Dobrovoľné poistenie fyzickej osoby v sociálnom poistení

Inštitút dobrovoľného nemocenského poistenia, dobrovoľného dôchodkového poistenia a inštitút dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti môže využiť ktorákoľvek fyzická osoba, ktorá spĺňa nasledovné podmienky:  

• dovŕšila 16 rokov veku a 
• má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. 

Ak fyzická osoba spĺňa uvedené podmienky, je výlučne na jej rozhodnutí, v akom rozsahu využije dobrovoľné poistenie. Má možnosť využiť len dobrovoľné nemocenské poistenie alebo dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, resp. môže využiť dve alebo všetky tri možnosti dobrovoľného poistenia.  

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na nutnosť zváženia možnosti využitia dobrovoľného poistenia podľa konkrétnych zámerov jednotlivca.  

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok pri splnení podmienok ustanovených v zákone o sociálnom poistení na nemocenské dávky, konkrétne na nemocenské, ošetrovné a materské.  

Ak sa fyzická osoba rozhodne pre dobrovoľné dôchodkové poistenie, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia sa považuje za obdobie relevantné na vznik nároku na dôchodkové dávky a zároveň ovplyvní aj výšku svojich budúcich dôchodkových nárokov, pričom zákon o sociálnom poistení v zásade vyžaduje, aby za toto obdobie bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.  

Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Podmienkou na započítanie obdobia dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti je zaplatenie poistného na poistenie v nezamestnanosti za celé toto obdobie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti.  

Dobrovoľne nemocensky poistené, dobrovoľne dôchodkovo poistené a dobrovoľne poistené v nezamestnanosti môžu byť všetky fyzické osoby spĺňajúce podmienky vzniku dobrovoľného poistenia, ktorým z určitých dôvodov nevznikol, resp. zanikol poistný vzťah v rámci sociálneho poistenia či už z dôvodov subjektívnych, alebo z objektívnych dôvodov, napríklad zánik sociálneho poistenia priamo zo zákona. Ide o fyzické osoby, ktoré nie sú nemocensky poistené, dôchodkovo poistené alebo poistené v nezamestnanosti podľa zákona o sociálnom poistení. Môže ísť napríklad o: 

• samostatne zárobkovo činné osoby, ktorým nevzniklo, prípadne zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie z dôvodu, že ich príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nedosiahol hranicu ustanovenú zákonom o sociálnom poistení, 
• žiaci stredných škôl a študenti vysokých škôl, ak sú nezaopatrenými deťmi,  

Poznámka: 

Za žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl platil poistné na nemocenské poistenie štát s účinnosťou do 31. decembra 2003. Nadobudnutím účinnosti zákona o sociálnom poistení, 1. januára 2004, táto povinnosť štátu zanikla a žiaci stredných škôl a študenti vysokých škôl nie sú podľa platnej právnej úpravy povinne nemocensky poistení. Poistné na dôchodkové zabezpečenie platil štát za žiakov stredných škôl s účinnosťou do 31. júla 2000 a za študentov vysokých škôl s účinnosťou do 31. decembra 2003. Podľa platnej právnej úpravy táto skupina osôb nie je ani povinne dôchodkovo poistená. 

• doktorand v dennej forme doktorandského štúdia, 

Poznámka: 

Právne postavenie doktoranda na účely sociálneho poistenia zmenila novela zákona o sociálnom poistení č. 555/2007 Z. z., na základe ktorej sa doktorand v dennej forme doktorandského štúdia nepovažuje s účinnosťou od 1. januára 2008 za zamestnanca. To znamená, že s účinnosťou od 1. januára 2008 doktorand už nie je povinne nemocensky poistený, povinne dôchodkovo poistený a povinne poistený v nezamestnanosti.  

• osoby zárobkovo činné v cudzine s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, 
• osoby, ktoré sa dlhodobo zdržiavajú v cudzine, napr. z dôvodu štúdia, 
• konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným (s. r. o.), 

Poznámka: 

Konateľ, ktorý nie je spoločníkom s. r. o. a nemá so spoločnosťou uzatvorený ani pracovnoprávny vzťah, sa nepovažuje na účely sociálneho poistenia za poistenca. Zákon o sociálnom poistení tento okruh osôb nevymedzil ako subjekty povinné platiť poistné na sociálne poistenie.  

