Evidenčný list dôchodkového poistenia – evidencia zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia

Zamestnávateľ je podľa § 231 ods. 1 písm. j) zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. povinný viesť evidenciu o svojich zamestnancoch v pracovnom pomere alebo v inom právnom vzťahu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu pobočke Sociálnej poisťovne do troch dní od uplatnenia nároku na dávku alebo od skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi. (Pojem zamestnávateľ je podrobne definovaný v § 7 ods. 1 zákona a definícia zamestnanca je podrobne uvedená v § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.)  

Povinnosť viesť evidenciu a predkladať juSociálnej poisťovni majú všetci zamestnávatelia, teda aj tí, ktorí sa považovali do 31. decembra 2003 za malé závody a za ich zamestnancov viedla evidenciu príslušná pobočka Sociálnej poisťovne. 

Evidenciu zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia podrobnejšie upravuje § 232 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z. 

Túto evidenciu je zamestnávateľ povinný viesť od vzniku sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia zamestnanca po celé obdobie, počas ktorého toto poistenie a sporenie trvá (§ 232 ods. 1 zákona). 

Evidencia musí obsahovať tieto údaje (§ 232 ods. 2 zákona): 

a) priezvisko vrátane všetkých predošlých priezvisk, meno, dátum a miesto narodenia, stav a miesto trvalého pobytu, 
b) identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby (rodné číslo), 
c) deň vzniku pracovného pomeru a skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi, 
d) vymeriavací základ zamestnanca neobmedzený maximálnym vymeriavacím základom podľa § 138 ods. 12 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 439/2004 Z. z., 
e) obdobie, počas ktorého sa zamestnancovi prerušuje nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a starobné dôchodkové sporenie, 
f) obdobie materskej dovolenky, obdobie rodičovskej dovolenky. 

Obdobie, počas ktorého sa zamestnancovi prerušuje povinné dôchodkové poistenie podľa § 26 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov: 

• čerpanie pracovného voľna bez náhrady mzdy alebo čerpanie služobného voľna bez nároku na plat alebo služobný príjem (neplatené voľno); ak ale neplatené voľno trvá iba niekoľko hodín počas pracovného dňa (napr. 3 hodiny), nemá to za následok prerušenie obdobia dôchodkového poistenia, 
• dlhodobé uvoľnenie z pracovného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady, ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy, 
• neospravedlnená neprítomnosť v práci (absencia), 
• výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody, 
• ošetrovanie fyzickej osoby (choré dieťa, chorý manžel, chorá manželka, chorý rodič alebo chorý rodič manžela/manželky, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou) alebo starostlivosť o dieťa do desiatich rokov veku, a to od 11. dňa do skončeniapotreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti, 
• čerpanie rodičovskej dovolenky, účinné od 1. júla 2005 (od 1. augusta 2006 je doplnené prerušenie povinného dôchodkového poistenia počas čerpania rodičovskej dovolenky, ak ide o muža, len ak nemá nárok na materské, lebo mužovi sa poskytuje materské spravidla počas rodičovskej dovolenky),  
• obdobie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia, účinné od 1. augusta 2006. 

Forma evidencie 

Povinnosti uvedené v predchádzajúcich odsekoch je zamestnávateľ povinný plniť na tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa (§ 231 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Tlačivom na účely vedenia evidencie o dôchodkovom poistení zamestnanca je „Evidenčný list dôchodkového poistenia“. Tlačivo (vo farebnom vyhotovení) je k dispozícii v pobočkách Sociálnej poisťovne miestne príslušnej podľa útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd. Tlačivo je tiež možné vytlačiť z internetovej stránky Sociálnej poisťovne www.socpoist.sk. 

Elektronickú verziu „Evidenčného listu dôchodkového poistenia“ je možné vypĺňať priamo na tejto internetovej stránke, ale formulár sa dá stiahnuť, uložiť do počítača a vyplniť neskôr. Je vo formáte PDF a na jeho vypĺňanie je potrebné použiť program Adobe Acrobat Reader 6.0 CE alebo vyšší. V anglickej verzii programu sa nedá formulár vyplniť. Takto vyplnený formulár je možné vytlačiť v čierno-bielom prevedení a predložiť Sociálnej poisťovni. 

