pohľadu DPH? 

V súlade s § 4 ZDPH vieme, že pri združení na účely hrubého obratu sa sčítavajú dosiahnuté obraty jednotlivých účastníkov združenia a spoločný obrat príjmov v združení. 

Ku dňu 28. 2. 2008 bola výška obratu nasledovná: 

• Jožko Klas                 300 000 Sk 
• Miloš Cmar                 600 000 Sk 
• Janko Smejko           800 000 Sk 
• obrat združenia     1 000 000 Sk
                      2 700 000 Sk 

Ku dňu 28. 2. 2008 naplnilo združenie podmienku prekročeného obratu 1 500 000 Sk za posledných 12 mesiacov a všetci jeho účastníci p. Klas, p. Cmar aj p. Smejko sú povinní do 20. 3. 2008 jednotlivo a osobne, keďže združenie nemá právnu subjektivitu, podať žiadosť o zaregistrovanie za platiteľa DPH. 

V ďalšom pokračovaní po vydaní registrácie platiteľov DPH jednotlivým účastníkom združenia vystupuje združenie v zastúpení poverenou osobou, ako aj jednotliví jeho členovia ako právoplatne registrovaní platitelia DPH – zdaniteľné osoby, pre ktoré vyplývajú povinnosti priamo zo ZDPH. 

 PRÍKLAD č. 7: 

K 1. 4. 2008 založili zmluvou o združení združenie podnikatelia: 

                                  ročný obrat 

• Janko Mravček     500 000 Sk 
• Milan Mráz           500 000 Sk 

Obaja sú neplatiteľmi DPH a nevyplýva im ani zákonná povinnosť na registráciu pre účely DPH z titulu presiahnutia obratu 1 500 000 Sk za posledných 12 mesiacov. 

Odberatelia Milana Mráza mu dali podmienku, že od neho ako podnikateľa – fyzickej osoby, budú aj naďalej odoberať tovar, len ak bude registrovaným platiteľom DPH. Z tohto dôvodu p. Mráz sa rozhodol dňa 1. 5. 2008 podať žiadosť na registráciu za platiteľa DPH. 

Čo z tohto jeho kroku vyplýva pre združenie a pre jeho druhého účastníka? 

V súlade s § 4 ZDPH je povinný p. Mravček dňom 1. 5. 2008 ako účastník združenia s pánom Mrázom podať totožne žiadosť o registráciu za platiteľa DPH. Daňovým úradom by im malo byť vydané osvedčenie o registrácii platiteľov DPH k totožnému dňu. Od tohto dňa uvedeného v registrácii platiteľa DPH vystupujú jednotliví členovia združenia aj združenie ako také ako zdaniteľné osoby – platitelia DPH. 

Vystúpenie účastníka zo združenia 

Každý účastník združenia má podľa § 838 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo vystúpiť zo združenia kedykoľvek, nie však v nevhodnej dobe a na ujmu ostatných účastníkov združenia. 

Z vážnych dôvodov, ktoré musí účastník preukázať, však môže zo združenia vystúpiť kedykoľvek, a to aj keď bola dohodnutá výpovedná lehota. 

Možnosť vystúpenia účastníkov zo združenia nie je možné v zmluve o združení vylúčiť. Prostredníctvom určenia výpovednej lehoty, ktorá má začať plynúť napr. prvým dňom mesiaca nasledujúceho po písomnom doručení výpovede všetkým účastníkom združenia, je však možné spôsob vystúpenia aspoň regulovať.  

Vystúpenie účastníka zo združenia teda predstavuje jednostranný právny úkon, ktorý je nutné oznámiť buď orgánu, ktorý bol v zmluve o združení na tento účel určený, alebo každému účastníkovi združenia. 

Vysporiadanie majetku účastníka vystupujúceho zo združenia 

V prípade právoplatného vystúpenia účastníka zo združenia sa takémuto účastníkovi združenia vrátia veci vnesené do združenia a podiel majetku podľa stavu v deň vystúpenia sa takémuto účastníkovi vyplatí v peniazoch (§ 839 Občianskeho zákonníka). 

Čo sa týka vecí vnesených do združenia, v zmysle § 833 Občianskeho zákonníka do združenia sa vnášajú veci určené podľa druhu a veci určenia individuálne. Účastníkovi združenia, ktorý zo združenia vystupuje, sa vracajú obidva spomínané druhy vecí. Pri veciach určených podľa druhu to znamená, že do vlastníctva vystupujúceho účastníka sa vrátia vecí tohto istého druhu, množstva a kvality. U vecí určených jednotlivo, ktoré zostali počas celej doby vo vlastníctve účastníka, zaniká len právo ostatných účastníkov združenia na bezplatné používanie takejto veci. 