• osoby, ktoré vykonávajú umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť podľa Autorského zákona mimo pracovnoprávnych vzťahov a obdobných vzťahov, 

Poznámka: 

Táto skupina fyzických osôb mala podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2003 právne postavenie samostatne zárobkovo činných osôb. Nadobudnutím účinnosti zákona o sociálnom poistení tieto osoby stratili status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia priamo zo zákona.  

• osoby, ktoré zo subjektívnych dôvodov nevykonávajú zárobkovú činnosť, t. j. nemajú na účely sociálneho poistenia postavenie zamestnanca alebo povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. 

Všetky tieto skupiny fyzických osôb pri splnení podmienok dobrovoľného poistenia, ako aj ďalšie skupiny osôb, ktoré sme v tomto príspevku neuviedli, majú právo získať obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na dôchodkové dávky, právo na nemocenské dávky a právo na započítanie obdobia poistenia v nezamestnanosti na dávku v nezamestnanosti, ak sa na základe svojej vôle rozhodnú využiť príslušný inštitút dobrovoľného poistenia.  

Inštitút dobrovoľného dôchodkového poistenia môže využiť aj fyzická osoba spĺňajúca podmienky vzniku dobrovoľného poistenia, ktorá nie je poistencom podľa zákona o sociálnom poistení (nevykonáva zárobkovú činnosť ako zamestnanec alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba) a napriek tomu sa chce zapojiť do II. piliera starobného dôchodkového sporenia. To znamená, že účastníkom systému starobného dôchodkového sporenia sa môže stať aj fyzická osoba, ktorej poistný vzťah dôchodkového poistenia vznikol výlučne na báze dobrovoľnosti. Vstupom do II. dôchodkového piliera sa dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba stáva osobou zúčastnenou na starobnom dôchodkovom sporení. 

Poistný vzťah, ktorý vznikol na základe dobrovoľného poistenia, môže existovať aj paralelne popri poistnom vzťahu povinného poistenia. Súvzťažne s uvedeným dobrovoľné nemocenské poistenie alebo dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti môže využiť aj zamestnanec, ako aj povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.  

Právny režim vzniku a zániku dobrovoľného nemocenského poistenia, dobrovoľného dôchodkového poistenia a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti je viazaný na podanie prihlášky a odhlášky z týchto poistení. Z dikcie zákona o sociálnom poistení vyplýva, že dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti môžu vzniknúť najskôr odo dňa prihlásenia sa na tieto poistenia a zaniknúť najskôr odo dňa podania odhlášky.  

Podotýkame, že deň podania prihlášky nemusí byť totožný s dňom prihlásenia sa. Deň prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie uvedený v prihláške však nesmie byť skorší, ako je deň podania prihlášky. Uvedené platí aj vo vzťahu k podaniu odhlášky z dobrovoľného poistenia. 

Príklad: 

Fyzická osoba sa môže prihlásiť napríklad na dobrovoľné dôchodkové poistenie od 1. marca 2008, pričom prihlášku na dobrovoľné dôchodkové poistenie podá 15. februára 2008. Avšak 15. februára 2008 nemôže podať prihlášku na dobrovoľné dôchodkové poistenie spätne k dátumu 1. februára 2008. V tomto prípade jej vznikne dobrovoľné dôchodkové poistenie najskôr od 15. februára 2008. 

Obdobný právny režim platí aj vo vzťahu k podaniu odhlášky z tohto poistenia. Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže podať odhlášku z dobrovoľného dôchodkového poistenia napríklad dňa 1. februára 2008 s dátumom zániku tohto poistenia 1. marca 2008. Nemôže však podať odhlášku z dobrovoľného dôchodkového poistenia 1. februára 2008 s dátumom zániku tohto poistenia od 1. januára 2008. V danom prípade zaniká dobrovoľné poistenie najskôr 1. februára 2008. 