Ak sa „Evidenčný list dôchodkového poistenia“ vypĺňa strojom alebo ručne, je potrebné použiť originál farebného tlačiva (nie je možné použiť fotokópiu), prípadne originál tlačiva vytlačeného z internetovej stránky Sociálnej poisťovne. 

Zamestnávateľ je povinný venovať vypĺňaniu „Evidenčného listu dôchodkového poistenia“ veľkú pozornosť a údaje je povinný uvádzať pravdivo a zodpovedne, pretože obsahuje údaje, ktoré sú pre zamestnanca veľmi dôležité pri rozhodovaní o jeho nárokoch na jednotlivé dôchodkové dávky a majú vplyv aj na výšku týchto dávok! 

Evidenčný list dôchodkového poistenia je potrebné vypĺňať pre všetkých zamestnancov, t. j. aj pre poberateľov dôchodkových dávok v pracovnom pomere.  

Na úvod niektoré všeobecné informácie. Sociálna poisťovňa uprednostňuje vypĺňanie tlačiva „Evidenčný list dôchodkového poistenia“ (ďalej len ELDP) s použitím tlačiarne počítača alebo písacím strojom. Ak sa tlačivo ELDP vypĺňa ručne, jednotlivé údaje musia byť zapísané čitateľne paličkovým písmom podľa vzoru uvedeného na zadnej strane tlačiva.  

Bez ohľadu na to, akým spôsobom bude ELDP vyplnený, je dôležité, aby údaje boli zapísané správne aj po formálnej stránke: 

• Údaje nemôžu presiahnuť priestor príslušnej rubriky na ELDP.  
• Údaje na ELDP sa nemôžu opravovať, opravu nesprávne uvedených údajov je možné urobiť iba vyhotovením nového ELDP. 
• Ak zamestnávateľ zistí, že do Sociálnej poisťovne už odoslal ELDP s nesprávne uvedenými údajmi, vyhotoví nový evidenčný list so správnymi údajmi, na ktorom označí krížikom okienko Evidenčný list opravný. Ak ale Sociálna poisťovňa vrátila zamestnávateľovi pôvodné evidenčné listy za účelom opravy nesprávne zapísaných údajov, vtedy na novo vyhotovených ELDP zamestnávateľ ponechá okienko Evidenčný list opravný neoznačené! 
• Pri vypĺňaní jednotlivých rubrík ELDP sa používajú iba písmená a čísla uvedené v návode na vyplnenie jednotlivých rubrík na zadnej strane tlačiva. 
• Nemôžu sa používať iné znaky – bodky, čiarky, pomlčky, lomky, napr. bodky v dátume, lomky v rodnom čísle, čiarky a pomlčky v sumách. Tieto nedovolené znaky sa nesmú používať v týchto rubrikách: dátum narodenia, dátum vzniku a dátum zániku pracovného pomeru, rodné číslo, znak poistenia, obdobie dôchodkového poistenia, vymeriavací základ (VZ), VZ počas vylúčených dôb a kalendárne dni vylúčených dôb. 
• Pri zápise údajov pomocou tlačiarne počítača alebo písacím strojom sa môžu používať aj malé písmená abecedy. 

Ak sa bude ELDP vypĺňať s použitím tlačiarne počítača alebo písacím strojom, v záhlaví tlačiva sa okienko Vyplnený strojom označí krížikom. Ak sa tlačivo vyplní ručne, okienko zostane neoznačené. 

Do 31. decembra 2003 bol zamestnávateľ povinný založiť každému zamestnancovi ELDP hneď po vzniku pracovného pomeru a každý kalendárny rok po účtovnej uzávierke a uzávierke mzdového listu zapísať príslušné údaje do ELDP a tieto dať podpísať zamestnancovi. Od účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je možné ELDP vyplniť, a potom odoslať – predložiť, príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne až v čase, keď zamestnancovi skončí pracovný pomer alebo si zamestnanec uplatní nárok na dôchodok. Napriek tomu mnohé mzdové účtovníčky naďalej vedú ELDP priebežne a údaje zapisujú pravidelne každý rok. Dôvodom je aj to, že s ukončením pracovného pomeru, príp. s uplatnením nároku zamestnanca na dôchodok je spojené množstvo povinností a formulárov aj bez pracného vypĺňania ELDP za všetky predchádzajúce obdobia poistenia.  