Čo sa týka majetku, ktorý bol získaný pri výkone spoločnej činnosti v združení, môže ísť o peniaze, prípadne iný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok obstaraný za príjmy získané pri výkone spoločnej činnosti. Vždy ide o majetok v podielovom spoluvlastníctve účastníkov, pričom tento majetok sa nevracia v jeho podobe, ale príslušný podiel sa pri vystúpení vypláca v peniazoch. Výška podielu na majetku získanom spoločnou činnosťou je v zmysle § 835 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovená zmluvou o združení. Ak zmluva o združení výšku tohto podielu neurčuje, podiely všetkých účastníkov sú rovnaké. 

Vysporiadanie záväzkov účastníka vystupujúceho zo združenia 

Účastník, ktorý vystúpil zo združenia, sa v zmysle § 840 Občianskeho zákonníka nezbavuje zodpovednosti za záväzky z činnosti združenia, ktoré vznikli do dňa vystúpenia. Pretože združenie nie je právnickou osobou, zodpovednosť za činnosť združenia voči tretím osobám nesú priamo členovia združenia. Pri vystúpení účastníka zo združenia sa vysporiadanie podielov na záväzkoch vzniknutých pri výkone spoločnej činnosti môže uskutočniť dohodou účastníkov napríklad takto: 

1. vystupujúci účastník sa zaviaže uhradiť veriteľom svoj podiel na spoločných záväzkoch podľa stavu ku dňu vystúpenia alebo vylúčenia, 
2. ostatní účastníci sa dohodnú, že podiel vystupujúceho účastníka na spoločných záväzkoch spoločne rovným dielom uhradia, čím im vznikne pohľadávka voči vystupujúcemu účastníkovi vo výške tohto podielu na záväzkoch, ktorú započítajú voči nároku vystupujúceho účastníka na výplatu podielu na spoločnom majetku, 
3. všetci veritelia formou dohody súhlasia s prevzatím záväzkov ostatnými účastníkmi, čím účastníkom vznikne pohľadávka voči vystupujúcemu účastníkovi vo výške takto prevzatého podielu na záväzkoch, ktorú započítajú voči nároku vystupujúceho účastníka na výplatu podielu na spoločnom majetku. 

Vylúčenie účastníka združenia zo združenia 

Z vážnych dôvodov v zmysle § 838 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno účastníka zo združenia vylúčiť, a to iba jednomyseľným uznesením všetkých ostatných účastníkov združenia, ak nie je spôsob vylúčenia určený v zmluve o združení alebo iným spôsobom stanoveným v zmluve o združení. 

Občiansky zákonník však bližšie nevymedzuje, čo je možné na uvedené účely považovať za vážny dôvod. Preto je vhodné, ak vymedzujúce definovanie vážnych dôvodov, v zmysle ktorých je možné účastníka združenia zo združenia vylúčiť, je zapracované v rámci zmluvy o združení. Môže ísť napríklad o porušenie povinnosti určenej v zmluve o združení zo strany účastníka, platobnú neschopnosť účastníka a pod. V každom prípade však o vážne dôvody pôjde vtedy, keď dôjde k porušeniu základných povinností účastníkom združenia (t. j. povinnosť vyvíjať pracovnú činnosť a poskytnúť majetkové hodnoty, zákaz nekalej činnosti). 

Zmluva o združení nemôže právo na vylúčenie odstrániť, môže obsahovať len ustanovenie o spôsobe vylúčenia. Rozhodnutie o vylúčení sa musí oznámiť vylúčenému účastníkovi, a to najlepšie písomnou formou. 

Vysporiadanie majetku vylúčeného účastníka zo združenia 

V prípade právoplatného vylúčenia účastníka zo združenia sa takémuto účastníkovi združenia v zmysle § 839 Občianskeho zákonníkavrátia veci vnesené do združenia a podiel majetku podľa stavu v deň vystúpenia sa takémuto účastníkovi vyplatí v peniazoch. Na bližšie vymedzenie vecí vnesených do združenia, ako aj podielu na majetku získanom spoločnou činnosťou platia rovnako ustanovenia Občianskeho zákonníka ako pri vysporiadaní majetku účastníka vystupujúceho zo združenia. 