Prihláška na dobrovoľné poistenie a odhláška z dobrovoľného poistenia sa podáva v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Miestna príslušnosť pobočky Sociálnej poisťovne je daná miestom trvalého pobytu poistenca. Za relevantný doklad, ktorý zakladá vznik, resp. zánik dobrovoľného nemocenského poistenia, dobrovoľného dôchodkového poistenia a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti, sa považuje „Registračný list FO“. Registračný list FO je k dispozícii v príslušných pobočkách Sociálnej poisťovne a na internetovej stránke Sociálnej poisťovne (www.socpoist.sk).

Je potrebné si ozrejmiť tú skutočnosť, že „dobrovoľnosť“ sa v inštitúte dobrovoľného nemocenského poistenia, dobrovoľného dôchodkového poistenia a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti prejavuje v tom, že fyzická osoba sa môže sama rozhodnúť, či niektorý z uvedených právnych inštitútov využije, v akom rozsahu, ako dlho zotrvá v tomto poistnom vzťahu a tiež aký vymeriavací základ na platenie poistného si určí s prihliadnutím na najnižšiu a najvyššiu možnú výšku vymeriavacieho základu na platenie poistného. Ak fyzická osoba dobrovoľne vstúpi do systému nemocenského poistenia, do systému dôchodkového poistenia alebo do systému poistenia na poistenie v nezamestnanosti, vzniká jej odvodová povinnosť, t. j. povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie v členení na starobné poistenie a invalidné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti včas a v správnej výške. Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba je zároveň povinná platiť poistné do rezervného fondu solidarity.  

Dobrovoľne poistená osoba platí poistné na sociálne poistenie percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu. Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na celé slovenské koruny nahor. 

4.1 Vymeriavací základ (§ 138 ods. 8) 

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti si sumu vymeriavacieho základu určuje sama. Zákon o sociálnom poistení poskytuje zároveň týmto osobám možnosť meniť výšku vymeriavacieho základu počas trvania poistného vzťahu. Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne akceptuje zmenu vymeriavacieho základu najskôr od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola pobočke táto zmena písomne oznámená. Nedodržanie písomnej formy oznámenia má za následok, že vymeriavací základ dobrovoľne poistenej osoby sa nezmení.  

Vymeriavací základ dobrovoľne poistenej osoby nesmie byť nižší, ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení v § 138 ods. 9 a 10 a zároveň nemôže presiahnuť najvyššiu hranicu ustanovenú týmto zákonom v § 138 ods. 11 a 12. 

Minimálny vymeriavací základ 

V zásade je vymeriavací základ mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na sociálne poistenie. V súčasnosti, vzhľadom na výšku minimálnej mzdy ustanovenú nariadením vlády Slovenskej republiky č. 450/2007 Z. z., je vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie mesačne najmenej v sume 8 100 Sk.  

Vymeriavací základ „mesačne najmenej“ sa mení každoročne v závislosti od zmeny minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou. Sumu minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom ustanoví za príslušný kalendárny rok vláda Slovenskej republiky nariadením. 

Poznámka: 

Od 1. januára 2008 nadobudol účinnosť zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“), ktorý ruší zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Podľa zákona o minimálnej mzde, ktorý upravuje poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancovi v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu na zabezpečenie minimálnej úrovne príjmu zamestnanca za vykonanú prácu, sa sumy minimálnej mzdy ustanovujú vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra nariadením vlády Slovenskej republiky, ktoré sa uverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Od 1. februára 2008 do ustanovenia sumy minimálnej mzdy podľa zákona o minimálnej mzde, t. j. až do 31. decembra 2008, je suma mesačnej minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou naďalej vo výške 8 100 Sk. 

Maximálny vymeriavací základ 

Vymeriavací základ dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je v úhrne mesačne najviac 

• na platenie poistného na nemocenské poistenie 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, t. j. 1,5 x 18 761 Sk = 28 142 Sk. 

Vymeriavací základ dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby je v úhrne mesačne najviac 

• na platenie poistného na dôchodkové poistenie v členení na starobné poistenie a invalidné poistenie a na platenie poistného do rezervného fondu solidarity4-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, t. j. 4 x 18 761 Sk = 75 044 Sk. 

Vymeriavací základ dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je v úhrne mesačne najviac 

• na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti4-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, t. j. 4 x 18 761 Sk = 75 044 Sk. 

Poznámka: 

Podľa § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 196/2007 Z. z. je suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2006 225 132 Sk.  