Prvý oddiel tlačiva: 

I.    Údaje o poistencovi 

Priezvisko – aktuálne pri skončení pracovného pomeru, príp. pri uplatnení nároku na dôchodok. 
Meno 
Titul – zapíše sa skratkou vo forme MUDr., JUDr., RNDr., Ing., Mgr. a pod. 
Rodné priezvisko 
Predošlé priezvisko 
Miesto narodenia – plný názov obce, ak je názov príliš dlhý, môže sa uviesť aj skrátený názov, ale taký, aby bolo jasné, o ktorú obec ide a nedošlo k zámene. 
Dátum narodenia – uvedie sa vždy bez bodky dvojčíslie dňa, dvojčíslie mesiaca a štvorčíslie roka (napr. 21031965, 11 02 1951). 
Rodné číslo – deväťmiestny, príp. desaťmiestny údaj sauvedie bez znamienka lomka, s medzerami alebo bez nich (napr. 6503216789, 51 52 11 678). Rodné číslo je základným identifikačným údajom zamestnanca. 
Bydlisko:    
Ulica – ak obec nemá ulicu, rubrika zostane nevyplnená. 
Orientačné číslo – je možné uviesť aj so znakom lomka (napr. 1122/3). 
Obec – pre tento údaj platí to isté, čo pri údaji „Miesto narodenia“. 
PSČ – napr. 98765. 
Dátum vzniku – uvedie sa dátum vzniku pracovného pomeru, vždy bez bodky dvojčíslie dňa, dvojčíslie mesiaca a štvorčíslie roka. 
Dátum zániku – uvedie sa dátum zániku pracovného pomeru, vždy bez bodky dvojčíslie dňa, dvojčíslie mesiaca a štvorčíslie roka. 

Všetky údaje zamestnanca sa pri vyplnení ELDP uvádzajú v aktuálnom stave ku dňu skončenia pracovného pomeru alebo ku dňu, keď si zamestnanec uplatní nárok na dôchodok. Mnohé mzdové účtovníčky údaje ako priezvisko, predošlé priezvisko a bydlisko vyplnia v ELDP iba ceruzkou (najmä u žien), prípadne ich nechajú nevyplnené a v prípade ukončenia pracovného pomeru do ELDP zapíšu aktuálne údaje, ktoré sa počas trvania pracovného pomeru mohli zmeniť (zmena priezviska následkom sobáša, príp. rozvodu, zmena adresy). 

Druhý oddiel tlačiva: 

II.    Obdobie poistenia, dosiahnutý vymeriavací základ a ďalšie doby v kalendárnych rokoch 

Kalendárny rok – uvádza sa štvorčíslie kalendárneho roka, ktorého sa týkajú vypĺňané údaje v príslušnom riadku. 
Znak poistenia: 

A    –    zamestnanec 
MD    –    materská dovolenka 
RD    –    rodičovská dovolenka (uvádza sa do 30. júna 2005,
                od 1. júla 2005 sa počas rodičovskej dovolenky prerušuje poistenie), 
VS    –    vojenská služba [základná služba, náhradná služba, zdokonaľovacia
               služba (uvádza sa iba do 31. decembra 2005)], 
CS    –    civilná služba (uvádza sa tiež iba do 31. decembra 2005). 

Príklad č. 1: 

Zamestnanec Ján Vysoký bol zamestnaný od 1. januára 2004. Dňa 1. apríla 2004 nastúpil na základnú vojenskú službu, ktorá trvala do 30. septembra 2004. Za obdobie január 2004 až marec 2004 mal vymeriavací základ vo výške 27 000 Sk a za obdobie október 2004 až december 2004 mal vymeriavací základ vo výške 31 000 Sk. 

Vzor prílohy č. 1 nájdete na str. č. 23 

Rubrika: Obdobie dôchodkového poistenia  

Uvádza sa obdobie účasti na povinnom dôchodkovom poistení (od – do) v príslušnom kalendárnom roku dvojčíslím dňa a dvojčíslím mesiaca (napr. obdobie od 1. januára do 31. decembra bude uvedené vo forme od: 01 01 do: 31 12). 

Ak bolo obdobie dôchodkového poistenia prerušené, toto obdobie prerušenia sa na ELDP neuvádza. Obdobie, počas ktorého sa zamestnancovi prerušujepovinné dôchodkové poistenie podľa § 26 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, je podrobne vymenované v prvej časti tohto príspevku. 