Vysporiadanie záväzkov vylúčeného účastníka zo združenia 

Účastník, ktorý bol zo združenia vylúčený, sa na základe § 840 Občianskeho zákonníka nezbavuje zodpovednosti za záväzky z činnosti združenia, ktoré vznikli do dňa vylúčenia. Pri vylúčení účastníka združenia sa môže vysporiadanie podielov na záväzkoch vzniknutých pri výkone spoločnej činnosti uskutočniť dohodu účastníkov rovnako, ako je uvedené pri vystúpení účastníka zo združenia. 

 PRÍKLAD č. 8: 

Ako postupovať pri výplate podielu na spoločnom majetku vystupujúceho člena zo združenia, ak zostávajúci traja členovia združenia písomne preberú záväzok vystupujúceho člena v hodnote 600 000 Sk? Podiel vystupujúceho člena na spoločnom majetku je 1 200 000 Sk. 

Združenie nemá spôsobilosť na práva a povinnosti, t. j. nemôže byť ani nositeľom záväzkov. Podľa § 835 ods. 2 Občianskeho zákonníkaúčastníci združenia sú zaviazaní zo záväzkov voči tretím osobám spoločne a nerozdielne (ide o tzv. solidárne záväzky). Pretože otázka vzniku spoločných (solidárnych) záväzkov býva často v praxi predmetom zložitých právnych sporov, na posilnenie jednoznačnosti pri rokovaní účastníkov združenia s tretími osobami je vhodné, aby účastníci priamo poverili niektorého z nich zastupovaním ostatných a splnomocnili ho na rokovanie v mene všetkých účastníkov združenia. 

Občiansky zákonník pozná právne akty riešenia záväzkovo-pohľadávkových vzťahov spôsobom prevzatia dlhu. Prevzatie dlhu spočíva v tom, že do trvajúceho právneho pomeru nastúpi namiesto dlžníka alebo popri pôvodnom dlžníkovi tretia osoba – preberateľ. Podľa tohto môže byť prevzatie dlhu dvojaké: 

• privatívna intercesia, pri ktorej pôvodný dlžník sa nahradzuje novým, 
• kumulatívna intercesia, pri ktorej k pôvodnému dlžníkovi pristupuje nový dlžník. 

K prevzatiu dlhu nemôže dôjsť pri takých záväzkových právnych vzťahoch, obsahom ktorých by bol taký dlh, prevzatie ktorého by vylučoval právny predpis, výrok súdu, dohoda účastníkov alebo samotná povaha záväzku. Nemožno prevziať ani dlh, splnenie ktorého je viazané iba na osobu dlžníka. Pri vzniku záväzkov z titulu spoločnej obchodnej činnosti účastníkov združenia možno predpokladať, že v danom prípade ide o také záväzky, ktoré môžu byť platne prevzaté. K prevzatiu dlhu môže dôjsť aj pri pluralite subjektov na strane veriteľov alebo dlžníkov a bez ohľadu na stanovený alebo dohodnutý spôsob plnenia. Zo znenia otázky vyplýva, že zámerom je prevzatie dlhu, pri ktorom sa pôvodný dlžník (vystupujúci účastník združenia) nahradzuje novými (zostávajúci účastníci združenia). To znamená, že podiel na záväzku vystupujúceho účastníka prejde zmluvným prevzatím dlhu na zostávajúcich účastníkov združenia, t. j. rozpočíta sa na každého jedného zostávajúceho účastníka združenia (600 000 : 3). Každý zostávajúci účastník teda bude evidovať prevzatý záväzok vo výške 200 000 Sk. 

K platnému prevzatiu dlhu sa vyžaduje písomná zmluva medzi pôvodným dlžníkom a treťou osobou o tom, že tretia osoba preberá dlh a nastupuje ako nový dlžník do právneho pomeru namiesto pôvodného dlžníka. Zmluva o prevzatí dlhu musí byť písomná, inak je neplatná. Na prebratie dlhu veriteľ musí dať súhlas, ktorý môže byť uvedený buď vopred, alebo dodatočne. Pre prejav veriteľa neustanovuje zákon nijaké formálne náležitosti. Takisto nie je rozhodujúce, či veriteľ dá súhlas pôvodnému alebo novému dlžníkovi. Ak by veriteľ nedal súhlas na prevzatie dlhu, je prevzatie neplatné. Takáto zmluva by mohla potom založiť právny pomer iba medzi dlžníkom a treťou osobou, ktorý by nemohol ovplyvniť právny pomer medzi veriteľom a dlžníkom. Veriteľ by nebol povinný v takomto prípade prijať plnenie od preberateľa. Prevzatie dlhu má vplyv na právne postavenie pôvodného dlžníka, preberateľa i veriteľa: 

• pre pôvodného dlžníka prevzatie dlhu znamená, že sa zbaví povinnosti splniť dlh, 
• preberateľ sa stáva zaviazaným namiesto pôvodného dlžníka, 
• veriteľ môže požadovať splnenie svojej pohľadávky iba od preberateľa a zároveň mu vzniká povinnosť prijať plnenie od preberateľa, inak by sa dostal do omeškania. 