Vymeriavací základ pri súčasnej existencii viacerých poistných vzťahov 

Ak dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti súčasne vykonáva zárobkovú činnosť ako zamestnanec alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, je poistencom podľa § 6 zákona o sociálnom poistení z každého poistného vzťahu.  

V praxi môžu vzniknúť tieto dve situácie: 

a) poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou alebo dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti 

• prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý z výkonu zárobkovej činnosti, 

b) poistenec vykonáva viacero zárobkových činností a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou alebo dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti 

• prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý z výkonu viacerých zárobkových činností. 

V praktickej rovine uvedené znamená, že ak napríklad dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba dosiahne z výkonu činnosti zamestnanca maximálny vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie, nie je povinná v príslušnom mesiaci platiť poistné na dôchodkové poistenie ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba. V danom prípade je potrebné si uvedomiť, že poistné do rezervného fondu solidarity dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba zaplatí z vymeriavacieho základu, ktorý si určila v prihláške na dobrovoľné dôchodkové poistenie aj v mesiaci, v ktorom neplatí poistné na dôchodkové poistenie z vyššie uvedených dôvodov. Zamestnanec totiž nie je povinný platiť poistné do rezervného fondu solidarity. Plateniu poistného do rezervného fondu solidarity podlieha len zamestnávateľ, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba.  

4.2 Sadzby poistného pre dobrovoľne poistenú osobu 

Pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu je  

sadzba poistného na nemocenské poistenie........4,4 % z vymeriavacieho základu. 

Pre dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu je 

sadzba poistného na starobné poistenie........18 % z vymeriavacieho základu, ak táto osoba nie je sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov,  

sadzba poistného na invalidné poistenie..........6 % z vymeriavacieho základu, 

sadzba poistného do rezervného fondu solidarity .....4,75 % z vymeriavacieho základu. 

Poznámka: 

Ak je dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z., je povinná platiť poistné na starobné poistenie vo výške 9 % z vymeriavacieho základu (poistné na starobné poistenie zostáva naďalej v priebežnom systéme dôchodkového poistenia – I. dôchodkový pilier) a príspevok na starobné dôchodkové sporenie vo výške 9 % z vymeriavacieho základu (príspevok na starobné dôchodkové sporenie smeruje na osobný účet sporiteľa v príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti – II. dôchodkový pilier). Vymeriavací základ na platenie príspevku na starobné dôchodkové sporenie je rovnaký ako vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie. 

Pre dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti je 

sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti.......2 % z vymeriavacieho základu.  

4.3 Splatnosť poistného  

Lehotu, v ktorej je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti povinná zaplatiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity, ustanovuje § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.V súlade s citovaným ustanovením je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Vo všeobecnosti platí, že ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.  

Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, a to bezhotovostným prevodom, poštovou poukážkou alebo v hotovosti v Sociálnej poisťovni. 

Poznámka redakcie: § 128 zákona č. 461/2003 Z. z.

V praxi sa často vyskytujú prípady, keď dobrovoľne poistená osoba prestane platiť poistné na dobrovoľné poistenie z titulu, že jej vzniklo povinné sociálne poistenie ako zamestnancovi alebo jej vzniklo od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Dobrovoľne poistená osoba si v týchto prípadoch neuvedomí, že jedinou právne relevantnou skutočnosťou, ktorá má za následok zánik dobrovoľného poistenia, je podanie odhlášky z dobrovoľného poistenia. Výsledkom tejto nevedomosti sú nedoplatky na poistnom, ktoré je povinná platiť dobrovoľne poistená osoba, a penále, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná predpísať fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné na sociálne poistenie, ak toto poistné nebolo odvedené za príslušný kalendárny mesiac včas alebo v správnej sume. Súdne spory vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne vo veci predpísania poistného dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe alebo dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti v týchto prípadoch končia v neprospech poistenca aj napriek skutočnosti, že poistné na sociálne poistenie riadne platí ako zamestnanec alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