Príklad č. 2: 

Zamestnanec Jozef Vysoký nastúpil do zamestnania 2. októbra 2005. V roku 2006 čerpal pracovné voľno bez náhrady mzdy od 14. mája do 25. mája 2006. Pracovný pomer trvá. 

Vzor prílohy č. 2 nájdete na str. č. 24 

Ak zamestnanec po dosiahnutí veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok nepožiadal o starobný dôchodok a pokračoval vo výkone zamestnania, je potrebné príslušný kalendárny rok rozdeliť do dvoch riadkov. V prvom riadku sa uvedie obdobie do dňa predchádzajúceho dňu splnenia nároku na starobný dôchodok a v druhom riadku sa uvedie obdobie odo dňa splnenia podmienok nároku na starobný dôchodok.  

Rovnako sa musí uviesť a prepočítať aj vymeriavací základ zamestnanca. V prvom riadku sa uvedie vymeriavací základ získaný do dňa predchádzajúceho dňu splnenia podmienok nároku na starobný dôchodok a v druhom riadku sa uvedie vymeriavací základ odo dňa splnenia podmienok nároku na starobný dôchodok.  

Príklad č. 3: 

Zamestnanec Vladimír Klima, zamestnaný od 1. januára 2004, dovŕšil dôchodkový vek 11. apríla 2005. Nepožiadal o starobný dôchodok a jeho pracovný pomer trval do 31. decembra 2005. Jeho mesačný vymeriavací základ bol 12 000 Sk. V prvom riadku sa uvedie vymeriavací základ od 1. januára 2005 do 10. apríla 2005: 36 000 (12 000 x 3) + 4 000 (12 000 : 30 x 10) = 40 000 Sk, v druhom riadku sa uvedie vymeriavací základ od 11. apríla 2005 do 31. decembra 2005: 8 000 (12 000 : 30 x 20) + 96 000 (12 000 x 8) = 104 000 Sk. 

Vzor prílohy č. 3 nájdete na str. č. 25 

Upozornenie: 

Sociálna poisťovňa s účinnosťou od 1. augusta 2006 vyžaduje od všetkých zamestnávateľov, aby na ELDP všetkých zamestnancov narodených pred 1. januárom 1951 vykonali zápis údajov za rok 2006 osobitne za obdobie do 31. júla 2006 a osobitne od 1. augusta 2006. 

Rubrika: Vymeriavací základ „VZ“ 

V tejto rubrike sa uvádza úhrn vymeriavacích základov za príslušné obdobie povinného dôchodkového poistenia. Tento údaj sa uvádza bez bodky, čiarky, pomlčky a pod.  

Ak je ako znak poistenia uvedené MD, RD, VS alebo CS, údaj vymeriavací základ sa nevypĺňa. 

Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor. 

Ak má zamestnanec uzatvorené s jedným zamestnávateľom dva alebo viac pracovných pomerov súčasne, zamestnávateľ vypĺňa iba jedno tlačivo ELDP. 

Na ELDP sa uvádza obmedzená výška vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie, ktorej maximálnu výšku mesačne ustanovuje § 138 ods. 12 písm. a) a § 138 ods. 14 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Evidencia zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia však musí obsahovať aj údaj o vymeriavacom základe zamestnanca, ktorý nie je obmedzený podľa § 138 zákona. 

V prípade viacerých období dôchodkového poistenia v priebehu jedného roka môže byť vymeriavací základ uvedený na ELDP dvoma spôsobmi: 

1. vymeriavací základ je zapísaný jednou sumou za viaceré obdobia v riadku posledného obdobia dôchodkového poistenia v priebehu jedného roka (vzor príloha ELDP č. 1 – vymeriavací základ je uvedený 1-krát za celý rok 2004) alebo 

2. je vymeriavací základ zapísaný do samostatných riadkov jednotlivých období dôchodkového poistenia v priebehu jedného roka a vyčíslený vo výške pomernej časti zodpovedajúcej obdobiu poistenia (vzor príloha ELDP č. 2 – vymeriavací základ je uvedený vo výške prislúchajúcej jednotlivým obdobiam poistenia v roku 2006). 

Podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov vymeriavacím základom zamestnanca je: 

a) príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, a funkčný plat zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny, zamestnanca, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí a príjem zahraničného spravodajcu SR a ST určený v slovenskej mene pred jeho rozdelením na slovenskú menu a cudziu menu, 

b) príjem zamestnanca, ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia, a podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva,  

c) náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitného predpisu (napr. § 136 až § 144 Zákonníka práce). 

Vymeriavacím základom nie je (§ 138 ods. 2): 

• odstupné a odchodné, 
• cestovné náhrady, 
• výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, 
• náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za služobnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť, príplatok za pohotovosť, 
• príspevky zo sociálneho fondu, 
• príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, životné poistenie a účelové sporenie zamestnanca, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca, 
• príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely, 
• odmeny podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv,  
• odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách, 
• odmeny pri odchode do starobného dôchodku, 
• plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, 
• náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a 
• plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení, okrem podielu na zisku vyplateného obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. 

Vymeriavací základ je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie (§ 138 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Takto stanovený minimálny vymeriavací základ môže byť znížený na: 

• 75 %, ak ide o zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % alebo o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov, 
• 50 %, ak ide o zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo ak ide o zamestnanca mladšieho ako 18 rokov, ktorý je invalidný, alebo ak ide o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov. 

Osobitná minimálna suma vymeriavacieho základu platí aj pre: 

• zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas podľa § 49 Zákonníka práce, vymeriavacím základom je príjem zodpovedajúci kratšiemu pracovnému času,  
• zamestnanca, ktorému bola poskytnutá náhrada mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 Zákonníka práce, vymeriavacím základom je suma náhrady mzdy, 
• fyzickú osobu vo výkone väzby (zákon č. 156/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov) a fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody (zákon č. 59/1965 Zb. v znení neskorších predpisov), ak sú zaradené do práce, vymeriavacím základom je suma pracovnej odmeny. 

Vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie zamestnanca je v úhrne zo všetkých existujúcich dôchodkových poistení mesačne najviac: 

• v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka trojnásobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie (od 1. januára 2007 do 30. júna 2007 je to suma 51 822 Sk), 
• v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka trojnásobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie (od 1. júla 2007 do 31. decembra 2007 je to suma 56 283 Sk). 

Ak má zamestnanec uzatvorených s jedným zamestnávateľom viac pracovných pomerov, nie je problém zistiť úhrn vymeriavacích základov poistenca z viacerých činností. V takom prípade môžu nastať dve možnosti. Vymeriavací základ sa uvedie na ELDP buď v plnej výške, lebo úhrn vymeriavacích základov nie je vyšší ako maximálny vymeriavací základ, alebo sa uvedie obmedzený v sume zodpovedajúcej maximálnemu vymeriavaciemu základu bez ohľadu na to, či táto suma bola dosiahnutá v rámci jedného alebo viacerých pracovných pomerov. 

V praxi však často dochádza k tomu, že fyzická osoba je dôchodkovo poistená ako zamestnanec a súčasne je povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistená aj ako samostatne zárobkovo činná osoba. Ďalšou možnosťou sú aj uzatvorené pracovné pomery u viacerých zamestnávateľov súčasne. 

Ustanovenie § 138 ods. 16 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov stanovuje poradie povinnosti platiť poistné na dôchodkové poistenie poistencovi, ktorý podlieha viacerým dôchodkovým poisteniam, v závislosti od sumy jeho vymeriavacieho základu z jednotlivých činností, z ktorých je dôchodkovo poistený: 

• Postupuje sa od vymeriavacieho základu najvyššieho k vymeriavaciemu základu najnižšiemu. Napríklad: 

I.    Zamestnanec má u prvého zamestnávateľa mesačný vymeriavací základ 37 000 Sk, u druhého zamestnávateľa je mesačný vymeriavací základ 20 000 Sk.  

Prvý zamestnávateľ uvedie do ELDP úhrn vymeriavacích základov v plnej výške 444 000 Sk (37 000 x 12). Druhý zamestnávateľ uvedie do ELDP úhrn vymeriavacích základov vo výške rozdielu medzi maximálnym vymeriavacím základom a vymeriavacím základom dosiahnutým z inej zárobkovej činnosti zamestnanca. V roku 2007 by uviedol do ELDP úhrn vymeriavacích základov vo výške 204 630 Sk (51 822 – 37 000 = 14 822 x 6 = 88 932) + (56 283 – 37 000 = 19 283 x 6 = 115 698). 