Ak teda všetci veritelia formou dohody súhlasia s prevzatím záväzkov zostávajúcimi tromi účastníkmi združenia, týmto účastníkom vznikne pohľadávka voči vystupujúcemu účastníkovi vo výške takto prevzatého podielu na záväzkoch, ktorú započítajú voči nároku vystupujúceho účastníka na výplatu podielu na spoločnom majetku. To znamená, že zápočtom pohľadávky vzniknutej z titulu prevzatia záväzku voči nároku podielu na spoločnom majetku vystupujúci účastník dostane nie 1 200 000 Sk, ale iba 600 000 Sk. Na druhej strane však vystupujúci účastník sa zbavil povinnosti byť zaviazaný spoločne a nerozdielne zo záväzkov vzniknutých počas jeho spôsobenia v združení. 

Ukončenie činnosti združenia jeho rozpustením 

Zánik združenia Občiansky zákonník výslovne neupravuje. Z povahy záväzkového vzťahu však vyplýva, že združenie zanikne: 

• splnením účelu, pre ktorý bolo združenie založené, 
• uplynutím doby, na ktorú bolo združenie založené, 
• dohodou účastníkov o rozpustení združenia (táto dohoda môže byť zakotvená už v zmluve o združení, kde budú uvedené podmienky rozpustenia, alebo počas trvania združenia, keď už účastníci nebudú mať záujem, aby združenie ďalej existovalo). 

Vysporiadanie majetku pri rozpustení združenia 

Pri rozpustení združenia jeho účastníci majú nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých na účel združenia a vysporiadajú si medzi sebou majetok získaný výkonom spoločnej činnosti, a to spôsobom, ktorý je určený v zmluve o združení. Ak zmluva neupravuje spôsob vysporiadania, vysporiadanie sa vykoná rovným dielom. Uvedené vyplýva z § 841 Občianskeho zákonníka. 

Pri vysporiadaní majetku získaného výkonom spoločnej činnosti ide o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 141 Občianskeho zákonníka. To znamená, že účastníci rozpúšťajúceho sa združenia sa o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vysporiadaní dohodnú (ak je predmetom spoluvlastníctva aj nehnuteľnosť, je nevyhnutná písomná forma takejto dohody), alebo ak k dohode nedôjde, zruší sa spoluvlastníctvo a vysporiadanie vykoná na návrh niektorého účastníka združenia súd. Uvedené platí na základe § 142 Občianskeho zákonníka. 

Súd pritom prihliadne na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci možné, súd prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, pričom prihliadne na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny z účastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok z predaja rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa podielov. Spôsoby súdneho vysporiadania podielového spoluvlastníctva podľa podielov a spôsoby súdneho vysporiadania podielového spoluvlastníctva môžu pritom slúžiť účastníkom združenia ako základ na zmluvné dojednanie v ich konkrétnom prípade. 

Vysporiadanie záväzkov pri rozpustení združenia 

Rozpustenie združenia nemá vplyv na existenciu záväzkov vzniknutých z činnosti združenia. Účastníci sú aj po rozpustení združenia ďalej viazaní spoločne a nerozdielne, pričom zmeny je vždy potrebné dohodnúť s jednotlivými veriteľmi.  

 PRÍKLAD č. 9: 

Podnikateľ Janko Chmúrny a Ferko Smutný založili združenie zmluvou o združení 1. 4. 2005. Obaja ako vklad poskytli 500 000 Sk a vyvíjali spoločnú podnikateľskú činnosť do 1. 6. 2008, kedy sa rozhodol pán Chmúrny zo združenia vystúpiť a ukončiť svoje živnostenské podnikanie k totožnému dňu a vrátiť živnostenské oprávnenie. 

Pre pána Smutného, ktorý bude naďalej podnikať, to znamená len ukončenie činnosti združenia a vysporiadanie sa so spoločníkom Chmúrnym vrátane oznámenia daňovému úradu, že združenie bolo zrušené. 