Eventuálne sa v praxi možno stretnúť aj s takou situáciou, keď si dobrovoľne poistená osoba mylne vysvetľuje pojem „dobrovoľnosť“ tak, že poistné zaplatí len vtedy, keď to sama uzná za vhodné. Neuvedomuje si, že „dobrovoľnosť“ sa zakladá v dobrovoľnom rozhodnutí fyzickej osoby využiť niektorý z právnych inštitútov dobrovoľného poistenia (dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti), zotrvať v poistnom vzťahu výlučne podľa svojej potreby, určiť si vymeriavací základ na platenie poistného s prihliadnutím na najnižšiu a najvyššiu možnú výšku vymeriavacieho základu na platenie poistného, pričom určený vymeriavací základ môže počas trvania poistného vzťahu meniť podľa vlastného uváženia. Okamihom vzniku dobrovoľného nemocenského poistenia, dobrovoľného dôchodkového poistenia alebo dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa fyzická osoba stáva poistencom. V súvislosti s uvedeným je povinná plniť všetky príslušné povinnosti pre ňu vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení. Platenie a odvádzanie poistného na sociálne poistenie povinným subjektom je jednou zo základných povinností ustanovených týmto zákonom.

Ďalším aktuálnym problémom objavujúcim sa v praxi je situácia, keď voči výzve pobočky Sociálnej poisťovne na zaplatenie poistného na dobrovoľné poistenie sa fyzická osoba bráni tým, že sa na sociálne poistenie ako dobrovoľne poistená osoba neprihlásila. V danom prípade musí fyzická osoba preukázať svoje tvrdenie (napr. čestným vyhlásením). Ak fyzická osoba svoje tvrdenie preukáže, pobočka Sociálnej poisťovne po došetrení tejto skutočnosti rozhodne, že tejto osobe nevzniklo dobrovoľné poistenie. Ak na výzvu pobočky Sociálnej poisťovne na zaplatenie dlžnej sumy poistného na sociálne poistenie nebude fyzická osoba reagovať, pobočka dlžnú sumu poistného predpíše rozhodnutím. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že je veľmi ťažko preukázateľné aj v súdnom konaní, že fyzická osoba prihlášku na dobrovoľné poistenie nepodala, ak čo len raz zaplatí poistné na nemocenské poistenie alebo poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity alebo poistné na poistenie v nezamestnanosti dobrovoľne poistenej osoby. V záujme predísť týmto situáciám odporúčame, aby fyzická osoba, ktorá sa rozhodne prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, podala prihlášku (Registračný list FO) v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne osobne. Keď je doručiteľom prihlášky na dobrovoľné poistenie iná osoba ako osoba prihlasovaná, je potrebné, aby prihlasovaná osoba písomne splnomocnila doručiteľa na zastupovanie pri prihlasovaní na dobrovoľné poistenie.

Pri predpísaní dlžnej sumy poistného dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe alebo dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti sa sporadicky vyskytujú prípady, keď dobrovoľne poistená osoba žiada odpustiť dlžnú sumu poistného práve z dôvodu, že ide o dobrovoľné poistenie. Zákon o sociálnej poisťovni neumožňuje povinnému subjektu odpustiť dlžné sumy poistného na sociálne poistenie, ale výslovne upravuje povolenie splátok dlžných súm poistného pre platobnú neschopnosť fyzickej osoby povinnej odvádzať poistné. Sociálna poisťovňa môže (je to výlučné právo Sociálnej poisťovne, nie povinnosť) povoliť splátky dlžných súm poistného na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby povinnej odvádzať poistné, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok týchto súm schopná plniť odvodové povinnosti. V prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky, zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, alebo neplnenia odvodovej povinnosti stáva sa platnou celá dlžná suma.

Veľmi často Sociálna poisťovňa rozhoduje vo veci predpísania dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity a poistného na poistenie v nezamestnanosti dobrovoľne poistenej osoby z dôvodu, že poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia nebolo zaplatené v správnej sume. Rozdiely na poistnom na sociálne poistenie vznikajú najmä v tých prípadoch, ak dobrovoľne nemocensky poistená, dobrovoľne dôchodkovo poistená alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti platí poistné na sociálne poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu a neuvedomí si, že so zmenou minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou súvisí aj zmena minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie. Táto zmena vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie nastáva priamo zo zákona a dobrovoľne poistená osoba, tak ako ostatní poistenci, je povinná túto zmenu rešpektovať.