II.    Zamestnanec má u prvého zamestnávateľa mesačný vymeriavací základ 57 000 Sk, u druhého zamestnávateľa je mesačný vymeriavací základ 10 000 Sk.  

Prvý zamestnávateľ uvedie za rok 2007 do ELDP úhrn vymeriavacích základov vo výške obmedzenej maximálnym vymeriavacím základom 648 630 Sk (51 822 x 6) + (56 283 x 6). Druhý zamestnávateľ by mal uviesť do ELDP úhrn vymeriavacích základov vo výške rozdielu medzi maximálnym vymeriavacím základom a vymeriavacím základom dosiahnutým z inej zárobkovej činnosti zamestnanca, čo je v tomto prípade nula. Druhý zamestnávateľ uvedie do ELDP ako úhrn vymeriavacích základov šesť núl (000000).  

• Ak je výška vymeriavacích základov z jednotlivých činností rovnaká, poradie povinnosti platiť poistné sa určuje podľa dátumu vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca. Postupuje sa od dôchodkového poistenia, ktoré vzniklo najskôr, k tomu, ktoré vzniklo neskôr. Napríklad: 

Zamestnanec je u prvého zamestnávateľa zamestnaný od 1. januára 2004 a mesačný vymeriavací základ má 37 000 Sk, u druhého zamestnávateľa je zamestnaný od 1. októbra 2006 a mesačný vymeriavací základ má rovnaký ako u prvého, t. j. 37 000 Sk.  

Prvý zamestnávateľ uvedie do ELDP úhrn vymeriavacích základov v plnej výške 444 000 Sk (37 000 x 12). Druhý zamestnávateľ uvedie do ELDP úhrn vymeriavacích základov vo výške rozdielu medzi maximálnym vymeriavacím základom a vymeriavacím základom dosiahnutým z inej zárobkovej činnosti zamestnanca. V roku 2007 by uviedol do ELDP úhrn vymeriavacích základov vo výške 204 630 Sk (51 822 – 37 000 = 14 822 x 6 = 88 932) + (56 283 – 37 000 = 19 283 x 6 = 115 698). 

• Poistné na dôchodkové poistenie zamestnanca, ktorý súčasne vykonáva aj činnosť povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, sa vždy platí prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca.  
• Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je aj dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou, poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti. 

Neplatne skončený pracovný pomer – § 139a zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2003 Z. z. od 1. augusta 2006: Ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac.  

Zamestnávateľ musí potom dodatočne vyhotoviť ELDP za obdobie dôchodkového poistenia, počas ktorého bol neplatne skončený právny vzťah zamestnanca k zamestnávateľovi. V rubrike vymeriavací základ sa uvedie príjem bez ohľadu na to, či a kedy bol tento príjem vyplatený. 

Rubrika: Vymeriavací základ počas vylúčených dôb 

Uvádza sa tu vymeriavací základ dosiahnutý: 

• počas poskytovania vyrovnávacej dávky (predtým vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve) a 
• počas poskytovania náhrady mzdy z vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancovi prácu – iba § 142 ods. 4 Zákonníka práce. 

Sumu dosiahnutého vymeriavacieho základu, ako aj náhrady mzdy je potrebné započítať aj do vymeriavacieho základu uvedeného v rubrike VZ – vymieravací základ. 

Rubrika sa nevypĺňa zamestnancom narodeným po 31. decembri 1984. 

Rubrika: Kalendárne dni vylúčených dôb 

Uvádza sa tu počet kalendárnych dní obdobia: 

• počas ktorého mal poistenec nárok na nemocenské, ošetrovné (predtým podpora pri ošetrovaní člena rodiny), 
• ošetrovania člena rodiny od 11. dňa potreby takého ošetrovania (starostlivosti) do skončenia potreby tohto ošetrovania (starostlivosti), (predtým doba ošetrovania – starostlivosti, člena rodiny po uplynutí obdobia, počas ktorého občan poberal podporu pri ošetrovaní člena rodiny), 
• počas ktorého sa rodič staral o dieťa do šiestich rokov veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov, ktorému sa neposkytovala starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, 
• materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, poskytovania vyrovnávacej dávky, 
• základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby v rámci vojenskej služby (iba do 31. decembra 2005), 
• civilnej služby (iba do 31. decembra 2005), 
• počas ktorého sa poskytovala náhrada mzdy z vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu (§ 142 ods. 4 Zákonníka práce, predtým § 130 ods. 3 Zákonníka práce), 
• účasti na zákonnom štrajku. 