Pán Smutný vráti pánovi Chmúrnemu vložený vklad 500 000 Sk. Okrem toho združenie má ku dňu ukončenia spoločnej činnosti majetok vo výške 1 000 000 Sk a záväzky vo výške 200 000 Sk. 

Pán Chmúrny, keďže sa ide zamestnať a nechce podnikať ďalej, má záujem len o finančné vysporiadanie, nechce mať záväzky a nechce žiadne zásoby, všetky tieto zložky majetku si ponecháva na ďalšie podnikanie po vzájomnej dohode pán Smutný. 

Pána Chmúrneho vyplatí nasledovne: 

• vklad:                                               + 500 000 Sk 
• majetok – 1/2 z 1 000 000 Sk          + 500 000 Sk 
• prevzatie záväzkov p. Smutným
  od p. Chmúrneho (200 000 : 2)         - 100 000 Sk
                                                             900 000 Sk 

Pán Chmúrny obdrží od pána Smutného 900 000 Sk. 

V jeho prípade je potrebné podrobne posúdiť znenie § 17 ods. 8 zákona o dani z príjmov, čo všetko je povinný zahrnúť do základu dane pri skončení podnikania, lebo p. Chmúrny podnikal aj mimo združenia ako fyzická osoba. Je povinný v súlade s § 17 ods. 8 zákona o dani z príjmov pripočítať napr. k základu dane pohľadávky a zásoby a naopak od základu dane odpočítať neuhradené záväzky atď. 

 PRÍKLAD č. 10: 

Pán Smejko a pán Smieško mali spoločné združenie, kde podnikali spolu od 1. 1. 2005. Obaja po vzájomnej dohode sa rozhodli združenie zrušiť k 30. 5. 2008. Obaja plánujú naďalej podnikať ako fyzické osoby, nie však spolu, ale individuálne. Pri ukončení činnosti združenia bude do rozdelenia vchádzať nasledovný majetok nadobudnutý počas činnosti združenia: 

• pohľadávky       + 2 000 000 Sk 
• zásoby              + 1 000 000 Sk 
• záväzky                - 200 000 Sk
                          + 2 800 000 Sk 

Po vzájomnej dohode sa zhodli na nasledovnom rozdelení: 

Pán Smejko bude ďalej podnikať, ale v inej komodite, preto nemá záujem o zostatok zásob, naopak pán Smieško vie zásoby využiť, preto si ich ponechá celé. Pán Smejko nechce splácať dlhy pôvodného združenia, preto záväzky prevezme pán Smieško. 

Smejko: 

• pohľadávky špecifikované v inventarizácii            + 1 400 000 Sk 
  Spolu                                                                    1 400 000 Sk 

Smieško: 

• zásoby                                                                   + 1 000 000 Sk 
• pohľadávky špecifikované v inventarizácii               + 600 000 Sk 
• záväzky vrátane prevzatých                                   -  200 000 Sk 
                                              Spolu                        1 400 000 Sk 

Samozrejme, že predmetná dohoda nie je jediným variantom vzájomného vysporiadania. Možností je vždy dosť, takže je v záujme všetkých zúčastnených strán hľadanie najoptimálnejšieho riešenia. 

Odlišnosti spôsobov vysporiadania majetku pri rozpustení združenia a vystúpení, resp. vylúčení zo združenia 

Je potrebné uvedomiť si, že pri rozpustení združenia, ak spoločne získaný majetok nebude ďalej používaný na spoločnú činnosť, je potrebné nejakým spôsobom vysporiadať podielové spoluvlastníctvo k nemu. Pri vystúpení alebo vylúčení účastníka zo združenia však takýto majetok bude ďalej slúžiť ostatným účastníkom na spoločnú činnosť, a preto sa len vyplatí podiel na majetku vystupujúcemu alebo vylúčenému účastníkovi, čím prakticky dôjde k zníženiu počtu spoluvlastníkov u tohto majetku. 

Pri vysporiadaní záväzkov vzniknutých v rámci spoločnej činnosti v združení ide o spoločné záväzky a bez ohľadu na to, či dochádza k rozpusteniu združenia alebo k vystúpeniu, prípadne k vylúčeniu účastníka združenia, vždy zodpovednosť každého účastníka za záväzky z činnosti združenia, ktoré vznikli v dobe jeho účasti na združení, trvá, a to až do doby, kedy záväzky zaniknú ich uhradením alebo dôjde k ich prevzatiu iným dlžníkom. 

V prípade, ak sú účastníkmi združenia len dve osoby a ak sa pri vykonávaní spoločnej činnosti jeden z účastníkov rozhodne zo združenia vystúpiť, dochádza automaticky k rozpusteniu združenia, keďže zanikne jedna z jeho základných podmienok – združenie niekoľkých osôb. Uvedené je potrebné si uvedomiť práve z dôvodu určitých odlišností pri vysporiadaní majetku pri vystúpení účastníka združenia a pri rozpustení združenia. 

Príloha: 

Zmluva o združení
uzatvorená podľa § 829 až § 841 Občianskeho zákonníka 

Účastníci zmluvy: 

Janko Krásny  
    adresa trvalého bydliska: Kvetná 20, Ličartovce  
    číslo OP: SE 545 514 

Juraj Usmievavý  
    adresa trvalého bydliska: Slniečková 3, Krásno  
    číslo OP: OP 254 485 

Karol Smutný  
    adresa trvalého bydliska: Dažďová 478, Nezábudkovce  
    rodné číslo: 895203/684  
    číslo OP: SD 548 25 

uzatvárajú túto
zmluvu o združení 

Čl. I
Účel združenia 

Účelom združenia je spoločné prevádzkovanie obchodu s drogistickým tovarom v obchodných a prevádzkových priestoroch na Slnečnicovej ulici č. 5 v Kvetoslavove. Na jeho dosiahnutie bude každý z účastníkov vyvíjať činnosť v súlade so svojím živnostenským listom, ako je uvedené v čl. VI tejto zmluvy. Na tento účel účastníci budú viesť osobitné spoločné účtovníctvo. 
Všetci účastníci preukázali spôsobilosť na vykonávanie obchodnej činnosti osvedčením – živnostenskými listami, ktoré sú predmetom prílohy č. 2 tejto zmluvy. 

Čl. II 
Združenie sa zriaďuje na dobu neurčitú. 

Čl. III 
Spoločnú činnosť budú účastníci združenia vyvíjať pod názvom združenie Kvietok. 

Čl. IV 
Sídlom združenia je Slnečnicová ul. č. 5 v Kvetoslavove. 

Čl. V
Majetkové hodnoty vnesené do združenia 

Pre potreby spoločnej činnosti združenia účastníci poskytnú tieto majetkové hodnoty: 

• Janko Krásny poskytne na spoločný účet 300 000 Sk do 31. 1. 2008, 
• Juraj Usmievavý poskytne na spoločný účet 900 000 Sk do 31. 1. 2008, 
• Karol Smutný poskytne na spoločný účet 800 000 Sk do 31. 1. 2008. 

Peňažné vklady účastníkov združenia budú účastníkom vrátené v priebehu roka 2008 v týchto termínoch a čiastkach: 

• júl 2008 – 20 %, 
• september 2008 – 30 %, 
• december 2008 – 50 %. 

Okrem finančných prostriedkov vložia účastníci združenia zásoby a kancelársku techniku. Konkrétna špecifikácia týchto vecí je obsiahnutá v prílohe č. 1 tejto zmluvy. 

Čl. VI
Spôsob výkonu spoločnej činnosti 

Účastníci združenia budú vykonávať činnosť podľa svojich živnostenských oprávnení a špecializácií nasledovne: 

• Janko Krásny – obchodná a sprostredkovateľská činnosť, 
• Juraj Usmievavý – obchodná a sprostredkovateľská činnosť, vedenie účtovnej evidencie a správa majetkových hodnôt a uzatváranie obchodných zmlúv, 
• Karol Smutný – obchodná a sprostredkovateľská činnosť, prevádzkovanie predajne a vedenie pracovnoprávnej agendy. 

Každý z účastníkov združenia môže plnenie čiastkových úloh zveriť iným, odborne spôsobilým osobám. 