Rubrika sa nevypĺňa zamestnancom narodeným po 31. decembri 1984. 

Obdobie poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti nemôže byť vykázané v rubrike Kal. dni vylúč. dôb. 

Ak nevznikne nárok na nemocenské, ošetrovné, vyrovnávaciu dávku a materské, nie je možné vykázať v rubrike Kal. dni vylúč. dôb ani obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti, ošetrovania člena rodiny vrátane doby od 11. dňa potreby takéhoto ošetrovania, pretože nenasleduje po uplynutí obdobia, počas ktorého zamestnanec poberal ošetrovné. Nevznikne ani obdobie poskytovania vyrovnávacej dávky, ani obdobie poskytovania materského, preto nie je možné zapísať toto obdobie v rubrike Kal. dni vylúč. dôb. 

Ak ide o rubriky VZ počas vylúč. dôb a Kal. dni vylúč. dôb, tieto rubriky sú prispôsobené tak, aby sa mohli vyplniť aj údajmi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 pre zamestnancov narodených pred 1. januárom 1985. Je to výhodné pre zamestnávateľov, že nemusia predkladať dve tlačivá za jedného zamestnanca, ale stačí jedno. 

Rubrika: Podpis poistenca 

Po vykonaní zápisu všetkých údajov do ELDP predloží zamestnávateľ evidenčný list na podpis poistencovi (zamestnancovi). Ak ale zamestnanec nepodpíše ELDP napríklad z dôvodu, že v čase zápisu údajov do ELDP po konečnom vyúčtovaní mzdy už nebol zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý je povinný vyhotoviť a odoslať ELDP, neznamená to, že taký ELDP je neplatný, príp. nie je hodnoverným dokladom na účely dôchodkového poistenia.  

Tretí oddiel tlačiva: 

III. Údaje o zamestnávateľovi 

Údaje o zamestnávateľovi sa zapisujú do jednotlivých rubrík podľa predtlače. Krížikom sa označí okienko „IČO“ alebo „DIČ“ podľa toho, aké číslo sa uvedie v rubrike „Číslo organizácie“. 

Štvrtý oddiel tlačiva: 

Potvrdenie správnosti údajov 
Dátum odoslania formulára – uvedie sa dátum odoslania ELDP príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. 
Podpis a odtlačok pečiatky zamestnávateľa – správnosť údajov potvrdzuje zamestnávateľ podpisom a odtlačkom pečiatky. 
Podpis a odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne – správnosť údajov po vykonaní vstupnej kontroly potvrdzuje zamestnanec pobočky Sociálnej poisťovne podpisom a odtlačkom pečiatky. 
Záznamy Sociálnej poisťovne – uvedie sa dátum vykonania vstupnej kontroly ELDP. 

Zamestnávateľ je povinný predložiť „Evidenčný list dôchodkového poistenia“ miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne do 3 dní od: 

• uplatnenia nároku na dôchodkovú dávku – v tomto prípade sa nevyžaduje ukončenie pracovnoprávneho vzťahu, alebo od 
• ukončenia pracovnoprávneho vzťahu. 

Ukončenie pracovnoprávneho vzťahu sa vyžaduje v prípade žiadosti o: 

• zvýšenie starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok, 
• zvýšenie predčasného starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania predčasného starobného dôchodku alebo ak bol zamestnanec dôchodkovo poistený bez poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti v období nasledujúcom po období, v ktorom poberal predčasný starobný dôchodok alebo jeho časť. 

ELDP sa predkladajú miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne spolu so sprievodným listom, ktorý musí obsahovať: 

• menný zoznam zamestnancov zoradených podľa abecedy, ktorých evidenčné listy sa predkladajú, s uvedením ich rodných čísiel a obdobia od vzniku pracovného pomeru do jeho skončenia, 
• identifikačné číslo zamestnávateľa, jeho presný názov a adresu jeho sídla, meno a priezvisko zodpovedného zamestnanca a jeho telefónne číslo, na ktorom ho môže pobočka Sociálnej poisťovne kontaktovať v prípade potreby. 