Čl. VII
Spôsob hospodárenia 

Správou spoločných majetkových hodnôt združenia sa poveruje účastník zmluvy Juraj Usmievavý. Peňažné prostriedky združenia sa budú sústreďovať na jedinom účte vedenom vo Všeobecnej úverovej banke v Kvetoslavove, č. účtu: 51548529/0200. Každý účastník združenia má dispozičné – podpisové, právo k tomuto účtu. Toto právo je obmedzené tak, že k podpisu účastníka sa vyžaduje podpis aspoň jedného ďalšieho účastníka združenia. 
Prostredníctvom tohto účtu sa budú uskutočňovať platby súvisiace s činnosťou združenia, okrem platieb realizovaných hotovosťou cez pokladnicu. 
Všetky výdavky spojené s činnosťou združenia sa budú uhrádzať z prostriedkov združenia. Na zrušenie spoločného účtu sa vyžaduje súhlas všetkých účastníkov združenia. 
Daňové priznanie k DPH, platenie DPH, odvody za zamestnancov a ostatné náklady súvisiace s pracovníkmi v prevádzke združenia Kvietok bude na základe dohody účastníkov tejto zmluvy uhrádzať Juraj Usmievavý. Takto vynaložené finančné prostriedky bude mesačne zúčtovávať z prostriedkov združenia. Rovnakým spôsobom sa bude postupovať aj v prípade iných platieb u ostatných účastníkov združenia. 
Pravidelné zúčtovanie príjmov, nákladov, strát a zisku zo spoločnej činnosti sa uskutoční mesačne, a to vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca, pričom do 25. januára sa uskutoční aj účtovná závierka za celý uplynulý kalendárny rok. 
Zisk sa delí podľa podielov účastníkov tak, ako sú uvedené v čl. VIII tejto zmluvy s konečným vyúčtovaním podľa výsledkov ročnej účtovnej závierky, okrem prípadu, ak sa účastníci rozhodnú, že zisk bude použitý inak. Na takéto rozhodnutie sa vyžaduje súhlas všetkých účastníkov združenia. 
Účastníci sa dohodli na zálohovom vyplácaní zisku podľa zisteného priebežného výsledku hospodárenia združenia, a to tak, že 40 % dosiahnutého zisku za predchádzajúci mesiac si účastníci rozdelia a vyplatia do konca nasledujúceho mesiaca. 
Vedenie účtovníctva združenia je zverené po dohode účastníkov združenia Jurajovi Usmievavému. 
Vedením záznamov o prijatých a uskutočnených zdaniteľných plneniach za združenie je po dohode účastníkov poverený Juraj Usmievavý. 
Daňové priznanie k dani z príjmov podáva každý účastník združenia samostatne.  

Čl. VIII
Spoluvlastnícke podiely 

Spoluvlastnícke podiely sú určené podľa pomeru vkladov účastníkov zmluvy:  

• spoluvlastnícky podiel Janka Krásneho je 15 %, 
• spoluvlastnícky podiel Juraja Usmievavého je 45 %, 
• spoluvlastnícky podiel Karola Smutného je 40 %. 

Každý účastník je v uvedenom pomere spoluvlastníkom poskytnutých peňazí a všetkého hnuteľného i nehnuteľného majetku získaného spoločnou činnosťou. 
V tom istom pomere sa každý z účastníkov podieľa aj na nákladoch, prípadne aj na stratách zo spoločnej činnosti združenia. 
Za každých 50 dní nečinnosti alebo práceneschopnosti účastníka v kalendárnom roku sa jeho podiel znižuje o 10 %. 
V prípade zániku účasti v združení alebo v prípade pristúpenia ďalšieho účastníka do združenia sa výška spoluvlastníckych podielov upraví písomným dodatkom k tejto zmluve. 
Každý z účastníkov si hradí príslušnú daň z príjmov, pričom pre výpočet dane sa uplatní vyššie uvedené delenie dosiahnutých príjmov a nákladov vynaložených v súvislosti s činnosťou združenia. 

Čl. IX
Vzájomné vzťahy účastníkov 

Bežné veci týkajúce sa spoločnej činnosti môže vybavovať každý z účastníkov bez zbytočného odkladu. 
O ostatných, nie bežných veciach rozhodujú účastníci po vzájomnej dohode, ak s takýmto konaním vyslovia súhlas účastníci s viac ako 50 % spoluvlastníckym podielom. 

Medzi nie bežné vecí patrí: 

1. nakladanie s finančnými prostriedkami v hodnote vyššej ako 100 000 Sk vrátane nákupu a predaja vecí, 
2. prijímanie a prepúšťanie zamestnancov, uzatváranie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, stanovenie výšky miezd a odmien zamestnancom, 
3. prijatie úveru alebo poskytnutie pôžičky, 
4. uzatvorenie zmluvy o kúpe alebo predaji nehnuteľnosti, 
5. uzatvorenie zmluvy o nájme alebo podnájme nebytových priestorov, 
6. vylúčenie účastníka združenia z vážnych dôvodov, najmä, ak závažným spôsobom alebo opätovne porušil zmluvnú povinnosť, 
7. rozpustenie združenia, 
8. rozšírenie počtu účastníkov združenia a akékoľvek iné zmeny zmluvy o združení. 
V prípadoch 7 a 8 sa vyžaduje súhlas všetkých účastníkov tejto zmluvy.  

Čl. X
Vzájomné práva a povinnosti účastníkov 

Každý účastník má právo najmä: 

• spolurozhodovať o obstarávaní spoločných vecí nie bežného charakteru a byť informovaný o všetkých, aj bežných spoločných veciach združenia, 
• požadovať od účastníka povereného správou majetkových hodnôt a tiež od ostatných účastníkov informácie alebo vysvetlenia ohľadne ktorejkoľvek veci súvisiacej so spoločnou činnosťou združenia, 
• kontrolovať účtovníctvo a presvedčiť sa o hospodárskom stave združenia, 
• vystúpiť zo združenia na základe písomnej výpovede adresovanej ostatným účastníkom združenia po uplynutí trojmesačnej výpovednej lehoty, ktorá začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po písomnom doručení výpovede všetkým účastníkom združenia. 

Na základe písomnej dohody všetkých účastníkov združenia má účastník právo vystúpiť zo združenia ku dňu, ktorý je uvedený v dohode. 
Každý účastník má povinnosť najmä: 

• vyvíjať podľa svojich schopností a možností činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu a stanoveného cieľa, 
• zdržať sa akýchkoľvek činností, ktoré by mohli znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie stanoveného účelu, 
• uzatvoriť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu v súvislosti s výkonom tejto činnosti. 

Čl. XI
Práva a povinnosti voči tretím osobám 

Za záväzky zo spoločnej činnosti združenia zodpovedajú účastníci voči tretím osobám spoločne a nerozdielne. Bývalý účastník združenia takto zodpovedá do dňa zániku členstva. Pohľadávky voči tretím osobám patria účastníkom spoločne a nerozdielne. 

Čl. XII
Majetkové vyrovnanie pri zániku účastníctva, resp. združenia 

Po zániku účasti vystúpením alebo vylúčením sa do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po zániku účasti bývalému účastníkovi vrátia ním vnesené veci. Okrem toho sa účastníkovi združenia vyplatí jeho podiel na majetku získanom výkonom spoločnej činností. Vyúčtovanie majetkového podielu účastníka združenia sa vykoná do 25 dní po zániku členstva účastníka združenia. 
V prípade zániku účasti v dôsledku úmrtia účastníka sa ním vnesené veci a jeho podiel majetkovej hodnoty na združení existujúci ku dňu smrti zahrnie do aktív majetku poručiteľa v rámci dedičského konania, resp. so súhlasom súdu sa vydajú dedičom ešte pred skončením dedičského konania. 
Po skončení činnosti združenia na základe jeho rozpustenia po dohode účastníkov urobenej v písomnej forme sa do troch mesiacov uskutoční majetkové vyrovnanie. V takom prípade sa každému z účastníkov vrátia veci ním vnesené do združenia a v peniazoch sa vyplatí podiel finančnej sumy nachádzajúcej sa na spoločnom účte a v pokladnici združenia. Hnuteľné a nehnuteľné veci nadobudnuté činnosťou združenia zostávajú v podielovom spoluvlastníctve účastníkov združenia až dovtedy, pokiaľ sa s týmto majetkom nevyrovnajú inak. Zostávajúce pohľadávky voči tretím osobám patria účastníkom združenia podľa účasti na združení. 

Čl. XIII
Záverečné ustanovenia 

Zmluva o združení uzatvorená dňa 2. januára 2008 nadobúda platnosť dňom jej uzatvorenia, účinnosť nadobúda a združenie začína svoju činnosť od 1. 2. 2008, t. j. po termíne zloženia finančných prostriedkov. 
Na ostatné, v zmluve výslovne neupravené právne vzťahy sa použijú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. 
Zmluva je napísaná v 4 vyhotoveniach, jeden na účely zaevidovania v združení a po jednom vyhotovení pre každého z účastníkov združenia. 

Čl. XIV
Prílohy 

Prílohou č. 1 tejto zmluvy je špecifikácia vnesených vecí účastníkmi združenia.  
Prílohou č. 2 sú živnostenské oprávnenia účastníkov združenia. 

V Prešove dňa 1. januára 2008 

––––––––––––––        ––––––––––––––––––––    –––––––––––––––––– 

    Janko Krásny                   Juraj Usmievavý                    Karol Smutný