Sprievodný list k ELDP treba vyhotoviť dvojmo, jeden exemplár zostáva v pobočke Sociálnej poisťovne a druhý exemplár potvrdený pobočkou Sociálnej poisťovne zostáva zamestnávateľovi ako doklad o splnení jeho povinnosti uloženej zákonom o sociálnom poistení. 

Lehotu 3 dní na predloženie ELDP je v praxi ťažké dodržať, pretože v tejto lehote ešte nemusí mať zamestnávateľ k dispozícii výsledky mzdového vyúčtovania za posledné obdobie – posledný mesiac dôchodkového poistenia. Sociálna poisťovňa zverejnila možnosť predložiť, resp. odoslať ELDP príslušnej pobočke až po doplnení potrebných údajov, a to ihneď, ako ich bude mať k dispozícii po mzdovom vyúčtovaní. Ak má byť ELDP predložený z dôvodu, že si zamestnanec uplatnil nárok na dôchodkovú dávku, Sociálna poisťovňa odporúča, aby príslušnej pobočke oznámil, že ho bude môcť predložiť až po mzdovom vyúčtovaní.  

Na záver ešte upozornenie na ustanovenie § 290 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého bol zamestnávateľ povinný najneskôr do 30. júna 2004 zapísať na tlačive ELDP údaje za kalendárne roky pred 1. januárom 2004 a tento zaslať miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. 

Niektoré ďalšie príklady na zápis údajov do „Evidenčného listu dôchodkového poistenia“: 

Príklad č. 4: 

Zamestnankyňa Mária Klimová nastúpila do pracovného pomeru 1. januára 2004. Narodila sa 24. novembra 1975, stav vydatá, rodné priezvisko Vysoká, bydlisko Kysucká 222, 010 01 Žilina. V marci 2004 sa rozviedla a v apríli 2004 sa znova vydala. Jej nové priezvisko je Žilinská. Zmenila aj bydlisko – Labutia 1/2, 010 01 Žilina. 

Od 20. mája 2004 do 1. decembra 2004 čerpala materskú dovolenku a od 2. decembra 2004 do 30. septembra 2007 čerpala rodičovskú dovolenku. Dňa 31. 12. 2007 jej skončí pracovný pomer.  

V čase od 1. júla 2005 až do ukončenia čerpania rodičovskej dovolenky 30. septembra 2007 dochádza k prerušeniu povinného dôchodkového poistenia zamestnankyne. 

Vzor prílohy č. 4 nájdete na str. č. 26 

Príklad č. 5: 

Zamestnanec Ján Vysoký z príkladu č. 1 bol uznaný za dočasne práceneschopného od 30. októbra 2006 a táto dočasná práceneschopnosť trvala do 20. novembra 2007. Dňa 31. decembra 2007 ukončí pracovný pomer. 

Od 30. októbra 2006 do 8. novembra 2006 vyplatil zamestnávateľ náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. 

Od 29. októbra 2007 až do 20. novembra 2007 dochádza k prerušeniu povinného dôchodkového poistenia zamestnanca, pretože dňa 28. októbra 2007 uplynulo 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. 

Vzor prílohy č. 5 nájdete na str. č. 27 

Príklad č. 6: 

Zamestnanec Ing. Jozef Klima, v pracovnom pomere od 1. januára 2006, nepracoval v období od 5. júna 2006 do 9. júna 2006 z vážnych prevádzkových dôvodov na strane zamestnávateľa. Za toto obdobie mal vyplatenú náhradu mzdy vo výške 90 % jeho priemerného zárobku. Mesačný príjem zamestnanca je 11 000 Sk. Náhradu mzdy za 5 dní mal vyplatenú vo výške 2 250 Sk.  

Keďže zamestnávateľ uzatvorilso zástupcami zamestnancov písomnú dohodu, v ktorej boli vymedzené tieto vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré nemôže zamestnávateľ zamestnancovi prideľovať prácu, ide o inú prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce. V písomnej dohode sa zamestnávateľ dohodol so zástupcami zamestnancov na poskytovaní náhrady mzdy za obdobie týchto vážnych prevádzkových dôvodov vo výške 90 % priemerného zárobku zamestnanca. Písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. 

Vzor prílohy č. 6 nájdete na str. č. 28